Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-240-2015.pdf
PDF · 110.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/240/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Z. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX, XXX XX X., zastúpenému Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863 o zaplatenie 2.654,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.654,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.654,78 € od 15. 5. 2015 do zaplatenia v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 27. 8. 2015, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 2.654,78 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pod číslom XXXXXXXXXX s účinnosťou od 3. 12. 2003 na neurčito. Dňa 7. 8. 2004 došlo z uvedeného poistného vzťahu k poistnej udalosti. Poisteným motorovým vozidlom došlo k poškodeniu zdravia Z. E., nar. X. X. XXXX, ktorý si u žalobcu uplatnil právo na náhradu škody na zdraví - stratu na zárobku za obdobie po skončení PN. Znaleckým posudkom vypracovaným v rámci súdneho konania vedeného Okresným súdom Čadca bola znalkyňou B. O.Á. vypočítaná suma straty na zárobku po skončení PN a následne žalobcom doplatená za obdobie od 13. 6. 2014 v sume 7.615,69 € a následne vyplácaná v pravidelných mesačných splátkach po 205,60 €. Celkovo tak žalobca do konca roka 2014 vyplatil poškodenému stratu na zárobku po skončení PN v sume 8.849,29 €. Žalovaný bol v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného. Žalobca poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1, písm. f/ Zákona č. 381/2001 Z. z.. Poverený likvidátor uplatnil voči žalovanému regresný nárok vo výške 30 % z vyplateného plnenia v sume 2.654,78 €. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu poskytnutého poistného plnenia. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný do dňa podania žaloby žalobcovi náhradu poistného plnenia neuhradil. Žalobca si uplatnil voči žalovanému i úrok z omeškania odo dňa 15. 5. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od prevzatia výzvy do zaplatenia.
2. Okresný súd Čadca platobným rozkazom, č. k. 9C/240/2015-46 zo dňa 28. 9. 2015 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu vo výške 2.654,78 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.654,78 € od 15. 5. 2015 do zaplatenia a trovami konania, alebo v uvedenej lehote podal odpor voči platobnému rozkazu.
3. Žalovaný v zákonnej lehote podal voči platobnému rozkazu, č. k. 9C/240/2015-46 zo dňa 28. 9. 2015 odpor, v ktorom uviedol, že medzi stranami sporu je nesporným, že žalovaný mal uzatvorenú poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX s účinnosťou od 3. 12. 2003 na dobu neurčitú a dňa 7. 8. 2004 došlo k poistnej udalosti relevantnej k uvedenej poistnej zmluve. Žalovaný považuje za spornú skutočnosť, že žalobca plnil podľa výzvy poškodeného za stratu na zárobku bez toho, aby skúmal, či tento právny nárok poškodeného trvá, pretože existujú objektívne skutočnosti, ktoré odôvodňujú tvrdenia žalovaného, že poškodenému nárok na náhradu straty na zárobku za žalované obdobie (do 13. 6. 2014) nepatrí. Zásadným dôvodom pre toto tvrdenie žalovaného je, že u poškodeného netrvajú také následky po poranení mozgu v dôsledku škodovej udalosti, ktoré by mali odôvodňovať nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku. Žalovaný opakovane zistil, že poškodený riadi osobné motorové vozidlo, veľmi často vysedáva v pohostinstvách, o čom žalovaný opakovane informoval pracovníčku žalobcu pani E., ktorá mala v prípade uplatnenia náhrady straty na zárobku poškodeným takýto nárok odmietnuť, resp. mala iniciovať podnet na preverenie trvania nároku poškodeného na takéto plnenie. Na základe uvedeného je dôvodné tvrdiť, že ak by bol poškodený v stave, ktorý vylučuje možnosť zamestnať sa, nebol by spôsobilý riadiť motorové vozidlo vzhľadom na trvajúce poškodenie mozgu. Žalovaný predpokladá, že poškodený riadi motorové vozidlo s vodičským oprávnením, ktorého je držiteľom. Z uvedených dôvodov je dôvodné vykonať dôkaz dožiadaním dopravného inšpektorátu OR PZ Čadca na predloženie výpisu karty vodiča z dôvodu preukázania držby vodičského oprávnenia poškodeným a zároveň výpisu prípadných priestupkov, ktorých sa mohol poškodený v čase od vzniku poistnej udalosti, a to od 7. 