Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-141-2015.pdf
PDF · 146.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/141/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky konajúci senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimírom Tamaškovičom a prísediacich sudcov Ing. Alžbety Huskovej a Mgr. Márie Bálintovej v trestnej veci obžalovaného A. O., narodeného XX.XX.XXXX v E. Y., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015, na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv/120/14/4404 na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 04.06.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný A. O., narodený XX.XX.XXXX v E. Y., trvale bytom B. E. Ž., Z. č. XXX/XX, t. č. bytom E. Y., M.. I. XX,
je v i n n ý , ž e
v období od presne nezisteného dňa roku 2010 do 23.03.2012, v D., a od 23.03.2012 do 23.12.2013, v obci B. E. Ž., v rodinnom dome, na Z. Q. č. XXX/XX, psychicky a fyzicky týral maloletého B. M. a maloletú D. D. M., ktorí s ním bývali v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že ich opakovane fackal a maloletého B. M. aj opakovane udieral do brucha a iných častí tela, nadával mu a slovne ho ponižoval, nútil ho behať so záťažou na chrbte, bral mu peniaze, ktoré dostal od príbuzných, neposkytoval jemu a tiež maloletej D. D. M. stravu, museli so svojou matkou D. M., družkou obžalovaného, prespávať na povale rodinného domu a v aute, v dôsledku čoho A.. B. M. správanie obžalovaného pociťoval ako ťažkú psychickú bolesť, ako ohrozenie života, pričom toto správanie obžalovaného trvalo asi 4 roky a u maloletého boli zistené známky posttraumatickej stresovej poruchy a známky psychického týrania a u maloletej D. D. M. bolo zistené, že správanie obžalovaného prežívala ako ohrozenie najmä matky a brata, išlo o psychickú bolesť nie ťažkého stupňa, pričom boli zistené známky týrania a psychická ujma maloletej vznikla dlhodobým správaním obžalovaného,
t e d a
týral blízke osoby, spôsobujúc im fyzické utrpenie, psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním bývania, pričom čin páchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona účinného do 31.12.2015.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, pri nezistení poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona a zistení okolností priťažujúcej v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmena i) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť počas skúšobnej doby zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 3 písmena b) Trestného zákona sa obžalovanému zakazuje počas skúšobnej doby požívať alkoholické nápoje.
Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu probačným a mediačným úradníkom.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky podala pod spisovou značkou 1 Pv/120/14/4404 dňa 12.11.2015 obžalobu na obvineného A. O., narodeného XX.XX.XXXX v E. Y., trvale bytom B. E. Ž., Z. číslo XXX/XX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v období od presne nezisteného dňa roku 2010 do 23.03.2012, v D., a od 23.03.2012 do 23.12.2013, v obci B. E. Ž., v rodinnom dome, na Z. Q. č. XXX/XX, psychicky a fyzicky týral maloletého B. M. a maloletú D. D. M., ktorí s ním bývali v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že ich opakovane fackal a maloletého B. M. aj opakovane udieral do brucha a iných častí tela, nadával mu a slovne ho ponižoval, nútil ho behať so záťažou na chrbte, bral mu peniaze, ktoré dostal od príbuzných, neposkytoval jemu a tiež maloletej D. D. M. stravu, museli so svojou matkou D. M., družkou obvineného, prespávať na povale rodinného domu a v aute, v dôsledku čoho A.. B. M. správanie obvineného pociťoval ako ťažkú psychickú bolesť, ako ohrozenie života, pričom toto správanie podozrivého trvalo asi 4 roky a u maloletého boli psychologickým vyšetrením zistené známky postteraumatickej stresovej poruchy a známky psychického týrania a psychologickým vyšetrením maloletej D. D. M. bolo zistené, že správanie obvineného prežívala ako ohrozenie najmä matky a brata, išlo o psychickú bolesť nie ťažkého stupňa, pričom boli zistené známky týrania a psychická ujma maloletej vznikla dlhodobým správaním obvineného.