Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/111/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X.A. XXXX/X, W., X/ P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. A.. M.G. XXXX/X, W., X/ G.. Ľ. M., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX P. F. W. XXX, X/ H. Š., A.. X.X.XXXX, W. XXX XX P. F. W. XXX, štátny občan SR, všetci zastúpení: JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/XX, W., zastúpená: Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 366, o určenie dedičského práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12.09.2017, č.k. -198, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania, m e n í tak, že žalobcom 1/,2/,3/ a 4/ sa spoločne a nerozdielne priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Žalobcom 1/,2/,3,/4 sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie určil, že závet zo dňa 23.09.2010 poručiteľky P. O., rod. X., A.. XX. XX. XXXX Q. Q. H., naposledy bytom P. F. W. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX. XXXX, je neplatný (výrok I) a žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ majú spoločne a nerozdielne voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku ( výrok II).

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , , , , , , , (ďalej len „ ) a vecne tým, že poručiteľka závet z 23.09.2010 podpísala v čase, keď nemala plnú testamentárnu spôsobilosť. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že poručiteľka od roku 2009 nebola schopná samostatne vykonávať plnohodnotne žiadne právne úkony a to z dôvodov jej demencie stredného stupňa, spojenej najmä s poruchami orientácie, pamäti, logického myslenia a uvažovania a aj pre prítomnosť jej chorobnej paranoidity súvisiacej s jej základným ochorením mozgu spojeným s demenciou. Mal tak za to, že v čase podpísania závetu poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá negatívne ovplyvnila slobodu, vážnosť a určitosť právneho úkonu, ktorý vykonala, z čoho vyvodil, že poručiteľka v danom čase nevedela posúdiť obsah a dosah vykonaného právneho úkonu. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie posúdil závet poručiteľky ako neplatný právny úkon a žalobe vyhovel.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa (ďalej len „“) a procesne úspešným žalobcom priznal voči v spore neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania. S tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Mal za to, že na strane žalovanej neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. , tak ako žiadala

žalovaná. Poukázal na to, že žalovaná sa už v roku 2005 obrátila na Okresný súd Bratislava II so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu uskutočneného poručiteľkou, resp. aj s návrhom na obmedzenie spôsobilosti poručiteľky na právne úkony. Nebolo tak dôvodným, aby sa v roku 2013 žalovaná mohla domnievať, že závet, ktorý v roku 2010 žalovaná sama skoncipovala a dala ho neskôr podpísať poručiteľke je platným právnym úkonom. Uvedené bolo v rozpore s tým, že žalovaná už v roku 2005 skutkovo tvrdila, že poručiteľka je v dôsledku svojej duševnej choroby „schopná podpísať čokoľvek“ a vzhľadom na svoje ochorenie nevie posúdiť ani právne následky svojho konania. Vzhliadol aj na to, že žalobcovia navrhovali pripojiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky a túto nechať posúdiť znalcom z odboru psychiatrie už pri podaní žaloby.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac ust. a . Poukázala na to, že v roku 2005 sa v síce v postavení žalobkyne na Okresnom súde Bratislava II domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 24.06.2005, ktorú uzavrela poručiteľka ako darkyňa a skutkovo žalobu odôvodnila tým, že poručiteľka trpí duševnou poruchou, ale jej žaloba bola zamietnutá. V danom konaní sa nepreukázalo, že poručiteľka trpela duševnou poruchou, preto nadobudla presvedčenie, že poručiteľka je plne právne spôsobilou osobou. Dala do pozornosti, že dňa 15.07.2008 bol vypracovaný aj odborný znalecký posudok č. 57/2008, znalkyňou P.. O. X., ktorý v závere posudku konštatovala plnú orientovanosť poručiteľky ako aj to, že ku dňu 24.06.2005 t.j. pri podpise darovacej zmluvy bola bez známok vaskulárnej demencie a netrpela duševnou poruchou. Nesúhlasila tak s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ak v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy skutkovo tvrdila, že poručiteľka trpí duševnou poruchou, nemohla sa domnievať že závet je platným právnym úkonom. Do tohto konania vstupovala s vedomím, že závet je platný právny úkon. O skutočnosti, že poručiteľke bola vo februári 2010 konštatovaná demencia v dôsledku Alzheimerovej choroby nemala vedomosť, nakoľko žalobcovia predložili lekárskej správy až po dvoch rokoch od začatia konania. Mala za to, že v danom prípade sa jedná o výnimočný prípad nakoľko vstupovala do sporu s tým, že disponuje platným závetom, neexistovali pochybnosti o spôsobilosti poručiteľky žalobcovia predložili zásadný dôkaz až po dvoch rokoch od začatia konania. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne.

