Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-111-2004.pdf
PDF · 137.53 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/111/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Branislavom Harabinom v spore žalobcu: HERIX, s.r.o., so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, IČO: 35 691 379, právne zastúpenému: Emil Medrecki, usadený euroadvokát, Pražská 11, Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 2.242,96 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z 22. 10. 2004 z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 25. 10. 2004 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 2.242,96 EUR (pôvodne 67.571,50,- Sk) s príslušenstvom. Dôvodil, že na základe leasingovej zmluvy č. 1230900 uzavretej 9. 11. 2000 so spoločnosťou GE Capital Leasing, a.s. (ďalej len „prenajímateľ“) nadobudol žalobca 9. 12. 2002 vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu zn. G. W. CE XX X,X l K., typ: X - dverový sedan, rok výroby: 1996, číslo karosérie XUXXXXXX, špz: BA - XXX EX, výkon XXX/XXXX kW/ot. (ďalej len „motorové vozidlo“). V dôsledku straty kontroly nad motorovým vozidlom v podmienkach zhoršenej zjazdnosti - námrazy pozemnej komunikácie došlo 5. XX. 2002 na Mudroňovej ul. v Bratislave k poškodeniu motorového vozidla. Po predbežnej obhliadke motorového vozidla vykonanej žalobcom bezprostredne po dopravnej nehode žalobca zistil, že došlo k poškodeniu batožinovej časti nachádzajúcej sa pod rezervou, pričom žalobca nezaznamenal žiadne ďalšie stopy poškodenia na bočných stranách motorového vozidla, ani žiadne stopy po oleji a iných kvapalinách a keďže nezistil taký rozsah poškodenia, ktorý by zakladal oznamovaciu povinnosť voči policajnému orgánu, dopravnú nehodu neohlásil. Následne žalobca pokračoval v jazde, pričom počas jazdy zaznamenal technické poruchy na motorovom vozidle spočívajúce vo vypnutí tempomatu a signalizácii poruchy vozidla blikaním kontrolky a preto odstavil vozidlo na kraj diaľnice a nechal vozidlo odtiahnuť do servisu. Po obhliadkach motorového vozidla likvidátorom žalovaného tento skonštatoval, že v dôsledku nárazu došlo k poškodeniu olejovej vane motora, „podlahy kufra“ a poškodeniu kľukovej hriadele, pričom likvidátor žalovaného nemohol určiť presný rozsah vnútorného poškodenia motora. Z obsahu leasingovej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ motorového vozidla dal predmet leasingovej zmluvy poistiť aj pre prípady dopravnej nehody spôsobenej žalobcom, pričom motorové vozidlo bolo poistené pre prípady akýchkoľvek poistných udalostí a to na základe havarijnej zmluvy č. 746-1542458 uzavretej medzi prenajímateľom a žalovaným na poistné plnenie až do 400.000,- Sk (ďalej len „poistná zmluva“). Na základe zmluvných dojednaní, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy prenajímateľovi vzniklo právo voči žalovanému na úhradu poistného plnenia v rozsahu vzniknutej škody na motorovom vozidle a po odpočítaní spoluúčasti v sadzbe 5% zo skutočnej škody. Po realizácii opravy motorového
vozidla a zaplatení nákladov za opravu žalobcom si žalobca uplatnil voči žalovanému zaplatenie poistnej udalosti. Žalovaný však v liste „likvidácia poistnej udalosti z 18. 12. 2003 uznal len 36,50% z požadovaných nákladov, ktoré boli skutočne vynaložené žalobcom. Žalobca sa domnieva, že neurčitosť pojmu „nelikvidované položky“, ktorými žalovaný znižuje rozsah náhrady skutočne zaplatených nákladov opravy motorového vozidla nemajú oporu v zmluvných dojednaniach poistenia a žalovaný ich ani bližšie nešpecifikuje. Na žiadosť žalobcu o zaslanie rozpisu a vysvetlenia k predmetnej poistnej udalosti žalovaný nereagoval a nepodal žiadne vysvetlenie.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 18. 2. 2005, v ktorom spochybňoval výpoveď žalobcu o tom, ako mala škoda vzniknúť, pričom po zabezpečenom odbornom posúdení dospel k záveru, že z technického hľadiska poškodenie motorového vozidla nezodpovedá uvádzanému priebehu nehody. Zároveň sa odvolal na poistné podmienky zmluvného poistenia motorových vozidiel pre prípad poškodenia, zničenia a krádeže, v zmysle ktorých „Právo na plnenie nie je, ak vozidlo alebo jeho časti boli poškodené alebo zničené v dôsledku nesprávnej obsluhy alebo údržby /nesprávne zasúvanie prevodov, nedostatok hmôt potrebných na prevádzku, prehriatie motora, nesprávne uloženie materiálu a pod./“ Z uvedeného dôvodu nepriznané položky, ktoré neboli likvidované z havarijného poistenia nie sú likvidné z dojednaného poistenia a preto považuje žalovaný žalobný návrh za nedôvodný.