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov D. M., K. M., W. A., S. A., Z. A., A.. Z. K., J. O., X. O., O. O., P. Z., X. M., B. M., A. B., Z.. W. P., znalca MUDr. Obucha, znaleckým dokazovaním, spočívajúcim v oboznámení znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom v psychológii a psychiatrii a oboznámením listinných dôkazov. Súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením výpovedí maloletých poškodených na technickom zariadení súdu.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že celé toto konanie je vymyslené. Deťom nikdy neubližoval, na deti bol prísnejší. Bol na ne prísnejší práve z toho dôvodu, aby neboli zlí ľudia, nakoľko mal vedomosť o tom, že ich otec bol odsúdený a keď deti začali chodiť do D. k starým rodičom, tak sa odtiaľ vracali ako vymenené. Deti odvrávali, nechceli sa učiť, neposlúchali, mal pocit, že chcú provokovať. S matkou maloletých detí sa pozná asi 20 rokov, ale žijú spolu asi 6 rokov, pričom najskôr žili asi od roku 2010 v D., kde boli asi 2 až 2 a pol roka, potom sa presťahovali do B. E. Ž., kde žili spoločne s D. M. a jej dvomi deťmi. Od roku 2010 mali normálny vzťah, avšak po tom ako sa začalo predmetné vyšetrovanie, tak sa maloletý B. M. zmenil, robí si všetko, čo chce, nikoho neposlúcha, odvrával mame, dokonca sa dopustil aj trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu. Nikdy ich nefackal, neudieral do brucha a iných častí tela, nikdy im nenadával, nebral peniaze, nenútil behať so záťažou. Jeho výchova bola prísnejšia a spočívala v tom že, keď prišiel pre B. M. nejaký jeho kamarát a ešte nemal úlohy urobené alebo nebol naučený, tak ho nechcel pustiť. Povedal mu, nech sa najskôr naučí,
nech si urobí úlohy a potom môže chodiť von. Pripustil, že na nich niekedy zvýšil hlas, maloletý sa potom zamyslel, porozmýšľal všetko bolo v poriadku. Nikdy mu peniaze nezobral a ani mu nedával žiadnu záťaž do vaku. Alkoholické nápoje požíva asi tak jeden krát do týždňa, pričom pil pivo a ak tomu si možno dal 2 poldecáky tvrdého. V predmetnom období varil, piekol, pričom o stravu sa starali spoločne, prípadne jeho matka alebo D. M.. Potraviny zabezpečovali z prostriedkov, ktoré mal on zo svojho príjmu alebo im dala peniaze jeho mama, tak aby mali na nákup potravín. Vždy mali, čo jesť. Deti mali desiatu stále v škole, chodievali na obedy, síce nemali tie drahé, ale tie lacnejšie, pričom pripustil, že nejaký mesiac až 2 nechodili na obedy. Potraviny mali vždy nakúpené a keď boli hladné deti, tak vždy stravu dostali. Nevie si predstaviť, prečo deti takto vypovedajú, možno im v D. bolo niečo nasľubované, možno sa chcú pomstiť. Nevie si vysvetliť, prečo deti tvrdia na neho to, čo neurobil, ale asi to bolo z toho dôvodu, že im v D. niečo nasľubovali. Nesúhlasil s určitými názormi, ktoré mal B. M., nechcel, aby chodil po vonku. D. M. ľúbi, medzi nimi bol dobrý vzťah, avšak dobrý vzťah nebol medzi ňou a jeho matkou. Robil akéhosi prostredníka lebo ukľudňoval jednu alebo druhú. Keď bývali v D., tak sa nehádali, nakoľko tam s nimi nebývala jeho matka. Vo B. E. Ž. boli medzi nimi hádky, ale boli len verbálneho charakteru, pričom však jeden krát mu dala D. facku, ktorú jej vrátil, ale dodnes ho to mrzí. Keď sa hádali, tak ju z domu nikdy nevyháňal, avšak sa stalo, že keď sa pohádala s jeho matkou, zobrala deti, išla na povalu a keď sa on vrátil z práce, tak ukľudnil situáciu a išli naspäť dolu späť. D. deti vedeli, že sa hádajú. D. z domu neodišla kvôli nemu, ani neprestali spolu žiť a ani ju nevyhodil, iba nebývali v jednej domácnosti. Keď sa deti raz vrátili z D., tak mu D. povedala, že deťom