Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Odi/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 45 018 201, proti žalovanému K. P., J.. XX. XX. XXXX, Y. G. E.Š. X, XXX XX E., štátny občan SR, o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa , a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) z dôvodu, že žalovaný nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa . V žalobe poukázal na to, že na Okresnom súde Banská Bystrica bol v konaní sp. zn. vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Žalobca je veriteľom žalovaného. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Poštová banka, a. s., Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, ktorá bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný nebol v čase podania návrhu platobné neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásení konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške 10 324,97 Eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy, a teda je zrejmé, že žalovaný je osobou v pracovnom pomere v produktívnom veku, pričom poukazujeme, že výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 300,- Eur. Pre dôkladné zistenie príjmov žalovaného navrhol vykonať dôkaz dopytom konajúceho súdu na Sociálnu poisťovňu, ktorej výsledkom bude rozpis a výška príjmov žalovaného z pracovnoprávneho vzťahu a ktorý preukážu, že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči svojim veriteľom, nakoľko žalobca nemá zákonnú možnosť preveriť dosiahnuté príjmy žalovaného a navrhovaný dôkaz nie je schopný sám zabezpečiť. Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný bol naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré sám žalovaný predložil k návrhu (netvorí prílohu žaloby). Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Zo správania sa dlžníka pred

podaním návrhu možno usudzovať, že v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Zákonnou podmienkou na vyhlásenia konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. Táto neschopnosť sa, v konaní podľa štvrtej časti , preukazuje vyhlásením dlžníka, pri ktorom sa predpokladá pravdivosť takéhoto vyhlásenia. Ani konkurzný súd a ani Centrum právnej pomoci nedisponujú prieskumnou právomocou na preverenie, či dlžník skutočne je platobne neschopný. Máme za to, že žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnil zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. Zo správania dlžníka nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Poctivý zámer je v definovaný tak negatívnym ako aj pozitívnym spôsobom. Ustanovenie definuje, kedy možno predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého zámeru je, keď dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Žalobca poukázal na dôvodovú správu , z ktorej vyplýva, že platobná neschopnosť dlžníka je vyvrátiteľnou domnienkou, ktorá sa skúma v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa ex post za účelom predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného žalobca odvodzuje z definície platobnej neschopnosti, ktorú zákon definuje ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. , ktorý v rozsudku zo dňa 18.10.2018 zrušil oddlženie žalovaného. V odôvodnení uviedol, že ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom, je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov. Len v prípade, ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo by byť dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Z hľadiska gramatického výkladu je zrejmé, že sloveso „plniť“ je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, ale stále prebieha, teda stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť, nie je možné takéhoto dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 06.09.2005 spisová značka . V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. v tej časti, že platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky a tiež na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky R (ČR) 52/1998, podľa ktorého ak je dlžník - objektívne vzaté - schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadcu v zmysle ustanovenia veta prvá zákona. V súvislosti s platobnou neschopnosťou žalobca tiež poukázal na to, že formou plnenia záväzkov je podľa aj čiastočné plnenie záväzku a gramatickým výkladom citovaného ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniu tretia veta je možné dospieť k záveru, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný preto podľa žalobcu nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v ustanovení tretia veta , resp. , , . Skutočnosť, že dlžník napriek dostatočnému príjmu odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia považuje žalobca za úmyselné zneužitie inštitútu oddlženia žalovaným, ktoré je zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, preto takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca poukázal na ust. , v ktorom zákonodarca demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Z citovaného ust. je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je okrem iného aj úprimná snaha žalovaného riešiť po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodovom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie, teda následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie finančných prostriedkov dlžníka, napríklad mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova disponovať. V prípade, ak dlžník po rozhodnutí oddlženia žiadnym spôsobom neriešil svoj dlh napriek tomu, že tak urobiť mohol a mal, je namieste pochybovať o poctivom zámere dlžníka. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru ( ) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca

predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Podľa žalobcu žalovaný nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti definovaný v ustanovení , a to nemožnosť peňažnú pohľadávku voči nemu vymôcť exekúciou. Ak v prípade núteného výkonu pohľadávok voči žalovanému by k ich uspokojeniu došlo v relatívnej krátkej dobe, nie je dôvod žalovaného oddlžovať od všetkých záväzkov, a teda nie sú ani naplnené požiadavky platobnej neschopnosti. Právna úprava oddlženia nie je určená pre dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov. Zároveň žalobca poukázal na to, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa, ale pohľadávky veriteľov sa menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu, teda nevymáhateľnosť má za následok, že sa na dlžníka hľadí akoby sa rozhodlo o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia, ktoré je určené pre určitú skupinu ľudí na vymanenie sa z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali, či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Nakoľko veriteľ nemá možnosť zvrátiť proces oddlženia, je úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda, či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zákona nespôsobuje zánik pohľadávky. Vyhlásenie konkurzu je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcií, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného je zrejmé, že vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu sa finančná situácia výrazne zmení k lepšiemu. Dlžník by mal, v prípade poctivého zámeru, vynaložiť snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalovaný ani pred podaním návrhu nebol súčinný, keď žalovaný bol žalobcom a jeho právnym predchodcom niekoľkokrát kontaktovaný či už písomnou, alebo telefonickou formou a bola mu ponúknutá možnosť uhradiť svoj záväzok formou bezúročného splátkového kalendára, avšak tento tieto možnosti nevyužil. Žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Žalobca opätovne uvádza, že oddlženie je určené (v zmysle a dôvodovej správy k ) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca má za to, že v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. Po vyhlásení konkurzu žalovaný žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu za účelom riešenia svojho dlhu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Všetky uvedené skutočnosti v žalobe odôvodňujú podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer z viacerých samostatných dôvodov. V tejto súvislosti navrhol, aby konajúci súd vykonal dôkaz oboznámením s konkurzným spisom, ktorý žalobca žiadal pripojiť do konania ako dôkaz. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 09. 02. 2017, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.: zo dňa 18. 10. 2018.

2. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle (ďalej len „“) žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 29. 07. 2019 navrhol žalobu zamietnuť. V odôvodnení vyjadrenia žalovaný opísal svoju životnú situáciu s poukazom na svoj životopis predložený konkurznému súdu spolu s návrhom na oddlženie konkurzom a uviedol, že po skončení strednej školy s nadstavbou nastúpil do bežného zamestnania ako rádový pracovník, následne vystriedal viaceré oblasti práce až skončil na úrade práce ako nezamestnaný. Po viacerých rokoch stagnácie, kedy pracoval dlhodobo ako vodič nákladného vozidla, sa rozhodol podnikať s počiatočnou finančnou pomocou rodičov. Spoločnosť

sme založil spolu s druhou osobou a dôverčivosť mu dopomohla hlavne k dlhom, a tým sa dostal do kolotoča rôznych úverov a pôžičiek, nielen od bánk ale aj od nebankových spoločností, za vysoké úroky, a všetky peniaze vkladal do podnikania a do firmy, o ktorú aj tak nakoniec prišiel. Tým, že mu rodičia a rodina zo začiatku pomáhali, zobrali si vlastné úvery, z ktorých mu časť peňazí požičali a aj tie im posplácal v rámci možností. Úver od Poštovej banky -úverová zmluva Č.. XXXXXXXXXX, ktorý je práve predmetom záujmu žalobcu, bol tiež čerpaný s ručením oboch jeho rodičov, ako pomoc pri rozbehnutí podnikateľskej činnosti, čím vlastne rodičov zatiahol do svojej finančnej situácie, tým že nesplácaním splátok bola uvalená exekúcia na mzdu jeho otca, čo vie preukázať. Neuhradené splátky za leasing a z ostatných úverov, ktoré mal nielen na papieri, ale aj od rodiny a známych dostali žalovaného do platobnej neschopnosti a dlhú dobu celú výplatu presúval iba na splátky stále narastajúcich a množiacich sa dlhov. Rodina prestala žalovaného podporovať', čím prišiel aj o strechu nad hlavou na určité obdobie, a preto v roku 2017 po dlhoročných trápeniach pristúpil na riešenie tejto situácie podaním žiadosti o oddlženie. Na Centre právnej pomoci bol viackrát s prosbou o radu a radil sa s pracovníkmi centra, ktorým podrobne opísal svoju životnú situáciu a predložil doklady, ktoré nemohli byť prílohou k oficiálnej žiadosti, ale už vtedy preukazovali poctivý zámer dlžníka riešiť zlú finančnú situáciu. Ako dôkaz priložil k vyjadreniu list napísaný v dobe zamestnania, jednej exekútorskej kancelárii, kde žiadal o zníženie zrážok, ktoré vymáhajú od zamestnávateľa žalovaného, lebo tým, že mal nie jednu exekúciu, v očiach zamestnávateľa pôsobil ako nezodpovedný pracovník, a preto bol často krát na úkor iných kolegov nespravodlivo odmeňovaný a nemohol sa ani brániť, lebo bol vo finančných problémoch a bol rád že nepríde znovu o prácu. Dôvod prečo menil zamestnania, bol fakt, že nenašiel pochopenie a súčinnosť s riešením jeho situácie s vedením firiem pre ktoré pracoval. Žalovaný uviedol, že jeho dlhy vznikli prevažne v období kedy mal víziu zárobku z podnikania a rozbiehal podnikateľský zámer spracovania a predaja peletiek. Dnes už vie, že neodhadol dôsledky svojho konania, a plne si to uvedomuje, a preto vyslovil vďačnosť za inštitút osobného bankrotu ako nástroja, ktorý pomáha ľudom ako je žalovaný. Pracovníkom CPP bol upozornený aj na všetky dôsledky osobného bankrotu a skutočnosť, že veritelia často siahajú po podaní žaloby na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer v lehote do 6 rokov, lebo im to zákon umožňuje. Žalobu žalobcu považuje žalovaný za neurčitú, nakoľko žalobca na cca 10-tich stranách iba stroho cituje zákonom vymedzené paragrafy a vôbec neuvádza relevantné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia a vôbec nevie v akej pozícii dlžníka voči nemu samému alebo to zámerne neuvádza, aby súd uviedol do omylu. Žalovaný poukázal na to, že od právneho predchodcu žalobcu si v roku 2008 požičal vtedy 200 000,-SK, teda 6 638,78 Eur. Žalobca súdu predložil zoznam splátok, v ktorom uvádza len splátky od roku 2013, čo je 5 rokov odo dňa čerpania úveru. Žalovaný však uviedol, že úver riadne splácal od samého začiatku, kým sa nedostal do finančnej tiesne po ukončení podnikania v roku 2012. Preto požiadal súd, aby žalobcu zaviazal preukázaním všetkých uhradených platieb, nielen tých ktoré uviedol prílohe vo svojej žalobe, čím súd preukázateľne zavádza, že úver nie je splatený vo výške ako uviedli súdu. V lehote 15 dní, ktorú má na svoje vyjadrenie žalovaný nevie získať výpis k jednotlivým splátkam, s prihliadnutím na to že ide o splátky od roku 2008 až do 2017. Po zrátaní platieb z prílohy, ktorá mu bola doručená je celková výška splatenia úveru 10 324,97 Eur, čo je o 3 686,19 eur viac ako samotná pôžička. V percentách je to 55,5%, teda viac ako polovica požičanej sumy, je už zaplatená na úrokoch, iba na základe predloženého zoznamu platieb. K tomu treba ešte pripočítať splátky, ktoré banka prijala od roku 2008 do roku 2013, čo žalobca vôbec neuviedol, čo je dôkaz toho, že sa snažil uhradiť svoj záväzok. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný splácal úver zrážkami zo mzdy je čiastočná pravda, lebo nešlo len o zrážky zo mzdy, ale aj o platby v rôznych výškach, ktoré posielal žalovaný alebo jeho rodičia pravidelne, a aj napriek tomu zo strany veriteľov boli voči nemu a jeho rodine neustále vedené nekalé obchodné praktiky vo forme telefonátov, SMS správ a listov, kedy vymáhajúca spoločnosť nemala žiadne zábrany slovne sa vyhrážať rodičom žalovaného uvalením exekúcie na dom, ktorý im predajú, ak nebude žalovaný splácať. Pôvodná zmluvná splátka úveru bola vo výške len niečo nad 99,-Eur, ale keď mu určil žalobca splátkový kalendár vo výške splátky 300,-Eur, uhrádzal ju kým na to mal pravidelne, čo svedčí o jeho čestnom zámere svoje dlhy riešiť a splácať aj keď mu často krát neostalo na úhradu splátok iným veriteľom. Žalovaný tiež poukázal na to, že jeho otcovi siahli na plat a vtedy dostal zo strany rodiny ultimátum, lebo uviedol členov svojej rodiny do hanby v celom otcovom pracovnom kolektíve ako aj v dedinskom prostredí kde žalovaný vyrastal. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný požiadal súd, aby preveril konanie žalobcu, alebo aspoň prihliadol na to že jeho konanie, sa prieči dobrý mravom a hraničí s úžerou a aj z tohto dôvodu požiadal súd, aby nevyhovel žalobe žalobcu, ktorú označil za automatickú formu ďalších ich praktík, ktorými skúšajú zarobiť na úkor slabšieho, ak sa voči tomu nebráni. Svoje tvrdenia vie preukázať svedeckými výpoveďami rodičov, ako aj ostatných členov jeho rodiny. Žiaľ otec je už na dôchodku a matka neodložila písomnosti (výplatné pásky), ktoré by preukázali že žalobca siahol aj na mzdu jeho otca, keďže na mzdu žalovaného už