3. Na pojednávaní 10. 11. 2005 žalobca zotrval na tom, že k nehode došlo tak, ako je uvedené v žalobe a teda škoda na predmete poistenia vznikla nárazom na prekážku, čo sa udialo v zimnom období. Podľa žalovaného došlo v danom prípade k odškodneniu preukazovaných častí, ktoré mali byť poškodené, avšak vzhľadom na to, že žalobca uvádza rôzne príčiny vzniku škody, žalovaný predložil spis na odborné vyjadrenie, kde znalec určil, že z technického hľadiska nemohlo dôjsť k poškodeniu všetkých tých častí motorového vozidla, ako boli žalobcom prezentované. Z tohto dôvodu neboli žalobcovi poukázané prostriedky celkovej žalovanej istiny a to za tie položky, ktoré neboli pri likvidácii priznané. Žalovaný zároveň poukázal na všeobecné podmienky poistenia majetku čl. 5 bod 1 písm. b) a to, že poistený je povinný dodržiavať zmluvne dohodnuté povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečia a dbať, aby poistná udalosť nenastala a ďalej na čl. 8 bod 9 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorých ak poistený uvedie poisťovňu úmyselne do omylu o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie alebo jeho výšku, nie je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie z poistnej udalosti. Následne žalobca k veci uviedol, že zo strany leasingovej spoločnosti ani zo strany žalovaného mu neboli odovzdané všeobecné poistné podmienky na poistenie majetku, na ktoré sa odvoláva žalovaný. Zároveň uviedol, že bol osobne u žalovaného s otázkami, prečo takú vysokú čiastku nezlikvidovali ako poistnú udalosť, na čo dostal odpoveď, že žalovaný dal posúdiť škodu a jej výšku u znalca. Na následný dopyt o uvedenie rozpisu položiek od žalovaného nedostal odpoveď.
4. Žalovaný 10. 2. 2006 súdu doručil kópiu Odborného vyjadrenia z 1. 12. 2003, č.: CPU 02/404/01573 vypracovaného znalcom Ing. Zdenom Sýkorom. Vyplýva z neho, že na základe predložených podkladov uvedených v nálezovej časti je možné konštatovať, že z technického hľadiska poškodenie vozidla Honda Accord nezodpovedá uvedenému priebehu nehody. Odkazuje na veľmi nejasný popis poškodenia poškodeným, či na obrubník vychádzal, alebo z neho schádzal, či naň vychádzal prednou časťou alebo cúval zadnou časťou, z fotodokumentácie nie je vidieť poškodenie olejovej vane, zlomený kovový stĺp nevyčnieva mimo betónovú hranu obrubníka tak, aby poškodil olejovú vaňu - tá je odspodu ešte chránená výfukovým potrubím, je veľmi nepravdepodobné, že pokiaľ by došlo k poškodeniu prednej a zadnej časti, nedošlo by aj k poškodeniu strednej časti podvozku.
5. Súd na návrh žalovaného uznesením z 21. 1. 2013, č. k. 27Cb/111/2014 - 168 ustanovil znalca z odboru cestná doprava Ing. Elenu Kobliškovú na vyhotovenie znaleckého posudku v rozsahu, či mohlo dôjsť k poistnej udalosti tak, ako to uviedol žalobca. Znalkyňa vypracovaný znalecký posudok č. 29/2013 z 24. 7. 2013 doručila 30. 7. 2013. Následne 4. 9. 2014 znalkyňa doručila Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 29/2013 z 22. 8. 2014 (doplňujúce otázky zo strany žalobcu). Zo znaleckého posudku vyplývajú tieto závery:
- poškodenie motorového vozidla žalobcu Honda W., EČ: BA XXX EX zistené z predloženého spisového materiálu z technického hľadiska nezodpovedá popisu nehodového deja tak ako to nahlásil žalovanému 6. 12. 2002;
- vznik škody na motorovom vozidle navrhovateľa nekorešponduje s priebehom udalosti, ktorá sa stala 5. 12. 2002 na Mudroňovej ulici v Bratislave, tak ako ju opísal žalobca a nemohlo dôjsť ku vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu v takom rozsahu, ako si uplatňuje žalobca. Priebeh dopravnej nehody
vzhľadom na poškodenie motorového vozidla je technicky neprijateľný vo všetkých variantoch jeho opisu nehodového deja na základe analýzy poskytnutých podkladov v spise a na fotodokumentácii Allianz poisťovne, a.s.;
- vzhľadom na uvedenú technickú neprijateľnosť poškodenia OMV G. W., EČ: BA XXX EX pri popisovanej dopravnej nehode nie je možné sa vyjadriť k výške skutočnej škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou;
- vznik škody nekorešponduje s priebehom škodovej udalosti ani z časti ako to uvádza žalobca
- vzhľadom na uvedenú technickú neprijateľnosť poškodenia F. G. W., EČ: BA XXX EX pri popisovanej dopravnej nehode ani z časti, nie je možné sa vyjadriť k výške skutočnej škody, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku vyplývajú aj tieto závery:
- na predloženej fotodokumentácii sa olejová vaňa nenachádza, nie je tam viditeľná, rovnako poškodenie olejovej vane nebolo predložené ani zadokumentované na fotodokumentácii. Ak by došlo ku kontaktu olejovej vane so zlomeným kovovým stĺpom, tak by došlo aj k akustickému efektu. Bežný vodič vozidla by skontroloval na mieste podvozkovú časť vozidla a taktiež olejovú vaňu z dôvodu, či nedochádza k úniku prevádzkovej náplne;
- z technického hľadiska je neprijateľné pri poškodenej olejovej vani, aby za predpokladu úniku mazacieho oleja nedošlo k znečisteniu podvozku okolo motora. Na obrázku č. 9 na str. 9 je zachytený pohľad na motor po demontáži olejovej vane, na ktorom nie je viditeľné znečistenie od unikajúceho oleja počas jazdy. Z uvedeného vyplýva, že počas jazdy nedochádzalo k úniku prevádzkovej náplne. (znalkyňa vychádzala z predloženej fotodokumentácie)
