Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-32-2018.pdf
PDF · 125.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Antóniou Svičinovou v spore žalobkyne: K.. C. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. Š. XXX/XX, XXX XX V., proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 30.04.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu škody - vyplatením nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 38.584,61 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Spišská Nová Ves svojim nezákonným úradným postupom
- svojou takmer dvojročnou nečinnosťou preukázateľne spôsobil nedôvodné prieťahy pri rozhodovaní o dôvodných a opodstatnených námietkach a porušil ust. § 50 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, čo malo za následok vznik skutočnej škody pre žalobkyňu a tiež značnú a rozsiahlu dehonestáciu a degradáciu jej mena, vysokej odbornosti, cti a dôveryhodnosti jej osoby vzhľadom na jej status advokáta. Dňa 03.08.2015 žalobkyňa ako povinná 2/ prevzala od súdneho exekútora K.. I. N. upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 3062/15 z 22.07.2015, podľa ktorého mala na základe nezákonného exekučného titulu - rozsudku KS v Prešove č.k. 13Co/67/2014-1136 z 12.03.2015 s manželom ako povinným 1/ zaplatiť pre oprávneného, Q.. Z. I. - správcu konkurznej podstaty, spoločne a nerozdielne pohľadávku vo výške 38.584,61 eur s 9,00 % úrokom z omeškania od 09.09.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy súdneho a exekučného konania. Na toto upovedomenie o začatí exekúcie reagovala s manželom tak, že v zákonom stanovenej lehote podali prostredníctvom poštovej prepravy u súdneho exekútora námietky proti exekúcii v celom rozsahu a tiež námietky proti trovám exekúcie v celom rozsahu dňa 03.08.2015. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v zákonom stanovenej lehote o námietkach nekonal a ani o námietkach nerozhodol. Bol nečinný, spôsoboval zbytočné prieťahy pri rozhodovaní a obom spôsoboval veľkú traumu a právnu neistotu. Žalobkyňa ako povinná doporučeným listom zo dňa 06.03.2017 požiadala súdneho exekútora o obratnú písomnú odpoveď, kedy konkrétne dátumovo boli žalobkyňou spísané námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie z 03.08.2015 postúpené z jeho exekútorského úradu na príslušný súd. Súdny exekútor odpovedal listom zo dňa 20.03.2017 tak, že námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie z 03.08.2015 boli exekučnému súdu odoslané dňa 06.08.2015. Následne ako povinná zaslala na Okresný súd Spišská Nová Ves svoju doporučenú žiadosť zo 17.04.2017 o písomné vyrozumenie, kedy konkrétne dátumovo bolo zo strany súdu rozhodnuté o podaných námietkach proti exekúcii a
námietkach proti trovám exekúcie. Na túto žiadosť súd nijako nereagoval a doslova ju odignoroval. Následne žalobkyňa s manželom spísali sťažnosť z 22.06.2017 na postup súdu pri porušovaní ich práva na rozhodnutie bez zbytočných prieťahov. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Spišská Nová Ves, N.. S. v telefonickom rozhovore žalobkyni potvrdil, že o námietkach v zákonom stanovenej lehote nebolo, lebo mal veľa roboty. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi svojou takmer 2 - ročnou nečinnosťou spôsobil nedôvodné prieťahy pri rozhodovaní o dôvodných a opodstatnených námietkach, čo malo za následok vznik skutočnej škody a tiež značnú dehonestáciu a degradáciu mena žalobkyne, vysokej odbornosti, cti a dôveryhodnosti jej osoby vzhľadom na jej status advokáta. Žalobkyňou podanú sťažnosť z 22.06.2017 predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves, K.. K. C. nevybavil v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na túto situáciu požiadali predsedu Krajského súdu v Košiciach listom zo dňa 22.08.2017 o prešetrenie nevybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu. Predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves následne podpísal a pravdepodobne aj spísal list z 11.09.2017, v ktorom bolo priznané, že nevybavil ich sťažnosť z 22.06.2014 v zákonom stanovenej lehote, a teda porušil ust. § 65 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z. a informoval ich, že dňa 08.09.2017 bolo operatívne rozhodnuté o ich námietkach. Vedenie Okresného súdu Spišská Nová Ves vedelo najneskôr začiatkom júla 2017 z obsahu označenej sťažnosti o tom, že takmer 2 roky bol súd nečinný pri rozhodovaní o námietkach, čím porušil ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko pri rozhodovaní nedodržal zákonom danú lehotu 60 dní od doručenia