Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/6/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: eVector, s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 36 552 011, zastúpeného Mgr. Emese Suba, advokátkou, Cintorínska 91, Trnovec nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102248517/2019 zo dňa 26. 09. 2019, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24. 11. 2019, doručenou Krajskému súdu v Žiline a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 13. 01. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102248517/2019 zo dňa 26. 09. 2019, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, Daňového úradu Nitra č. 101569187/2019 zo dňa 27. 06. 2019. Týmto rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 rozdiel v sume 28.784,14 eura tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 2.209,42 eura zvýšil na sumu 30.993,56 eura.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok z dôvodu, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma na jeho majetku. Žalobca uviedol, že vzhľadom na výšku určeného rozdielu vyrubenej dane má za to, že jej bezprostredné vymáhanie by malo (i) negatívny vplyv na výkon jeho podnikateľskej činnosti, (ii) ohrozilo by existenciu zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi žalobcu a zároveň by malo (iii) priamy negatívny dopad na jeho zamestnancov. Výkonom rozhodnutia by bol žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou nútený ukončiť všetky svoje podnikateľské aktivity, nakoľko vyrubený rozdiel na DPH prevyšuje voľne disponibilné prostriedky na jeho bankových účtoch. Proces ukončenia podnikateľskej činnosti žalobcu by bol nezvratný. Výkonom rozhodnutia by hrozilo reálne riziko, že žalobca sa stane neschopným splácať svoje záväzky viacerým existujúcim veriteľom, a teda riziko platobnej neschopnosti a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca je zamestnávateľom, ktorý ku dňu podania správnej žaloby zamestnáva 27 zamestnancov, a v príde výkonu napadnutého rozhodnutia nebude mať prostriedky na úhradu miezd a nebude schopný plniť si svoje daňové povinnosti ako zamestnávateľ. Domnieva sa, že sú dané dôvody na zabezpečenie materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov priznaním odkladného účinku tejto žalobe v zmysle . 3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že nevzhliadol žiadne zákonné dôvody na to, aby súd návrhu žalobcu vyhovel. Správca dane vykonal daňovú kontrolu zákonným spôsobom a žalobcovi vyrubil rozdiel dane v danej sume na základe objektívnych skutočností. Na základe uvedeného žiadal, aby správny súd návrh žalobcu zamietol.

4. Podľa (ďalej len ), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

5. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí, resp. opatrení. Odkladný účinok môže nastať zo zákona alebo na základe jeho priznania rozhodnutím správneho súdu. Podanie správnej žaloby však vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak nie je normatívne ustanovené inak. Ak správny súd zistí dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok vymedzených v a , rozhodne uznesením o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. V opačnom prípade správny súd návrh uznesením zamietne.

6. V predmetnej veci žalobca v samotnej žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia vyššie označeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 09. 2019 žiadal, aby súd priznal podanej žalobe odkladný účinok v zmysle z dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 2. tohto uznesenia.

7. Odkladný účinok správnej žalobe podľa a nasl. možno priznať len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v , teda v prípade, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a podmienku, aby napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok je okrem iného stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd má za to, že prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, ktoré sú subsumovateľné pod normatívne vymedzené dôvody (a to právne neurčitými pojmami) priznania odkladného účinku správnej žalobe

podľa . Od tohto vymedzenia závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

9. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je (preukázaný, resp. aspoň osvedčený) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (I. čiastková kumulatívna podmienka) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom (II. čiastková kumulatívna podmienka). V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru správneho súdu žalobca žiadny takýto stav, t. j. existenciu hrozby závažnej ujmy (ujmy na jeho majetku) dostatočne nepreukázal a neoznačil ani dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol vzniknúť. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí žalobca uplatniť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby, čo znamená, že žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku podanej žaloby musí i preukázať, čo v predmetnej veci žalobca nesplnil. Žalobca svoj návrh odôvodňuje len všeobecným, abstraktným skutkovým tvrdením o vzniku závažnej ujmy na jeho majetku. V prípade výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci logicky dochádza k negatívnym následkom vo vzťahu k podnikateľskej činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho hospodárenie a činnosť.

10. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktoré by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné jeho právne následky priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom. Správny súd však predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Žalobca teda v prejednávanej veci nepreukázal naplnenie poslednej z troch podmienok, ktorá by musela byť naplnená na to, aby správny súd mohol správnej žalobe žalobcov priznať odkladný účinok, a to existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by žalobcovi hrozil v prípade okamžitého výkonu alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, čím odpadol dôvod posudzovať, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

11. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať (resp. za týmto účelom navrhnúť vykonanie konkrétnych, žalobcom označených dôkazov), správny súd nemohol priznať správnej žalobe odkladný účinok, teda nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa týmto uznesením zamietol.

12. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (ust. ).