dali 2 €, aby vymysleli niečo, aby ho vyprovokovali, pričom tieto peniaze im mali slúžiť na to, aby mohli ujsť naspäť do D.. Deti mal rád a aj ich má rád, avšak ich vzťah sa zmenil, nakoľko nevie, čo si môže dovoliť povedať. Domnieva sa, že v D. im museli niečo natlačiť do hlavy, nakoľko si nevie predstaviť, prečo takéto na neho hovoria. Dôvod nevie, prečo by im buď starí rodičia alebo ich otec niečo natlačili do hlavy, možno sa chcú len pomstiť z toho dôvodu, že ich otec bol odsúdený tiež za takýto trestný čin. K. M., stará matka detí nemá k nemu žiadny vzťah, nestretával sa s ňou a ani nerozprával. To, že sa riadne staral o deti, vie potvrdiť aj svedkyňa U. M., ktorá k nim chodievala na návštevu. S D. M. sa dali dokopy ešte počas toho ako bola vydatá za otca mal. detí, čo bolo ešte v čase, keď otec maloletých detí bol vo výkone trestu. Nikdy mu nikto nevyčítal, že rozbil manželstvo D. M. s jej bývalým manželom a pokiaľ mu je známe, deti s tým nemali žiadny problém. Kým bývali v D., tak ich vzťah bol v poriadku, ako náhle sa presťahovali do B. E. Ž. k jeho mame, tak chvíľku bolo všetko v poriadku a potom sa začali hádať. Pri výchove detí nepoužíval žiadne fyzické tresty. Na Veľkonočný pondelok chodieval polievať s B., ale peniaze mu nebral. Deti niekedy poslúchali, niekedy neposlúchali, väčšinou B. zvyšoval hlas na svoju mamu a škaredo odvrával. Problém s deťmi nastával vždy potom, keď sa vrátili z D..
Z výpovede svedkyne D. M. vyplýva, že všetko, čo je uvedené v obžalobe je podľa nej klamstvo, chlapec si to vymyslel, pričom problémy začali potom, keď začali chodiť do D.. Keď boli v D. druhý krát, boli tam deti dlhšiu dobu, vtedy im asi niečo natlačili do hlavy, alebo im niečo sľúbili, nakoľko keď sa vrátili, tak jej dcéra priznala, že B. dostal 2 €, aby vyprovokoval obžalovaného a potom, keď ho vyprovokuje, tak sa majú vrátiť do D., aby ho zobrali k lekárovi. B. obžalovaného nevyprovokoval lebo nemal kvôli čomu. Vzťah medzi obžalovaným a jej deťmi bol dobrý. Nie je pravdou, že obžalovaný mal B. opakovane fackať, udierať do brucha, iných častí tela. Tiež nie je pravdou, že mal behať so záťažou na chrbte, alebo že by mu bral peniaze. Deti mali každý deň desiatu, v škole chodili na obedy a doma mali tiež zabezpečenú stravu. Vždy dostali toľko, koľko potrebovali. Od roku 2010 do roku 2013 bola evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a chodila na brigády. Jej príjem sa pohyboval okolo 200 až 300 €. Na chod domácnosti prispievali matke obžalovaného tak ako vedeli, niekedy dávali 50 €, niekedy 100 €, niekedy ona varila, nakupovala, nakoľko aj matka obžalovaného sa s nimi stravovala. Deti sa v škole nezúčastňovali takých akcií ako lyžiarsky výcvik, škola prírody, pričom to nebolo z dôvodu, že nemali peniaze, ale preto, aby sa im nič nestalo. Obžalovaný inicioval deti k učeniu, športu a aby rozvíjali v sebe to, čo v sebe majú. Deťom zakazoval pozerať televízor maximálne na 5 minút, deťom viac dovolil on, všetko bolo v poriadku dovtedy, kým deťom nenatlačili do hlavy niečo v D.. Podľa jej názoru sa chcú z D. pomstiť lebo ona dala zatvoriť jej bývalého manžela, čo bol synom starých rodičov detí. Deti sa jej nesťažovali na správanie obžalovaného. Keď sa pýtala detí, prečo takto vypovedajú, tak jej povedali, že jej nemôžu nič povedať. K K. M., starej matke detí mala dobrý vzťah dovtedy, kým nebol jej bývalý manžel vo výkone trestu, potom už nebol dobrý. Nikdy sa nepýtala ani ju nikdy nezaujímalo, či majú, čo jesť a keby deti hovorili, že nemajú, čo jesť, nikdy im nič nenabalila, pričom deti mali hovoriť starej matke, že nemajú, čo jesť a aj tak im nič nenabalila a tiež im ani nezavolá. Svokra jej nemala, čo vyčítať, nakoľko jej bývalý manžel mal známosti, o čom vedela aj jej svokra. Jej vzťah k matke obžalovaného nebol najlepší, nikdy sa jej nepáčilo to, čo robí a akonáhle sa odtiaľ odsťahovali, tak je všetko v poriadku.
