Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20C-26-2020.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Subarea
20C/26/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Amirp, spol. s r.o., IČO: 31 605 435, so sídlom Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. 5, XXX XX G. G., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu doručeným dňa 12. 05. 2020 domáha v prospech žalobcu zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti v obytnom dome so súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na parc. s č. XXXX/X v k. ú. V., v obci G. G., v rozsahu X bytu č. XX a X podielu z priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXX/XXXXXX vo vlastníctve S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. 5, XXX XX G. G., por. č. vlastníka XXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu Banská Bystrica.
2. V návrhu žalobca uviedol, že so žalovaným ako živnostníkom pod obchodným menom S. V. - P.-E., F.: XX XXX XXX, s miestom podnikania J.. Š. S. XX, XXX XX G. G., vedie spor v upomínacom konaní pod sp. zn. 10Up/758/2020, vyplývajúci z obchodného vzťahu, z dôvodu neplatenia nájomného vo výške 18 242,46 € s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že mu je známe, že žalovaný vedie neusporiadaný život a vzhľadom na jeho vek (krátko pred odchodom do starobného dôchodku) má pochybnosť, či si niekedy splní povinnosť mnohonásobne prevyšujúcu minimálnu mzdu. Podľa žalobcu je hlavnou vážnou obavou fakt, že proti žalovanému sa vedie 27 exekučných konaní, z toho 5 začatých po 31. 03. 2017. Žalovaný vlastní podiel 1 na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach, druhý podiel vo výške 1 vlastní podľa žalobcu bývalá manželka žalovaného.
3. Podľa žalobcu tento musel so žalovaným ukončiť nájomný vzťah pretože absolútne prestal plniť svoje záväzky, čo de facto spôsobilo zánik jeho živnosti a teda aj jeho príjmov, podľa žalobcu žalovaný iné prevádzky nemá. Vzhľadom na uvedené je dôvodná obava o uspokojenie pohľadávky žalobcu v neskoršej exekúcii. Žalobca uviedol, že žalovaný iný majetok nemá, žalobca nemá ako inak relevantne zabezpečiť svoju pohľadávku a aj vzhľadom na súčasnú situáciu v spoločnosti ohľadom ekonomických opatrení z dôvodu pandémie korona vírusu je daný dôvod na zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva na špecifikovanú nehnuteľnosť.
4. K návrhu žalobca pripojil: Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní s potvrdením prijatia pod sp. zn. 10Up/758/2020; I. LV č. XXXX pre kat. úz. V.; Výpis z Centrálneho registra exekúcií na meno žalovaného; Výpis z Registra poverení na vykonanie exekúcie na meno žalovaného; I. z J. zmluvy XX/N/XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX s potvrdením prevzatia žalovaným dňa 28. 02. 2020.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 343 ods. 3 CSP, Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov subjektov sporových strán. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
12. V súvislosti s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd konštatuje, že v zmysle § 343 ods. 1 CSP môže zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z dikcie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne. Teda žalobca musí osvedčiť existenciu peňažného nároku ako aj obavu, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému by bola ohrozená, hrozba musí byť reálna a bezprostredná. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak môžu byť iba skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by mohol byť reálne ohrozený. Existencia peňažného nároku žalobcu, teda dlhu žalovaného, nemôže byť sama o sebe dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
13. V prejednávanej veci súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej. Konanie, ktorého predmetom je judikovanie pohľadávky žalobcu, zabezpečenia ktorej sa domáha návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 10Up/758/2020.
14. Zo žalobcom tvrdených skutočností vyplýva, že má voči žalovanému pohľadávku vo výške 18 242,46 € s príslušenstvom, vymáhanú na tunajšom súde pod sp. zn. 10Up/758/2020. Táto pohľadávka mala vzniknúť neplnením si povinnosti žalovaného platiť nájomné, na základe čoho dal žalobca žalovanému výpoveď zo zmluvy o nájme. Podľa žalobcu žalovaný de facto už nevykonáva predmet jeho živosti a teda nemá žiadne príjmy, nemá iný majetok ako ten, prostredníctvom ktorého sa žalobca domáha zabezpečiť jeho pohľadávku. Dôvodom na zabezpečenie pohľadávky žalobcu má byť aj súčasná ekonomická situácia spôsobená pandémiou korona vírusu.
15. Na základe posúdenia žalobcom v návrhu uvedených skutkových tvrdení spolu s prílohami, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posúdil ako nedôvodný. Žalobca hodnoverne nepreukázal dôvodnosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predovšetkým žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, a to s poukazom na skutočnosť, že nepreukázal žiadne skutkové okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný vykonáva, alebo má v reálnom úmysle vykonávať úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu výkonu budúceho
rozhodnutia. Obava z exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Taktiež postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. S poukazom na ustanovenie § 326 CSP je úlohou žalobcu súd presvedčiť o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v záujme dosiahnutia predovšetkým jeho ochranného účelu. Súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia spravidla rozhoduje na základe obsahu návrhu. Skutkové okolnosti, ktoré žalobca popísal v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vrátane príloh, neosvedčujú dôvodnosť nariadenia požadovaného opatrenia. Žalobca nepreukázal a ani neosvedčil svoje tvrdenia o majetkovej, príjmovej a finančnej situácii žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaný vykonáva (má v reálnom úmysle vykonávať) úkony smerujúce k sťaženiu, resp. zmareniu výkonu budúceho rozhodnutia, žalobca neosvedčil ani dôvodnú obavu, či reálnu hrozbu uvedených úkonov.
16. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí súd aplikovať aj zákonný predpoklad primeranosti navrhovaného opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Podľa žalobcu je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výška jeho nejudikovanej pohľadávky voči žalovanému 18 242,46 € s príslušenstvom. Majetková hodnota vo vlastníctve žalovaného, ktorá má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, spočíva v podiele 1 na bytovej nehnuteľnosti a prislúchajúcom podiele na pozemku, na spoločných častiach a zariadeniach. Súd nepozná presnú trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Napriek uvedenému je súdu známe, že aj v prípade ak by sa jednalo o byt menšej rozlohy, tak hodnota podielu žalovaného výrazne prevyšuje výšku pohľadávky žalobcu.
17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.