8. 2014 do súčasnosti dopustiť. Je dôvodné tvrdiť, že plnením žalobcu voči poškodenému došlo u poškodeného k bezdôvodnému obohateniu podľa § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka, na náhradu ktorého však žalobca nemá právo, pretože dôvod na plnenie odpadol. Ak by žalobca vyvinul dostatok odbornej starostlivosti pri preskúmaní odôvodnenosti nároku poškodeného na náhradu za stratu na zárobku, nevznikla by mu povinnosť takéhoto plnenia voči poškodenému a ani právo na jej regresnú náhradu voči poškodenému. Žalovaný preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobca v podanom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že s týmito tvrdeniami žalovaného súhlasiť nemôže. Poukázal na konanie vedené Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 5C/51/2007, v ktorom konaní sa poškodený Z. E. domáhal náhrady za straty na zárobku počas PN a po ukončení PN a taktiež na konanie sp. zn. 8C/30/2017, ktorým sa domáhal 50 % navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Všetko v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným. Obidva nároky, ktoré tvorili predmet uvedených súdnych konaní, boli poškodenému v celom rozsahu priznané. Obrana žalovaného z tohto dôvodu sa javí žalobcovi ako účelová.
5. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 2. 3. 2017 uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že u poškodeného E. netrvajú následky v dôsledku škodovej udalosti, pretože existujú objektívne skutočnosti odôvodňujúce tvrdenie žalovaného, že poškodenému nárok na náhradu straty na zárobku za žalované obdobie (do 13. 6. 2014) nepatrí, a to z dôvodov, že poškodený bežne riadi motorové vozidlo. Žalovaný zároveň navrhol okrem zabezpečenia výpisu z karty vodiča poškodeného vykonať aj dokazovanie znaleckou organizáciou v odbore neurológia k zodpovedaniu, či u poškodeného existuje v čase vyšetrenia psychosyndróm, ak sa zistí uvedený psychosyndróm, zistiť, v dôsledku čoho vznikol, určiť jeho stupeň, určiť, či zistený stupeň psychosyndrómu obmedzuje a do akej miery poškodeného vo výkone práce, vyčísliť hodnotu sťaženého spoločenského uplatnenia.
6. Podaním doručeným súdu dňa 12. 2. 2018 žalovaný nesúhlasil s predbežným právnym posúdením, nakoľko sa nepotvrdili tvrdenia, že poškodený sa nachádza v stave, ktorý vylučuje možnosť zamestnať sa, dokonca ich spochybnil výpis z karty vodiča, ktorý preukazuje, že poškodený v čase, kedy mal trpieť psychosyndrómom, viedol motorové vozidlo, nakoľko mu bola niekoľkokrát vyrubená pokuta za rýchlosť vo výške 40,- € dňa 18. 9. 2013, vo výške 20,- € dňa 18. 12. 2013 a 60,- € dňa 18. 6. 2014. Osoba s takýmto syndrómom trpí poruchami koncentrácie a pozornosti, poruchami priestorového videnia, dezorientáciou, neschopnosťou vykonávať aktivity každodenného života a pod., čiže schopnosť viesť motorové vozidlo je týmto absolútne vylúčená, čo však odporuje tvrdeniam poškodeného, že jeho zdravotná nespôsobilosť trvá z uvedeného dôvodu. Žalovaný zotrval na vykonaní znaleckého dokazovania.
7. Právnemu zástupcovi žalobcu bol termín pojednávania doručený dňa 28. 2. 2020, Dňa 3. 6. 2020 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu z účasti na pojednávaní z
dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň právny zástupca žalobcu súhlasil s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Z uvedených dôvodov súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
8. Vykonaním dokazovaním a to oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli ako aj pripojených spisov 8C/30/2007 a 5C/51/2007 mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
9. Podľa poistky číslo X XXX XXX XXX bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená poistná zmluva podľa návrhu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 2. 12. 2003 na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s ročným poistným na vtom čase platnú menu 10 260,-- €, ktoré bolo splatné polročne, a to k dátumu 1. 1. a 1. 7.
