Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/17/2020

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: VÚSAPL, a.s. so sídlom: Novozámocká 179, 949 05 Nitra, IČO: 34 102 230, zastúpeného: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O. so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: DELEON, s.r.o. so sídlom Novozámocká 104, 949 05 Nitra, IČO: 45 294 429, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 11.05.2020 doručeným súdu dňa 18.05.2020 domáhal voči žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k nasledovným hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného: · Výrobník instantného nápoja s vynášacím dopravníkom a násypkou, výrobné číslo 2422015; · Výrobník instantného nápoja s vynášacím dopravníkom a násypkou, výrobné číslo 2432015; · Technológia na výrobu instantných nápojov - Orientátor kartuší a podávač trysiek, výrobné číslo 09113; · Technológia na výrobu instantných nápojov - Orientátor kartuší a podávač trysiek, výrobné číslo 09114; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Hlavný dopravník, výrobné číslo 09113; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Hlavný dopravník, výrobné číslo 09114; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Aplikátor trysiek, výrobné číslo 09113; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Aplikátor trysiek, výrobné číslo 09114; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Automatická plnička, výrobné číslo 09113; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Automatická plnička, výrobné číslo 09114; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Aplikátor viečok, výrobné číslo 09113; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Aplikátor viečok, výrobné číslo 09114; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Odsunový dopravník, výrobné číslo 09113; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Odsunový dopravník, výrobné číslo 09114; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Parciálny počítací dopravník, výrobné číslo 09113; · Technológia na výrobu jednorázových instantných nápojov - Parciálny počítací dopravník, výrobné číslo 09114; · Balička spotrebiteľských balení, výrobné číslo D01266; · Balička spotrebiteľských balení, výrobné číslo D12667; · 2 kusy Manipulačná jednotka pre ručné spracovanie semiproduktov do finálneho balenia; · Kompresorová stanica obsahujúca - 2x kompresor, výrobné čísla 2055414 a 2041814, 2x sušička vzduchu, 6x filter; 2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. - 236 zo dňa 20.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2017, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.025 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,05 %

