Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3To-25-2020.pdf
PDF · 90.75 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. júna 2020, v trestnej veci obžalovaného P. O. za prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. účinného od 01.08.2019 a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 27. 11. 2019, sp. zn. 4T/25/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného P. O., nar. XX.X.XXXX v W. Q., trvale bytom W. Q., R. XXX/X,
o d s u d z u j e
podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019 obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 z r u š u j e vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žiar na Hronom zo dňa 11.9.2019, sp.zn. 2T/77/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2019, sp.zn. 5To/126/2019, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň zrušuje všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. O. uznaný za vinného
z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. účinného od 01.08.2019, v bode 1) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. účinného od 01.08.2019, z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného od 01.08.2019, v bode 1) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. účinného od 01.08.2019,
pretože
1) dňa 07.10.2018 v presne nezistenom čase nadránom v W. Q., okres W. Q., pred barom Y. na T. ulici našiel spoločne s P. W., nar. XX.XX.XXXX, voľne pohodenú C. koženú peňaženku v tvare obdĺžnika, patriacu D. X., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej sa nachádzali občiansky preukaz, vodičský preukaz, karta poistenca, služobný preukaz, potvrdenie od psychológa na zbrojný preukaz a platobná karta nezisteného čísla k bankovému účtu č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v X. a.s. W., pričom po vzájomnej dohode následne pomocou tejto platobnej karty v čase od 03.00 h dňa 07.10.2018 do presne nezisteného času dňa 10.10.2018 vykonali v W. Q. a v N. A. M. viacero neoprávnených bezkontaktných platieb v celkovej výške 269,43 €, čím týmto svojím konaním spôsobili D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., P. XXX/X, škodu vo výške 269,43 €,
2) 17.10.2018 v presne nezistenom čase nadránom v W. Q., okres W. Q., našiel a zmocnil sa platobnej karty nezisteného čísla k bankovému účtu č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v X. a.s. W., ktorého majiteľom je N. T., nar. XX.XX.XXXX, kde touto platobnou kartou uskutočnil následné výbery z jednotlivých bankomatov a platby za tovar, pričom následne pomocou tejto platobnej karty v čase od 04.55 h do 05,01 h dňa 17.10.2018 vykonal v W. Q., A. O. X, v predajni F. F. M., X neoprávnené bezkontaktné platby v celkovej výške 44,04 €, čím týmto svojím konaním spôsobil N. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. Q., X. XXXX/XXY., škodu vo výške 44,04 €.
Za to bol obžalovanému podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. účinného od 01.08.2019 v spojitosti s § 41 ods. 1 Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. l) Tr.zák., § 37 písm. h), m) Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák. účinného od 01.08.2019 uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.08.2019 bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žiar na Hronom zo dňa 11.9.2019, sp.zn. 2T/77/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2019, sp.zn. 5To/126/2019, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., účinného od 01.08.2019, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 23. 12. 2019, a to proti výroku o treste. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však, pokiaľ ide o uložený trest, nestotožnil. Trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov považoval totiž za neprimerane prísny. Zdôraznil, že sa k spáchaniu prečinov priznal, oľutoval ich, čím výrazným a podstatným spôsobom napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Naviac na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine v celom rozsahu, ktoré okresný súd prijal, preto malo byť aplikované ust. § 39 ods. 4 Tr.zák. s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR. Okrem toho, súd prvého stupňa pochybil, keď mu nepriznal pri ukladaní trestu aj poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr.zák., t.j., že napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom a z tohto dôvodu mu bola v rozpore so zákonom zvýšená dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr.zák. o 1/3-inu, čo viedlo k uloženiu nesprávneho a neprimeraného trestu. V danom prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 44 Tr.zák., a preto malo byť u neho upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie. Napokon účel trestu sa dal dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, resp. uložením niektorého z alternatívnych druhov trestov, na uloženie ktorého spĺňal zákonné podmienky, napr. trestu povinnej práce alebo trestu domáceho väzenia.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr.por. zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol sám tak, že u neho podľa § 44 Tr.zák. upustí od uloženia súhrnného trestu. Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za správny a zákonný. Naproti tomu obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom vyhotovení odvolania s výnimkou, že nežiadal uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, prípadne uloženie niektorého z alternatívnych druhov trestov. Zotrval však na tom, aby bolo pri ukladaní trestu aplikované ust. § 39 ods. 4 Tr.zák. a ust. § 36 písm. n) Tr.zák., naviac žiadal priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný nahradil, resp. prispel k náhrade škody poškodeným. Vzhľadom k tomu, keďže nedošlo k zvýšeniu dolnej hranici trestnej sadzby, navrhol uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v najnižšej možnej výmere, maximálne 15 mesiacov. Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu, zdôraznil, že spáchanie skutkov ľutuje, pričom škoda bola poškodeným nahradená. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne. Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku v bodoch 1) a 2), taktiež jeho právna kvalifikácia ako prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr.zák. účinného od 01.08.2019, v bode 1) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. účinného od 01.08.2019, a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr.zák. účinného od 01.08.2019, v bode 1) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. účinného od 01.08.2019, bola v súlade so zákonom, keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku v bodoch 1) a 2), pričom následne odpovedal na všetky Trestným poriadkom stanovené otázky kladne „áno", preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7 Tr.por. jeho vyhlásenie uznesením prijal. Nakoľko výrok o vine už nebol napadnuteľný odvolaním, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd čiastočne k inému záveru ako okresný súd, nakoľko bolo pri ukladaní trestu porušené ustanovenie Trestného zákona, odvolanie obžalovaného považoval za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám.
Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal za to, že okresný súd pochybil, keď neaplikoval ust. § 36 písm. n) Tr.zák. a neprihliadol na ust. § 39 ods. 4 Tr.zák. per analogiam.
Obžalovanému poľahčovalo nielen to, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval (ust. § 36 písm. l/ Tr.zák.), ale aj to, že napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom (ust. § 36 písm. n/ Tr.zák.), pretože už v prípravnom konaní presne popísal priebeh skutku, vrátane jednotlivých konkrétnych okolností, a to platilo čiastočne aj pre trestnú vec vedenú na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 2T/77/2019. Prvostupňový súd správne ustálil dve priťažujúce okolnosti, a to, že spáchal viac trestných činov (tri) a už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. h/, m/ Tr.zák.). Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností teda nebol 1 : 2, ale v rovnováhe 2 : 2, preto nedošlo k zvýšeniu dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ust. § 38 ods. 4, 8 Tr.zák. Z tohto dôvodu bolo obžalovanému možné uložiť trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to vo výmere 1 rok až 5 rokov. Zároveň odvolací súd zobral do úvahy, okrem pomeru, aj na mieru závažnosti ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38 ods. 2 Tr.zák.
Pri určení výmery trestu odňatia slobody bolo potrebné prihliadnuť tiež na vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktoré urobil aj v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 2T/77/2019. Vychádzajúc zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR by bolo z tohto dôvodu možné, uplatnením analógie, mimoriadne znížiť trest podľa ust. § 39 ods. 4 Tr.zák., a to
o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v danom prípade predstavovalo hranicu 8 mesiacov. Až také zmiernenie trestu uloženého obžalovanému by však nebolo v súlade so zákonom, zohľadňujúc počet trestných činov (spáchanie troch úmyselných prečinov), ale predovšetkým berúc do úvahy bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý bol až 11-krát súdom trestaný pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť.
Keďže obžalovaného odsudzoval za dva prečiny, ktoré spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Žiar na Hronom zo dňa 11.9.2019, sp.zn. 2T/77/2019, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2019, sp.zn. 5To/126/2019, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. účinného od 01.08.2019, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., účinného od 01.08.2019), ukladal mu súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr.zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr.zák.
Vzhľadom na tieto skutočnosti obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste z vyššie uvedených rozhodnutí, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Uložený trest obsahuje v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie, taktiež postačuje na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. a zodpovedá aj všetkým ďalším ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie trestov. K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poznamenáva, že priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36 písm. k) Tr.zák., t.j., že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, by nebolo namieste, pretože obžalovaný nenahradil škodu v celej výške všetkým poškodeným. Taktiež neboli splnené podmienky, aby bolo u neho upustené od potrestania podľa ust. § 44 Tr.zák., pretože trest uložený vyššie zmienenými rozhodnutiami, konkrétne trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, by nebol dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Tento mu bol totiž ukladaný len za jeden prečin a nie za tri prečiny ako v tomto konaní, najviac mu bol trest ukladaný za prečin menej prísny, kde mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody len na dva roky, teda trest podľa pre neho podstatne priaznivejšej trestnej sadzby ako v tomto konaní. Okrem toho, povolenie podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu, eventuálne uloženie niektorého z miernejších, alternatívnych druhov trestov neprichádzalo do úvahy, nakoľko súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (ust. § 42 ods. 2, druhá veta Tr.zák.). Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.