Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-74-2019.pdf
PDF · 134.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobkyne: V. Y., M.. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Č. U. Č. XXXX, zastúpená: Advokátska kancelária STEHURA & partners, v. o. s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2.884,26 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.884,26 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.884,26 € od 07. 12. 2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 2.884,26 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.884,26 € od doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 10. 04. 2015 so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 507401248 na sumu 1.000 €. Predmetnú zmluvu uzatvárala z dôvodu zlej finančnej situácie. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy jej zástupca žalovaného predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísala bez toho, aby bližšie porozumela jej obsahu. Zástupca žalovaného jej pri podpise povedal, že ak chce pôžičku, musí predmetnú zmluvu podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardné zmluvu. Predmetná zmluva je svojou povahou a podstatou zmluvou spotrebiteľskou s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením a pre jej kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli súčasťou zmluvných rokovaní účastníkov, boli presne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí mať písomnú formu. V danom prípade predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná zmluva však nespĺňa viaceré podmienky spotrebiteľských úverov. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o odplate. Poskytovateľ v predmetnej zmluve uviedol chybne údaj o RPMN. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 28 % pričom v skutočnosti RMPN predstavuje až 260,12%! Nesprávne uvedenie podstatných náležitosti zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Nesprávne uvedenie údajov o RPMN a o odplate podľa osobitných predpisov predstavuje hrubý zásah do práv spotrebiteľa a za zavádzanie spotrebiteľa, pretože účelom uvádzania údajov o RPMN a o odplate podľa osobitných predpisov je umožniť spotrebiteľovi zistiť a porovnať výhodnosť jednotlivých produktov. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu bola povinná vrátiť žalovanému len sumu 1.000 €, t.j. sumu, ktorú si od žalovaného požičala. Žalovanému uhradila 3
splátky po 156 €, teda celkovo zaplatila sumu 468 €. Na základe uvedeného jej zostala povinnosť vrátiť žalovanému len sumu 532 €. Dňa 07. 04. 2017 so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 502000040, predmetom ktorej malo byť poskytnutie úveru (pôžičky) na refinancovanie jej skoršieho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 507401248 zo dňa 10. 04. 2015. Takáto zmluva je svojím obsahom v skutočnosti dohodou o zmene záväzku (privatívnou nováciou) v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka, ktorým sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom novým z titulu úveru alebo pôžičky. Podmienkou platnosti dohody o novácii je ale existencia pôvodného záväzku, ktorý sa má novým úverom resp. pôžičkou nahradiť. V predmetnej veci preto bolo podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 502000040 zo dňa 07. 04. 2017, podľa ktorej sa má poskytnutým úverom uhradiť (nahrádzať) jej skorší záväzok voči žalovanému, existencia takéhoto záväzku. Keďže takýto záväzok neexistoval, je v tejto časti zmluva neplatná a žalovaný tak z nej nemohol od nej záväzok z predchádzajúcej úverovej zmluvy požadovať. Na základe uvedeného je preto zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 502000040 zo dňa 07. 04. 2017 v časti záväzku 3.318 € (3850 € - 532 € skutočný záväzok z predchádzajúceho úveru) neplatná. Bez ohľadu na vyššie uvedené, predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 502000040 zo dňa 07. 04. 2017 taktiež neobsahuje náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje ( § 9 ods. 2 písm. j/ a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.) a preto predmetný úver taktiež treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z. je predpokladom uzatvorenia novej zmluvy skutočnosť, aby podmienky splácania úveru vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania úveru vyplývajúce z pôvodnej zmluvy. K zhoršeniu podmienok splácania uzatvorením novej zmluvy by mohlo dôjsť napríklad v prípade, ak predchádzajúce záväzky boli premlčané, alebo boli dojednané neprimerane vysoké úroky, úver poskytnutý zmluvou mohol byť posúdený pre absenciu náležitostí zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov a pod. Takýmto spôsobom by si uzatvorením novej zmluvy veriteľ mohol zabezpečiť vymoženie pohľadávok, na ktoré by inak nemal nárok. Z dôvodu neexistencie jej záväzku vo výške 3.318 € z pôvodnej úverovej zmluvy možno dôjsť k záveru, že došlo k zhoršeniu podmienok splácania spotrebiteľom uzatvorením novej zmluvy. Nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 502000040 zo dňa 07. 04. 2017 je zo zákona považovaná za bezúročnú a bez poplatkov a v časti sumy 3.318 € neplatná, bola povinná vrátiť žalovanému len sumu 532 €, t.j. skutočný dlh z predchádzajúcej úverovej zmluvy. Žalovanému postupnými platbami vrátila až sumu 3.416,26 €, pričom bola povinná uhradiť vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky zmluvy len sumu 532 €. Bez právneho dôvodu žalovanému zaplatila sumu 2.884,26 €. Žalovaný ako podnikateľ, ktorého predmetom podnikania je dlhodobo poskytovanie úverov sa uvedením konaním bezdôvodne na jej úkor obohatil a to tým, že s ňou uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere s nedostatkami vytýkanými vyššie, neuviedol všetky skutočnosti prináležiace k zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedel, žalovaný požadoval od nej rôzne plnenia, hoc vedel, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná resp. bezúročná a bez poplatkov, preto na základe uvedených dôvodov sa oprávnene dovoláva vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil, že uzatvoril so žalobkyňou dňa 07. 