Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky (plnoletá osoba oprávnená na výživné): T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., Na lúkach XXXX/XX, zastúpená : JUDr. Peter Šebo, advokát so sídlom 934 01 Levice, Mlynská 2238, IČO: 36 099 783, proti osobe povinnej platiť výživné: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, o odvolaní Q. Q. (osoby povinnej platiť výživné) proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. - 213 zo dňa 13. júna 2019 v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o nároku na náhradu trov konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o nároku o náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť pre výživou povinnú osobu Q. Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 220 eur na sumu 320 eur mesačne, ktorú je povinná platiť vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám výživou oprávnenej osoby počnúc dňom 05.09.2018. Zaostalé výživné za obdobie od 05.09.2018 do 13.06.2019 vrátane vo výške 929,87 eur je výživou povinná osoba Q. Q., nar. XX.XX.XXXX povinná platiť popri bežnom výživnom v splátkach po 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám výživou oprávnenej osoby. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 28.10.2015 č. k. -198. Návrh v časti o zvýšenie výživného sa v prevyšujúcej časti zamietol. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na citované ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné zo sumy 220 eur na sumu 380 eur, ktorú je povinná uhrádzať na jej účet vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom podania návrhu, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. -198, zo dňa 28.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2015. Navrhovateľka v návrhu ďalej poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Levice pod sp. zn. -12 zo dňa 20.11.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2001, bolo manželstvo rodičov rozvedené. V tom čase bola maloletá, zároveň súd v rámci úpravy práv a povinnosti k maloletému dieťaťu zveril navrhovateľku do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na jej výživu sumou 2.000 Sk mesačne, t.j. 66,39 eur. Výživné bolo prvýkrát zvýšené rozsudkom Okresného súdu Levice pod sp. zn. -25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2012, v rámci ktorého bol otec zaviazaný platiť zvýšené výživné zo sumy 66,39 eur na sumu 150 eur. Naposledy bolo výživné otca zvýšené rozsudkom Okresného súdu Levice pod sp. zn.

-198 zo dňa 28.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2015, ktorým bol otec zaviazaný platiť zvýšené výživné zo sumy 150 eur na sumu 220 eur. V oboch rozsudkoch sa riešilo i zaostalé výživné. Od posledného zvýšenia výživného na sumu 220 eur náklady navrhovateľke podstatne vzrástli. Otec nad rozsah stanoveného výživného nijako neprispieva na výživu, prakticky sa vôbec nestretávajú a nekomunikujú navzájom. Posledné zvýšenie výživného, určené rozsudkom Okresného súdu Levice pod sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2015, len z časti pokrylo náklady, ktoré súviseli už aj s maturitným ročníkom, ako aj prípravou a realizáciou prijímacích konaní na štyri vysoké školy. Súd v rámci stanovenia poslednej výšky výživného, ktoré bolo určené v nižšej výške, ako bolo navrhované, vzal do úvahy otcom deklarované sporenie, ktoré založil v prospech navrhovateľky. Túto sumu odvádzal na účet vo R. banke číslo: J., s počiatočným vkladom uskutočneným dňom 16.09.2014. Účet bol založený v prospech navrhovateľky s variabilným symbolom jej rodného čísla, VÚB AM Prémiové sporenie. Ďalší vklad bol realizovaný 18.09.2014 sumou 900 eur, 06.10.2014 vklad sumou 431,89 eur a od 15.10.2014 vkladané pravidelné čiastky v hodnote 15 