boli uvalené zrážky od iných exekútorov a nemohli si uplatniť svoje nároky. Žalobcovi preto splácal v rámci svojich možností, tak ako aj iným veriteľom, ktorým vždy posielal čiastky vo výške ako som mohol. V čase keď nemal peniaze na splátky žalovaný, snažili sa mu pomáhať rodičia a platili za žalovaného. Žalovaný uviedol, že sa pokúšal dohodnúť splátkové kalendáre kde sa dalo, ale mnohé záväzky nesplácal vôbec, nakoľko nemal z čoho. Preto tvrdenie, že nebol v platobnej neschopnosti označil za nepravdivé. Žalobcovi chodili splátky pravidelne ako vidieť v splátkovom zozname, no nie vždy mal na dohodnutú výšku splátky, preto sa snažil platiť v rámci svojich možností, ale zato pravidelne, keď aj menej. Súdu predložil výpis exekúcii, tak ako to urobil aj počas konania o oddlžení, čím preukazuje, že mal už aj na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši vedené exekučné konania a teda mal aj iné záväzky okrem pohľadávky žalobcu, ktorý sa domáha zrušenia oddlženia. Tým že žalobca podal žalobu, znovu vyvinul tlak voči žalovanému, a preto má žalovaný pocit, že práve žalobca nekoná čestne. Tiež poukázal na to, že pani JUDr. Veronika Kubriková (pôvodný právny zástupca žalobcu), ktorá ako poverená advokátka na základe plnomocenstva podpísala zmluvu o postúpení pohľadávky medzi Poštovou bankou, s ktorou uzavrel žalovaný zmluvu o pôžičke a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED so sídlom na Cypre v roku 2012, čím si za odplatu odkúpila dlh žalovaného a následne o rok neskôr znovu pani JUDr. Veronika Kubriková uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou, ktorá podala na Okresnú súd v Banskej Bystrici žalobu voči žalovanému v postavení veriteľa v zastupovaní znovu poverená osoba JUDr. Veronika Doláková (rod. Kubríková). Žalovaný teda zdôraznil, že od roku 2012 právnym zastupovaním a právnym poradenstvom uvedenej osoby je on a členovia jeho rodiny neustále kontaktovaný, dokonca zastrašovaný, aby platil možno už aj úver, ktorý bol dávno splatený. Ako dôkaz navrhol nariadiť žalobcovi predložiť zoznam všetkých úhrad k predmetnému úveru od Poštovej banky, zmluva Č.. XXXXXXXXXX a preveriť tieto prevody pohľadávok z pohľadu majetkových pomerov firiem, kedy si jeden záväzok presúvajú medzi sebou tie isté záujmové osoby ako je uvedené vo výpisoch z obchodného registra firiem. Žalovaný ďalej poukázal na to, že poskytoval správcovi potrebnú súčinnosť vždy, keď bol správcom oslovený a v záujme čo najskôr ukončiť zlej finančnej a životnej situácie na základe pokynov správcu doplnil zoznam veriteľov, ktorých on kontaktoval a mali možnosť komunikácie so správcom priamo a dohodnúť si podmienky ďalšieho postupu voči mojej osobe. Napriek oddlženiu konkurzom znovu začal kolotoč telefonátov a SMS správ nielen priamo žalovanému, ale aj rodičom zo strany žalobcu keď mu v júli neprišla od žalovaného úhrada. Snahu o úprimné riešenie svojich dlhov žalovaný teda preukázal úhradou zo dňa 30.8.2017 kedy bola žalobcovi uhradená ďalšia splátka vo výške 300,-Eur. Podľa vyjadrenia správcu však oddlžením konkurzom bol žalovaný zbavený dlhov, a preto prestal splátky posielať a rovnako o to požiadal aj rodičov. Účinky vyhlásenia konkurzu u žalovaného nastali dňa 8.7.2017. Podľa vyjadrenia žalovaného, tento aktívne komunikoval so správcom a aj na jeho účet zaslal príjem, ktorý mal za zrušenie podielov vo VÚB banke, o čom sa dozvedel v čase keď už bol v oddlžovanom konaní, čo tiež poukazuje na snahu žalovaného konať čestne a poctivo. Žalovaný uviedol, že nezatajil žiadnu dôležitú skutočnosť, ktorá by mala za následok zrušenie oddlženia. Výšku príjmu preukazuje žalovaný priloženou pracovnou zmluvou, ktorú označil ako dôkaz toho, že ako vodič nákladného vozidla zarábal priemernú mzdu, ktorá často nepostačovala ani na zabezpečenie stravy počas výkonu práce v zahraničí, čo teda svedčí o platobnej neschopnosti uhrádzať svoje nahromadené dlhy a exekúcie. S ohľadom na výšku príjmu by si nemohol zabezpečiť ani bývanie a len vďaka rodičom nie je bezdomovcom. Konanie žalobcu voči rodičom žalovaného malo za následok zhoršenie ich vzájomných vzťahov ako aj zhoršenie zdravotného stavu matky a otca. Neustále telefonáty a apelovanie, že nie je úver splatený spôsobili, že matka žalovaného, ktorá je na invalidnom dôchodku, mala stresové situácie, ktoré zhoršili jej zdravotný stav. Žalovaný tiež poukázal na to, že napriek pozastaveniu exekučných zrážok benefit vo forme lepšej finančnej situácie sa uňho ešte stále neprejavil, napriek tomu v súčasnosti nemá žiadne dlhy, ani nedoplatky po lehote splatnosti a všetky platby uhrádza riadne a včas, je riadne zamestnaný vo firme od roku 2016 až doteraz a snažím sa si svoju prácu udržať. Žalovaný vyslovil, že nemal a ani nemá úmysel poškodiť ani jedného svojho veriteľa uvedeného v konaní o oddlženie, snaží sa dodržiavať platné právne predpisy, ktoré mu umožnili žiadať o osobný bankrot a na základe pokynov ustanoveného správcu už žiadne splátky nikomu nehradil, preto tvrdenie žalobcu, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh označil za bezpredmetné a neopodstatnené. Svoje súčasné výdavky spojené s výkonom práce v zahraničí v oveľa vyššom rozsahu ako tomu bolo v iných zamestnaniach predtým. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a navrhol, aby na náhradu trov konania zaviazal súd žalobcu.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26. 08. 2019 uviedol, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávku žalobcu