10. Podľa výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy číslo X XXX XXX XXX za obdobie od 3. 12. 2003 do 24. 8. 2015 bolo zistené, že poistné za obdobie 1. 7. 2004 až 31. 12. 2004 vo výške 224,89 € bolo zaplatené dňa 7. 8. 2004.
11. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 2T/40/2005-140 zo dňa 19. 9. 2005 bol obžalovaný (v danom súdnom konaní v procesnom postavení žalovaného) uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s právoplatnosťou dňa 1. 11. 2005, ktorého sa dopustil dňa 7. 8. 2004.
12. V konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 8 C 30/2007 sa žalobca Z. E., nar. X. X. XXXX domáhal voči žalovanému Z. D., nar. XX. XX. XXXX za účasti intervenienta (v tom čase vedľajšieho účastníka) KOOPERATIVY poisťovne, a. s. domáhal náhrady škody z ublíženia na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%. Rozsudkom, č. k. 8C/30/2007-126 zo dňa 8. 1. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 8Co/124/2009-183 zo dňa 27. 10. 2009 bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi (poškodenému) sumu vo výške 12.229,30 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %.
13. V konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 5C/51/2007 sa žalobca Z. E., nar. X. X. XXXX (poškodený) domáhal voči žalovanému Z. D., nar. XX. XX. XXXX za účasti intervenienta (v tom čase vedľajšieho účastníka) KOOPERATIVY poisťovne, a. s. náhrady za stratu na zárobku. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rozhodnutím sociálnej poisťovne číslo XXXXXXXXXX zo dňa 7. 9. 2005 bol poškodenému priznaný invalidný dôchodok na v tom čase platnú menu vo výške 5.168,- Sk. Zo znaleckého posudku číslo 4/2009 súdnej znalkyne B. O. vyhotoveného v uvedenom konaní vedenom pod spisovou značkou 5 P 51/2007 vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti pre určenie úrazovej renty je u poškodeného vyjadrený percentom poklesu zárobkovej činnosti v odôvodnení rozhodnutia priznaní invalidného dôchodku, v danom prípade ide o viac ako 70 %, čo pre § 89 ods. 1 Zákona číslo 461/2003 Z. z. je v praxi u vedľajšieho účastníka žalovaného koeficient 71 %. Za obdobie od priznania poklesu pracovnej schopnosti o viac ako 70 % nie je stanovený iný pokles pracovnej schopnosti poškodeného pre použitie § 89 ods. 4 a 5 zákona. Rozsudkom, č. k. 5C/51/2007-242 zo dňa 25. 8. 2011 bol žalovaný s právoplatnosťou dňa 14. 10. 2011 zaviazaný zaplatiť žalobcovi (poškodenému) sumu 11.831,50 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.964,04 € od 23. 10. 2007 do zaplatenia a zo sumy 7.867,46 od 12. 4. 2011 do zaplatenia z titulu náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti.
14. Listom zo dňa 6. 3. 2014 označeným ako výzva na náhradu škody poškodený Z. E. vyzval žalovaného na náhradu škody v dôsledku straty na zárobku za obdobie od 12. 4. 2011 do 10. 3. 2014 spolu vo výške 6.666,86 €, ktorý nárok skutkovo odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/40/2005 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví. Poškodený okrem ujmy na zdraví utrpel aj škodu na strate na zárobku. V konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod spisovou značkou 5C/51/2007 bola poškodenému priznaná náhrada straty na zárobku (úrazová renta), ktorá bola určená znaleckým posudkom súdnej znalkyne B. O., číslo 4/2009. Súd poškodenému priznal náhradu straty na zárobku od 10. 5. 2005 do 11. 4. 2011. Keďže poškodený má doposiaľ zdravotné problémy a doposiaľ mu pretrvávajú dôsledky úrazu, ktorý mu žalovaný spôsobil, vznikla poškodenému škoda v dôsledku straty na zárobku, pretože nemôže vykonávať prácu alebo povolenie, ktoré vykonával pred
úrazom. Túto sumu si riadne vyčíslil v zmysle znaleckého posudku číslo 4/2009, a to od 12. 4. 2011 doposiaľ.