04. 2017 zmluvu o úvere č. 502000040. Žalobkyňa nehradila splátky riadne a včas v dôsledku čoho sa stal dlh splatný ku dňu 18. 09. 2017. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby nesplatila ani výšku poskytnutého úveru v sume 3850,- €, splatila sumu vo výške 3530,26 € . Na základe skutočnosti, že si žalobkyňa neplnila svoju zmluvnú povinnosť, si žalovaný uplatnil nárok vyplývajúci z dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobkyňou, čím došlo k splateniu aspoň časti dlhu. Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť každú jednotlivú zmluvu potvrdila svojim podpisom na zmluvách. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že zmluvy sú pre ňu subjektívne nevýhodné ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Žalovaný má za to, že v uzavretie zmlúv nemalo v žiadnom prípade za následok nezákonné postihnutie jej majetku a vlastníctva. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa je priemerným spotrebiteľom. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt
- Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania
zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobkyne, ktorá bola pri uzavieraní zmluvy dobre informovaná avšak ľahostajná. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti zmluvy. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súd je oprávnený ex offo skúmať, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a v takom prípade ju vyhlásiť za neplatnú. Postup súdu, ktorým určil že zmluva je neplatná ako celok by bol v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom by inak došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva a to princípu pacta sunt servanda. Ďalej žalovaný uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, na ktoré napokon ani priamo žalobkyňa nepoukázala nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Má za to, že žalovaný si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalobkyni vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, zmluvu uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzala. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru. Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Podľa názoru žalovaného dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých žalovaný poskytol úver žalobkyni (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska žalobkyne) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko žalovaného. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nežiadal od žalobkyne zabezpečenie úveru, účastníci dohodli tieto úroky z úveru, účastníci dohodli tieto úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb. Taká regulácia cien by bolo v priamom rozpore s čl. 55 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého hospodárstvo Slovenskej republiky je postavené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Žalobkyňou navrhovaná aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa by nad prípustnú mieru zasiahla do základných hybných síl nášho a európskeho hospodárstva. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým
dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Žalovaný ďalej žiadal súd, aby v prejednávanej veci posudzoval procesnú prípustnosť žaloby s poukazom na ust. § 137 písm. d) CSP. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. d) CSP je možné konštatovať, že CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Osobitným právnym predpisom, t. j. výnimka žalôb o určenie právnej skutočnosti je Zákonník práce (žaloba o určenie neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Podľa ust. § 77), zákon o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražieb podľa ust. § 21 ods. 2), Občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. 711 ods. 6). Pre tieto výnimky (podľa ust. § 137 písm. d) CSP je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalovaný má za to, že v danom prípade Žalobca, ktorý by sa domáhal neplatnosti Dohody, domáhal sa určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (replike) uviedla, že žalovaný v podanom vyjadrení uvádza, že predmetnou zmluvou o úvere č. 502000040 jej bol poskytnutý úver na výkon podnikania vo výške 3.850 €. Z dôvodu neúhrady splátok sa mal uvedený dlh stať splatný ku dňu 18. 09. 2017. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný predložil fotokópiu predmetnej zmluvy o úvere. Uvedené tvrdenia žalovaného sa však nezakladajú na pravde. Ona nikdy nebola podnikateľkou, je dlhodobo zamestnaná v Centre sociálnych služieb Čadca - Žarec ako ošetrovateľka a preto nežiadala o úver za účelom podnikania. Z ňou predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplývajú závery tak, ako tieto uviedla v podanej žalobe a teda že v danom prípade uzatvorením predmetnej zmluvy č. 502000040 zo dňa 07. 04. 2017 došlo v skutočnosti k uzatvoreniu dohody o zmene záväzku, pričom touto neskoršou zmluvou došlo k refinancovaniu jej skoršieho záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 507401248, ktorú so žalovaným uzavrela dňa 10. 04. 2015. Keďže žalovanému postupnými platbami vrátila 3.416,26 €, pričom bola povinná vzhľadom na nedostatky zmluvy vrátiť len sumu 532 €, bez právneho dôvodu žalovanému zaplatila sumu 2.884,26 €, ktorú si aj uplatňuje v tomto konaní z titulu bezdôvodného obohatenia. Upozornila tiež na skutočnosť, že OS Čadca v konaní 14C/60/2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, pričom v rámci tohto konania súd predbežne preskúmal aj neprijateľnosť podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 502000040 zo dňa 07. 04. 2017.
