Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Ek-1258-2019.pdf
PDF · 76.4 KB
Case nature
Subarea
25Ek/1258/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831 proti povinnému: Pavol Krajči, nar. 08.01.1980, trvale bytom Mestský Majer 1001/15, 931 01 Šamorín, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 40,41 Eur a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1258/2019 zo dňa 21. novembra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.25Ek/1258/2019 zo dňa 21. 11. 2019 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Ek/1258/2019 zo dňa 7. 2. 2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 21.11.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 25Ek/1258/2019, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že povinný sa proti exekúcii môže relevantne brániť tvrdením (v návrhu na zastavenie exekúcie), že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, pričom takéto tvrdenie musí exekučný súd vyhodnotiť nielen po právnej ale aj po skutkovej stránke, a teda musí ustáliť, či tvrdená právna skutočnosť naozaj nastala (napríklad, či skutočne došlo k odovzdaniu peňazí). Súčasne uviedla, že tvrdená skutková okolnosť môže byť medzi oprávneným a povinným sporná, pritom dôkazné bremeno je na povinnom. Inými slovami, exekučný súd neskúma či vymáhaná pohľadávka vznikla, môže však dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka (po vzniku exekučného titulu) zanikla, pričom zánik vymáhaného nároku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Ďalej uviedla, že v zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie (respektíve čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie (§ 57 ods. 1). Pričom plnenie po začatí exekúcie totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. AK povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3). Ak povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku. Súčasne uviedla, že skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom (§ 29 ods. 6), prípadne z potvrdenia súdneho exekútora os plnení dlhu (§ 29 ods. 10), prípadne z centrálneho registra exekúcií (§ 211a). Rovnako uviedla, že výnimočne môže nastať situácia, že povinný tvrdí, že plnil (čiastočne plnil) po začatí exekúcie, avšak oprávnený, prípadne súdny exekútor takéto tvrdenie popiera. V takomto prípade je dôvod, aby exekučný súd vydal na návrh povinného uznesenie o zastavení (čiastočnom zastavení) exekúcie aj z dôvodu plnenia po začatí exekúcie. Inými slovami, ak povinný plní po začatí exekúcie a ak z evidencie súdneho exekútora vyplýva, že aktuálna výška
vymáhaného nároku toto plnenie povinného zohľadňuje (čo bude väčšina prípadov v praxi), nie je takéto plnenie dôvodom na zastavenie (čiastočné zastavenie) exekúcie. Ďalej k námietke povinného proti trovám exekúcie v sume 41,40 Eur dodala, že poverená súdna exekútorka si trovy exekúcie v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 22.08.2019 vyčíslila správne, v zmysle vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., t.j. pri splnení vymáhanej povinnosti do 15-tich dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie v sume 41,40 Eur (odmena súdneho exekútora vo výške 4,50 Eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 30,- Eur a DPH vo výške 6,90 Eur). Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku alebo iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť a opätovne požiadal súd, aby preskúmal všetky skutočnosti vedené k zamietnutiu zastavenia exekúcie, aby opätovne preskúmal oprávnenosť výšky vyčíslenia exekučných trov, aby preskúmal povinným predložené dôkazy, vzal ich do úvahy a aby zastavil exekúciu z dôvodu zániku dlhu.