15. Listom zo dňa 6. 6. 2014 označeným ako oznámenie o poistnom plnení žalobca žalovanému oznámil, že dňa 5. 6. 2014 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej poistné plnenie - stratu na zárobku po skončení PN v období od 12. 4. 2011 do mesiaca jún 2014 vyčíslené v zmysle znaleckého posudku číslo 4/2009 spolu v sume 7.615,69 € poukazuje na účet poškodeného. Výška poistného plnenia spolu v sume 7 615,69 € bola vyčíslená ako súčet plnenia v období od 12. 4. 2011 do 30. 4. 2011 v sume 119,57 €, za obdobie máj 2011 - december 2011 v sume 1.510,40 €, za obdobie január 2012 - december 2012 + 3,3 % navýšenie z titulu valorizácie, t. j. v sume 2.340,36 €, za obdobie január 2013 - december 2013 + 3,5% navýšenie z titulu valorizácie, t. j. v sume 2.411,76 € a za obdobie január 2014 - jún 2014 + 2,3 % navýšenie z titulu valorizácie, t. j. v sume 1.233,60 €.
16. Podľa výpisov z informačného systému žalobcu žalobca poukázal poškodenému Z. E. ako príjemcovi dňa 5. 6. 2014 sumu vo výške 7 615,69 €, dňa 14. 7. 2014 sumu vo výške 205,60 €, dňa 6. 8. 2014 sumu vo výške 205,60 €, dňa 8. 9. 2014 sumu vo výške 205,60 €, dňa 6. 10. 2014 sumu vo výške 205,60 €, dňa 7. 11. 2014 sumu vo výške 205,60 € a dňa 4. 12. 2014 sumu vo výške 205,60 €.
17. Podľa § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu to ani nebolo sporným, že medzi žalobcom v postavení poisťovateľa a žalovaným v postavení poistníka vznikol záväzkový vzťah z titulu poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný vznik a existenciu vzájomného záväzkového vzťahu so žalobcom z tohto právneho titulu - poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nerozporoval. Naopak v podanom odpore potvrdil, že mal uzatvorenú poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX s účinnosťou od 3. 12. 2003 na dobu neurčitú. Existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z titulu poistnej zmluvy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal súd preukázanú i žalobcom predloženou poistkou číslo X XXX XXX XXX potvrdzujúcou uzatvorenie poistnej zmluvy na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorej zmluve žalobca vystupoval ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník. Z titulu uvedenej poistnej zmluvy, ku ktorej žalobca vystavil poistku číslo 6 516 464 807, vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť v prípade vzniku náhodnej udalosti bližšie v poistnej zmluve
označenej dojednané poistné plnenie a žalovanému vznikla povinnosť riadne a včas platiť dojednané poistné.
19. Medzi stranami sporu bolo tiež nesporným, že dňa 7. 8. 2004 v čase o približne 02:40 hod. bola žalovaným spôsobená dopravná nehoda, ktorá predstavuje náhodnú udalosť, na ktorú sa poistná zmluva, ku ktorej bola žalobcom vydaná poistka číslo X XXX XXX XXX, vzťahuje. Súd mal tiež preukázané, že v súvislosti s uvedenou poistnou udalosťou - dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným dňa 7. 8. 2004 došlo ku vzniku škody u poškodeného Z. E., nar. X. X. XXXX. Ujma na zdraví poškodeného Z. E., nar. X. X. XXXX v dôsledku predmetnej dopravnej nehody spôsobenej žalovaným dňa 7. 8. 2004 vyplynula tak z rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 2 T 40/2005-140 zo dňa 19. 9. 2005, rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 5 C 51/2007-242 zo dňa 25. 8. 2011, ktorým rozsudkom bol žalovaný s právoplatnosťou dňa 14. 10. 2011 zaviazaný uhradiť poškodenému Z. E., nar. X. X. XXXX náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti a náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti spolu vo výške 11.831,50 € a tiež z rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 8 C 30/2007-126 zo dňa 8. 1. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 8 Co 124/2009-183 zo dňa 27. 10. 2009, ktorými rozhodnutiami bol žalovaný zaviazaný zaplatiť poškodenému Z. E., nar. X. X. XXXX z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a 50% zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 12.229,30 €.