4. Žalovaný sa v vyjadreniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené dňa 28. 01. 2020 napriek výzve súdu nevyjadril.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne a nedostavila sa žalobkyňa a žalovaný. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil elektronicky dňa 02. 06. 2020 a súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
6. Z listinných dôkazov predložených žalobcom stranami sporu zistil súd nasledovný skutkový stav, ktorý právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení
7. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným ako veriteľom dňa 10. 04. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 507401248, na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 1.000 € s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 59,20 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 592 €. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 872 €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 1.872 €. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 280 €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28 %. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 1.872 €, ak nie je dohodnuté inak, do 10. 04. 2016. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane podľa zmluvy dňa 10. 04. 2016. Následne dňa 07. 04. 2017 uzavrela žalobkyňa so žalovaným ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 502000040, na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 3.850 € s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 20,01 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1.301,60 €. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený
so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 1.301,60 €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 5.151,60 € v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 143,10 € vždy k 13. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 13. 05. 2017. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 0 €. Spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 21,96 % a taktiež, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 15,12 %. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane podľa zmluvy dňa 13. 04. 2020. V rovnaký deň, t. j. dňa 07. 04. 2017 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom Dohodu o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere, podľa ktorej veriteľ a dlžník uzavreli dňa 10. 04. 2015 zmluvu o úvere č. 507401248 (ďalej len „Zmluva 1“), ku dňu podpísania tejto dohody podľa Zmluvy 1 zvyšný záväzok dlžníka voči veriteľovi predstavuje sumu vo výške 3.850 €; veriteľ a dlžník uzavreli dňa 07. 04. 2017 zmluvu o úvere č. 502000040, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 3.850 € (ďalej len „Zmluva 3“); veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní pohľadávky dlžníka voči pohľadávke veriteľa, čo do právneho dôvodu istina, úrok, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov alebo poplatok, a to ku dňu podpísania tejto dohody, na základe čoho ku dňu podpísania tejto dohody pohľadávka veriteľa zaniká v zmysle Zmluvy 1 a v rozsahu 3.850 €.
8. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a).
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Predmetom žaloby je nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.884,26 € spolu s príslušenstvom.
10. V prvom rade sa súd zaoberal tvrdením žalobkyne, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. 04. 2015 neobsahuje všetky zákonné náležitosti, preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi žalovaným ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňou ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis vzťahuje aj Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
11. Súd preskúmaval či zmluva o úvere má zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., a či tieto sú uvedené správne. Žalobkyňa namietala, že zmluva neobsahuje údaj o odplate v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., avšak súd dospel k záveru, že údaj o odplate zmluva obsahuje, keďže je v nej uvedená odplata vo výške 872 €. Žalobkyňa ďalej namietala, že v zmluve je uvedená RPMN nesprávne a súd dospel k záveru, že táto námietka žalobkyne je dôvodná. V zmluve je uvedená RPMN 28 %, avšak táto výška RPMN uvedená v zmluve nezodpovedá skutočnosti. Podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN uverejnenej na internetovej stránke www.ekonomika.sme.sk <http://www.ekonomika.sme.sk>, pri zohľadnení výšky poskytnutého úveru 1.000,- €, doby splácania 12 mesiacov, pravidelnej splátke 156 €, predstavuje hodnota RPMN 260,12 %, čo je viac ako deväťnásobok údaju uvedeného v zmluve. Výška úroku uvedená v zmluve je 59,20 %, keďže však úrok predstavuje jednu zo zložiek, ktoré v úhrne tvoria RPMN, nie je možné, aby výška úroku uvedená v zmluve 59,20 %, bola vyššia ako hodnota RPMN uvedená v zmluve 28 %. Aj keď z RPMN nevyplývajú účastníkom zmluvy práva ani povinnosti, je jej riadne uvedenie významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. RPMN zohľadňuje časový aspekt splatnosti povinnosti dlžníka, keď povinnosti splatné skôr, sú ťaživejšie ako povinnosti splatné neskôr. V zmysle § 11 ods. 1, písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