S deťmi sa učí obžalovaný, aj sa deťom venuje. Obžalovaný vie urobiť aj raňajky deťom, aj desiatu a zvykol aj variť. S deťmi chodieval sa aj bicyklovať, keď nebolo dobré počasie hrali karty, v lete chodievali na Š.. Občas mala s obžalovaným výmenu názorov. Keď bývali v D. v roku 2010 až 2012 za ich otcom na návštevu nechodievali a za starými rodičmi chodievalo skôr dievča. Svedkyňa tiež uviedla, že sa zvykla hádať s matkou obžalovaného a to z toho dôvodu, že sa jej nepáčilo, čo urobila, prípadne neurobila. Je veľmi trpezlivá, ale keď sa to už nedalo vydržať, tak sa s deťmi schovávali a keď nebol obžalovaný doma, tak išla s deťmi na povalu, tam aj spali, kým neprišiel obžalovaný domov. Prvý krát išli deti do D. cez letné prázdniny v roku 2013 a po tomto dátume došlo k zmene ich správania. Obžalovaný zriedka požil alkoholické nápoje a pod ich vplyvom viac rozprával, bláznil sa a keď sa unavil, ľahol si a išiel spať. Nestalo sa, že by bol agresívny pod vplyvom alkoholu. Podľa jej názoru je chlapec viac ovplyvniteľný, u neho sa všetko točí okolo peňazí, chodieva na diskotéky, pričom jeho kamaráti sa jej nepáčia a keď mu to povedala, aby si našiel normálnych kamarátov, tak jej povedal, že títo sú normálny. Od roku 2010 do roku 2013 bol jej vzťah k deťom dobrý. Dôverovali jej, keď mala dcéra nejaké problémy, tak išla za ňou a keď má chlapec problémy, išiel za obžalovaným. Jeden krát sa stalo, že sa B. v škole pobil a raz sa pobil mimo školy kvôli tomu prebiehalo aj nejaké vyšetrovanie na polícii.
