Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu F.. J.. Q. B., E.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX D., občana SR, zast. AK JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s. r. o., Banská Bystrica so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 725, proti žalovanému Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, IČO: 00 592 757, zast. JUDr. Radkom Petruňom, advokátom AK ABELOVSKÝ - PETRUŇO so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a mzdového nároku vyplývajúceho z neplatného skončenia pracovného pomeru.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom dňa 24. 03. 2016 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Zároveň uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 562,38 Eur s DPH na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil uplynutím prekluzívnej lehoty, na ktorú bol povinný „ex offo“ prihliadnuť.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením -157 dňa 24. 08. 2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že podľa výpovedná doba je 1 mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 toho istého ustanovenia výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu je: a) 2 mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 1 rok a menej ako 5 rokov, a b), ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 5 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval najmenej 5 rokov (od roku 1982) ku dňu doručenia výpovede, a preto výpovedná lehota je v súdenej veci 3 mesačná. Pokiaľ je ale výpovedná lehota 3 mesačná, žaloba podaná na okresnom súde dňa 06. 08. 2014 bola podaná v zákonnej 2 mesačnej lehote v zmysle . S poukazom na

uvedené mal potom odvolací súd za to, že žaloba bola podaná v lehote, a vzhľadom k tomu že okresný súd nevykonával ďalšie dokazovanie majúc za to, že žalobný nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby, vec mu zrušil a vrátil späť na nové konanie a rozhodnutie.

5. Následne sa súd prvej inštancie pri dokazovaní zameral na preskúmavanie žalobcom uvádzaných hmotnoprávnych podmienok spojených s uplatneným pracovnoprávnym nárokom.

6. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby zo dňa 04. 08. 2014, pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, výpovedi z pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX, písomného nesúhlasu so skončením pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX, oznámenia zo dňa 06. 09. 2013, písomných vyjadrení zástupcov sporových strán, prednesov štatutárnych zástupcov strán sporu, ako aj ďalšími následne predloženými listinnými a ostatnými dôkazmi, zistil tento skutkový stav:

7. Tak ako je konštatované v pôvodnom predzrušujúcom rozhodnutí, žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer listom zo dňa XX. XX. XXXX v zmysle z dôvodu nadbytočnosti, z dôvodu zníženia stavu zamestnancov na Lesníckej fakulte s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a to schválenie organizačnej zmeny, zrušenie piatich systemizovaných pracovných miest a zánik jedného pracovného miesta. Žalobca uviedol, že pracovný pomer u žalovaného mu vznikol na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX na dobu neurčitú v pracovnom zaradení asistent, ktoré sa na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX zmenilo na odborný asistent, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX na učiteľ - docent. Na základe výsledkov výberových konaní sa jeho pracovná zmluva na základe dohôd o jej zmene zo dňa XX. XX. XXXX P. XX. XX. XXXX zmenila na funkciu docent na dobu určitú, a to vždy na funkčné obdobie piatich rokov. Žalobca tvrdil, že jeho pracovný pomer v pracovnom zaradení učiteľ - docent, uzavretý na dobu neurčitú bol aj naďalej v platnosti. Vo výpovedi, ktorá mu bola žalovaným daná, sa ako dôvod nadbytočnosti uvádza zánik pracovného miesta učiteľa - odborného asistenta, nie učiteľa - docenta.

8. Žalobca listom zo dňa XX. XX. XXXX oznámil žalovanému, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a uviedol mu, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Tieto skutočnosti mal súd preukázané výpoveďou zo dňa XX. XX. XXXX, ako aj písomným nesúhlasom so skončením pracovného pomeru. Aj keď žalobca odmietol prevziať písomnú výpoveď, v zmysle , sa písomnosť obsahujúca výpoveď z pracovného pomeru považuje za doručenú žalobcovi dňa XX. XX. XXXX, teda dňom kedy žalobca túto odmietol prevziať.

9. Pokiaľ ide o splnenie formálnych náležitostí výpovede žalovaného žalobcovi, touto sa následne už súd prvej inštancie nezaoberal, pretože sa týmto zaoberal v uznesení -157, Krajský súd v Banskej Bystrici náležitým a právno-argumentačným spôsobom, ktorý mal za to že výpoveď splnila všetky formálne náležitosti v zmysle , bola doručená zákonom upraveným spôsobom žalobcovi a tento v predpísanej lehote doručil súdu žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nároku vyplývajúceho z neplatného skončenia pracovného pomeru.