20. Predloženou výzvou poškodeného Z. E. zo dňa 6. 3. 2014, oznámením o poistnom plnení zo dňa 6. 6. 2014 adresovanom žalovanému a výpismi z informačného systému žalobcu mal súd tiež preukázané, že poškodený Z. E. si v súvislosti s ujmou, ktorú utrpel pri dopravnej nehode dňa 7. 8. 2004, uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Žalobca šetrenie tohto poškodeným uplatneného nároku ukončil dňa 5. 6. 2014, ktorú skutočnosť žalovanému oznámil listom zo dňa 6. 6. 2014 a poškodenému vyplatil celkom sumu vo výške 8 849,29 €, keď podľa výpisov z informačného systému žalobcu poukázal poškodenému dňa 5. 6. 2014 sumu vo výške 7 615,69 €, dňa 14. 7. 2014 sumu vo výške 205,60 €, dňa 6. 8. 2014 sumu vo výške 205,60 €, dňa 8. 9. 2014 sumu vo výške 205,60 €, dňa 6. 10. 2014 sumu vo výške 205,60 €, dňa 7. 11. 2014 sumu vo výške 205,60 € a dňa 4. 12. 2014 sumu vo výške 205,60 € z titulu náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. 30% z uvedenej žalobcom poškodenému vyplatenej sumy predstavuje 2 654,78 €. Uvedená suma zodpovedá výške žalobcom voči žalovanému uplatnenému regresnému nároku.
21. Nárok na náhradu poistného plnenia, resp. jeho časti, ktoré poisťovateľ za poistníka z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vyplatil, poisťovateľovi v zmysle vyššie citovaného § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. voči poistníkovi prináleží za predpokladu, že v čase vzniku poistnej udalosti bol poistník v omeškaní s platením poistného. V súdenom prípade žalovaný tvrdenie žalobcu, že v čase vzniku poistnej udalosti bol v omeškaní s úhradou poistného, žiadnym spôsobom nerozporoval. Poistná udalosť - dopravná nehoda, pri ktorej došlo ku škode u poškodeného Z. E., nar. X. X. XXXX motorovým vozidlom, ktoré viedol žalovaný, sa podľa rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 2 T 40/2005-140 zo dňa 19. 9. 2005 stala dňa 7. 8. 2004 v čase okolo 02:40 hod.. Žalovaný netvrdil a nepreukázal, že k uvedenému okamihu už dojednané poistné uhradené bolo a tento záver o tom, že k okamihu vzniku poistnej udalosti, t. j. ku približne o 02:40 hod. dňa 7. 8. 2004 poistné uhradené bolo, nemožno vyvodiť ani z výpisu z informačného systému žalobcu, hoc podľa tohto výpisu bolo poistné zaplatené dňa 7. 8. 2004 bezhotovostným vkladom, keď navyše podľa predloženej poistky číslo 6 516 464 807 bol povinný poistné uhrádzať vždy k 1. 1. a 1. 7.. Nevyvrátil preto tvrdenie žalobcu, že v čase vzniku poistnej udalosti bol v omeškaní s úhradou poistného.
22. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že žalobca vyplatil náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodenému bez toho, aby skúmal či tento nárok poškodeného trvá, keď existujú objektívne skutočnosti, že poškodenému nárok na náhradu straty na zárobku neprináleží, u poškodeného netrvajú také následky po poranení mozgu v dôsledku škodovej udalosti, ktoré by mali odôvodňovať nárok poškodeného na náhradu straty na zárobku, poškodený riadi motorové vozidlo, veľmi často vysedáva v pohostinstvách, na čo upozornil žalovaný pracovníčku žalobcu pani E., súd uvedenú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v zmysle vyššie citovaného § 447 Občianskeho zákonníka sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, z čoho následne vyplýva, že aj v prípade súkromnoprávnej úpravy odškodňovania náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je potrebné vychádzať zo zákona č. 461/2003 Z. z. a tam
špecifikovaných podmienok na vznik nároku na úrazovú rentu. Nárok na úrazovú rentu v zmysle § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká za predpokladu, že poškodený má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 uvedeného zákona a zároveň nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podmienka poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, sa vyžaduje aj pre posúdenie osoby za invalidnú v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. V súdenom prípade mal súd z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Čadca vedeného pod spisovou značkou 5C/51/2007 nesporne preukázané, že poškodenému bol priznaný invalidný dôchodok a z rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku poškodenému Z. E. vychádzala aj súdna znalkyňa B. O. vo svojom znaleckom posudku číslo 4/2009. Rovnako aj zo rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 8 C 30/2007-126 zo dňa 8. 1. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 8 Co/124/2009-183 zo dňa 27. 10. 2009 vyplynulo, že poškodenému bolo priznané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% i z dôvodu, že bol uznaný invalidným po dopravnej nehode spôsobenej žalovaným.
23. Žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že v období, za ktoré žalobca poškodenému náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, t. j. od 12. 4. 2011 do konca roku 2014, vyplatil, už poškodený nebol považovaný za invalidného, t. j. nárok na invalidný dôchodok mu zanikol, invalidný dôchodok mu bol v uvedenom období odňatý. Žalovaný tým, že nepreukázal zánik nároku na invalidný dôchodok u poškodeného, podľa názoru súdu nepreukázal ani zánik nároku poškodeného na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, a to práve s prihliadnutím k tomu, že v oboch prípadoch tak vzniku nároku na invalidný dôchodok, ako aj nároku na úrazovú rentu, podľa ktorej sa určuje i nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, sa vyžaduje viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v prípade invalididy je tento v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a v prípade úrazovej renty v porovnaní s doterajšou činnosťou zamestnanca, resp. osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa názoru súdu, ak poškodený v uvedenom období, za ktoré žalobca poškodenému náhradu za stratu na zárobku vyplatil, t. j. od 12. 4. 2011 do konca roka 2014, spĺňal podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, spĺňal tým i podmienku na vznik nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. podmienku viac ako 40% poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, a tým i podmienku na vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a na tomto závere by nič nezmenilo ani navrhované znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru neurológie, keďže, ako už bolo uvedené, náhrada za stratu na zárobku sa určuje podľa predpisov o sociálnom poistení, podľa ktorých sa poškodený tým, že mu bol priznaný invalidný dôchodok, už považuje za osobu so zníženou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutočnosť, že poškodenému bol priznaný invalidný dôchodok, podľa názoru súdu logicky vedie k tomu, že spĺňa aj podmienku poklesu viac ako 40% schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Súd preto z týchto dôvodov návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania ako nadbytočný zamietol. Pokiaľ tiež žalovaný poukazoval na to, že poškodený riadi motorové vozidlo, pri ktorého riadení mu bolo uložených viacero pokút, že poškodený často navštevuje pohostinské zariadenia, ani tieto nepreukazujú, že poškodenému bol odňatý podľa predpisov o sociálnom poistení invalidný dôchodok, a teda nespĺňa podľa sociálnych predpisov pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca o viac ako 40% ako základnú podmienku pre vznik nároku na úrazovú rentu, a tým podmienku na vznik nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Navyše tvrdenie, že žalovaný oslovil pracovníčku žalobcu pani E. so svojimi pochybnosťami o trvaní nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žalovaný v konaní ani nepreukázal. Ku tomuto svojmu tvrdeniu žalovaný nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz.
24. Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto konštatuje splnenie podmienok v zmysle citovaného § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z., za splnenia ktorých je žalobca oprávnený požadovať náhradu ním vyplateného poistného plnenia, resp. jeho časti, a preto v súlade s citovaným § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. súd žalovaného zaviazal k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu vo výške 2 654,78 € rovnajúcu 30% z vyplateného poistného plnenia poškodenému spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,05 % ročne od 15. 5. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od prevzatia výzvy na plnenie, ktorej doručenie žalovaný nerozporoval, do zaplatenia.
25. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, prináleží mu preto v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému náhrada trov konania v plnej výške. Súd preto v súlade s citovaným 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.