námietok. Je naozaj pozoruhodné až šokujúce, že Okresného súdu Spišská Nová Ves začal operatívne rozhodovať o námietkach až dňa 08.09.2017, t.j. po viac ako dvoch rokoch od ich podania a aj doručovania, no až 11.09.2017 ich podal na doporučenú poštovú prepravu. V tejto súvislosti nemožno vylúčiť to, že operatívne rozhodovanie o námietkach vykonal pod istým príkazom zhora. Žalobkyňa následne expresným podaním zo dňa 08.09.2017 uhradila súdny poplatok vo veci prešetrenia nevybavenia sťažnosti predsedom Okresného súdu Spišská Nová Ves pre Krajský súd v Košiciach, t.j. nadriadený súd mal zákonnú povinnosť toto podanie prešetriť. O úhrade súdneho poplatku Krajský súd v Košiciach vedel najneskôr 11.09.2017 a v tento deň bolo naozaj operatívne expedované aj uznesenie č.k. 10Er/545/2015 z 08.09.2017, kde bolo rozhodnuté tak, že súd námietky povinných 1/ a 2/ proti exekúcii zamieta, námietkam povinných 1/ a 2/ proti trovám exekúcie vyhovuje a súd povoľuje odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní povinných 1/ a 2/ zo dňa 25.04.2015 proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/67/2014. Podľa právneho názoru žalobkyne je vysoko pravdepodobné, že o dôvodných námietkach rozhodujúca sudkyňa K.. N. E. rozhodla objednávkovo, na základe príkazu zhoral, bez akéhokoľvek dôsledného a analytického oboznámenia sa so skutkovým a právnym stavom veci, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o dovolaní zákonným, spravodlivým a ústavne súladným spôsobom svojim právoplatným uznesením z 12.07.2017 pod č.k. 1Cdo/266/2015 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove, pritom súdny spis a predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo preukázateľne doručené na OS v Poprade dňa 08.09.2017. Nakoľko žalobkyni sú známe súdne pomery na Okresných súdoch v Spišskej Novej Vsi a v Poprade, tak nevylučuje nielen vzájomnú informovanosť sudcov o výsledku rozhodovania v danom dovolacom konaní, ale aj dokonalú informovanosť K.. K. C. s poukazom aj na to, že je členom súdnej rady. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaniach žalovaných 1/ a 2/, o čom preukázateľne vedel nielen súdny exekútor, ale určite aj Okresný súd Spišská Nová Ves. Špekulatívna a zahmlievacia argumentácia uvedená v písomnom podaní a podpísaná predsedom Okresného súdu Spišská Nová Ves v tom zmysle, že pokiaľ by žalobkyňa s manželom adresovali sťažnosť priamo predsedovi alebo podpredsedníčke, tak by bolo vo veci v zákonnej lehote rozhodnuté, naozaj vzbudzuje úsmev a je vyviňovaním sa zo zodpovednosti za jasne, určite a preukázateľne dokázanú nečinnosť samotného predsedu okresného súdu a sú tiež jasne, určite a preukázateľne dokázané prieťahy súdu pri rozhodovaní o námietkach z 03.08.2015, čo malo za následok nielen vznik skutočnej škody, ale aj dehonestáciu a degradáciu mena žalobkyne, vysokej odbornosti, cti a dôveryhodnosti jej osoby vzhľadom na jej status advokáta. Okrem toho sa takýto nezákonný úradný postup a nečinnosť súdu výrazne podpísal aj pod jej zdravotný stav, pretože v januári 2017 podstúpila extrémne náročnú, no úspešnú operáciu na Neurochirurgickej klinike a takmer rok bola PN. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že mala na základe nezákonného exekučného titulu zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach - LV č. XXXX okres V., obec C. I. a LV č. XXX okres V., obec C.. V dôsledku toho si nemohla zaobstarať cez leasingovú zmluvu osobný automobil, nakoľko bolo požadované preukázať z jej strany osobné majetkové a zárobkové pomery, pritom pokiaľ by Okresný súd Spišská Nová Ves ako exekučný súd konal a zákonným spôsobom rozhodol o námietkach v zákonom stanovenej lehote, tak k tejto situácii by určite nedošlo. Suma 38.584,61 eur je exekvovaná suma vyplývajúca z upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 3062/15 z 22.07.2015.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 01.08.2018 uviedla, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 38.584,61 eur s príslušenstvom, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp.zn. 10Er/545/2015 nebol predmetom predbežného prerokovania v zmysle ust. § 15 zák.č. 514/2003 Z.z., nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR neeviduje doručenie žiadneho podania žalobkyne, ktorým by sa táto domáhala predbežného prerokovania nároku uplatneného žalobou. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na svoje podanie zo dňa 29.10.2017 a stanovisko ministerstva zo dňa 18.04.2018, je potrebné uviesť, že ministerstvu bolo dňa 02.11.2017 doručené podanie žalobkyne, ktorým táto požiadala o náhradu skutočnej škody, ktorá jej mala byť spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Zo žiadnej časti žiadosti žalobkyne ani len nepriamo nevyplýva, že by touto žiadala o náhradu nemajetkovej ujmy, pričom v závere žiadosti výslovne uvádza, že suma 38.584,61 eur predstavuje skutočnú škodu, ktorá jej vznikla. Vzhľadom na to, že z podanej žiadosti, ako ani z jej príloh nevyplývala tá skutočnosť, že by v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 10Er/545/2015 v rozhodnom období došlo k vzniku skutočnej škody na majetku žalobkyne v dôsledku ňou namietaného postupu súdu. Ministerstvo vyzvalo žalobkyňu na doplnenie jej podania, pričom žalobkyňa ani v odpovedi na uvedenú výzvu neuviedla, že by ňou požadovaná suma mala predstavovať náhradu nemajetkovej ujmy a nie skutočne spôsobenej škody. Aj zo stanoviska ministerstva zo dňa 18.04.2018 je zrejmé, že predmetom predbežného prerokovania nároku na základe žiadosti žalobkyne bola výlučne náhrada skutočnej škody, nie náhrada nemajetkovej ujmy. Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že tak v predmetnej žiadosti zo dňa 29.10.2017 ako aj v žalobe v tejto veci, žalobkyňa pri zdôvodnení nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci odkazuje na rovnaké skutkové okolnosti. Na základe uvedeného je zrejmé, že v konaní nemožno pokračovať, nakoľko nie je splnená podmienka predbežného prerokovania nároku. Ak by však súd dospel k inému záveru, žalovaná uvádza, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody ujmy a predovšetkým príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škody a škodou. V konaní o náhradu škody je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci podstupoval v rozpore so zákonom, a že práve v dôsledku takéhoto konania žalobca utrpel škodu. Žalovaná je toho názoru, že v danej veci nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorého sa žalobkyňa domáha a žalovaná žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná nerozporuje tvrdenie žalobkyne, že v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 10Er/545/2015 boli súdu dňa 07.08.2015 doručené námietky žalobkyne proti upovedomeniu o začatí exekúcie o ktorých mal súd rozhodnúť v lehote 60 dní, teda do 05.09.2015, pričom súd o týchto námietkach rozhodol dňa 08.09.2017. Avšak preukázanie nesprávneho úradného postupu predstavuje naplnenie iba prvého z troch zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, pričom vznik žalobkyňou tvrdenej nemajetkovej ujmy, ako ani prípadná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a žalobkyňou tvrdenou ujmou, preukázaná nie je. Pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nepostačuje len poukázanie na prekročenie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, resp. na dĺžku konania, ale žalobca znáša dôkazné bremeno preukázania vzniku ujmy (následkov), ktorá mu mala byť v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci spôsobená. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala v čom mal spočívať zásah do jej osobnostných práv s následkom vzniku nemajetkovej ujmy, za ktorú požaduje vyplatenie peňažnej náhrady práve v sume 38.584,61 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa okrem tvrdenia o porušení jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa domáha, a tiež prípadnú príčinnú súvislosť medzi namietaným konaním súdu a spôsobenou ujmou. Tvrdenie žalobkyne o zásahu do jej práv dehonestáciou jej osoby ako povinnej v exekúcii, jej odbornosti, cti, vážnosti a tiež dôveryhodnosti v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves pri rozhodovaní o námietkach žalobkyne proti exekúcii je ničím nepodložené tvrdenie všeobecného charakteru o znížení vážnosti žalobkyne v spoločnosti v dôsledku exekučného konania a žalovaná považuje požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy za neadekvátnu a ničím neodôvodnenú. Žalobkyňa uvádza, že suma náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej sa v tomto konaní domáha, zodpovedá sume, pre vymoženie ktorej bolo voči žalobkyni vedené exekučné konanie sp.zn. EX 3062/15, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu konajúceho súdu pri rozhodovaní o námietkach voči exekúcii. Samotný rozsah exekvovanej sumy (vymáhanej na podklade v tom čase právoplatného a vykonateľného exekučného
titulu) však neodôvodňuje vznik a už vôbec nie rozsah nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyni mohla byť spôsobená práve v dôsledku nedodržania lehoty na rozhodnutie o námietkach.