12. V kontexte uvedeného, keď úver poskytnutý žalovanej na podklade uvedenej úverovej zmluvy zo dňa 10. 04. 2015 mal súd z dôvodu nesprávneho uvedenia RPMN v neprospech spotrebiteľa za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1, písm. d) Zákona č. 129/2010 Z. z. a žalovaná obdŕžala od žalobcu na podklade úverovej zmluvy plnenie vo výške 1.000 €, z ktorého splatila sumu 468 € (ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná), zostala jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 532 €. Žalobkyňa však v domnienke, že jej dlh z titulu úverovej zmluvy zo dňa 10. 04. 2015 je vo výške 3.850 €, za účelom splatenia tohto dlhu uzatvorila so žalovaným ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 07. 04. 2017, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovaným žalobkyni vo výške 3.850 €. Celý tento úver bol poskytnutý a použitý na splatenie prvého úveru na základe Dohody o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere uzavretej v ten istý deň 17. 04. 2017 a žalobkyni zo strany žalovaného reálne neboli poukázané žiadne finančné prostriedky. Išlo v podstate o refinancovanie úveru poskytnutého žalovaným žalobkyni novým úverom, teda týmto mal vzniknúť nový záväzok žalobkyne ako dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi. Započítať však možno len existujúce pohľadávky. Súd dospel k záveru, že započítanie pohľadávok na základe Dohody o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v časti započítania sumy prevyšujúcej dlh žalobkyne voči žalovanému z titulu zmluvy zo dňa 10. 04. 2015 vo výške 532 €, teda započítanie pohľadávok je neplatné v časti započítania sumy 3.318 €, pretože v tejto časti ide o neexistujúcu pohľadávku žalovaného voči žalobkyni. Takéto konanie žalovaného ako veriteľa posúdil súd ako nekalú obchodnú praktiku, nakoľko ako dodávateľovi mu muselo byť známe, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. 04. 2015 obsahuje nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto je úver bezúročný a bez poplatkov v dôsledku čoho má žalovaný nárok len na zaplatenie sumy 532 € a nie sumy 3.850 €. Ide o nekalé konanie veriteľa, ktorý novým úverom sám sebe refinancoval viac ako mal, refinancoval aj tú časť úveru, ktorú by mu nebola žalobkyňa povinná plniť na základe skoršej zmluvy. Na strane žalovaného ako veriteľa mal tento sofistikovaný spôsob nielen ekonomický prínos spočívajúci v ďalšom zadlžení dlžníka, ale predovšetkým upevnenie si svojho právneho postavenia smerom k skoršiemu záväzku zo zmluvy zo dňa 10. 04. 2015 a posilnenie k jeho vymožiteľnosti. Takéto konanie veriteľa je možné označiť aj ako konanie spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu využitím výraznej nerovnosti zmluvných strán a omylu spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
13. Z uvedeného vyplýva, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07. 04. 2017 bol použitý na zaplatenie neexistujúceho záväzku vo výške 3.318 €. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu 3.416,26 €, ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval (preto ju súd považuje za nespornú a preukázanú), hoci bola povinná zaplatiť žalovanému len sumu 532 € (z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. 04. 2015). Nakoľko podľa vyššie uvedených záverov nemá žalovaný nárok na prijatie plnenia nad sumu 532 €, každé prijaté plnenie z jeho strany nad sumu 532 € je plnením bez právneho dôvodu, a teda na strane žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré musí žalobkyni vydať. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo sumu 3.416,26 €, je plnenie žalobkyne voči žalovanému vo výške 2.884,26 € plnením bez právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať, preto súd žalobe vyhovel.
14. Žalobkyňa má zároveň nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5 % ročne. Žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila odo dňa doručenia žaloby žalovanému. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 06. 12. 2019. Doručenie žaloby žalovanému možno považovať za výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a pokiaľ žalovaný žalovanú sumu nezaplatil, možno konštatovať, že sa dostal do omeškania nesledujúcim dňom po doručení žaloby, t.j. dňom 17. 12. 2019. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni úroky z omeškania počnúc dňom 17. 12. 2019 tak, ako si ich uplatnila žalobkyňa, nakoľko žalovaný uplatnené úroky z omeškania žiadnym spôsobom nerozporoval a ich uplatnenie odo dňa 17. 12. 2019 nenamietal.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v spore úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.