Z výpovede svedkyne K. M., starej matky maloletých detí vyplýva, že niekedy po Vianociach roku 2014 zavolal jej vnuk B. jeho bratovi X., aby pre neho prišiel do B. E. Ž. lebo keď nie, tak on ujde. Tiež jej povedal, že spali na povale, v aute. Obžalovaný mu dával vak na chrbát, v ktorom boli záťaže, s tým musel chodiť, že ho kopol do brucha, nie nohou, ale rukou, mal modrinu v oblasti oka, ktorá mala vzniknúť tak, že ho udrel obžalovaný, nadával mu do buzerantov. Tiež jej povedal, že niekoľko krát spal u svojej učiteľky a tiež sa sťažoval, že na Vianoce nemali čo jesť. Vtedy u nej zostal do 06.01. alebo 07.01. len si presne nepamätala, či to bolo na Vianoce roku 2013 alebo 2014. Vtedy jej syn priniesol aj vnučku. Deti jej nič nehovorili, nakoľko mali zakázané u nej niečo hovoriť a rozhovorili sa až na tie Vianoce. Maloletý B. obžalovaného nechválil a A.. D. povedala, že dostala varechou po zadku, keď bola zlá. Otec maloletých detí sa s nimi málokedy stretával. Na polícii oznámila tieto skutočnosti ona. Deti jej ešte hovorili, že ich matka uprednostňuje v živote jej druha a nie ich. Keď má obžalovaný vypité, tak sa ho deti báli. S D. M. nie je v kontakte, nezvykla ich navštevovať, iba jeden krát bola vo B. E. Ž., keď brali deti na prázdniny. Všetko, čo uviedla vedela od B.. Ani proti obžalovanému ani proti D. nič nehovorila, deti proti ním neštvala. Nie je pravdou, že by B. dala 2 €, na to, aby vyprovokoval obžalovaného. Keď k nej prišli deti, boli vychudnuté a B. mal pod okom modrý fliačik. Má vedomosť o tom, že obžalovaný mal udrieť aj D. M.. Prvú noc, keď u nej deti spali, tak sa B. celý triasol, ale potom sa už ukľudnil.
Z výpovede svedkyne W. A. vyplýva, že keď B. chodil do školy do B. E. Ž., tak chodil s jej synom, pričom asi v roku 2013 sa sťažoval u nej doma, že obžalovaný ho bije, že musel v noci behať s ruksakom plným závažia, že bije jeho mamu, že museli spať na povale, tiež že ho mal raz obžalovaný kopnúť do nohy a videla na ňom modriny na ruke a pod okom. Takéto jej hovoril iba raz, viac krát to hovoril jej synovi S.. Tiež jej uviedol, že obžalovaný bije jeho sestru varechou. Tiež mala vedomosť o tom, že doma majú málo jesť. Od B. tiež vie, že chcel z domu utiecť, domov nechcel ísť preto lebo ho A. nepustí domov, a preto radšej utečie alebo pôjde do domova. Jeden krát sa stalo, že sa B. pohádal s obžalovaným, potom utiekol išiel do obce I., odtiaľ sa vrátil naspäť a od druhej hodiny v noci bol pred ich bránou, tam ho našiel jej starší syn, zobral ho do vnútra, dal mu najesť, uložil ho spať, pričom ona sa o tomto dozvedela až ráno. Tieto veci preto neoznámila lebo keď sa o tom bavila s jeho matkou, tak povedala, že toto nie je pravda. Na D.E. M. tiež videla zranenia a to natrhnutú peru.
Z výpovede svedka Z. A. vyplýva, že B.Á. M. a D. D. pozná, pričom B. bol spolužiakom jeho brata a zvykol k nim domov chodievať. B. mu povedal, že sa s obžalovaným občas pohádali a zvykol B. udrieť. Ešte vie o jednom prípade, čo sa udialo v noci asi okolo jednej hodiny, kedy videl z balkóna, keď fajčil prechádzať sa B. pred ich domom, potom ho zobrali do vnútra a vtedy B. povedal, že sa zase pochytili s obžalovaným a vtedy zostal u nich pár dní. Sťažoval sa na obžalovaného, že sa stále hádajú a škaredo sa s nim rozpráva. Na nohe mu videl modriny. B. k nim chodieval domov skoro každý deň.
Z výpovede A.. Z. K., lekára maloletých detí vyplýva, že bol ošetrujúcim lekárom aj v roku 2012 maloletých detí, pričom v novembri 2012 vyšetril A.. D. D. M. ako 9 ročnú, nič na nej nezistil. Ďalej ju vyšetroval v januári a februári 2013, kedy mala bežné detské choroby, žiadne zranenia na nej nevidel a ani sa mu deti nesťažovali. B. M. ošetroval v decembri 2012, kedy bol aj hospitalizovaný pre zápal slepého čreva, následne v apríli 2013, kedy mu uviedol, že deň pred tým sa pobil v škole. Všimol si mierny opuch a modrinu pod pravým okom, na čo mu uviedol, že ho mali v škole zbiť. Posielal oznámenie
na obecnú políciu. Nemal žiadny pocit ani podozrenie, že by sa deti báli alebo mali strach. Na vyšetrenia chodievali s matkou, ktorá sa mu na nič nesťažovala. U B. M. si všimol len jeden krát zranenie a to malo byť v tom prípade, keď ho mali v škole zbiť. V roku 2016 mal poranené koleno. Počas toho ako poskytoval zdravotnú starostlivosť obom deťom, mu deti nehovorili nič, a ani na nich nezbadal žiadne zranenia, ktoré by odôvodňovali zlé správanie sa k nim.
