Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/39/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 4. júna 2020, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Marcely Malatkej, prejednal sťažnosť odsúdeného N. E. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. z 19.2.2020, a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného N. E. z a m i e t a ako nedôvodnú.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený N. E. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s tým, že na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V sťažnosti uviedol, že skúšobná doba pri podmienečnom odsúdení mu od júla 2019 neplynie, pretože bol vo väzbe a následne sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Nepopiera, že počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, pre ktorú bol aj odsúdený. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody v predmetnej veci došlo aj z toho dôvodu, že trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Žiada preto, aby súd ponechal v platnosti podmienečné odsúdenie v zmysle § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák. a skúšobnú dobu predĺžil na maximálnu hranicu. Takto predĺžená skúšobná doba bude aj vzhľadom na jeho vek zárukou, že v budúcnosti už povedie riadny život, pretože táto mu začne plynúť až po výkone trestu odňatia slobody. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu a ponechal v platnosti podmienečné odsúdenie s tým, že skúšobnú dobu predĺži o jeden a pol roka.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom riadny život, nakoľko sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, ako aj jedného priestupku. V skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil 5 čiastkovými útokmi. Okrem toho sa počas plynutia skúšobnej doby dopustil aj priestupku spočívajúceho v rušení nočného kľudu, pre ktorý bol taktiež postihnutý. Takéto správanie - teda spáchanie úmyselnej trestnej činnosti viacerými útokmi ako aj priestupku, nemožno ani podľa názoru krajského súdu považovať za vedenie riadneho spôsobu života. Záver okresného súdu, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby neosvedčil, preto považuje aj krajský súd za zákonný a majúci dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch. O tom, že v prípade odsúdeného nejde počas plynutia skúšobnej doby len o náhodné vybočenie z vedenia riadneho spôsobu

života nasvedčuje aj skutočnosť, že doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný pre úmyselnú trestnú činnosť. Ani predchádzajúce odsúdenia nemali teda na odsúdeného dostatočný výchovný vplyv a neprimäli ho k tomu, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom viedol aj riadny život. Od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, resp. priestupku odsúdeného neodradila ani hrozba premeny uloženého mu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený.

Pokiaľ sa odsúdený sťažnosťou domáhal ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti s tým, aby mu bola primerane predĺžená skúšobná doba, na takýto postup ani krajský súd nezistil zákonné podmienky. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že ide o výnimočný postup, ktorý by odôvodňovali okolnosti prípadu. V predmetnej veci však krajský súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by tento výnimočný postup odôvodňovali. Keďže neboli ani podľa názoru krajského súdu splnené zákonné podmienky pre ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti a následného primeraného predĺženia skúšobnej doby, považuje krajský súd výrok okresného súdu o nariadení výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky za zákonný.

Zákonu zodpovedá aj výrok, ktorým okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za zákonné vo všetkých jeho výrokoch a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť odsúdeného N. E. podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.