eur. Nasporené finančné prostriedky mali uľahčiť navrhovateľke predovšetkým zvýšené náklady spojené so štúdiom na vysokej škole s tým, že k dispozícii mali byť po dovŕšení mojich 18. narodenín ako otec uviedol na súde. Nasporená výška 1.717,94 eur bola na základe žiadosti otca z 18.11.2016, dňa 22.11.2016 poukázaná na iný účet, čo zistila priamo vo VÚB banke, pobočka Levice. Zostatok na účte bol 15 eur ako splátka posledného príkazu v mesiaci. Z uvedeného je zrejmé, že otec nemá skutočný záujem dobrovoľne podporovať navrhovateľku v ďalšej príprave na budúce povolanie a prispievať primeraným spôsobom na ďalšie osobné potreby do doby získania schopnosti samostatne sa živiť. Dňa 02.07.2018 obdržala rozhodnutie o prijatí na vysokú školu. Prijatím na vysokoškolské štúdium sa prirodzene zvýšili náklady spojené s bývaním, stravovaním, nákupom potrebnej literatúry, a ďalšími súvisiacimi potrebami materiálneho alebo nemateriálneho charakteru. Nakoľko kritériá na pridelenie internátu vzhľadom k vzdialenosti bydliska neumožňovali získanie tejto formy ubytovania, bola nútená navrhovateľka riešiť svoje ubytovanie formou podnájmu súkromnej bytovej jednotky, čo náklady na bývanie zvyšuje. Náklady navrhovateľky od nástupu na vysokú školu sa prirodzene zvýšili z dôvodu fyzického rastu, vzdelávania, zdravotných a hygienických potrieb. Niekoľko rokov má vážne zdravotné problémy, užíva lieky a absolvuje rôzne vyšetrenia a pravidelné kontroly. Matka pracuje ako odborná referentka Správy registratúry a predarchívnej starostlivosti vo verejnej správe na Mestskom úrade v Leviciach. Výška príjmu otca nie je známa. Má také vedomosti, že pracuje v súkromnom sektore u zamestnávateľa PosAm, spol. s r.o.. Pracuje v oblasti informačných technológií, čo je v rámci štatisticky zistených výsledkov jednou z najvyššie finančne hodnotených oblastí zamestnania. Otec je vlastníkom bytu na J. ul. XXXX/X na X. poschodí, byt č. X, v A. a obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči navrhovateľke. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno druhého rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa. K návrhu na zvýšenie výživného sa písomne vyjadril dňa 26.09.2018 otec plnoletého dieťaťa (výživou povinná osoba), ktorý uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko od posledného zvýšenia výživného mu značne poklesol príjem, takmer o 300 eur, mesačne poberá príjem u zamestnávateľa PosAm, spol. s r.o. v priemernej čistej výške 1.003,15 eur. Mesačne platí za služby spojené s užívaním bytu 85,20 eur, za elektrickú energiu 20 eur, Magio 17,84 eur a plyn 5 eur. Stavebnej sporiteľni, a.s. platí stavebný úver vo výške 115 eur mesačne, Slovenskej sporiteľni platí hypotekárny úver vo výške 93,35 eur mesačne a poistenie úveru 8,40 eur, cestovné výdavky má na cestu do zamestnania a späť vo výške 52 eur mesačne, sporenie 32,50 eur, na lieky platí mesačne 12,74 eur, na stravu 22,40 eur a tretí pilier dôchodkového sporenia platí 6 eur mesačne. Celkové výdavky mesačne má vo výške 462,03 eur, platí výživné exekúciou vo výške 66,39 eur, ktorá suma je už odpočítaná z čistého príjmu a zvyšok výživného 153,61 eur platí sám. Spolu mesačné výdavky predstavujú sumu vo výške 615,64 eur. Z príjmu na vyžitie zostáva otcovi plnoletého dieťaťa suma necelých 400 eur, z ktorej si platí stravu pre seba, ošatenie, kozmetické a hygienické prostriedky. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči teraz plnoletému dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 28.10.2015 č. k. -198, právoplatným dňa 10.12.2015. Výživou oprávnená osoba, vtedy mal. T. Q., nar. XX.XX.XXXX pri poslednej úprave výšky výživného k 28.10.2015 mala 15 rokov a bola študentkou G. I. R. v A.. Matka vtedy maloletého dieťaťa