10. V ďalšom sa súd už zaoberal len tým, či tu boli splnené hmotnoprávne podmienky na danie výpovede alebo nie.

11. Právny zástupca žalovaného vo svojom procesnom podaní zo dňa 02. 02. 2017 zrekapituloval priebeh pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom. Uviedol, že dňa XX. XX. XXXX bol pracovnou zmluvou medzi žalovaným a žalobcom založený pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom na základe tejto pracovnej zmluvy žalobca vykonával prácu v pracovnej pozícii učiteľ, funkcia asistent. Dňa XX. XX. XXXX došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX tak, že odo dňa XX. XX. XXXX žalobca vykonával prácu na pracovnej pozícii učiteľ, funkcia odborný asistent. Dňa XX. XX. XXXX došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy s tým, že odo dňa XX. XX. XXXX žalobca vykonával prácu na pracovnej pozícii učiteľ, funkcia docent. Dňa XX. XX. XXXX došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy v rozsahu, že pracovný pomer žalobcu sa z doby neurčitej zmenil na dobu určitú a to Y. XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX, t. j. na dobu 5 rokov. Dňa XX. XX. XXXX došlo k zmene dĺžky trvania pracovného pomeru tak, že

pracovný pomeru uzavretý na dobu určitú mal trvať do XX. XX. XXXX, pracovný pomer sa predĺžil na dobu 5 rokov od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. F.Ň. XX. XX. XXXX sa žalovaný so žalobcom dohodli na opätovnej zmene v dĺžke trvania pracovného pomeru tak, že tento mal trvať do uzavretia výberového konania na miesto učiteľa - docent pre študijný odbor: lesníctvo a pre príbuzný študijný odbor Mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby KLŤLM Lesníckej fakulty TU vo Zvolene. Dňa XX. XX. XXXX bolo žalobcovi doručené písomné podanie žalovaného označené ako „oznámenie“ zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že vo výberovom konaní úspešný nebol a doručením predmetnej písomnosti sa výberové konanie považuje za uzavreté. Dňom XX. XX. XXXX teda došlo v zmysle pracovnej zmluvy a jej dodatkov k skončeniu výkonu práce žalobcu vo funkcii docenta v organizácii žalovaného a to uplynutím doby, na ktorú bol výkon funkcie docenta obsadený (do skončenia výberového konania). Po uplynutí dňa XX. XX. XXXX žalobca naďalej vykonával pre organizáciu prácu na pracovnej pozícii učiteľ - odborný asistent. Písomným podaním zo dňa XX. XX. XXXX dal žalovaný žalobcovi v zmysle výpoveď z pracovného pomeru s tým, že žalobca ju odmietol prevziať, o čom bol vykonaný záznam dňa XX. XX. XXXX. Všetky zhora uvádzané skutočnosti žalobca preukázal právne relevantným spôsobom a to dotknutými dohodami o zmene pracovnej zmluvy a ostatnými súvisiacimi listinami, ktoré boli predložené súdu. Pokiaľ ide o výkon práce žalobcu pre žalovaného po uplynutí dňa XX. XX. XXXX, žalobca vykonával prácu na pracovnej pozícii učiteľ - odborný asistent. Dôvodom prečo vykonával prácu na tejto pracovnej pozícii bol ten, že XX. XX. XXXX mu skončil výkon práce vo funkcii docenta, pretože žalobca neuspel vo výberovom konaní. Úspešné absolvovanie výborového konania na funkciu docent je pri tom v zmysle , o vysokých školách, podmienkou pre výkon práce na pracovnej pozícii učiteľ - funkcia: docent, resp. podmienkou pre obsadenie funkcie docenta. Dôvod pre ktorý žalovaný umožnil žalobcovi aj po uplynutí dňa XX. XX. XXXX vykonávať prácu bol ten fakt, že v zmysle interných predpisov žalovaného, konkrétne uznesenia č. 9.1.1 Zápisnice č. 9 zasadnutia vedenia TU vo Zvolene, konaného dňa 10. 03. 2003 sa rozhodlo že v prípade ak profesor alebo docent neuspeje vo výberovom konaní na funkciu profesora alebo docenta v zmysle nového zákona o VŠ, jeho doterajší pracovno- právny vzťah s TU ostane zachovaný bez nároku na funkciu profesora alebo docenta, pričom mzdové náklade pokryje fakulta zo svojich zdrojov. Túto skutočnosť žalobca preukázal dotknutou zápisnicou zo zasadnutia vedenia TU. Z uvedeného potom vyplýva že žalobca sa dňom XX. XX. XXXX vrátil na svoje pôvodné pracovné miesto učiteľ - odborný asistent. Pokiaľ ide o výpoveď z pracovného pomeru, žalovaný tvrdil, že táto bola žalovaným daná v súlade so zákonom a považoval ju za platnú. Dňa 03. 03. 2014 W.. F.. J.. M. W. - F. R. H. C. M. D. predložil žalovanému zoznam zamestnancov navrhnutých na ukončenie pracovného pomeru, čo žalovaný opäť preukázal listinným dôkazom. Dňa 04. 03. 2014 žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu schválil tzv. systematizáciu pracovných miest na TU Zvolen pre rok 2014 v rámci ktorej sa rozhodlo o racionalizačných opatreniach a organizačných zmenách, konkrétne o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, o organizačných zmenách týkajúcich sa zrušenia pracovných miest, o zániku pracovného miesta a zmien technického vybavenia. Aj toto tvrdenie žalovaný preukázal listinným dôkazom a to konkrétne zápisnicou z mimoriadneho zasadnutia Kolégia rektora TU vo Zvolene zo dňa 04. 03. 2014. V nadväznosti na uvedené žalovaný ako zamestnávateľ v zmysle , prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, a to zrušením pracovných miest. Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 04. 03. 2014 vyplýva, že žalovaný v rámci systematizácie pracovných miest rozhodol okrem iného o zrušení (zániku) jedného pracovného miesta na pracovnej pozícii - učiteľ - funkcia: odborný asistent. V dôsledku uvedených skutočností sa žalobca stal pre organizáciu nadbytočným, a preto žalovaný písomným podaním zo dňa XX. XX. XXXX dal žalobcovi v zmysle výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaný zdôraznil legitimitu výpovede danej žalobcovi odkazom na súlad so zákonným ustanovením , kde výpoveď bola prerokovaná odborovým orgánom organizácie dňa 17. 03. 2014, ktorý vyjadril súhlas s ukončením pracovného pomeru žalobcu.