- vznik škody, jej rozsah a charakter poškodenia OMV Honda W., EČ: BA XXX EX nekorešponduje s opisom priebehu udalosti tak ako ju žalobca opísal v oznámení o poistnej udalosti, pretože z technického hľadiska je neprijateľné, aby zadokumentované poškodenia F. vznikli nárazom podvozkovej časti vozidla do neznámeho zlomeného kovového stĺpa. Vznik škody, jej rozsah a charakter poškodenia OMV Honda W., EČ: BA XXX EX nekorešponduje s opisom priebehu udalosti tak ako ju žalobca opísal v odpovediach na otázky k PU č. XX/XXX/XXXXX z 5. 12. 2002, list zo 7. 11. 2003, pretože je z technického hľadiska neprijateľné, aby pri poškodenej olejovej vani motor pracoval v režime voľnobehu cca. 20 minút pri „vykurovaní“ vozidla a následne prešlo vozidlo trasu z Bratislavy do Trnavy a späť. Vznik škody, jej rozsah a charakter poškodenia OMV G. W., EČ: BA XXX EX nekorešponduje s opisom priebehu udalosti tak ako je to popísané v žalobe o zaplatenie poistného plnenia z 22. 10. 2004 z rovnakého dôvodu ako v predchádzajúcom odstavci (vete). Z technického hľadiska je neprijateľné zlomenie kľukovej hriadele pri všetkých variantoch popisu priebehu nehodového deja vodičom - žalobcom. Z technického hľadiska je neprijateľné, že by pri poškodenej olejovej vani motor OMV pracoval v režime voľnobehu cca. 20 minút pri „vykurovaní“ vozidla a následne prešlo vozidlo trasu z Bratislavy do Trnavy a späť, pretože pri nedostatku oleja, resp. absencie oleja by došlo k nadmernému prehrievaniu motora a k jeho zadretiu. Okrem toho strata tlaku mazacieho oleja je signalizovaná červenou kontrolkou na prístrojovom paneli, čo je signál pre vodiča, aby okamžite zastavil OMV a vypol motor. K rozsahu poškodenia olejovej vane a celej podvozkovej časti vozidla nie je možné sa vyjadriť, pretože nie je k dispozícii žiadna fotodokumentácia jej poškodenia. Z technického hľadiska je neprijateľné poškodenie podlahy batožinového priestoru na betónovom obrubníku pri parkovaní bez poškodenia spodnej časti zadného nárazníka (obr. 7 a 8). Z technického hľadiska je neprijateľné pri poškodenej olejovej vani, aby za predpokladu úniku mazacieho oleja nedošlo k znečisteniu podvozku okolo motora. Na obrázku č. 9 je zachytený pohľad na motor po demontáži olejovej vane, na ktorom nie je viditeľné znečistenie od unikajúceho oleja počas jazdy. Znečistenie výfukového potrubia mohlo vzniknúť až pri demontáži olejovej vane.
6. Na pojednávaní 11. 5. 2015 vypovedal svedok L., ktorý v servise Igor Vidoman fyzicky opravoval motorové vozidlo po dopravnej nehode, ktorá je predmetom sporu. Uviedol, že zistili poškodenie olejovej vane a po jej vymontovaní zistili prasknutie kľukového hriadeľa a poškodenie motora obhliadla poisťovňa. Pred demontážou olejovej vane motorové vozidlo umyl, nakoľko sa musel zistiť priesak oleja. Po demontáži olejovej vane bol ešte kanister oleja. V rámci demontáže nebolo neskôr zistené zadretie motora. Ako technik pracoval v tom čase cca 35 rokov a opravu predmetného motorového vozidla si napriek 13 ročnému odstupu pamätal, nakoľko sa jednalo o zvláštnu závadu, došlo k prasknutiu kľuky bez zadretia motora.
7. Uznesením z 10. 12. 2015, č. k. 27Cb/111/2004 - 276 v spojení s uznesením z 29. 6. 2016, č. k. 27Cb/111/2004 - 283 ustanovil znalca z odboru cestná doprava Ing. Jaroslava Olexu na vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku - kontrolného a to na návrh žalobcu. Citovaným uznesením bolo žalobcovi
ako aj žalovanému uložené zložiť preddavky na trovy spojené s podaním znaleckého posudku (obaja vo výške 200,- Eur). Žalovaný preddavok zaplatil 23. 12. 2015. Žalobca preddavok nezaplatil a to ani na základe výzvy z 20. 11. 2017 (doručenej jeho právnemu zástupcovi 13. 12. 2017), ktorej obsahom bolo aj poučenie podľa § 253, ods. 2 a ods. 3 CSP. Súd uznesením z 28. 5. 2018, sp. zn. 27Cb/111/2004 rozhodol, že znalecké dokazovanie spočívajúce vo vypracovaní znaleckého posudku znalcom z odboru doprava cestná Ing. Jaroslavom Olexom nevykoná. Samotné kontrolné znalecké dokazovanie pôvodne inicioval žalobca (na pojednávaniach 9. 2. 2015 a 11. 5. 2015) a malo byť primárne v jeho záujme preddavok zaplatiť, k čomu však do dňa rozhodnutia (28. 5. 2018) nedošlo. Súd vyzval aj žalovaného či trvá na vykonaní tohto dôkazu - vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, nakoľko aj ten bol zaviazaný uhradiť preddavok, ktorú povinnosť si riadne splnil. Žalovaný v podaní z 25. 4. 2018 uviedol, že vypracovanie kontrolného znaleckého posudku nenavrhol a ani na jeho vykonaní netrvá, nakoľko ho nepovažuje od počiatku za dôvodný a navrhol, aby súd daný dôkaz nevykonal. Žalobcovi bolo uznesenie, kde mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie doručené 18. 12. 2015. Posledná výzva na uhradenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania z 20. 11. 2017 bola žalobcovi doručená 13. 12. 2017. Nakoľko žalobca do dňa rozhodnutia (28. 5. 2018) preddavok na znalecké dokazovanie nezložil, súd v intenciách § 253 ods. 3 CSP rozhodol tak, že nariadené znalecké dokazovanie nevykoná.