7. Predmetom odvolacieho konania bol výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol podľa , majúc za to , že nie je dôvodným aplikovať ust. , tak ako žiadala v konaní neúspešná žalovaná.

8. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne vyhodnotil nedôvodnosť aplikácie ust. na prejednávaný prípad, s ktorého závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v Civilnom sporovom konaní platí zásada, že rozhodovanie o trovách konania je ovládané zásadou úspechu, podľa ktorej účastník, ktorý v konaní dosiahol úspech, má právo na náhradu trov konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému

účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. V danom prípade žalovaná argumentovala tým, že nemala a nemohla mať vedomosť o tom, že poručiteľka v čase spísania závetu ( september 2010) nebola plne právne spôsobilou osobou, schopnou posudzovať následky svojho konania. Je nesporným, že v čase spísania závetu v septembri 2010 mala poručiteľka 97 rokov, pričom už od roku 2005 bola umiestnená v zariadení L. Q. F. W.. Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní pred súdom prvej inštancie ( str. 10) vyplýva, že poručiteľka bola prvý krát hospitalizovaná na Gerontopsychiatrickom oddelení v Podunajských Biskupiciach v mesiaci 28.08.2009 - 14.10.2009, pričom už v danom čase trpela indikovanou demenciou stredne ťažkého stupňa, pričom pre opätovné zhoršenie je psychického zdravotného stavu v januári 2010 bola poručiteľka opätovne v čase od 08.01.2010- 24.02.2010 umiestnená do Gerontopsychiatrického oddelenia v Podunajských Biskupiciach už s diagnózou demencie Alzheimerovho typu ťažký stupeň. Vychádzajúc z výpovede žalovanej, ktorá na pojednávaní dňa 05.05.2015 uviedla, že poručiteľku navštevovala pravidelne každých 10 príp. 14 dní, možno vyvodiť, že malo vedomosť o tom, že počas pobytu v zariadení Geria bola poručiteľka opakovane hospitalizovaná v Gerontopsychiatrickom oddelení v Podunajských Biskupiciach. Žalovaná tak s ohľadom na vek poručiteľky, opakovanú hospitalizáciu na špecializovanom pracovisku so zameraním na psychiatrické ochorenia, s prihliadnutím na to, že sa jedná o blízku osobu, nemohla nemať dôvodné pochybnosti o zdravotnom stave poručiteľky. Správnosť týchto úvah je podporená aj tým, že takéto pochybnosti žalovaná mala už oveľa skôr, a to v roku 2005, t.z. pred opakovanou hospitalizáciou poručiteľky na špecializovanom psychiatrickom oddelení. Preto tvrdenie žalovanej, že v roku 2010 nemala žiadnu pochybnosť o spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, nemožno považovať za vierohodné. Rovnako nedôveryhodne pôsobí tvrdenie žalovanej, že o tom, že u poručiteľky bola konštatovaná demencia sa dozvedela až po dvoch rokoch od začatia sporu, nakoľko žalovaná vo výsluchu sama uviedla, že videla zdravotnú dokumentáciu poručiteľky. Skutočnosť, že ako blízka osoby poručiteľky bola aj oprávnená do zdravotnej dokumentácie poručiteľky nahliadať preukazuje aj to, že súdu predložila lekársku správu zo dňa 19.10.2010, ktorú obržala na vlastnú žiadosť od Univerzitnej nemocnice Bratislave, ŠGN Podunajské Biskupice. Rovnako nič nebránilo žalovanej osobne kontaktovať ošetrujúceho lekára poručiteľky a získať tak vedomosť o zdravotnom stave poručiteľky. I napriek tomu, že žalovaná považovala vo veci za kľúčové predloženie lekárskych správ o zdravotnom stave poručiteľky žalobcami na pojednávaní dňa 07.06.2016, ani predloženie takto „kľúčového dôkazu“ nemalo vplyv na postoj žalovanej v konaní, keďže naďalej považovala žalobu žalobcov za nedôvodnú a predložila súdu prvej inštancie otázky na nariadenie znaleckého dokazovania. I po vykonaní znaleckého dokazovania, v ktorom znalec konštatoval, že poručiteľka nebola schopná od roku 2009, teda v čase vykonania právneho úkonu, samostatne vykonávať žiadne právne úkony, vo vyjadrení zo dňa 07.09.2017, žalovaná naďalej trvala na svojich tvrdeniach a žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že žalovaná nepreukázala dôvodnosť aplikácie ust. v prejednávanej veci, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie čo do výroku o trovách konania rozhodol správne podľa ust. . Odvolací súd však nesúhlasí so znením výroku o trovách konania vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania neuviedol v akom rozsahu priznáva žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. zmenil tak, žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal spoločne a nerozdielne proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s , . Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalobcovia. Nakoľko zo spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalobcov 1, 2/ 3/ a 4 nevyplýval, odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).