12. Žalobca navrhol vypočuť v konaní svedkyňu J.. V. Q., ktorá ako bývalá študentka a absolventka TU vo Zvolene uviedla, že až po skončení vysokej školy sa dozvedela, že žalobca odišiel zo školy, avšak nevedela za akých okolností. V dotknutom období jej žiaci nižšieho ročníka posielali SMS-správy, obsahom ktorých bola otázka, či vie o tom, že žalobca už v septembri do práce nenastúpi. Neskôr keď išla na jeseň na skúšku, namiesto skúšajúceho, ktorým mal byť žalobca, skúška prebehla za prítomnosti W.. V. P. F.. B.. Na otázku žalovaného svedkyňa uviedla, že sa nepamätá, odkiaľ mala mať informáciu, že žalobca by mal na fakulte skončiť (išlo o rok 2011).

13. Svedok W.. J.. M. W. dňa 23. 03. 2017 sa vyjadril k obdobiu, kedy žalobca pôsobil u žalovaného ako pedagóg. Vyjadril sa k jeho habilitácii, k výberovému konaniu, ako aj jeho výsledkom. Na otázku, či došlo k výpovedi z pracovného pomeru žalobcu z dôvodu nadbytočnosti, z dôvodu organizačnej zmeny - zániku pracovného miesta a či pracovná náplň, ktorá bola obsahovou zložkou zaniknutého pracovného miesta, na ktoré bol zaradený žalobca existovala aj naďalej svedok uviedol, že žiadna kumulácia ani nič podobné nenastalo, pretože výpoveď z dôvodu nadbytočnosti bola urobená vo vzťahu k pozícii odborného asistenta, kde takáto pozícia v nadchádzajúcom období obsadzovaná jednoducho nebola. Pokiaľ sa žalobca so svojim právnym zástupcom snažil presvedčiť súd, že na miesto žalobcu bol prijatý iný uchádzač, svedok sa k tomuto tvrdeniu kategoricky vyhradil a logicky zdôvodnil, že iný uchádzač obsadzoval funkčné miesto a funkciu docenta, no žalobca už v inkriminovanom období na funkcii docenta nebol. Žalovaný mu dával výpoveď z funkcie učiteľ - odborný asistent. V takomto prípade potom nemohla byť absolútne žiadna reč o akejsi kumulácii. Zdôraznil, že výberové konania boli vysokoškolským zákonom uvedené do života práve z dôvodu, aby vybudili súťaživosť a aby akademické prostredie naozaj nebolo nejakou metastabilnou inštitúciou.