8. Žalovaná v podaní doručenom 6. 3. 2020 zhrnula, že žalobca postupne v priebehu času uviedol 3 odlišujúce sa popisy nehodového deja vzniku škody. Zotrvala na zamietavom stanovisku voči žalobe a poukázala na čl. 4 bod 1 písm. b) právo na plnenie nie je, ak vozidlo alebo jeho časti boli poškodené alebo zničené v dôsledku nesprávnej obsluhy alebo údržby a následne na čl. 5 bod 1 písm. b) keď poistený je povinný dodržiavať zmluvne dohodnuté povinnosti, smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečia, a dbať, aby poistná udalosť nenastala a čl. 8 bod 9 Všeobecných poistných podmienok. Poukázala ďalej na závery znaleckého posudku č. 29/2013 o tom, že vznik škody, jej rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla nekorešponduje s opisom priebehu udalosti žalobcom. Podľa znalkyne zadretie motora a zlomenie kľukovej hriadele je neprijateľné vo všetkých vo všetkých variantoch uvedených žalobcom. Nakoľko poškodenie kľukovej hriadele nebolo preukázané ako poškodené v súvislosti s popísaným priebehom nehodového deja (ani v jednom z troch predložených popisoch), žalovaná trvala na tom, že žalobcovi nevznikol nárok na plnenie za jeho poškodenie.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 19. 3. 2020. Ten bol zrušený z dôvodu ochrany verejného zdravia a zamedzenia resp. prevencie pred šírením ochorenia vírusovej respiračnej infekcie COVID - 19 a zároveň bol určený nový termín na 9. 4. 2020. Rovnako aj ten bol zrušený z identického dôvodu. Ďalšie pojednávanie vytýčené na 14. 5. 2020 sa nemohlo uskutočniť z dôvodu nahlásenia bomby v budove súdu. Predvolanie na následný termín 4. 6. 2020 bolo žalobcovi doručené 29. 5. 2020 a žalovanému 15. 5. 2020. Deň pred pojednávaním 3. 6. 2020 (e-mailom o 13:09) doručil právny zástupca žalobcu oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia (plnomocenstvo z 3. 6. 2020) spolu s ospravedlnením neúčasti žalobcu a právneho zástupcu na pojednávaní 4. 6. 2020. Ospravedlnenie právny zástupca odôvodnil nedostatkom času na prípravu na pojednávanie a zároveň kolíziou termínov, nakoľko v rovnaký deň - 4. 6. 2020 mal na tunajšom súdu o 09:30 hod ako obhajca obvineného verejné zasadnutie o dohode o vine a treste, takže by nemohol stihnúť aj pojednávanie v tejto veci (o 09:00 hod.). Súd právnemu zástupcovi e-mailom oznámil, že neakceptuje jeho ospravedlnenie, ako ani žiadosť o odročenie pojednávania. Žalobca o termíne pojednávania vedel v zákonnej 5 dňovej lehote a navyše vedel aj o všetkých predchádzajúcich vytýčených termínoch citovaných vyššie (v marci, apríli a máji 2020 - predvolania riadne doručené). Je bez pochýb zrejmé, že žalobca mal dostatočný časový priestor (niekoľko mesiacov minimálne od marca 2020) na splnomocnenie advokáta v tomto spore, ak sa ním chcel nechať zastupovať. Udelenie plnej moci právnemu zástupcovi jeden deň pred pojednávaním súd vyhodnotil ako obštrukciu žalobcu a žiadosť jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania/ ospravedlnenie neúčasti za účelovú, ktorá by spôsobila neprimerane predĺženie už aj tak mimoriadne dlhého súdneho konania (od r. 2004). Je zodpovednosťou strán sporu, aby si zabezpečili ochranu svojich práv aj prípadným právnym zastupovaním v primeraných lehotách, za ktorú určite nemožno považovať jeden deň pred pojednávaním a to aj v kontexte vedomosti žalobcu o troch predchádzajúcich termínoch od marca 2020, ktoré sa neuskutočnili z vyššie uvedených dôvodov. Právny zástupca žalobcu ešte reagoval a zaslal súdu Nariadenie Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/2595/2020 z 15. 3. 2020, ktorým boli zavreté aj prevádzky advokátov poskytujúcich právne služby, čím dôvodil, že žalobcovi výnimočné okolnosti objektívne bránili včas si zaobstarať právne zastúpenie v tejto veci a sú dostatočným dôvodom na odročenie pojednávania. Záverom z právnej opatrnosti súhlasil s
vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti (ak by súd neakceptoval jeho ospravedlnenie a neodročil pojednávanie) a žiadal, aby súd vo veci meritórne rozhodol, pričom poukázal na obsah žaloby, jeho písomné i ústne vyjadrenia a žiadal zaviazať žalovaného na úhradu žalovanej sumy aj s príslušenstvom a trov konania.