pravidelnými mesačnými splátkami, úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy, výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy pred vyhlásením konkurzu bola 300,- EUR. Podmienka platobnej neschopnosti musí byť splnená, aby súd mohol návrhu žalovaného vyhovieť. Takéto vyhlásenie je súd povinný považovať za pravdivé, ibaže by tu boli dôvodné pochybnosti. Konkurzný súd je v procese vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v úlohe štatistu. Zo zákona považuje tvrdenia dlžníka za pravdivé a zároveň nemá možnosť ako nadobudnúť dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení dlžníka. Veritelia sa totiž o vyhlásení konkurzu dozvedia spravidla po rozhodnutí súdu. Ak teda dlžník vyhlási, že je platobne neschopný, hoci tomu tak nie je, navodí účinky spojené s týmto vyhlásením, splní jednu z podmienok vyhlásenia konkurzu a v prípade vyhlásenie konkurzu v konečnom dôsledku poškodí svojich veriteľov. Platobná neschopnosť je zásadnou podmienkou oddlženia dlžníka, dôsledkom čoho nastáva zánik vymáhateľnosti pohľadávok, účelom oddlženia je však zánik vymáhateľnosti pohľadávok voči osobám, ktoré sú skutočne platobne neschopné vzhľadom na ich majetkové pomery. Žalovaný v čase vyhlásenia konkurzu mal dlhodobo pravidelný mesačný príjem, z ktorého mohol svoje záväzky voči veriteľom postupne uspokojovať. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Z hľadiska gramatického výkladu je zrejmé sloveso „plniť“ je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, stále prebieha, stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj NS SR v uznesení zo dňa 06. 09. 2005 sp. zn. . Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v je len demonštratívny je ponechané na úvahe súdu individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Súd má za to, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého zámeru podľa , primerane k tomu poukazuje na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 10. 01. 2017, sp. zn. : „Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.“ Žalobca pochybnosť o platobnej neschopnosti odvodzuje od toho, že žalovaný mal v čase vyhlásenia konkurzu pravidelný mesačný príjem, nakoľko boli žalovanému strhávané zrážky zo mzdy. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácií bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, čiže neschopnosť plniť záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne. Žalovaný nijak nepreukázal svoju platobnú neschopnosť, nakoľko boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy v čase vyhlásenia konkurzu a napriek tomu bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov prestal uhrádzať pravidelné mesačné splátky voči žalobcovi. S ohľadom na uvedené skutočnosti zotrval na podanej žalobe a žiada jej vyhovieť rozhodnutím súdu o zrušení oddlženia žalovaného.