14. Svedok W.. J.. T. K. E.., T. C. L. D. vo svojej výpovedi dňa 04. 06. 2020 potvrdil, že ukončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo signované jeho podpisom dňa 04. 03. 2014, kde mohol rozhodnúť ako zamestnávateľ o organizačných zmenách prijatých v súlade s ustanovením v platnom znení, kde prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a to zrušenie viacerých pracovných miest na lesníckej fakulte, jednalo sa o 5 miest, na drevárskej fakulte o 1 miesto a na fakulte ekológie o 3 miesta a na fakulte environmentálnej výrobnej techniky 1 miesto. Pokiaľ si pamätal, tak v tomto období bol ukončený pracovný pomer s 58 zamestnancami, pričom niektorí odišli do riadneho dôchodku, niektorí do predčasného dôchodku, z toho bolo 14 učiteľov. Svedok uviedol, že konal a rozhodol na základe návrhu, ktorý mu predložil F. R. H. W.. W.. Zoznam obsahoval všetkých ľudí, ktorí buď končia pracovnú zmluvu a odchádzajú do dôchodku, alebo sa nevypísalo výberové konanie a u niektorých aj učiteľov, ktorí mali zmluvu na dobu určitú, resp. boli zrušené viaceré pracovné miesta. Pokiaľ išlo o racionalizačné opatrenia v období rokov 2011, 2012, 2013 a 2014, svedok uviedol, že racionalizačné opatrenia prebiehali či už na základe výpovede, alebo dohôd z dôvodu zabezpečiť cieľ ktorým bola efektívnosť práce. Poukázal na fakt, že od roku 2010 počet študentov na TU Zvolen, ale nakoniec aj na celom Slovensku, zaznamenáva pokles, čo v konečnom dôsledku súvisí aj s výškou dotácií a financiami a celkovou ekonomikou tej - ktorej vysokej školy. Aj z tohto dôvodu bol žalovaný donútený urobiť určité racionalizačné opatrenia. Tie sa nedotýkali len jednotlivca, ale išlo o pomerne výraznejšie čísla, keď napr. v roku 2010 bol celkový počet zamestnancov, ktorý skončil pracovný pomer z rôznych dôvodov 18, z toho 13 učiteľov, v roku 2011 bol ukončený pracovný pomer s 29 zamestnancami, z toho 12 učiteľov, v roku 2012 s 30 zamestnancami, z toho 14 učiteľov, v roku 2013 so 45 zamestnancami, z toho 16 učiteľov a v roku 2014 bol ukončený pracovný pomer s 58 zamestnancami a z toho 14 učiteľov (včítane žalobcu). Svedok nemal zásadné výhrady voči odbornosti a pracovnej disciplíne žalobcu v období kedy pôsobil na vysokej škole ako pedagóg. Pokiaľ išlo o prijatie F.. J.. P. N., W.. na fakultu svedok uviedol, že výberové konanie na obsadenie funkčného miesta docenta na katedre lesnej ťažby, logistiky, meliorácií prebehlo v auguste 2013. Po výberovom konaní dostal zápis z komisie, ktorá určila poradie výberového konania s tým, že na prvom mieste sa umiestnil J.. P. N. a na druhom žalobca. Takéto rozhodnutie urobila 7-členná komisia, pričom svedok ako štatutárny zástupca nemal dôvod o rozhodnutí komisie pochybovať. Konal v súlade so zákonom. Poukázal na to, že videl aj určitú opatrnosť u dekana fakulty, ktorý navrhol predmetného uchádzača na 2 roky, hoci mal možnosť ho prijať aj na dlhšie obdobie. Avšak v prípade nových pracovníkov sa to robí tak, že sa príjme tento na kratšie obdobie, aby sa overilo, či skutočne je dotyčný vhodný na obsadzovanú funkciu o ktorú sa uchádza, alebo nie. V závere svedok zdôraznil, že k žalobcovi sa vždy snažil správať kolegiálne a korektne.

15. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 06. 2019 o.i. uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou platného skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, je aj splnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede - prijatie rozhodnutia o organizačných zmenách. Musí ísť o rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré v mene zamestnávateľa právnickej osoby podpisuje osoba oprávnená konať. Znovu poukázal na obsahové znenie , pričom spochybňoval existenciu organizačnej zmeny, ktorá podľa neho musí byť vykonaná v súlade s právnymi predpismi a nadbytočnosť zamestnanca musí byť v príčinnej súvislosti medzi jeho nadbytočnosťou a organizačnou zmenou. Uviedol vo vzťahu k splneniu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa/ žalovaného, že žalovaný bol povinný ponúknuť žalobcovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste, ktoré

bolo v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dokazovanie aj vypočutím svedka F.. S.. E.. W.. J.. T. K., W.., ktorý dôkaz súd vykonal dňa 04. 06. 2020, avšak bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý sa bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu či ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil aj napriek tomu, že predvolanie na termín pojednávania mu bolo riadne a včas elektronickým spôsobom doručené; a výsluch svedka sám inicioval.

16. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

17. V prejednávanej veci mal súd za preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom, ako zamestnancom a žalovaným, ako zamestnávateľom. Nesporným boli aj viaceré dohody o zmene pracovnej zmluvy, predovšetkým týkajúcej sa dĺžky času, na ktorý bol pracovný pomer založený. Takisto bolo nesporným tvrdenie žalobcu, že žalovaný s ním ukončil pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti v zmysle .

18. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru jednak na základe predloženého množstva listinných dôkazov tak jednou, ako aj druhou sporovou stranou, ako aj výsluchom štatutárnych zástupcov žalovaného, dekana fakulty, rektora univerzity, že žaloba žalobcom bola podaná neodôvodnene. Súd mal za to, že žalobca v súlade s platnou právnou úpravou ukončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu nadbytočnosti tak, ako to vyplýva zo skutočností obsiahnutých vyššie. Sám rektor TU Zvolen potvrdil, že dlhodobo, prakticky od roku 2010 dochádza k znižovaniu počtu študentov na vysokých školách - nevynímajúc Technickú univerzitu vo Zvolene. Vzhľadom k tomuže v systéme financovania musí predovšetkým štatutárny zástupca vysokej školy dohliadať na ekonomičnosť a efektivitu školy, dochádzalo aj u žalovaného postupne každoročne od roku 2010 k znižovaniu počtu zamestnancov, včítane ukončovania pracovného pomeru aj s učiteľmi/pedagógmi pôsobiacimi na škole. Tieto skutočnosti neboli nikým rozporované, pričom rektor univerzity súdu predložil konkrétne čísla majúce oporu v štatistike žalovaného. Ak právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobcovi malo byť ponúknuté zamestnávateľom iné miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii a odbornosti a to na mieste ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce žalobcu, konanie bolo preukázané, že v rámci racionalizačných opatrení školy žalovaný nemal možnosť, z dôvodu absencie systematizácie pracovného miesta pre žalobcu, tohto zamestnať na inej vhodnej pracovnej pozícii, a preto rozhodol tak, ako rozhodol. Sú všeobecne známe rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré zdieľajú právny záver, že o nadbytočnosti pracovníka je oprávnený a kompetentný rozhodnúť výlučne zamestnávateľ; v žiadnom prípade nemôže o nadbytočnosti rozhodovať a do istej miery „suplovať“ rozhodnutie štatutára zamestnávateľskej organizácie súd. Aj v tomto prípade pokiaľ sám žalovaný v rámci racionalizácie znižoval stavy zamestnancov a to tak pedagógov, ako aj nepedagógov, robil tak v súlade so zodpovednosťou štatutárneho zástupcu vo vzťahu k funkčnosti, ako aj ekonomike prevádzky školy; kedy financovanie školy je priamo úmerné a závislé od počtu prijatých študentov na ten - ktorý akademický rok.

19. S poukazom na zhora uvádzané skutočnosti, súd žalobu zamietol z dôvodov vyššie uvedených.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. S poukazom na výsledok sporu, v ktorom bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, súd o trovách konania rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vydá úradník procesného súdu osobitné uznesenie, v ktorom bude špecifikovaná konkrétna výška náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (, ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).