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd podľa jeho názoru nedostatočne preskúmal všetky skutočnosti v plnom rozsahu týkajúce sa výšky pohľadávky oprávneného voči povinnému a vydal uznesenie, ktoré poškodilo jeho osobu a považuje ho za nezákonné. Ďalej uviedol, že oprávnený vystavil v roku 2015 výkaz nedoplatkov č.1590118769 zo dňa 25.08.2015 na sumu 343,75 Eur, pričom podľa dohody medzi povinným a oprávneným, tento dlžnú sumu uhrádzal podľa splátkového kalendára, ktorý schválila samotná zdravotná poisťovňa Union. Podľa vedomia povinného, tento uhradil celú dlžnú sumu v stanovených splátkach riadne a v čas v priebehu roku 2016, pričom oprávnený ho do dnešného dňa žiadnym spôsobom nekontaktoval a ani mu nedal žiadnym spôsobom na vedomie, že eviduje voči jeho osobe nejakú dlžnú čiastku, vzťahujúcu sa k tomuto výkazu nedoplatkov. Ďalej uviedol, že dňa 02.09.2019 obdržal zásielku o začatí exekúcie od súdnej exekútorky, pričom v uvedenom oznámení o začatí exekúcie č. 002624EX 453/2019-2 je uvedená požadovaná pohľadávka oprávneného voči jeho osobe vo výške 40,44 Eur. Následne túto pohľadávku bezodkladne v plnej výške uhradil dňa 11.09.2019 na účet súdnej exekútorky. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, súd vo svojom rozhodnutí nesprávne určil výšku dlžnej čiastky oprávnenému, nakoľko v čase vydania exekučného konania nebola dlžná čiastka 343,75 Eur ale len 40,44 Eur. Tiež uviedol, že nakoľko dlh voči oprávnenému predstavoval sumu 40,44 Eur, výška trov exekúcie, vyčíslená súdnou exekútorkou na sumu 41,40 Eur predstavuje vyššiu sumu ako je samotná dlžná čiastka, ktorú exekútorka a uviedla, a preto sa z pohľadu povinného javí ako neoprávnene vysoká. Z týchto dôvodov podal námietku voči výške trov súdnej exekútorky. Tiež uviedol, že nakoľko dlžnú čiastku vyčíslenú súdnou exekútorkou uhradil bezodkladne v plnej výške, má za to, že dlh voči oprávnenému uhradil v plnej výške, a tým pádom došlo k dôvodu na zastavenie exekúcie voči jeho osobe, keďže samotný dlh zanikol jeho uhradením dňa 11.9.2019. Súčasne upozornil, že svoj dlh uhradil ihneď po upovedomení súdnej exekútorky o jeho existencii, pričom dovtedy o ňom nemal vedomosť a samotná zdravotná poisťovňa ho v priebehu 3 rokov nijako neupozornila na dlžnú čiastku, a preto ju nemohol uhradiť skôr, t.j. ešte pred vydaním Upovedomenia o začatí exekúcie. Súčasne ako dôkazy predložil fotokópiu Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 22.08.2019 a tiež fotokópiu potvrdenia oprávneného zo dňa 12.12.2019, že k dnešnému dňu neeviduje voči jeho osobe žiadnu pohľadávku.
5. Dňa 07.02.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou opravné uznesenie pod sp. zn. 25Ek/1258/2019, ktorým opravil chyby v písaní v záhlaví sťažnosťou napadnutého uznesenia zo dňa 21.11.2019 tak, že správne uviedol označenie oprávneného, ako aj vymáhanú sumu 40,41 Eur. Predmetné opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2020.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola na poštovú prepravu podaná dňa 14.12.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 02.12.2019, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 06.08.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov vydaný Union zdravotnou poisťovňou, a.s. pod č.k. 1590118769 zo dňa 25.8.2015, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14.11.2015, dňa 21.08.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Dobiášovej (2624EX 453/2019). Dňa 16.09.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenej súdnej exekútorke návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá ho spolu so svojím stanovisko, ale bez vyjadrenia oprávneného postúpila súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný ani vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie. Nakoľko ako správne uviedla konajúca vyššia súdna úradníčka, v zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie (respektíve čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie (§ 57 ods. 1). Pričom plnenie po začatí exekúcie totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. Ak teda povinný splnil po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku, poverená súdna exekútorka vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3). Rovnako aj napriek subjektívnemu pocitu povinného, že vyčíslená výška trov exekúcie sa mu javí ako neoprávnene vysoká, bola táto vypočítaná zákonným spôsobom tak, ako to uviedla konajúca vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.