zarábala priemerne vo výške 701,66 eur netto a otec dosiahol priemerný čistý mesačný príjem v roku 2015 vo výške 1.270 eur. Otcovi bolo uložené rozsudkom OS Levice zo dňa 28.10.2015 prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 220 eur mesačne. Obidvaja rodičia mali len jednu vyživovaciu povinnosť, a to voči maloletej T.. Plnoleté dieťa počas tohto súdneho konania dovŕšilo 21 rokov a od 01.09.2018 začalo navštevovať Trnavskú univerzitu v Trnave - Právnickú fakultu, čo vyplýva z potvrdenia Trnavskej univerzity zo dňa 13.03.2019. Plnoleté dieťa žiadalo zvýšiť výživné zo sumy 220 eur na sumu 380 eur mesačne. Je zrejmé, že u výživou oprávnenej osoby došlo k zmene pomerov, nakoľko nadobudla plnoletosť - zvýšili sa jej náklady na stravu, hygienické potreby, oblečenie, a to aj v súvislosti so začatím vysokoškolského štúdia v Trnave. Výživou oprávnená osoba mala zvýšené výdavky v súvislosti so záujmom o štúdium na vysokej škole platila za národnú porovnávaciu skúšku - scio testy sumu vo výške 30,56 eur (december 2017), sumu 31,32 eura (február 2018), za prihlášku na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v mesiaci marec 2018 60 eur, za prihlášku na Právnickú fakultu Trnavská univerzita v Trnave sumu 19 eur, 19 eur za preukaz ISIC pre denných študentov, náklady v súvislosti s prijímacími skúškami v Brne v máji 2018 - ubytovanie 55,55 eur, cestovné na trase Levice - Brno a späť vo výške 38,30 eur, konzumné počas absolvovania prijímacích skúšok. Plnoleté dieťa od útleho detstva je chorá a liečená alergológom pre opakujúce sa respiračné infekty a bronchitídy a je liečená aj dermatológom pre atopický ekzém. Plnoleté dieťa začalo navštevovať vysokú školu na základe rozhodnutia Trnavskej univerzity v Trnave - Právnická fakulta zo dňa 14.06.2018 dennou formou štúdia v bakalárskom stupni vysokoškolského štúdia. Za vystavenie preukazu ISIC pre denných študentov zaplatila 19 eur. Návrh na zvýšenie výživného došiel na súd 05.09.2018, pričom dňa 13.03.2019 Trnavská univerzita v Trnave - Právnická fakulta potvrdila, že navrhovateľka je študentkou 1. ročníka denného štúdia od 01.09.2018 do 31.08.2019. U navrhovateľky nastali pomery v súvislosti s vysokoškolským štúdiom, čo odôvodňuje nárok na zvýšenie výživného. Navrhovateľka je ubytovaná v podnájme, pričom za mesiac platí nájomné vo výške 95 eur, má vyššie výdavky aj v súvislosti so stravou, nakoľko sa cez týždeň nestravuje doma, stravuje sa v študentskej jedálni v Trnave, obedová jednotka je 2,40 eur, pričom za mesiac na stravu platí cca 150 eur, cestovné autobusom jedna cesta z Levíc do Trnavy je 4 eurá, cestuje domov každý týždeň, t. j. 4 x 2 = 8 eur aj so spiatočným lístkom. Navrhovateľka má tiež náklady na zabezpečenie študijnej literatúry cca 20 eur mesačne. Otec plnoletého dieťaťa v období od januára 2018 do augusta 2018 mal priemerný čistý mesačný príjem 1.003,15 eur a od septembra 2018 do februára 2019 1.101,03 eur. Zamestnávateľ otca dňa 23.04.2019 oznámil súdu, že z dôvodu poklesu poskytovaných služieb celej skupine zamestnancov prehodnotili odmeňovací systém, pričom otec vie výšku variabilnej časti ovplyvniť len čiastočne, a to v prípade navýšenia počtu vyžiadaných činností od zákazníka. Otec má platový dekrét zo dňa 18.08.2015, teda z obdobia, kedy súd zvyšoval výživné naposledy, dňa 28.10.2015. Listiny vyhotovené zamestnávateľom otca ohľadne jeho príjmu vyhodnotil tak, že otec má nižší príjem oproti predchádzajúcej úprave - zvýšenia výživného o sumu 118,99 eur (1.220,02 eur - 1.101,03 eur = 118,99 eur), pričom uvedená okolnosť nie je spôsobená otcom, ale na znížení mzdy participuje jeho zamestnávateľ. Zamestnávateľ vypláca mzdy podľa počtu zákaziek, čo otec dieťaťa nevie ovplyvniť. Otec má mesačné výdavky za užívanie bytu vo výške 85,20 eur, elektrickú energiu 20 eur mesačne, Magio 17,84 eur, plyn 5 eur, Stavebnej sporiteľni platí za úver 115 eur, Slovenskej sporiteľni hypotekárny úver vo výške 93,35 eur mesačne, poistenie úveru 8,40 eur, cestovné výdavky na cestu do práce 52 eur mesačne, sporenie 32,50 eur mesačne, za lieky 12,74 eur a stravu 22,40 eur , výživné platí exekúciou vo výške 66,39 eur. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, matka plnoletého dieťaťa Ing. H. mala priemernú čistú mzdu v období od septembra 2018 do februára 2019 vo výške 971 eur. Matka plnoletého dieťaťa tiež nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jej mesačné náklady sú úhrady za dodávku elektrickej energie 18 eur mesačne, platba poistného 19,32 eur, poistné 17,20 eur, poistné 16,60 eur, platby spojené s užívaním bytu 120,58 eur, UPC 19,66 eur, poistné 29,88 eur (domácnosť a príslušníci). Obidvaja rodičia platia ročne daň z nehnuteľnosti, matka vo výške 15,35 eur, daň za psa vo výške 11 eur, za komunálny odpad 25 eur, matka ročne za parkovaciu kartu 50 eur a otec daň z nehnuteľností ročne 18,42 eur. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo sumy 220 eur na 320 eur je dôvodný, ktorú sumu je otec povinný platiť k rukám výživou oprávnenej osoby počnúc dňom 05.09.2018. Návrh na zvýšenie výživného o sumu 60 eur zamietol. Dôvodil tým, že zohľadnil podstatnú zmenu pomerov u plnoletého dieťaťa, ktorému sa logicky náklady na mesačné živobytie zvýšili - návšteva vysokej škody, ubytovanie na priváte, strava, cestovné, ošatenie, náklady na zabezpečenie literatúry potrebnej pre štúdium, kúpa notebooku značky ASUS vo výške 500,69 eur. Súd pri nákladoch plnoletého dieťaťa zohľadnil náklady, ktoré vznikli po podaní návrhu na zvýšenie výživného, t. j. po 05.09.2018. Na ostatné náklady neprihliadal - ako nákup mobilného telefónu zo dňa 28.11.2017, absolvovanie kurzu ochrany života a zdravia v roku 2016, náklady na kurz anglického jazyka v školskom roku 2014 až