ročne od 02.09.2015 do zaplatenia a Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. - 340 zo dňa 12.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2019 a vykonateľnosť 18.07.2019 bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 6.531,72 eura. Tieto pohľadávky žalobca vymáha v exekučnom konaní, ktoré je vedené Mgr. Máriou Ághovou, súdnou exekútorkou so sídlom Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice pod sp. zn. 401EX 747/19 a . Podľa žalobcu samotná existencia pohľadávky a jej exekučné vymáhanie (označené žalobcom ako skutkový stav veci) odôvodňujú významnú obavu, že exekúcia týkajúca sa jeho nároku bude ohrozená a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana. Podľa žalobcu najvýznamnejším ohrozením exekúcie je skutočnosť, že žalovanému za posledné obdobie významným spôsobom narastajú dlhy na zdravotnom a sociálnom poistení, ktoré majú sústavne narastajúcu tendenciu. Rovnako závažná je podľa jeho názoru skutočnosť, že z účtovných závierok žalovaného vyplýva, že žalovanému medziročne sústavne klesá majetok ako aj vlastné imanie, pričom v súčasnosti disponuje spoločnosť žalovaného záporným vlastným imaním, čo môže značiť aktuálny úpadok spoločnosti žalovaného vo forme predĺženia. Tieto skutočnosti, spolu so zrejmou neochotou zástupcov žalovaného o komunikáciu so žalobcom, spoločne so závermi z obchodnej spolupráce so žalovaným za posledné obdobie, u žalobcu vzbudzujú významné obavy, že ekonomická situácia žalovaného nie je priaznivá a s ohľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu, narastajúce dlhy žalovaného a klesajúci majetok a vlastné imanie žalovaného ani nemožno odôvodnene predpokladať zmenu tohto stavu v najbližšom období. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že ku dňu spísania návrhu má žalovaný dlh na nedoplatku na preddavkoch za zdravotné poistenie v spoločnosti Union vo výške 1.509,13 eura, na nedoplatku na preddavkoch za zdravotné poistenie v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 2.488,77 eura a na sociálnom poistení vo výške 29.948,53 eura. Vo vzťahu k medziročnému poklesu majetku žalovaného poukázal na klesajúcu tendenciu hodnoty majetku, 2.346.589 eur za účtovné obdobie roku 2015, 1.792.023 eura za účtovné obdobie roku 2016, 1.494.189 eur za účtovné obdobie roku 2017, 1.302.673 eur za účtovné obdobie roku 2018. Vo vzťahu k medziročnému poklesu vlastného imania žalovaného žalobca poukázal na nasledovnú klesajúcu tendenciu hodnoty vlastného imania 813.687 eur za účtovné obdobie roku 2015, 449.293 eur za účtovné obdobie roku 2016, 209.898 eur za účtovné obdobie roku 2017 a mínus 36.680 eur za účtovné obdobie roku 2018. Žalobca ďalej uviedol, že aj keď nedisponuje účtovnou závierkou žalovaného za účtovné obdobie roku 2019, s ohľadom na vyššie uvedenú zrejmú klesajúcu tendenciu hodnoty majetku a vlastného imania v kontexte naďalej narastajúcich dlhov na plneniach zdravotným a sociálnym poisťovniam je dôvodné predpokladať, že obdobné, resp. horšie ekonomické výsledky žalovaný zaznamenal aj v roku 2019. Na základe týchto skutočností tak mal žalobca za to, že aktuálna ekonomická situácia žalovaného odôvodňuje obavu, že v prípade, ak nedôjde k zriadeniu záložného práva v zmysle návrhu ako zabezpečovacie opatrenie, žalovaný nebude disponovať majetkom, ktorého speňažením by mohlo dôjsť k aspoň čiastočnému plneniu pohľadávky žalobcu v rámci exekúcie majetku žalovaného. 3. Žalobca ďalej odôvodňoval návrh tým, že osobitne vo vzťahu k vyššie konštatovanému záveru o existencii (narastajúcich) pohľadávok na tzv. verejných plneniach je zrejmá existencia viacerých veriteľov so splatnými pohľadávkami, čo zakladá dôvodný predpoklad o tom, že žalovaný je v úpadku a tento by mal riešiť buď formou konkurzu alebo reštrukturalizácie, pričom obe tieto konania znamenajú zníženie alebo úplné zmarenie faktickej vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu. Podľa žalobcu suma pohľadávky na prvý pohľad nemusí prevyšovať potenciálnu hodnotu hnuteľných vecí, nemožno však v ich prípade predpokladať veľký výťažok z prípadného výkonu záložného práva, a to predovšetkým z dôvodu, že hnuteľné veci sú mimoriadne špecifickými technickými zariadeniami, čo výrazne obmedzuje potenciálny rozsah kupujúcich, ktorí by o kúpu hnuteľných vecí mali záujem. Žalobca tiež uviedol, že na hnuteľných veciach už spočíva záložné právo v prospech Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. , pričom zápis bol vykonaný dňa 08.10.2015 a najvyššia hodnota istiny predstavuje sumu vo výške 543.820 eur. Z tohto dôvodu žiadal žalobca nariadiť zabezpečovacie opatrenie k celému súboru hnuteľných vecí, keďže podľa neho aj v prípade, ak sa nájde pri výkone záložného práva potenciálny kupca hnuteľných vecí, ktoré už v súčasnosti majú niekoľko rokov, z takto získaného výťažku z predaja budú uspokojovaní záložní veritelia skorší v poradí a až následne bude možné uspokojiť aj pohľadávku žalobcu, čo podľa jeho názoru znamená, že ak by nebolo nariadené zabezpečovacie opatrenie k celému súboru hnuteľných vecí, pohľadávka žalobcu by nebola plnená ani v prípade výkonu záložného práva. 4. Podľa žalobcu by sa hnuteľné veci mali nachádzať v sídle žalovaného. Hnuteľné veci boli podľa žalobcu odkúpené žalovaným od obchodnej spoločnosti Triapex s.r.o., so sídlom Jungmannova 1869,

258 01 Vlašim, Česká republika, IČO 62 959 921 na základe zmluvy o dielo zo dňa 30.03.2015, dodacieho listu č. 2015168 zo dňa 28.05.2015 a faktúry č. 2015168 zo dňa 29.05.2015. 5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení pripojil k návrhu: Rozsudok OS Nitra č. k.

- 236, Uznesenie OS Nitra č. k. - 258, Uznesenie OS Nitra č. k. - 340, Uznesenie KS v Nitre č. k. - 323, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 401EX 583/19, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 401EX 747/19, Verejne dostupný prehľad dlhov Žalovaného z portálu FinStat, Účtovná závierka žalovaného za účt. obdobie 2015, Účtovná závierka žalovaného za účt. obdobie 2016, Účtovná závierka žalovaného za účt. obdobie 2017, Účtovná závierka žalovaného za účt. obdobie 2018, Výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, sp. zn. zo dňa 05.05.2020, Splnomocnenie pre právneho zástupcu. 6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. 16. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 17. Podľa , ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil. 18. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 20. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 21. Podľa , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. 22. Podľa , záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

23. Podľa , záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. 24. Podľa , záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky. 25. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a po aplikácii vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. 26. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania je namieste napríklad v prípade, ak v súdnom konaní bola v prospech veriteľa judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní. V súlade s EP „exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí“. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztimy> ods. 3 aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije a nasl. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016). 27. Zabezpečovacie opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby ešte pred rozhodnutím vo veci boli pomery účastníkov dočasne upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že žalobca má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto predbežnej ochrany mu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov ako aj ohrozenia prípadnej exekúcie. 28. Procesné podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené procesné podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle cit. ustanovení a vyhodnotil, že tieto splnené boli. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa predpísané náležitosti v zmysle v spojení s (najmä opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a uvedenie akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha). 29. Hmotnoprávne podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016), zo zákonnej formulácie možno vyvodiť nasledovné základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh; b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovaťˇ peňažnú pohľadávku; d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie; 30. Ad a. Táto podmienka je splnená, keďže žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 31. Ad b. V zmysle záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva teda môžu byť aj hnuteľné veci špecifikované žalobcom. Ďalšou podmienkou v zmysle uvedeného ustanovenia je prevoditeľnosť hnuteľných vecí. Hoci podľa žalobcu je k hnuteľným veciam už zriadené záložné právo iného veriteľa (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky), samotná