10. Na pojednávanie 4. 6. 2020 sa dostavila zástupkyňa žalovaného, pričom žalobca ani jeho právny zástupca sa nedostavili. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu nakoľko neakceptoval ospravedlnenie neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu vykonané jeden deň pred pojednávaním resp. jeho žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré určite nemožno považovať za včasné ani za odôvodnené vážnymi okolnosťami.
11. V naznačenej súvislosti je potrebné zvýrazniť, že predmetný spor sa vedie už od roku 2004 a žalobca o ňom logicky dlhodobo vie, je iniciátorom konania. Vedel okrem iných aj o posledných troch vytýčených pojednávaniach v tomto roku, ktoré boli zrušené, ako aj o pojednávaní 4. 6. 2020 (uvedené v bode 9. rozsudku). Všetky predvolania mu boli riadne a včas doručené, napriek tomu sa pojednávania 4. 6. 2020 nezúčastnil (ani jeho právny zástupca). Žalobca dlhodobo vedel a vie o prebiehajúcom súdnom konaní a mal mimoriadne bohatý časový priestor na splnomocnenie advokáta ak chcel byť v spore právne zastúpený. Udelenie plnomocenstva advokátovi jeden deň pred pojednávaním, ktoré súdu oznámil rovnako len jeden deň pred pojednávaním nemožno hodnotiť inak ako účelovú obštrukciu, ktorej akceptácia by spôsobila neprimerané predlžovanie súdneho konania a zároveň by vyslala precedentný signál, že súdy budú komfortné s ospravedlneniami doručovanými jeden či dva dni pred pojednávaním.
12. Nedostatok času na prípravu je teda zjavne nedôvodný argument. Rovnako aj uvádzaná kolízia termínov právneho zástupcu neobstojí. Keďže vedel, že má v rovnaký deň iné konanie, nemal právne zastúpenie jeden deň pred pojednávaním ani prijať. Naznačené evokuje aj porušenie povinnosti advokáta vyplývajúcich mu zo zákona, nakoľko si musel byť vedomý, že sa nedokáže adekvátne pripraviť a hájiť záujmy klienta. Opatrenia resp. obmedzenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID - 19 tiež nič nemenia na skutočnosti, že žalobca mal dostatočný priestor na zabezpečenie si advokáta. Minimálne o termíne pojednávania 14. 5. 2020 žalobca vedel od 27. 3. 2020, pričom ten už nebol zrušený z dôvodu šírenia ochorenia COVID - 19 (na, ktorý sa právny zástupca žalobcu odvoláva), ale pre nahlásenú bombu v budove súdu. V priebehu apríla/mája 2020 mal teda žalobca dostatok možností na zabezpečenie si a splnomocnenie advokáta na zastupovanie v tomto spore. Súd pri naznačenej situácii a zásade kontradiktórnosti, ktorá platí v civilnom sporovom konaní, konštatuje, že je výsostne, len a jedine zodpovednosťou strán sporu, aby príslušným procesným postupom/aktivitou, aké uznajú za vhodné, bránili svoje práva a to riadne a včas. Medzi tie patrí aj splnomocnenie strany právnym zástupcom, ak to považuje strana za potrebné. Toto právo každej sporovej strane priznáva náš právny poriadok, ale je výhradne na stranách sporu či, ako a kedy ho využijú resp. aplikujú. Ak k nej pristúpia jeden deň pred pojednávaním a z tohto dôvodu žiadajú pojednávanie odročiť (krátky čas na prípravu), nie je to možné akceptovať a hodnotiť inak, ako zjavnú a účelovú obštrukciu.
13. Súd prvej inštancie dáva v načrtnutom kontexte do pozornosti aj zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne.
14. Žalobca nepostupoval s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou a v žiadnom prípade nepostupoval včas. Predvolanie na termín 4. 6. 2020, ako aj tri predchádzajúce (bod 9. rozsudku) mu boli doručené riadne a včas a mal bohatý priestor na prípravu na pojednávanie, teda aj na splnomocnenie advokáta. Avšak ani momentmi doručenia predvolaní nemožno pri žalobcovi argumentovať krátkosťou času aj na prípadné splnomocnenie právneho zástupcu. Ak žalobca mal úmysel nechať sa právne zastupovať advokátom, mohol si ho vybrať a splnomocniť kedykoľvek počas konania (vedené od roku 2004), aby sa ten mohol adekvátne pripraviť. Samozrejme je na rozhodnutí a slobodnej vôli žalobcu či a kedy si advokáta vyberie a splnomocní ho na zastupovanie v konaní. Ak však k takému úkonu pristúpi jeden pred pojednávaním, oznámi to súdu tiež len 1 deň pred pojednávaním a ospravedlní svoju neprítomnosť a požiada o odročenie len z dôvodu krátkosti času na prípravu resp. kolíziou termínov, musí za svoj postup niesť zodpovednosť a prijať následok, ktorým je neakceptovanie naznačeného
ospravedlnenia. Rovnako, ako už súd naznačil, mal svoj postup zvažovať aj právny zástupca, ktorý takéto „hraničné“ zastúpenie prijal. Po rozhodnutí právne zastúpenie prijať, pričom od klienta (žalobcu) musel vedieť, že na druhý deň je určený termín pojednávania, bolo jeho povinnosťou na pojednávanie sa dostaviť. Naopak, ak vedel, že na pojednávanie sa pre krátkosť času nedokáže pripraviť, ako aj skutočnosť, že mal kolíziu termínov, právne zastúpenie mal odmietnuť, keďže musel vedieť, že nedokáže adekvátne hájiť záujmy klienta. Avšak prijatie právneho zastúpenia a okamžité ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania nie je možné akceptovať a považovať za včasné. Ako už je uvedené vyššie, každá strana sporu, v tomto prípade žalobca, zodpovedá za zabezpečenie ochrany svojich práv či právom chránených záujmov riadne a včas, teda aj za splnomocnenie advokáta právnym zastupovaním, ak tak uzná za vhodné. Žalobca mal objektívne dostatočné obdobie na splnomocnenie advokáta, pričom tento úkon nemožno obmedzovať len od momentu doručenia predvolania na termín pojednávania, keďže o spore dlhodobo vedel a vie.