do 16.08.2018, ako aj ďalšie náklady v súvislosti s prijímacím konaním na vysoké školy, ktoré vznikli pred podaním návrhu. Naposledy sa na plnoleté dieťa zvyšovalo výživné rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 28.10.2015 č. k. -198, kedy navštevovalo Gymnázium v Leviciach. Otec mal vtedy čistý mesačný príjem 1.270 eur a matka čistý mesačný príjem 701,66 eur. Matka má teraz čistý mesačný príjem 971 eur a otec 1.101,03 eur. Súd nezistil, že pokles príjmu zavinil otec, išlo o opatrenie jeho zamestnávateľa a výšku príjmu otec nevie ovplyvniť, nakoľko nevie pre zamestnávateľa zabezpečiť väčší počet zákaziek. Otec má príjem 1.010,03 eur a suma 320 eur sa súdu javí ako primeraná. Otec nemá iný preukázateľný príjem. Otcovi sa príjem znížil o sumu cca 1.600 eur a matke sa príjem zvýšil o sumu 260 eur. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 28.10.2015 č. k. -198. Súd uložil otcovi plnoletého dieťaťa zaplatiť zaostalé výživné od 05.09.2018 do 13.06.2019 vrátane vo výške 929,87 eur popri bežnom výživnom v splátkach po 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám výživou oprávnenej osoby. Takto stanovené mesačné splátky súdom na zaostalom výživnom nebudú mať likvidačný charakter pre otca plnoletého dieťaťa. Otec preukazoval v súdnom konaní, že mesačne platí stavebný úver vo výške 115 eur mesačne a pre Slovenskú sporiteľňu hypotekárny úver vo výške 93,35 eur. Súd pre komplexnosť posúdil pri majetkových pomeroch povinného aj pasíva. Otec má ale prioritnú povinnosť platiť výživné v súvislosti s prípravou na budúce povolanie plnoletého dieťaťa. Rodičia plnoletého dieťaťa boli rozvedení v roku 2001 rozsudkom OS Levice zo dňa 05.12.2001 č. k. plnoletého dieťaťa si vzal stavebný úver v októbri a uzavrel zmluvu o splátkovom úvere č. 50444425855 dňa 15.07.2013, a preto súd predpokladá, že od rozvodu v roku 2001 do roku 2013 mal vyriešenú bytovú otázku. Úver k zmluve č. 5044425855 bol poskytnutý na sumu 14.100 eur a na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1011346909 zo dňa 14.10.2015 bol poskytnutý medziúver vo výške 20.000 eur. Súd má preto za to, že otec vie finančne zvládnuť mesačne platenie pomerne vysokých súm na úveroch, čo nemôže ísť na úkor výživného pre plnoleté dieťa, ktoré študuje na vysokej škole. Výživné vo výške 320 eur zodpovedá majetkovým pomerom otca a výdavkom plnoletého dieťaťa. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu rov konania s poukazom na ustanovenie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec navrhovateľky (osoba povinná platiť výživné) vo vyhovujúcej časti, vo výroku o zročnom výživnom a vo výroku o nároku na náhradu trov konania časti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne s poukazom na ustanovenie , , resp. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala odôvodnenosť výšky svojho nároku vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. Namietal, že súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil všetky dôkazy, dôsledne sa nezaoberal zvýšeným poklesom príjmov na jeho strane, jeho výdavkami a značným zvýšením príjmov matky navrhovateľky. Jeho príjem od času poslednej súdnej úpravy výživného vo výške 1 270 eur poklesol na sumu 1 101,03 eur, čo je rozdiel 168,97 eur, súd však konštatoval rozdiel len vo výške 118,98 eur. Pokles jeho príjmu nevie ovplyvniť, nakoľko u jeho zamestnávateľa došlo k poklesu poskytovaných služieb, preto celej skupine zamestnancov prehodnotil odmeňovací systém, on vie výšku variabilnej časti mzdy ovplyvniť len čiastočne, v prípade navýšenia počtu vyžiadaných činností od zákazníkov zamestnávateľa. Pokles jeho príjmu je evidentný aj po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie vzhľadom na znižovanie počtu zákazníkov zamestnávateľa, s poukazom na jeho čistý príjem v mesiacoch júl až november 2019, za ktoré obdobie dosiahol v priemere PMZ netto 931.32 eur, čo je menej o sumu 170,61 eur. Poukázal na to, že má mesačné náklady spojené s užívaním bytu 85,20 eur, za elektrickú energiu 20 eur, za Magio 17,84 eur, za plyn 5 eur. Platí mesačne Slovenskej sporiteľni úver vo výške 115 eur mesačne, hypotekárny úver vo výške 93,35 eur, poistenie úveru 8,40 eur. Ďalej má ďalšie mesačné výdavky spojené s cestovnými výdavkami do práce vo výške 52 eur, so sporením 32 eur, s nákupom liekov 12,74 eur, so stravou 22,40 eur, s platením tretieho piliera dôchodkového sporenia 6,64 eur. Ďalej platí daň z nehnuteľnosti vo výške 18,42 eur a komunálny odpad 25 eur. Spolu s výživným vo výške 220 eur má celkové mesačné výdavky 691,07 eur. Po zohľadnení netto príjmu v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie mu tak zostane suma 400 eur na prežitie a v súčasnej dobe pri ďalšom poklese príjmu mu zostane na bežné žitie suma necelých 250 eur. Pri zohľadnení zvýšeného výživného a zročného výživného (spolu150 eur) by mu zostala len suma 100 eur. V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by si privyrábal, že by absolvoval dovolenky. Nemá ďalší príjem. Matka navrhovateľky v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného mala PMZ netto 701,66 eur, v čase vyhlásenia rozsudku súdu