4. Dňa 15. 10. 2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom znovu požiadal o zamietnutie žaloby, nakoľko má za to, že splnil všetky zákonné podmienky pre oddlženie konkurzom, nakoľko splátkový kalendár je alternatíva vhodná najmä pre dlžníkov, ktorých hodnota majetku prevyšuje hodnotu dlhov a chcú si zachovať svoj majetok a majú príjem, z ktorého môžu splácať svoje dlhy po dobu 5 rokov. Keďže žalovaný nemal žiadny majetok a jeho príjem nepostačoval na úhradu doterajších splátok a exekúcií, požiadal súd o oddlženie konkurzom. Podľa vyjadrenia žalovaného na alternatívu splátkového kalendára nemal k dispozícii majetok, ktorý by prevyšoval hodnotu dlhov a nebol zároveň ani schopný zaplatiť cca 700,-Eur ako preddavok pre správcu a za trovy advokáta, ktorého by mu centrum určilo. Prijal od Centra právnej pomoci pôžičku vo výške 500,-Eur, ktorú sa zaviazal uhrádzať v splátkach. V čase podania žiadosti o oddlženie bol platobne neschopný, tak ako to uviedol vo svojom vyhlásení aj napriek tomu, že bol zamestnaný a mal príjem, ktorý v žiadosti uviedol, ale ten nebol postačujúci na úhradu splátok z nahromadených dlhov. Žalovaný poukázal na to, že nikde nie je v zákone uvedené, že žiadateľ o oddlženie musí byť osoba bez príjmu, preto fakt, že bol zamestnaný nie je podľa neho prekážkou na začatie konania a ani nepoukazuje na nečestný zámer, tak ako to uvádza v žalobe žalobca. Keby bol dobrovoľne nezamestnaný, odkázaný na sociálne dávky a podporu zo štátu a privodil by si tým priamo svoju platobnú neschopnosť, aby mohol požiadať o osobný bankrot, potom je zrejmé, že by konal nepoctivo. Žiadal zohľadniť, že aj napriek svojim veľkým dlhom sa snažil udržať si prácu a stabilný príjem, aby sa jeho dlhy ďalej nezvyšovali a podaná žiadosť o oddlženie bola iba zákonom umožneným riešením ako sa dostať z dlhovej pasce, v ktorej sa ocitol. Tiež poukázal na informačnú brožúru Centra právnej pomoci (ďalej už len CPP), kde je uvedené, že dlžník, ktorý nemá príjem a ani majetok, tiež môže požiadať o oddlženie formou konkurzu a ak má príjem tak po vyhlásení konkurzu ostane dlžníkovi celá