15. Súd dodáva, že akceptovaním postupu žalobcu a jeho právneho zástupcu pri prevzatí právneho zastúpenia a následnom ospravedlnení neprítomnosti resp. žiadosti o odročenie pojednávania, by súd vyslal jasný signál, že bude takýto postup tolerovať, čím by aj ktorékoľvek iné strany sporov mohli v budúcnosti argumentovať a nie je vôbec vylúčené, že by ho opakovali v priebehu konania aj niekoľkokrát, kedy by vždy jeden, dva či tri dni pred pojednávaním oznámili súdu nového právneho zástupcu a žiadali by o nový termín, nakoľko advokát si potrebuje vec riadne naštudovať a to napriek tomu, že predvolanie by mali doručené riadne a včas. Naznačené je zjavná procesná obštrukcia, za ktorú zodpovedá procesná strana (tu žalobca) a musí za ňu niesť následky, keďže je v príkrom rozpore s elementárnymi zásadami civilného sporového konania ako sú rýchlosť či hospodárnosť konania resp. právom na prejednanie a rozhodnutie veci v primeranej lehote.
16. V súvislosti so všetkými naznačenými argumentmi a úvahami súd uzatvára, že ospravedlnenie neúčasti žalovaného resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní 4. 6. 2020 a žiadosť o jeho odročenie, doručené súdu jeden deň pred jeho konaním, nepovažuje za včasné a už vôbec nie za odôvodnené vážnymi okolnosťami, keďže nebolo odôvodnené žiadnymi okolnosťami, okrem krátkosti času, za ktorú si však zodpovedá sám žalobca a kolíziou termínov právneho zástupcu, za ktorú zodpovedá právny zástupca, keďže o nej musel vedieť v čase prijatia zastupovania v tomto spore a nedošlo k nej až po prijatí zastupovania, ktorú skutočnosť by nemohol ovplyvniť. Z uvedených dôvodov súd pojednával v neprítomnosti žalobcu resp. jeho právneho zástupcu.
17. Žalovaný na pojednávaní 4. 6. 2020 žiadal žalobu zamietnuť a odkázala na svoje doterajšie prednesy a podania.
18. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a to: Leasingovou zmluvou č. 1230900 z 9. 11. 2000, Splnomocnením na uskutočnenie zmien v evidencii dopravného inšpektorátu zo 6. 12. 2002, Ftkp. technického preukazu, Všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného leasingu spoločnosti GE Capital Leasing, a.s., Zápisom o poškodení motorového vozidla z 10. 12. 2002, Zápisom o poškodení motorového vozidla z 12. 2. 2003, Zmluvnými dojednaniami poistenia súboru motorových vozidiel pre prípad poškodenia, zničenia alebo krádeže žalovaného („poistné podmienky“ ), Uvoľnením vinkulácie poistného plnenia vydané prenajímateľom zo 6. 12. 2002, Zákazkovým listom č. ZAK 2003/0010, Faktúrou č. 2003001 vystavená autoopravovňou z 18. 7. 2003, Výdavkovým pokladničným dokladom autoopravovne z 18. 7. 2003, Príjmovým pokladničným dokladom žalobcu z 18. 7. 2003, Listom žalovaného „dožiadanie k poistnej udalosti“ z 5. 12. 2002, Odpoveďou žalobcu na otázky žalovaného zo 7. 11. 2003, Likvidáciou poistnej udalosti, rekapituláciou poistného plnenia z 18. 12. 2003, Žiadosťou o zaslanie rozpisu a vysvetlenia k poistnej udalosti z 3. 2. 2004, Vyjadrením likvidátora ku spôsobu likvidácie z 18. 12. 2003, Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku, Odborným vyjadrením znalca Ing. Zdena Sýkoru z 1. 12. 2003, č.: CPU 02/404/01573, Poistnou zmluvou č. 746 - 1542458, Podaním označeným ako „Nadobnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu“ po zn. LZ 1230900 (bez dátumu, adresované žalobcovi od GE Capital Leasing, a.s.), Fotodokumentáciou (17 ks), Znaleckým posudkom č. 29/2013 z 24. 7. 2013 vypracovaným znalkyňou Ing. Elenou Kobliškovou, Doplnením č. 1 Znaleckého posudku č. 29/2013 z 22. 8. 2014 vypracovaným znalkyňou Ing. Elenou Kobliškovou, výsluchom svedka Františka Talajku, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav zistený vykonaním týchto dôkazov:
19. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že držiteľom motorového vozidla HF. bol v rozhodnom čase žalobca, ktorý bol vo vzťahu k GE Capital Leasing a.s. lízingovým nájomcom. Spoločnosť GE Capital Leasing a.s., ktorá so žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. 746-1542458 udelila súhlas s uvoľnením vinkulácie poistného plnenia v prospech žalobcu, preto bol žalovaný povinný poistné plnenie poukázať na účet žalobcu, k čom aj došlo. K 9. 12. 2002 bola predčasne ukončená leasingová zmluva č. 1230900 a vlastníkom predmetného motorového vozidla sa stal žalobca. K tomuto dňu nový vlastník
- žalobca, vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka motorového vozidla, ktorým bola spoločnosť GE Capital Leasing, a.s. a táto zároveň postúpila na žalobcu všetky jej pohľadávky týkajúce sa nároku na vyplatenie poistného plnenia k predmetnému motorovému vozidlu a všetkých s tým súvisiacich nárokov vrátane práva na náhradu škody, najmä však pohľadávku na poistné plnenie voči žalovanému, ktorá vznikla na základe poistnej udalosti z 5. 12. 2002. Pri poistnej udalosti z 5. 12. 2002 došlo k poškodeniu olejovej vane motorového vozidla. Žalobca si nárok z poistnej udalosti uplatnil u žalovaného. K uplatnenému nároku predložil daňový doklad - faktúru č. 20030011 z 18. 7. 2003 vystavenú autoopravárom Vidoman Igorna sumu 130.031,50,- Sk (4.316,26,- Eur). Žalovaný listom z 18. 12. 2003 oznámil žalobcovi, že škodu na vozidle likvidovali podľa doložených dokladov za opravu a po odpočítaní nelikvidných položiek, postihu a spoluúčasti žalobcovi poukázal sumu 47.469,- Sk (1.575,68,- Eur). Medzi stranami nebolo rovnako sporné, že boli vykonané obhliadky motorového vozidla likvidátorom žalovaného o čom boli spísané zápisy o poškodení motorového vozidla z 10. 12. 2002 a 12. 2. 2003 a bola vyhotovená fotodokumentácia.
20. Sporným medzi stranami ostal rozsah neplnenia zo strany žalovaného (nelikvidné položky: 67.572,- Sk = 2.242,98,- Eur). Žalovaný odmietol plniť za výmenu a opravu kľuky (resp. kľukovéoh hriadeľu) a to s odôvodnením, že k jeho poškodeniu nedošlo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou (poistnou) udalosťou a to aj v kontexte žalobcom uvádzaných viacerých príčin vzniku škody resp. viacerých verzií nehodového deja, pričom z technického hľadiska nemohlo dôjsť k poškodeniu všetkých tých častí motorového vozidla, ako boli žalobcom prezentované. Žalobca naopak trval na tom, že všetky poškodenia, ktoré uvádzal a preplatenia opravy ktorých sa domáha, nastali v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
21. Podľa § 797 ods. 1 - 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto základe alebo v poistných podmienkach ustanovené. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.
Podľa článku 4 odsek 1 písm. b) Poistných podmienok zmluvného poistenia motorových vozidiel pre prípad poškodenia, zničenia alebo krádeže žalovaného („PP“), Právo na plnenie nie je, ak vozidlo alebo jeho časti boli poškodené alebo zničené v dôsledku nesprávnej obsluhy alebo údržby (nesprávne zasúvanie prevodov, nedostatok hmôt potrebných na prevádzku, prehriatie motora, nesprávne uloženie nákladu a pod.). Podľa článku 5 ods. 1 písm. b) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku žalovaného („VPP“), Poistený je povinný dodržiavať zmluvne dohodnuté povinnosti, smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečia a dbať, aby poistná udalosť nenastala. Podľa článku 8 ods. 9 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku žalovaného („VPP“), Ak poistený uvedie poisťovňu úmyselne do omylu o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na poistné plnenie alebo jeho výšku, nie je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie z poistnej udalosti.
Podľa článku 8 CSP, Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa článku 15 odsek 1 CSP, Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa článku 15 odsek 2 CSP, Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 191 CSP, Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nová právna úprava obsiahnutá v prechodných ustanoveniach dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.