prvej inštancie mala PMZ netto 971 eur, teda jej PMZ netto sa zvýšil o sumu 269,34 eur, čo je zásadné zvýšenie príjmu, pričom jej mesačné výdavky sú 241,24 eur a mesačne jej zostane suma 729,76 eur. Je nesporné, že výdavky navrhovateľky sa prijatím na vysokú školu zvýšili, čím sa zmenili pomery na jej strane, avšak zmena pomerov nastala aj na jeho strane poklesom príjmov v priemere o sumu 168,97 eur, ako aj na strane matky navrhovateľky zvýšením jej príjmu v priemere o sumu 241,24 eur, pričom príjem otca naďalej klesá. Po zaplatení všetkých výdavkov mu na živobytie zostane suma 400 eur mesačne. Pri poklese jeho príjmu a zvýšení výživného na sumu 320 Eur mu zostane suma 100 eur mesačne.

3. Navrhovateľka sa vyjadrila k podanému odvolaniu osoby povinnej platiť výživné. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že čiastočné zvýšenie príjmu jej matky s ktorou žije v spoločnej domácnosti, nepokrýva jej značne zvýšené výdavky spojené s nástupom na vysokú školu. V konaní bolo preukázané, že výdavky v rámci domácnosti jej matky, ako aj výdavky spojené s jej štúdiom predstavujú spolu sumu 911,34 eur. Výdavky navrhovateľky sa navyšujú predovšetkým v dôsledku skutočnosti, že jej z dôvodu nesplnenia vzdialenostného limitu nebolo pridelené internátne bývanie a musí si platiť finančne náročnejší privát v Trnave. V tejto súvislosti nemôže pravidelne využívať ani výhody internátneho stravovania, preto si zabezpečuje stravovanie väčšinou individuálne, čo jej tiež navyšuje náklady. Od zimného semestra 2019 sa jej zvýšila výška nájomného za privát zo sumy 95 eur na sumu 110 eur. Výživou povinná osoba nikdy neprispievala na jej výživu žiadnou inou formou, resp. navyše plnením. Jej matka bola celý život nútená znášať všetky zvýšené výdavky nad rámec bežných súdom posudzovaných výdavkov. Osoba povinná platiť výživné navrhovateľku až do prvého pojednávanie v tejto veci nepoznala. Navrhovateľka vyrastala bez akéhokoľvek kontaktu s osobou povinnou platiť výživné, ktorá od malička nejavila záujem o navrhovateľku. V rámci predchádzajúceho konania o výživnom, keď nastúpila na strednú školu, osoba povinná platiť výživné zaviedla súd záujmom o ďalšie vzdelávanie navrhovateľky preukazovaním založenia sporenia na meno navrhovateľky. Nasporené finančné prostriedky mali tvoriť podporu pri nástupe na vysokoškolské štúdium, keďže vyplatenie prostriedkov bolo viazané na dovŕšenie jej 18 roku veku. Nasporená suma vo výške 1 717,94 eur bola však následne poukázaná na iný účet, čím osoba povinná platiť výživné dala najavo svoj skutočný „záujem“ o navrhovateľku a jej ďalší rozvoj. Osoba povinná platiť výživné pracuje ako zamestnanec v oblasti informačných technológií, od brata osoby povinnej platiť výživné má informáciu, že osoba povinná platiť výživné aj mimo svojej práce poskytuje svoje služby za odmenu, čo však na pojednávaní nepriznal. Tiež má vedomosť, že pravidelne absolvuje zahraničné dovolenky, minimálne v jednom prípade to bola dovolenka v Karibiku. Podľa vyjadrenia jej strýka, osoba povinná platiť výživné v dosť veľkej miere požíva alkoholické nápoje, čo zistila aj sama. Osoba povinná platiť výživné nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žiadnym iným spôsobom na jej výživu neprispieva.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti nie je dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdiť podľa ustanovenia ako vecne správny.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby, napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.

18. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou úpravou výživného.

19. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

20. Odvolací súd po prejednaní danej právnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného osoby povinnej platiť výživné na navrhovateľku ako osobu oprávnenú na výživné je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a to v súlade s ustanoveniami až 5, , Zákona o rodine. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany osoby povinnej platiť výživné. Odvolací súd na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na odvolacie dôvody osoby povinnej platiť výživné uvádza, že súd prvej inštancie kvalifikovane zistil osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane navrhovateľky ako osoby oprávnenej na výživné, ako aj osoby povinnej platiť výživné, ako aj matky osoby oprávnenej na výživné, ako aj ich bežné a zvýšené odôvodnené výdavky v rozhodnom období, dôsledne ich preskúmal zo všetkých zákonných hľadísk, aj sa s nimi skutkovo i právne vysporiadal tak, ako je vyššie uvedené a vecne správne rozhodol, pokiaľ vyhovel návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 220 eur na sumu 320 eur mesačne počnúc od 05.09.2018. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil i pokiaľ ustálil rozhodný čas zmeny pomerov k 05.09.2018 (spojený so zvýšenými výdavkami navrhovateľky spojenými s nástupom na vysokú školu a s jej vyšším vekom). Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej právnej veci došlo k zmene pomerov v zmysle ustanovenia Zákona o rodine na strane osoby oprávnenej na výživné, ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné, i na strane matky osoby oprávnenej na výživné, ktorá zmena pomerov v konečnom dôsledku odôvodňovala zvýšenie výživného na osobu oprávnenú na výživné práve na sumu 320 eur mesačne počnúc od 05.09.2018. V danej právnej veci teda boli preukázané v konaní také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch na strane osoby oprávnenej na výživné, ako aj v pomeroch osoby povinnej platiť výživné, ako aj matky osoby oprávnenej na výživné v rozhodnom období v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti, ktoré odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výške výživného na osobu oprávnenú na výživné.

21. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že navrhovateľka sa proti osobe povinnej platiť výživné návrhom zo dňa 05.09. 2018 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti zo sumy 220 eur na sumu 380 eur mesačne od podania návrhu dôvodiac zmenou pomerov na jej strane v tom, že jednak mala zvýšené výdavky spojené s prípravou na skúšky na vysokú školu a jednak má od septembra 2018 zvýšené výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole (Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta), na ktorú bola prijatá (denná forma štúdia v bakalárskom stupni vysokoškolského štúdia) a to na nákup literatúry, na bývanie na priváte, na cestovné, na stravovanie, ako aj zvýšené výdavky spojené s vyšším vekom, pričom naďalej má zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom. V konaní poukazovala tiež na skutočnosť, že osoba povinná platiť výživné by mala mať ďalší príjem, že pravidelne absolvovala zahraničné dovolenky, nad rámec súdom určeného výživného na výživu navrhovateľky neprispievala žiadnou formou a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Osoba povinná platiť výživné nesúhlasila s podaným návrhom dôvodiac podstatnou zmenou pomerov na jej strane v dôsledku poklesu príjmu

od času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného o sumu takmer 300 eur, ako aj s poukazom na úhradu mesačných nákladov spojených s užívaním bytu, s vedením domácnosti, s poukazom na úhradu sporenia, úverov, liekov, cestovného, dôchodkového sporenia.

22. Odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 28.10.2015 č. k. -198, právoplatným dňa 10.12.2015, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -25 zo dňa 08.02.2012 tak, že zvýšil vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné na navrhovateľku (v tom čase maloletú) zo sumy 150 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne počnú od 25.09.2014. Zročné výživné za obdobie od 25.09.2014 do 28.010.2015 určil vo výške 921, 65 eur, ktoré zaviazal osobu povinnú platiť výživné zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V tom čase navrhovateľka navštevovala Gymnázium v Leviciach. Osoba povinná platiť výživné dosahovala PMZ netto 1.270 eur a matka navrhovateľky dosahovala PMZ netto 701,66 eur. Osoba povinná platiť výživné a matka navrhovateľky nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V tom čase matka navrhovateľky bola výlučnou vlastníčkou bytu, s jeho užívaním mala spojené bežné mesačné výdavky spolu vo výške 148,18 eur (120,58 eur, 19,63 eur, 4,64 eur, 3,33 eur), mala ďalšie mesačné výdavky spojené so splácaním pôžičiek spolu vo výške 60,73 eur (27,90 eur a 32,83 eur), s úhradou životnej poistky pre seba vo výške 17,20 eur a s úhradou za služby mobilného operátora vo výške 27,48 eur. Osoba povinná platiť výživné bola výlučným vlastníkom bytu, s jeho užívaním deklarovala spojené bežné mesačné výdavky spolu vo výške 172 eur (131 eur, 20 eur, 21 eur), v konaní deklarovala ďalšie mesačné výdavky spojené so splácaním úverov a poistením úveru spolu vo výške 249,84 eur (142,14 eur, 27, 70 eur, 80 eur), s cestovným do práce vo výške 50 eur, s poistením vo výške 23 eur, so sporením vo výške 20 eur a vo výške 30 eur, so sporením pre navrhovateľku vo výške 20 eur. Navrhovateľka v tom čase (maloletá) mala výdavky spojené s návštevou strednej školy, mala mesačné výdavky na stravné v škole vo výške 24,40 eur, na poplatok na stužkovú vo výške 10 eur. Ďalej mala zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom (respiračné infekty, atopický exém s doplatkom 18 eur štvrťročne, akné s poplatkom za krém 114,64 eur ročne, zubný aparát nočný), s návštevou jazykovej školy (ročné výdavky 331,50 eur), s jazdectvom (ročné výdavky minimálne vo výške 700 eur), s doučovaním matematiky 8 eur týždenne. Spolu s úhradou kapitálového životného poistenia vo výške 19,45 eur mesačne a s úhradou za služby mobilného operátora vo výške 8 eur mesačne mesačné výdavky navrhovateľky (bežné a zvýšené odôvodnené výdavky) predstavovali najmenej sumu vo výške 195,35 eur. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej nesporne preukázané listinnými dôkazmi, že navrhovateľka v šk. roku 2019/2020 študuje v 1. ročníku Právnickej fakulty na Trnavskej univerzite v Trnave, od septembra 2018 má zvýšené výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole (na nákup literatúry, s bývaním na priváte, s cestovným, so stravovaním), ako aj zvýšené výdavky spojené s vyšším vekom a naďalej má zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom. Navrhovateľka mala v rozhodnom období odôvodnené zvýšené výdavky spojené s úhradou preukazu ISIC pre denných študentov vo výške 19 eur ročne, s úhradou nájomného za privátne ubytovanie v Trnave vo výške 95 eur mesačne, v súvislosti s ubytovaním na priváte mala spojené zvýšené výdavky so stravovaním vo výške 150 eur mesačne počas pracovných, resp. školských dní, so stravovaním v študentskej jedálni v Trnave (počas obedov, keď stravná obedová jednotka bola 2,40 eur) vo výške 48 eur mesačne (20x2,40), s úhradou cestovného autobusom vo výške 32 eur mesačne (jedna cesta z Levíc do Trnavy 4 eur), so zakúpením študijnej literatúry cca 16 eur mesačne. Ďalej mala ďalšie odôvodnené mesačné výdavky na lieky (vrátane antikoncepcie) vo výške 50 eur mesačne, s úhradou za služby mobilného operátora vo výške 11,50 eur mesačne, náklady na oblečenie a obuv vo výške 40 eur mesačne, náklady na hygienu a kozmetiku vo výške 30 eur mesačne, náklady na poistenie 19,45 eur mesačne. Mesačné výdavky navrhovateľky (bežné a zvýšené odôvodnené výdavky) predstavovali v rozhodnom období najmenej sumu vo výške 493,41 eur. Mimoriadne výdavky na strane navrhovateľky predstavovali v spornom období výdavky za notebook vo výške 500,69 eur. V konaní nebola preukázaná taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že navrhovateľka mala v rozhodnom období príjem, z ktorého by bola schopná uspokojovať svoje odôvodnené hmotné potreby. Z listinných dôkazov, ako aj z výpovede osoby povinnej platiť výživné bolo preukázané, že osoba povinná platiť výživné je v pracovnom pomere, v rozhodnom období dosiahla PMZ netto 1.101,03 eur, nemala ďalší príjem a nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mala bežné mesačné náklady spojené s užívaním bytu a na domácnosť a to s užívaním bytu spolu vo výške 85,20 eur, za dodávku elektrickej energie vo výške 20 eur, za Magio vo výške 17,84 eur, za plyn vo výške 5 eur, spolu vo výške 128,04 eur. Ďalej mala mesačné výdavky spojené s cestovným do práce vo výške 52 eur, so sporením vo výške 32,50 eur, s úhradou liekov vo výške 12,74 eur, so stravou vo výške 22,40 eur, s úhradou tretieho piliera dôchodkového sporenia vo výške 6,64 eur. Ročne hradila