existencia záložného práva neobmedzuje ich prevoditeľnosť. Ďalším zákonným predpokladom, aby určitá vec bola spôsobilým predmetom záložného práva je v zmysle a vlastníctvo, prípadne budúce vlastníctvo záložcu k tejto veci. Týmito ustanoveniami v súvislosti s a , ako aj v súvislosti so zásadou, že nik nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má (nemo dat quod non habet), je vyjadrená právna norma, že záložné právo vzniká výlučne na majetku, ktorý patrí tomu, kto tento majetok poskytuje ako zábezpeku.Vo vzťahu k tomuto predpokladu súd dospel k záveru, že nie je splnený, keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný je vlastníkom hnuteľných vecí, ku ktorým sa domáha zriadenia záložného práva. K vlastníctvu hnuteľných vecí žalobca uviedol, že podľa neho boli odkúpené žalovaným od obchodnej spoločnosti Triapex s.r.o., so sídlom Jungmannova 1869, 258 01 Vlašim, Česká republika, IČO 62 959 921 na základe zmluvy o dielo zo dňa 30.03.2015, dodacieho listu č. 2015168 zo dňa 28.05.2015 a faktúry č. 2015168 zo dňa 29.05.2015. Žalobca však k návrhu ani jednu z týchto listín k návrhu nepripojil (povinnosť pripojiť listiny na ktoré sa žalobca odvoláva mu vyplýva z ust. § ). Súd nemal vlastníctvo žalovaného k hnuteľným veciam preukázané ani z Výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, sp. zn. zo dňa 05.05.2020, keďže v časti špecifikácie zálohu je uvedené, že tento tvoria všetky veci určené v Prílohe č. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. KaHR-111SP-1201/1738/136/ZZ01, uzavretej dňa 28.09.2015 medzi Ministerstvom hospodárstva SR ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom. Žalobca však k návrhu nepripojil ani Zmluvu ani jej Prílohu č. 1 a táto nie je k dispozícii ani na stránke Notárskeho centrálneho registra záložných práv (www.notar.sk). Súd tak nemal zo žiadnych listinných dôkazov predložených žalobcom ani z verejných registrov preukázané vlastníctvo hnuteľných vecí žalovaným, a preto nemohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie spočívajúce v zriadení záložného práva k veciam bez vedomosti (a náležitom osvedčení) skutočnosti, kto je ich vlastníkom. 32. Ad c. Z predložených listín, najmä z rozhodnutí Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. a Krajského súdu v Nitre sp. zn. mal súd preukázané, že navrhované zabezpečovacie opatrenie by zabezpečovalo peňažnú pohľadávku žalobcu, a preto tento predpoklad by bol splnený. 33. Ad d. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiťˇ možnosťˇ zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniťˇ, okrem iného, vymožiteľnosťˇ pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pokiaľˇ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovaťˇ zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúťˇ celkom zjavný nepomer a súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Vzhľadom na skutočnosť, že súd už pri podmienke podľa písm. b) dospel k záveru, že nie je splnená jedna z obligatórnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne skúmaním splnenia poslednej podmienky sa už podrobne nezaoberal. Napriek tomu súd konštatuje, že žalobca podľa jeho názoru nepreukázal dostatočne objektívnu hrozbu zmarenia exekúcie jeho pohľadávky. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Hoci žalobca poukázal na klesajúcu tendenciu hodnoty vlastného imania a majetku žalovaného, z jeho účtovnej závierky za rok 2018 vyplýva, že hodnota samostatných hnuteľných vecí a súborov hnuteľných vecí (pod položkou 014, A.II.3) je 984.858 eur, čo je v značnom nepomere k pohľadávke žalobcu, ktorej zabezpečenia sa návrhom domáha. Navyše, súd nemal žiadnym spôsobom preukázanú nielen skutočnosť, či žalovaný je vlastníkom hnuteľných vecí špecifikovaných žalobcom, ale ani ich hodnotu (nevyplýval zo žiadneho listinného dôkazu). Súd by preto proporcionalitu medzi zásahom do práva žalovaného a záujmom žalobcu nemohol ani v prípade splnenia podmienky pod písm. b) relevantne posúdiť. 34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Keďže v danom prípade išlo o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania vo veci samej, súd v zmysle citovaných ustanovení rozhodol o trovách konania v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že nepriznal žalovanému nárok na náhradu konania voči žalobcovi, keďže do rozhodnutia súdu žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra ( a ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( “) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).