22. Súd má za to, že žalobca v prejednávanom spore neuniesol dôkazné bremeno a dospel k záveru že, žaloba nie je dôvodná. Žalobca v priebehu celého procesu uviedol tri odlišné verzie priebehu nehodového deja. V oznámení poistnej udalosti zo 6. 12. 2002 uviedol, že 5. 12. 2002 pri parkovaní na Mudroňovej ulici v Bratislave a výjazde na obrubník zachytil vodič podvozok motorového vozidla o zlomený kovový stĺp. Skontroloval stav vozidla a pokračoval v jazde. Dňa 6. 12. 2002 auto nenaštartoval a nechal ho odtiahnuť do servisu. (verzia 1) Následne žalobca v reakcii na otázky žalovaného listom zo 7. 11. 2003 okrem iného uviedol, že potom ako zišiel z obrubníka nezistil žiadne iné poškodenia (okrem povalenej batožinovej časti pod rezervou), ani stopy po oleji, motor nevykazoval žiadne známky poškodenia a jeho chod bol plynulý. Pokračoval v jazde do Trnavy (z Bratislavy) a späť a nezaznamenal žiadne výkyvy v chovaní vozidla. Pred vstupom do Bratislavy mu vypol tempomat a začala blikať kontrolka načo vozidlo zastavil na pravej časti vozovky a ďalej bolo vozidlo odtiahnuté do servisu. (verzia 2, zmena oproti prvej verzii). V žalobe z 22. 10. 2004 okrem iného žalobca konštatoval, že 5. 12. 2002 došlo na Mudroňovej ulici v Bratislave k poškodeniu motorového vozidla v dôsledku straty kontroly nad motorovým vozidlom (opäť zmena) v podmienkach zhoršenej zjazdnosti - námrazy pozemnej komunikácie. (verzia 3) Je teda zrejmé, že sám žalobca nemal ustálené ako presne poistná udalosť prebehla a ako došlo k poškodeniam na motorovom vozidle. Žalovaný v konaní predložil Odborné vyjadrenie znalca Ing. Zdena Sýkoru z 1. 12. 2003, č.: T. XX/XXX/XXXXX (viď bod 4 rozsudku) v ktorom je jasne uvedené, že z technického hľadiska poškodenie vozidla Hodna Accord nezodpovedá uvedenému priebehu nehody. Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 29/2013 z 24. 7. 2013 znalkyňou Ing. Elenou Kobliškovou na základe uznesenie súdu. Na dopyt žalobcu znalkyňa odpovedala na ďalšie jeho otázky v Doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 29/2013 z 22. 8. 2014. Znalkyňa jednoznačne konštatovala, že vznik škody, jej rozsah a charakter poškodenia OMV Honda Accord, EČ: BA 500 EX nekorešponduje ani s jedným opisom priebehu udalosti, tak ako ju žalobca opísal či už v Oznámení o poistnej udalosti, v Liste zo 7. 11. 2003 (odpovede na otázky žalovaného) resp. v Žalobe z 22. 10. 2004. Rovnako uviedla, že z technického hľadiska je neprijateľné zlomenie kľukovej hriadele pri všetkých variantoch popisu priebehu nehodového deja vodičom - žalobcom (viac viď v bode 5 rozsudku). Závery znalkyne v znaleckom posudku ako aj znalca v odbornom vyjadrení, ktorí sú obaja osobami odborne zdatnými a v predmetnom technickom odbore spôsobilými na podávanie takýchto stanovísk nespochybňuje ani výpoveď svedka Františka Talajku (automechanika, opravár). Primárne je dôležité zvýrazniť, že nejde o súdneho znalca, zákonom oprávneného na podávanie stanovísk (znaleckých posudkov) o technických otázkach, čím ale súd neznižuje jeho kompetentnosť vo svojom odbore. Svedok síce uviedol, že zistili poškodenie olejovej vane a po jej vymontovaní zistili aj prasknutie kľukového hriadeľa, avšak zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že z technického hľadiska je neprijateľné zlomenie kľukovej hriadele pri všetkých variantoch popisu priebehu nehodového deja vodičom - žalobcom. Ostáva teda možnosť, že k prasknutiu/zlomeniu kľukovej hriadele vozidla mohlo dôjsť iným spôsobom, napríklad nesprávnou obsluhou či údržbou vozidla, čo v zmysle „PP“ a „VPP“ žalovaného spôsobuje nepriznanie poistného plnenia. Žalobca v priebehu konania nepredniesol žiadny dôkaz preukazujúci, že k citovanému poškodeniu došlo v priamej súvislosti s poistnou udalosťou z 5. 12. 2002 a naopak žalovaný, odkazujúc najmä na znalecký posudok vyvrátil poškodenie kľukovej hriadele pri poistnej udalosti.
23. V tejto súvislosti súd uvádza, že každú zo strán sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Žalobca je povinný uviesť skutočnosti o ktoré sa opiera jeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti
nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t j. neunesenie dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určenej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, teda neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými tvrdeniami nebolo jeho tvrdenie dokázané. Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Spravidla preto postihuje najskôr žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi preukázať ním tvrdený nárok. Súd zvýrazňuje, že procesná aktivita je len na procesných stranách, ktoré sa v zmysle zásady kontradiktórnosti konania musia autonómne rozhodovať a je ich zodpovednosťou ako budú v konaní postupovať, čo budú navrhovať resp. aké dôkazy zabezpečia a predložia súdu na preukázanie svojich nárokov, práv resp. na svoju obranu či útok. V tomto kontexte, vo vzťahu k navrhnutému kontrolnému znaleckému dokazovaniu súd odkazuje na bod 7 rozsudku, kde je rozobraté že k nebolo vykonané z dôvodu procesného zavinenia žalobcu v súlade so zákonným postupom.
24. Súd z takto vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnej poistnou udalosťou (z 5. 12. 2002) došlo aj k poškodeniu kľukovej hriadele vozidla. Súd teda žalobcovi nepriznal náklady, ktoré zaplatil za jej opravu/výmenu a ktorých sa domáha touto žalobou titulom náhrady škody od žalovaného z poistného vzťahu. Žalobcov nárok nie je dostatočne preukázaný a v súlade s OZ, PP (čl. 4 bod 1 písm. b) a VPP (čl. 5 bod 1 písm. b, čl. 8 bod 9) mu nevznikol nárok na poistné plnenie (náhradu škody), ktorého sa domáha a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ako v spore plne úspešný, má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.