4. Žalobkyňa v replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 20.08.2018 uviedla, že vyjadrenie žalovanej má vysoko špekulatívny a zahmlievací charakter s jednoznačným cieľom rôznymi filozofickými nezmyslami doslova vyviniť nezákonné konanie t.j. takmer 2 - ročnú nečinnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves pri rozhodovaní o riadne a včas podaných námietkach proti exekúcii a proti trovám exekúcie. Pritom v žalobnom návrhu jasne, určite a preukázateľne dokázala to, že Okresný súd Spišská Nová Ves zákonom stanovenú 60 dňovú lehotu na rozhodovanie o doručených námietkach proti exekúcii nedodržal, t.j. porušil ust. § 50 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku a spôsobil zbytočné prieťahy pri rozhodovaní a žalobkyni a jej manželovi spôsoboval veľkú traumu a právnu neistotu. Jedná sa predsa o štátny orgán, ktorý má povinnosť zo zákona chrániť zákonnosť a ústavnosť, lenže v tomto prípade to tak nebolo, čo aj jednoznačne dokázala. Zároveň žalobkyňa navrhla vyžiadať z Okresných súdov Poprad, Kežmarok a Spišská Nová Ves písomnú informáciu za obdobie celých kalendárnych rokov 2014, 2015, 2016 a od 01.01.2018 do 30.08.2018 menovite ktorých konkrétne advokátov vrátane jej osoby ustanovovali sudcovia opatreniami ex offo pre potreby nutnej obhajoby v zmysle ust. § 40 ods. 1 TP v trestných konaniach pre potreby prípravného konania a konania pred súdom v členení koľkokrát pre zločiny a koľkokrát pre prečiny. Žalobkyňa má za to, že vykonaním tohto dôkazu sa bez akéhokoľvek problému ľahko vyráta škoda, ktorá žalobkyni v súvislosti s týmto prípadom vznikla aj na jej dobrom mene a vysokej odbornosti, pretože tvrdí, že ani za jej 14 rokov trvajúcej praxe ako advokátky nemala nikdy pridelený ex offo prípad pre zločin, len doslova pár prípadov, aby sa nepovedalo, pre prečin.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadreniami strán sporu, upovedomením o začatí exekúcie, oznámením súdneho exekútora, stanoviskom Okresného súdu Spišská Nová Ves, upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie, stanoviskom k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvou na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odpoveďou k výzve, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa sa pojednávania konaného dňa 04.06.2020 nezúčastnila a požiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.
7. Na predmetnom pojednávaní žalovaná uviedla nasledovné: Podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná o náhradu škody. Ako už bolo uvedené v našom pís. vyjadrení, nerozporujeme tú skutočnosť, že o námietkach proti exekúcií, ktoré žalobkyňa podala dňa 03.08.2015, bolo rozhodnuté až uznesením zo dňa 08.09.2017, avšak samotná skutočnosť, že došlo k porušeniu lehoty na rozhodnutie o námietkach v zmysle exekučného poriadku, táto samotná skutočnosť nezakladá zodpovednosť za škodu a nemajetkovú ujmu, keďže nie sú splnené ďalšie dva predpoklady na úspešnosť takejto žaloby, a to je preukázanie samotnej nemajetkovej ujmy, ktoré žalobkyňa tvrdí ako aj prípadná príčinná súvislosť medzi týmto postupom súdu a tvrdenou ujmou. Nemajetkovú ujmu, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zbierky zákonov, nepostačuje len tvrdiť a nepostačuje len poukázať na nejaké porušenie právnej povinnosti zo strany orgánov verejnej moci. Je potrebné preukázať aj na následky zasahujúce do osobnostných alebo iných práv fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré malo toto porušenie právnej povinnosti spôsobiť a tým aj mohlo dôjsť k nejakej nemajetkovej ujme. Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by ňou tvrdenú nemajetkovú ujmu v tomto konaní preukázala. Jedine na čo poukazuje, je výška sumy, ktorá bola vymáhaná v exekučnom konaní. Od tejto skutočnosti nie je možné odvodzovať ani samotný vznik nemajetkovej ujmy a už vôbec nie jej prípadný rozsah. Tu poukazujeme na to, že žalobkyňa tvrdí, že nemajetková ujma jej mala vzniknúť tým, že dva roky nebolo rozhodované o jej námietkach, avšak sama sa o „osud podaných námietok“ začala zaujímať až podaním zo dňa, myslím, že to bolo 8. marca alebo podobne 2017, teda rok aj pol potom, ako boli tieto samotné námietky podané a preto je veľmi ťažké prisvedčiť tvrdeniam žalobkyne o tom, že jej mala táto exekúcia a to že nebolo rozhodnuté o týchto námietkach spôsobovať nejakú nemajetkovú ujmu. Ďalej poukazujeme aj na tú skutočnosť, že podanie námietok v exekučnom konaní má za následok to, že v exekučnom konaní nie je možné pokračovať, resp. exekútor nemôže vykonávať úkony smerujúce k vykonaniu exekúcie a teda majetok žalobkyne nebol žiadnym spôsobom postihnutý. Vzhľadom na uvedené máme ten názor, že nebola preukázaná jednak nemajetková ujma, ktorá mala byť spôsobená, ako ani prípadná príčinná súvislosť, kde sa aj v súvislosti so žalobkyňou navrhovaným dokazovaním stotožňujeme so záverom súdu, že takýto dôkaz, ktorý žiadala vykonať, by žiadnym spôsobom neprispel
k ozrejmeniu skutkového stavu a naviac ako sama žalobkyňa poukázala, ide o evidenčnú informáciu, ktorú v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám mohla získať priamo zo súdu a predložiť do súdneho konania. Pokiaľ žalobkyňa namieta v žalobe aj tú skutočnosť, že o jej sťažnosti proti nerozhodnutiu o námietkach predseda Okresného súdu Spišská Nová Ves nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, máme za to, že primerané zadosťučinenie za toto nedodržanie lehoty žalobkyni bolo poskytnuté odpoveďou Krajského súdu v Košiciach na nevybavenie sťažnosti, ktorá bola uznaná za dôvodnú, keďže žalobkyni bol vrátený súdny poplatok za túto sťažnosť. Poukazujeme taktiež na žalobkyňou do konania predložené oznámenie o nepodaní návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 18.06.2018, ktoré žalobkyni oznámila verejná ochrankyňa práv, kde samotná verejná ochrankyňa práv uviedla, že konanie o sťažnosti podľa zákona o súdoch resp. o sudcoch a prísediacich, nespadá do okruhu konaní, resp. nie je tým konaním, v ktorom by mohol byť posudzovaný zásah do základných práv v zmysle Ústavy, alebo Dohovoru o ľudských právach, na ktorý sa žalobkyňa pri odôvodnení toho, že jej mala byť spôsobená nemajetková ujma, odvoláva. Sme preto toho názoru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, žiadame ju zamietnuť a v prípade úspechu v konaní si uplatňujeme náhradu trov konania.
8. Z upovedomenia o začatí exekúcie č. EX 3062/15 vyplýva, že dňa 01.06.2015 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného, I. Z. Q.., spr. konk. podstaty, IČO: 31710891, Pri Likérke 1, Levoča a v neprospech povinného, N.. R. Š. A. K.. R. C. na vymoženie pohľadávky 38.584,61 eur s príslušenstvom. Upovedomenie bolo vydané na základe vykonateľného exekučného titulu, rozsudku č.k. 13Co/67/2014-1136, ktorý vydal Krajský súd v Prešove dňa 12.03.2015, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a poverenia na vykonanie exekúcie č. 10Er/545/2015 zo dňa 16.06.2015, ktoré vydal Okresný súd Spišská Nová Ves.
9. Z oznámenia súdneho exekútora K.. I. N. zo dňa 20.03.2017 vyplýva, že námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie zo dňa 03.08.2015 v exekučnej veci oprávneného, I. Z. Q.., proti povinnému, N.. R. Š. a 2/ K.. R. C., boli exekučnému súdu odoslané dňa 06.08.2015.