daň z nehnuteľnosti vo výške 18,42 eur a poplatok za komunálny odpad vo výške 25 eur. Splácala dva úvery v mesačných splátkach spolu s poistením úveru spolu vo výške 216,75 eur (vo výške 115 eur, vo výške 93,35 eur mesačne, vo výške 8,40 eur podľa zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.07.2013 vo výške 14 100 eur, podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.10.2015 vo výške 20 000 eur). Matka navrhovateľky v rozhodnom období dosiahla PMZ netto vo výške 971 eur, nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mala bežné mesačné náklady spojené s užívaním bytu a na domácnosť spolu vo výške 162,88 eur a to s užívaním bytu vo výške 120,58 eur, s UPC vo výške 19,66 eur, s dodávkou elektrickej energie vo výške 18 eur, so SIPO vo výške 4,64 eur. Ďalej mala mesačné výdavky spojené s platbou životného poistenia vo výške vo výške 17,20 eur, s úhradou za služby mobilného operátora vo výške 24 eur a stravou pre psa 40 eur. Ročne hradila poistného vo výške 29,88 eur (domácnosť a príslušníci), daň z nehnuteľnosti vo výške 15,35 eur, daň za psa vo výške 11 eur, poplatok za komunálny odpad 25 eur, ako aj poplatok za parkovaciu kartu vo výške 50 eur. Zmena majetkových pomerov na strane osoby povinnej platiť výživné a na strane matky navrhovateľky nebola v konaní preukázaná.

23. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel v danej právnej veci k záveru, že na strane navrhovateľky, ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné a na strane matky navrhovateľky nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka ako osoba oprávnená na výživné oproti času predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom začala študovať na vysokej škole (dennou formou štúdia v bakalárskom stupni vysokoškolského štúdia), s čím sa zvýšili výdavky navrhovateľky súvisiace so štúdiom na vysokej škole (so samotným štúdiom, ale aj s ubytovaním na priváte v Trnave, s cestovným do Trnavy, so stravovaním v Trnave), pričom k zvýšeniu odôvodnených výdavkov navrhovateľky došlo tiež v súvislosti s vyšším vekom navrhovateľky (strava, hygienické potreby, ošatenie a pod.), keď na strane navrhovateľky pretrvávali zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom. Na strane matky navrhovateľky mal za preukázanú zmenu pomerov vo zvýšení jej príjmu, keďže v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného matka navrhovateľky dosiahla PMZ netto 701 eur a v súčasnej dobe dosiahla PMZ netto 971 eur. Na strane osoby povinnej platiť výživné mal za preukázanú zmenu pomerov v poklese jej príjmu, keďže v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného osoba povinná platiť výživné dosiahla PMZ netto 1.270 eur a v súčasnej dobe dosiahla PMZ netto 1.101,03 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že osoba povinná platiť výživné napriek zníženiu príjmu je schopná podieľať sa z tohto zníženého príjmu na zvýšených výdavkoch navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy 220 eur na sumu 320 eur mesačne od 05.09.2018, keďže súd prvej inštancie nezobral do úvahy výdavky na strane osoby povinnej platiť výživné, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť na strane osoby povinnej platiť výživné a to úverové zaťaženie osoby povinnej platiť výživné spolu vo výške 216,75 eur mesačne (mesačné splátky stavebného a hypotekárneho úveru) dôvodiac tým, že osoba povinná platiť výživné má zabezpečené vlastné bývanie a vyživovacia povinnosť k navrhovateľke má prednosť pred týmito inými výdavkami osoby povinnej platiť výživné. Vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol dôvodiac tiež tým, že nezistil pokles príjmu na strane osoby povinnej v dôsledku zavinenia osoby povinnej platiť výživné, ani ďalší príjem osoby povinnej platiť výživné.

24. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v danej právnej veci vecne nesprávne rozhodol, keďže dostatočne nezohľadnil vykonané dokazovanie vo veci a dôsledne sa nezaoberal poklesom jeho príjmu o sumu 168,97 eur, jeho mesačnými výdavkami, ani zvýšením príjmu na strane matky navrhovateľky o sumu 269,34 eur a výdavkami na jej strane. Tiež namietal, že po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie došlo k ďalšiemu zníženiu jeho príjmu v mesiacoch júl až november 2019 (v priemere na sumu 931,32 eur netto mesačne).

25. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej právnej veci bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom došlo v rozhodnom období na strane navrhovateľky, ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné a matky navrhovateľka k takej zmene pomerov, ktorá zmena pomerov sa závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného na osobu oprávnenú na výživné zo strany osoby povinnej platiť výživné. Ohľadne odôvodnených výdavkov navrhovateľky ako osoby oprávnenej na výživné v rozhodnom období bolo nesporne vykonaným dokazovaním preukázané, že osoba oprávnená na výživné mala v rozhodnom období zvýšené odôvodnené výdavky v súvislosti s vyšším vekom, pokiaľ sa jedná o jej odôvodnené hmotné potreby (jedlo, ošatenie a pod.), ale aj ďalšie zvýšené odôvodnené

výdavky dôležité pre jej výchovu a vývoj spojené so štúdiom na vysokej škole od septembra 2018, ako aj pretrvávajúce zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom. Nebola schopná samostatne sa živiť, keďže študovala a sústavne sa pripravovala na svoje budúce povolanie, teda bola odkázaná výživou aj na osobu povinnú platiť výživné (svojho otca). Porovnaním odôvodnených mesačných výdavkov navrhovateľky v roku 2015 vo výške najmenej 195,35 eur s odôvodnenými mesačnými výdavkami navrhovateľky v rozhodnom období vo výške najmenej 493,61 eur, došlo k zvýšeniu jej odôvodnených mesačných výdavkov o sumu 298,26 eur. Ohľadne životnej úrovne, zárobkových, majetkových a osobných pomerov osoby povinnej platiť výživné v rozhodnom období bolo nesporne vykonaným dokazovaním preukázané, že na jej strane došlo k zmene zárobkových pomerov spočívajúcej v znížení príjmu o sumu 168,97 eur, ktoré zníženie príjmu nebolo dané subjektívnou skutočnosťou na strane osoby povinnej platiť výživné. Ohľadne životnej úrovne, zárobkových, majetkových a osobných pomerov matky navrhovateľky v rozhodnom období bolo nesporne vykonaným dokazovaním preukázané, že na jej strane došlo k zmene zárobkových pomerov spočívajúcej vo zvýšení príjmu o sumu 270 eur. Osobe povinnej platiť výživné a ani matke navrhovateľky nepribudla vyživovacia povinnosť. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že osoba povinná platiť výživné sa zo svojho zníženého príjmu (PMZ netto 1.101,03 eur) v rozhodnom období môže podieľať na zvýšených výdavkov navrhovateľky zvýšeným výživným od 05.09.2018 vo výške 320 eur, teda sumou vyššou o sumu 100 eur, keďže nebol daný dôvod zohľadniť výdavky osoby povinnej platiť výživné spočívajúce v úverovom zaťažení spolu vo výške 216,75 eur mesačne (mesačné splátky stavebného a hypotekárneho úveru), keďže v konaní nebolo preukázané, že tieto výdavky bolo nevyhnutné vynaložiť na strane osoby povinnej platiť výživné, keďže má zabezpečené vlastné bývanie. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné k navrhovateľke má prednosť pred týmito inými výdavkami osoby povinnej platiť výživné. Rovnako nebol daný dôvod zohľadniť v danej právnej veci ako nevyhnutný výdavkov osoby povinnej platiť výživné ani výdavok na sporenie osoby povinnej platiť výživné vo výške 32, 50 eur mesačne. Teda vyššie uvedené zníženie príjmu na strane osoby povinnej platiť výživné nie je dôvodom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, keďže z tohto príjmu si osoba povinná platiť výživné môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenom (zvýšenom) rozsahu bez ohrozenia úhrady svojich odôvodnených životných nákladov s poukazom na výšku životného minima, ktoré v rozhodnom období bolo vo výške 205,07 eur ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2019). Po zaplatení výživného vo výške 320 eur tak osobe povinnej platiť výživné zostane suma 781,03 eur mesačne na úhradu jej odôvodnených životných nákladov. Odvolací súd dodáva, že ani ďalšie následné zníženie príjmu osoby povinnej platiť výživné v mesiacoch júl až november 2019 (v priemere na sumu 931,86 eur), t.j. o sumu 338,14 eur (1 270 eur - 931,86 eur) nie je dôvodom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, keďže z tohto príjmu si osoba povinná platiť výživné môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu bez ohrozenia úhrady svojich odôvodnených životných nákladov s poukazom na výšku životného minima v tomto období vo výške 210,20 eur mesačne ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení). Po zaplatení výživného vo výške 320 eur tak osobe povinnej platiť výživné zostane suma 611,86 eur mesačne na úhradu jej odôvodnených životných nákladov. Odvolací súd zdôrazňuje, že osoba povinná platiť výživné sa naviac na výžive navrhovateľky nepodieľa nad rámec určeného bežného výživného, s navrhovateľkou sa nestýka. Vzhľadom na zvýšenie odôvodnených mesačných výdavkov navrhovateľky o sumu 298,26 eur sa matka navrhovateľky zo svojho mesačného zvýšeného príjmu môže podieľať na týchto zvýšených výdavkoch navrhovateľky sumou približne 200 eur mesačne. V konaní bolo nesporne preukázané, že matka osoby oprávnenej sa na úhrade preukázaných zvýšených výdavkoch navrhovateľky v rozhodnom období aj podieľala vyššou mierou než osoba povinná platiť výživné.

26. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej uvádza, že vyhovenie návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti v napadnutej vyhovujúcej časti je v súlade s ustanoveniami § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine v celom rozhodnom období s prihliadnutím na vyššie uvedené, preukázané zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné, s prihliadnutím na odôvodnené zvýšené výdavky navrhovateľky (vyššie preukázané), s prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť zo strany matky navrhovateľky. Odvolací súd dodáva, pokiaľ ide o samotnú výšku určeného zvýšeného výživného a ustálený čas zmeny pomerov, že tieto sú v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom veci. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami na osobu oprávnenú na výživné, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky navrhovateľky bude primerane

kryť odôvodnené potreby osoby navrhovateľky tak, aby životná úroveň rodičov a osoby oprávnenej na výživné bola rovnaká. S poukazom na všetky vyššie uvedené podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ustanovenia potvrdil ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia .

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).