mzda a nič sa z nej nezráža. Preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný konal s nepoctivým zámerom a opiera sa len o to, že mal príjem sú neopodstatnené. Podľa jeho názoru splnil všetky zákonom predpokladané podmienky pre oddlženie. Svoju úprimnú snahu riešiť zadlženosť preukazuje aj tým, že splátky žalobcovi platil zrážkami zo mzdy nielen svojej, ale aj zo mzdy svojho otca ako aj peňažnými splátkami, ktoré hradili jeho rodičia čo jasne preukazuje jeho platobnú neschopnosť. Za tejto situácie sa dostal do dlhovej pasce, kedy sa nejednu pôžičku snažil zaplatiť ďalšími pôžičkami, a to nielen od bánk ale aj od známych a rodinných príslušníkov, ktorí pred súdom môžu potvrdiť jeho tvrdenia. Žalobca v podanej žalobe zamlčal a neuviedol súdu, že žalovaný má záväzky nielen voči nemu, ale aj voči spoločnosti Cetelem Slovensko, Panenská 7, Bratislava, ďalej Auto Finance a.s., Okružná 18, Poprad, Intrum Justitia Slovakia s.r.0., Karadžičova 8, Bratislava, VÚB banka a.s. Bratislava, BNP Paribas Personal Finance S.A., Bratislava a Pro Civitas s.r.o. Vajnorská 100/A, Bratislava, čím súd vedome uvádza do omylu, tvrdením, že žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný. Výpis exekúcií je podľa žalovaného tiež dôkazom toho, že bol platobne neschopný a boli voči nemu vedené exekúcie zrážkami zo mzdy. Zároveň žalobca nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že dlh, ktorý od neho požaduje je už dávno splatený splátkami, ktoré súdu nepredložil ako splátky hradené pred predloženým výpisom splátok, tak ako žiadal, čo podľa žalovaného preukazuje jeho tvrdenie o uhradení celého dlhu. Svoj poctivý zámer odvodzuje žalovaný aj tým, že v návrhu na oddlženie uviedol všetok svoj majetok, ktorý správca speňažil v rámci konkurzu a uspokojil pohľadávky veriteľov., v zozname veriteľov uviedol všetkých veriteľov a nikoho úmyselne neopomenul. Tiež uviedol všetky dôležité informácie a správcovi poskytol potrebnú súčinnosť a aktívne s ním spolupracoval. Do platobnej neschopnosti sa nedostal úmyselne, ale aj napriek pravidelnému príjmu jeho dlhy stále narastali a nebol schopný ich splácať napriek tomu, že sa snažil. V čase podania návrhu bol ako dlžník platobne neschopný, keďže splátky za neho hradili veľa krát rodičia, lebo jeho príjem nepostačoval ani na čiastočné plnenie jeho záväzkov a ani na základné životné potreby. V minulosti a ani v čase pred podaním návrhu sa nespoliehal na to, že svoje dlhy budem riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom a nikdy som nemal snahu poškodiť svojich veriteľov alebo zvýhodniť niektorého z nich. Centrum hlavných záujmov má celú dobu na území Slovenskej republiky. Z uvedených skutočností vyplýva, že veriteľ, nemá právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom podaným voči jeho osobe na súde, lebo nepreukázal, že nemal poctivý zámer. Žalobca subjektívne usudzuje, že by mal uhrádzať jemu úhrady v zmysle dohodnutého splátkového kalendára aj napriek tomu, že záväzok vyhlásením konkurzu zanikol. Preto po rozhodnutí o oddlžení posielať splátky, čo mu aj správca potvrdil, že nastali právne následky oddlženia, o čom žalobcu informoval. Zo strany žalobcu však nedostal žiadnu odpoveď, len telefonické vyhrážky a zastrašovanie a aj túto žalobu považuje za tlak žalobcu voči jeho osobe a rodine. Podľa jeho názoru by sa pokračovaním v uhrádzaní dlhu žalobcovi dopustil protizákonného konania tým, že by som zvýhodnil jedného z veriteľov, voči ktorým boli moje dlhy zrušené zákonom. Inštitút osobného bankrotu žalovaný využil len ako nástroj, ktorý pomáha ľudom využiť zákonný spôsob ako sa dostať z existenčných a veľkých finančných problémov a mnohých exekúcií a to aj napriek príjmu, ktorý nepostačuje na ich úhradu a na dôstojný život. Vyslovil obavu, že prípadné zrušenie oddlženia ho dostane do rovnakej situácie, v akej bol v období pred podaním žiadosti o oddlženie, dokonca možno ešte do horšej, nakoľko stále je finančne nestabilný bez vytvorenej akejkoľvek finančnej rezervy a v súčasnosti je v novom pracovnom pomere s nižším príjmom v skúšobnej dobe, kde v prípade, že sa znovu ocitne v dlhoch hrozí, že o novú prácu príde. Pozastavené exekučné zrážky vníma ako benefit vo forme lepšej finančnej situácie, ktorý sa u neho ešte stále neprejavil a stále nie je schopný vytvoriť si ani minimálnu finančnú rezervu, z ktorej by vedel splácať dlhy, ktoré boli konkurzom zrušené. Svoj poctivý zámer žalovaný preukazuje aj tým, že v súčasnosti nevykazuje dlhy po splatnosti, nemá žiadne nedoplatky po lehote splatnosti a všetky platby uhrádza riadne a včas. Snahu vyriešiť svoje dlhy aj po vyhlásení konkurzu ako podmienku poctivého zámeru dokazuje fakt, že som uhradil aj splátku veriteľom, ktorých dlh bol konkurzom zrušený, aj keď' neexistuje právny nárok na ďalšie úhrady splátok. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný zotrval na to, aby súd žalobu žalobcu zamietol a na náhradu trov konania zaviazal žalobcu.

5. Vyjadrenie žalovaného súd zaslal žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie na prejednanie veci samej. Súd určil termín pojednávania na deň 03.06.2020, na ktorý sa dostavil žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu a žalovaný osobne. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný tiež poukázal na svoje vyjadrenia, ktoré sú obsahom spisu s tým, že zdôraznil, že všetky tvrdenia sú pravdivé, pridržiaval sa zákona, splnil zákonné podmienky pre oddlženie konkurzom, spolupracoval s Centrom právnej pomoci aj so správcom a pri svojom konaní nemal nepoctivý zámer.

6. Súd postupom podľa (vzhľadom k tomu, že tento dôkaz nebol zo strany žalobcu doložený, ale zároveň tento dôkaz vyplýva z verejne dostupného Obchodného vestníka) mal za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.06.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 129/2017 zo dňa 08.07.2017, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle . V Obchodnom vestníku č. 113/2018, zo dňa 13.06.2018 bol zverejnený oznam správcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

7. Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 01.08.2008, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 6 638,78,- Eur s mesačnou splátkou vo výške 99,85 Eur.

8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2012 zo dňa 18.12.2012 uzavretou medzi postupcom Poštová banka, a.s. a postupníkom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus, zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2013 zo dňa 15.01.2013 uzavretou medzi postupcom BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, ako aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddiel Sro, vložka č. 67934/B mal súd za preukázané, že žalobca je aktuálnym veriteľom žalovaného.

9. Z listiny predloženej žalobcom označenej ako „Zoznam platieb“ (č.l. 12) mal súd za nesporne preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi v období od 28.02.2013 do 30.08.2017 sumu 10 184,93 Eur, čo je o 3 546,15 Eur (54%) ako bola poskytnutá výška úveru. Túto skutočnosť žalobca nerozporoval a s ohľadom na to, že žalobca sa v rámci konania bránil, že svoj dlh z úverovej zmluvy už celý splatil, súd považoval tvrdenie veriteľa o tom, že bol poškodený, resp. dotknutý oddlžením žalovaného za nepreukázané.

10. Z potvrdenia Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 11.04.2017 (č.l. 17) mal súd za preukázané, že ku dňu 11.04.2017 boli voči žalovanému vedené 3 exekučné konania na vymoženie istín v celkovej sume 20 134,51 Eur s príslušenstvom, pričom v tejto sume nie je zahrnutá pohľadávka žalobcu z predmetnej zmluvy o úvere.