10. Dňa 11.09.2017 bolo Okresným súdom Spišská Nová Ves vypracované stanovisko, v ktorom bolo uvedené, že až dňa 07.09.2017 po doručení a odstúpení z krajského súdu, sa vedenie okresného súdu dozvedelo, že žalobkyňa podala žiadosť - sťažnosť na nečinnosť okresného súdu v spise sp.zn. Ex 3062/2015; 10Er 545/2015. Toto podanie žalobkyne bolo adresované Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Veľmi nesprávnym postupom pracovníčka podateľne Okresného súdu Spišská Nová Ves postúpila sťažnosť na exekučné oddelenie a pracovníčka exekučného oddelenia podľa jej písomného vyjadrenia, osobne doručila vyššiemu súdnemu úradníkovi N.. W. S.. Menovaný vyšší súdny úradník namiesto postúpenia sťažnosti predsedovi súdu alebo podpredsedníčke súdu v rozpore s pracovnými povinnosťami, založil sťažnosť do spisu sp.zn. 10Er 545/2015. Vzhľadom na toto hrubé porušenie pracovných povinností vyššie uvedených pracovníkov súdu, nebolo o sťažnosti žalobkyne konané. Každý z pracovníkov, ktorý nesprávne postupoval a neplnil si pracovné povinnosti tak ako mu ukladá zákon, bol napomenutý na nesprávny pracovný postup a súčasne každému z nich bolo uložené písomné napomenutie. Dňa 08.09.2017 bolo o námietkach žalobkyne operatívne rozhodnuté. V prípade adresovania sťažnosti priamo predsedovi okresného súdu alebo podpredsedníčke okresného súdu, bolo by vo veci v zákonnej lehote rozhodnuté a boli by odstránené nedostatky vyššie uvedených pracovníkov okresného súdu, ktorí nepostupovali zaužívaným a zákonným spôsobom.
11. Dňa 02.09.2015 bolo súdnym exekútorom K.. I. N. vydané upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, v ktorom bolo uvedené, že exekúciu na vymoženie pohľadávky vo výške 38.584,61 eur s príslušenstvom a predbežných trov exekúcie vo výške 19.270,80 eur vykoná zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., Obec C., okres V., zapísaných na LV č. XXX. Predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve povinného, K.. R. C., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/6. Ďalej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C. I., Obec C. I., okres V., zapísaných na LV č. XXXX. Povinný, K.. R. C., je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/1.
12. Zo stanoviska k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vydaného Ministerstvom spravodlivosti SR zo dňa 18.04.2018 vyplýva, že žalobkyňa žiadala o náhradu škody v sume 38.584,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 08.10.2015 až do zaplatenia, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 10Er 545/2015, a to prieťahmi v konaní pri rozhodovaní súdu o námietkach proti exekúcii zo dňa 03.08.2015, o ktorých súd rozhodol viac ako dva roky po ich podaní u príslušného
súdneho exekútora, a to uznesením zo dňa 08.09.2017. Ministerstvo spravodlivosti SR vyrozumelo žalobkyňu, že jej žiadosť bola predbežne prerokovaná v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom žiadosti nebolo vyhovené. Za skutočne spôsobenú škodu, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáhala, označila nárok vymáhaný oprávneným v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade K.. I. N.. Zo žiadosti žalobkyne, jej príloh, ani z jej odpovede na výzvu ministerstva na doplnenie žiadosti ohľadom preukázania vzniku tvrdenej škody, však nevyplýva skutočnosť, že by v priebehu tohto exekučného konania v období, v ktorom malo dochádzať k prieťahom v činnosti súdu, teda medzi podaním námietok proti exekúcii dňa 04.08.2015 a rozhodnutím súdu o týchto námietkach uznesením zo dňa 08.09.2017, došlo či už k vymoženiu predmetnej sumy exekútorom, alebo k inej skutočnosti, na základe ktorej by v dôsledku žalobkyňou namietaných prieťahov došlo k vzniku skutočnej škody na majetku žalobkyne, a to práve vo vymedzenom rozsahu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ministerstvo žiadosť vyhodnotilo ako neopodstatnenú z dôvodu nepreukázania vzniku škody.
13. Podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
14. Podľa ust. § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
15. Podľa ust. § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
16. Podľa ust. § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
18. Podľa ust. § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
19. K námietke žalovanej, že nárok žalobkyne nebol predbežne prerokovaný podľa ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. je súd toho názoru, že tento nárok bol prerokovaný na základe žiadosti žalovanej zo dňa 29.10.2017. Podľa ust. § 16 ods. 1 predmetného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. Podľa ust. § 17 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Zákon v žiadnom svojom ustanovení však nehovorí o tom, že by osobitne musela byť prerokovaná skutočná škoda a osobitne nemajetková ujma. Zákon pojem škoda priamo nedefinuje, ale vymedzuje ju nepriamo, a to tým spôsobom, že ustanovuje rozsah jej náhrady (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk), Pričom na ust. § 17 ods. 1 nadväzujú ďalšie ustanovenia zákona, ktoré ďalej konkretizujú povahu nárokov a rozsah ich náhrady. Rovnaké ustanovenie sa nachádza aj v Občianskom zákonníku, v ust. § 442. K tomu súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 05.12.2018 sp.zn. II. ÚS 695/2017, v ktorom je uvedené, že Občiansky zákonník vo všeobecnej rovine v súvislosti s používaním pojmu škoda nerobí žiadny rozdiel medzi hmotnou (materiálnou) a nehmotnou (imateriálnou) škodou. Keďže Občiansky zákonník nie je konzistentný pri používaní pojmov škoda a ujma, nemožno z tejto skutočnosti robiť ďalekosiahle závery v tom smere, že škodou je len hmotná (materiálna) ujma. Zo zákona č. 514/2003 Z.z. nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu škoda, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú, ako aj škodu nemajetkovú. Zároveň z ust. § 16 ods. 4 vyplýva, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Rozsah v sume 38.584,61 eur a titul nesprávny úradný postup, sú totožné tak v podanej žalobe, ako aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podaného žalobkyňou dňa 29.10.2017.
20. Pod nemajetkovou ujmou má zákon na mysli psychické útrapy, poníženie alebo inú citovú ujmu, ktorú poškodená osoba utrpela v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Právo domáhať sa takejto náhrady sa priznáva každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, v čom mal spočívať zásah do jej osobnostných práv s následkom vzniku nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz, ktorým by súd vyžiadal z Okresných súdov Poprad, Kežmarok a Spišská Nová Ves písomnú informáciu za obdobie kalendárnych rokov 2014 až 2018 o tom, ktorých advokátov súdy ustanovovali ex offo v trestných veciach, pretože z toho možno vyrátať škodu, ktorá žalobkyni vznikla, keďže za 14 rokov jej nebol ani raz pridelený takýto prípad pre zločin a len par krát pre prečin. Súd nevykonal tento dôkaz jednak z toho dôvodu, že povinnosť predkladať dôkazy spočíva na stranách sporu. Žalobkyňa o poskytnutie takejto informácie príslušné súdy mohla požiadať sama a jednak podľa názoru súdu by táto informácia nepreukazovala žalobkyňou požadovanú výšku nemajetkovej ujmy ani si súd nevie predstaviť, akým kľúčom mal takúto škodu vyrátať. Rovnako to nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi žalobkyňou namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou ujmou. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 22.07.2015. Žalobkyňa rovnako žiada preskúmať obdobie od roka 2015, ale zároveň tvrdí že za 14 rokov svojej advokátskej praxe jej neboli prideľované prípady ex offo, to znamená, že takéto prípady jej neboli prideľované aj pred rokom 2015, teda ešte predtým, ako bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie a rovnako predtým, ako došlo zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves k nesprávnemu úradnému postupu. Zároveň tu absentuje príčinná súvislosť medzi spôsobenou nemajetkovou ujmou a namietaným nesprávnym úradným postupom. Rovnako požadovaná výška nemajetkovej ujmy 38.584,61 eur, ktorá je totožná s exekvovanou sumou, je žalobkyňou v jej podaniach ničím neodôvodnená. Súd je toho názoru, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala vznik a rozsah tvrdenej nemajetkovej ujmy, ako ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a požadovanou nemajetkovou ujmou. S poukazom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, následkov, ktoré poškodenému vznikli v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ani nepreukázala takéto následky, vo svojich podaniach iba konštatovala, že došlo k dehonestácii a degradácii jej mena, vysokej odbornosti, cti a dôveryhodnosti jej osoby vzhľadom na jej status advokáta, avšak súd nemá vedomosť o tom, aká ujma žalobkyni vznikla ani o následkoch s tým spojených.
16. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Nakoľko žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený má právo podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.