11. Zo žiadosti žalovaného adresovanej súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi zo dňa 09.12.2016 (č.l. 59) mal súd za preukázané, že žalovaný požiadal súdneho exekútora o akceptovanie paušálnej platby zrážkou zo mzdy u zamestnávateľa s poukazom na jeho snahu uhradiť svoje záväzky, ale zároveň aj na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

12. Z listiny adresovanej žalovaným JUDr. Jánovi Čipkovi ako správcovi konkurznej podstaty žalovaného zo dňa 24.07.2017 a 28.09.2017 (č.l. 60-62) mal súd za preukázané poskytnutie súčinnosti správcovi uvedením informácií o jeho majetkových pomeroch aj osobnom stave, prebiehajúcich exekučných konaniach a zoznamu veriteľov.

13. Z pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2016 predloženej žalovaným (č.l. 64) súd zistil, že žalovaný je zamestnaný ako vodič nákladného motorového vozidla v spoločnosti ANTON WAGNER s. r. o., Krupina. Mzda žalovaného bola vo výške 567,- Eur + diéty.

14. Z čestných prehlásení rodičov žalovaného (č.l. 65 a 66) mal súd za preukázané, že rodičia žalovanému finančne pomáhali z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, nakoľko nevedel splácať viacero záväzkov, keďže jeho príjem nepostačuje na úhradu bežných výdavkov a na chod domácnosti prispieva len podľa svojich možností.

15. Z listiny označenej ako „predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy) zo dňa 13.06.2013 adresovanej spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o., Bratislava spoločnosti Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť Zvolen mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ žalovaného vyzval zamestnávateľa otca žalovaného, ako ručiteľa, na vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu záväzku žalovaného z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel s právnym predchodcom žalobcu. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie (č.l. 96) mal súd za preukázané, že matka žalovaného uhradila dňa 29.03.2016 na účet žalobcu sumu 300,- Eur s poznámkou „splátka- fasang peter“.

16. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za sporné, že žalobca je veriteľom žalovaného dotknutým oddlžením, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica . Medzi stranami vznikol spor o poctivom zámere žalovaného ako dlžníka v predmetnom konkurznom konaní, ktorú pochybnosť žalobca zakladá na tom, že žalovaný uviedol v návrhu na oddlženie konkurzom nepravdivú dôležitú informáciu ohľadom majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, a teda mal snahu poškodiť svojho veriteľa, čím naplnil dikciu ust. a .

17. Podľa , veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

18. Podľa , právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

19. Podľa , zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

20. Podľa , právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa .

21. Podľa , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

22. Podľa , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a. v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b. v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c. v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d. bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e. zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f. v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g. zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h. zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i. bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j. bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k. bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l. dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

23. Podľa , súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

24. Podľa , súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

25. Podľa , poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

26. Podľa , návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje m. dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, n. zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, o. zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, p. zoznam veriteľov, q. vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, r. doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

27. Podľa , Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci25a) alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

28. Súd poukazuje na to, že dňa 01.03.2017 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálno- ekonomický problém dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. V rámci tohto konania súd na návrh veriteľa dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka, ako jednu zo základných podmienok oddlženia v záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca. Poctivý zámer zákonodarca vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia resp. osobného bankrotu, posudzoval

konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok

- žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia , tak že ide o spor medzi stranami konania, vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa . Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod. sp. zn. . Ďalej súd skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením okolností, z ktorých vznikla platobná neschopnosť dlžníka. Súd vychádza zo zámeru , ktorým bola zásadne zmenená právna úprava oddlženia fyzických osôb. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť, že žalovaný má pravidelný príjem, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného o tom, že nepoctivý zámer žalovaného plynie z jeho pravidelného príjmu a skutočnosti, že je v produktívnom veku, teda mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy. Súd poukazuje na to, že žalovaný preukázal súdu výšku svojho príjmu a výšku zrážok vykonávaných mu zo mzdy. Z potvrdenia o vedených exekučných konaniach proti žalovanému, pomeru príjmu žalovaného, jeho záväzkov, ako aj uhrádzaných splátok v období od 28.02.2013 do 30.08.2017 mal súd za preukázané, že žalovaný bol v čase podania návrhu na oddlženie konkurzom platobne neschopný, pričom po uhradení splátok za jeho záväzky mu na živobytie zostávala suma blízko hranice životného minima. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného na tom základe, že nebol v čase podania návrhu platobne neschopným, skutočnosť, že na majetok dlžníka bolo vedených v čase podania návrhu niekoľko exekúcií, čo žalobca nerozporoval, dokazuje jeho platobnú neschopnosť a naplnenie podmienok vymedzených v ust. definujúcom platobnú neschopnosť fyzickej osoby. K tvrdeniu žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného neplnením jeho záväzkov voči veriteľom aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok bez zmeny majetkových pomerov žalovaného ako dlžníka súd uvádza, že zákon v ust. taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa nevzťahuje, tzv. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Sú to záväzky dlžníka, ktoré sú špecifické svojim subjektom na strane veriteľa (FO bez upovedomenia správcu o vyhlásení konkurzu na dlžníka, Centrum právnej pomoci) alebo sú to záväzky špecifické svojim obsahom (výživné, zodpovednosť za škodu spôsobená na zdraví, pracovnoprávne nároky, peňažný trest podľa , nepeňažná pohľadávka a zabezpečená pohľadávka). Aj napriek oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na tieto záväzky sa nevzťahujú účinky a . Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa , t.j. tou ktorá sa uspokojuje konkurzom. Podľa názoru súdu nemožno od dlžníka, ktorý má viacerých veriteľov a nedokáže splácať všetky svoje záväzky, aby po procese oddlženia nahrádzal funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistil ako môže aj naďalej svojich veriteľov, resp. veriteľa ďalej uspokojovať. Zo súdnej praxe je viac ako jasné, že o oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosť, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a po svojom oddlžení aj naďalej pomerne plnili svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu preniesť zodpovednosť za vyhotovenie akejsi alternatívy splátkového kalendára na dlžníka oddlženého konkurzom. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom povinnosti žalovaného zvoliť si alternatívu splátkového kalendára, nakoľko je žalovaný osobou v produktívnom veku a zamestnanou, súd poukazuje na ustanovenia upravujúce podmienky pre oddlženie konkurzom, splnenie ktorých v prípade žalovaného, žalobca nijakým spôsobom nedôvodil, a to aj s ohľadom na už vyššie uvedené majetkové pomery žalovaného. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ak dlžník po oddlžení konkurzom automaticky dobrovoľne neuhrádza aspoň čiastočne splátky svojich záväzkov, treba konanie dlžníka posudzovať ako nepoctivý zámer. Takýto výklad zákona by bol nielen v rozpore so zámerom zákonodarca, ale aj v rozpore so samotným inštitútom oddlženia, ktorým je zbavenie dlžníka všetkých dlhov a umožnenie mu začať odznova. Dôraz na možnosť nového začiatku pre dlžníka kladie zákonodarca aj tým, že v ust. určil, že konkurzu podlieha iba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Majetok dlžníka, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu má potom dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do spoločnosti bez záväzkov. Súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu, sa citované ustanovenie týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov uspokojovať. Uhrádzanie záväzkov osobou, ktorá prešla oddlžením konkurzom je veľmi nepravdepodobné práve vzhľadom na majetkové, ale aj sociálne pomery osôb oddlžovaných konkurzom, s okruhom ktorých počíta aj zákonodarca, inak by ochrana týchto osôb nevymáhateľnosťou pohľadávok nemala žiadny význam.

29. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že pohľadávka žalobcu vznikla zo zmluvy o úvere, preto súd kladie dôraz na určitú mieru proporcionality. V tejto súvislosti súd znovu poukazuje na dôvodovú správcu k , ktorým bol zavedený inštitút tzv. osobného bankrotu, ale možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, z ktorej vyplýva, že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať prísnejšie na osoby, ktoré sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby, ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). S ohľadom na uvedené sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne bolo preukázané uvedomelé konanie žalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti predpokladané zákonom, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Žalobca vychádza z prísne formálneho výkladu ust. , ktoré je nielen v rozpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). V nadväznosti na už zmienenú zásadu proporcionality súd považuje žalobcu za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní so žalovaným na to, aby sa svojho práva domáhal efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný len v období od februára 2013 do augusta 2017 zaplatil žalobcovi sumu 10 184,93 Eur, čo je o 54 % viac, ako bola výška poskytnutého úveru, čo samé o sebe spochybňuje mieru dotknutosti žalobcu oddlžením žalovaného pre pochybnosti o existencii jeho pohľadávky, ktoré nevyvrátil. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému pred jej prihlásením do konkurzného konania, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. S ohľadom na uvedené nevníma súd toto konanie ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale skôr šikanózne, či vykazujúce prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu žaloby na zrušenie oddlženia.

30. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. K tomuto názoru vedie súd nielen už spomínaná proporcionalita a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj právne následky zrušenia oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. Po podrobnom preskúmaní konania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a po oddlžení, súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného poškodiť veriteľov. Žalovaný nekonal nepoctivo s úmyslom ukrátiť veriteľov, nakoľko žiaden z jeho záväzkov nevznikol bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov s nepoctivým zámerom. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd na pojednávaní upozornil právneho zástupcu žalobcu, že jeho návrh na doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu nie je dostatočne určitý, nakoľko neuviedol aké skutočnosti sa majú vykonaným dôkazom preukázať a nie je ani dostatočne určitý v otázke akých údajov a za aké obdobie sa má navrhovaný dôkaz týkať. S ohľadom na neurčitosť tohto návrhu aj s poukazom na žalovaným predložené potvrdenia o príjme, obsahom ktorých sú aj vykonávané zrážky zo mzdy, súd tento dôkaz nevykonal. Ďalej k návrhu na dokazovania zo strany žalobcu súd uviedol, že len samotné označenie konkurzného spisu bez uvedenia konkrétnych listín a dôvodov, čo ním chce žalobca v konaní preukázať je bez

ďalšieho nekvalifikovaným dôkazom, a to aj z dôvodu, že žalobca ako strana sporu má prístup ku konkurznému aj správcovského spisu. Tieto tvrdenia považoval súd za nesporné, preto nevykonal dokazovanie oboznamovaním sa s konkurzným spisom. V súvislosti s navrhnutým dôkazom zo strany žalovaného ohľadom vyžiadania potvrdení o úhrade splátok úveru súd uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne dôvody brániace mu predložiť doklady potvrdzujúce úhrady splátok od roku 2008, pričom vzhľadom na zistenia o úhrade záväzku ako aj s ohľadom na skutočnosť o žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného o uhradení celého záväzku, tento dôkaz súd nepovažoval za potrebný vykonať. Len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že sa oboznámil s žalobcom predloženým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. zo dňa 18. 10. 2018, ale s poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery sa s ním nemožno stotožniť, a to aj s ohľadom na diametrálne odlišnú skutkovú situáciu. Bez ohľadu na uvedené súd zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré podľa , nie je pre súd záväzné.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Súd nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa , možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa , proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.