Z výpovede svedkyne A. B., ktorá bola riaditeľkou školy, pričom B. M. aj učila, čo mohlo byť v roku 2010 a nasledujúce. Obe deti boli veľmi dobré, slušné, neboli nijakým spôsobom pokarhané, s týmito deťmi nemali žiadne problémy. Ich matka spolupracovala aj so školou a na deťoch si nevšimla žiadne zmeny v správaní. Deti na obed chodili každý deň a vždy boli upravené. V decembri v roku 2013 alebo 2014 pred zimnými prázdninami boli naposledy deti v škole, nakoľko ich matka odhlásila. V prípade, ak by boli s deťmi nejaké problémy, učiteľky boli povinné to nahlásiť. Deti boli vyznamenané, chodili do klubu, boli veľmi šikovné.
Z výpovede svedka J. O., brata obžalovaného vyplýva, že prišiel obžalovaný spolu s D. M. a dvomi deťmi bývať z D.Á. do B. E. Ž.. Počas obdobia ako u nich bývali, si nevšimol nič takého, že by jeho brat niekoho zbil, avšak je pravdou, že sa s bratom pohádali kvôli tomu, že kričal na B., nech sa učí lebo nosí zlé známky zo školy a to bolo z toho dôvodu, že tam za B. chodieval nejaký polocigáň, ktorý ho stále volal von a potom B. nosil zlé známky zo školy. Na deťoch nevidel žiadne zranenia, ani sa mu nikto nesťažoval. Deti sa medzi sebou hašterili, tak ich musel upozorňovať. Deti upozorňoval aj obžalovaný a ich mama. Niekedy výchovu zvládali, a veľa krát nie, nakoľko veľa krát deti nepočúvali. Maloletá D. sa mu sťažovala, že ju B. niekedy zbil. Jeden krát videl, keď prišiel pre B. nejaký jeho kamarát, aby išiel von, tak mu obžalovaný povedal, že sa najprv ide učiť, a potom môže ísť von, čo B. neuposlúchol a tak ho obžalovaný chytil za ruku a odviedol ho do izby sa učiť, na čo B. reagoval podráždene. Má vedomosť o tom, že nejaké bežné hádky boli medzi obžalovaným a D. M., ale kvôli čomu uviesť nevedel. Obžalovaný mal snahu sa o tieto deti starať, aj keď nie sú jeho a s B. sa aj učieval. O deti sa staral riadne, stravu tiež zabezpečoval. Zo spoločného bývania odišli z dôvodu zlého zdravotného stavu ich matky a prekonala aj zápal mozgu.
Z výpovede svedkyne X. O., matky obžalovaného, ktorá trpí Parkinsonovou chorobou, sem tam stráca pamäť, výsluchu je schopná. S obžalovaným žila v spoločnej domácnosti asi dva roky. Deti neboli bité, neboli týrané, obžalovaný na ne zvýšil občas hlas, ale týrané neboli určite, a ani bité lebo nemali žiadne škrabance a ani zranenia. Stalo sa, že matka s deťmi musela odísť a prespať na povale, ale musela odísť kvôli nej, nakoľko spolu dobre nevychádzali. Tiež spala s deťmi v aute, čo bolo tiež kvôli nej. Obžalovaný sa o deti staral, hrali sa, bavili sa, varil, piekol, posielal ich učiť sa a prípadne spať. Deti nehladovali, strava bola zabezpečená, avšak boli medzi obžalovaným a jeho družkou nejaké hádky. Odsťahovali sa od nej z toho dôvodu lebo nebol deň, kedy sa ona nebola hádala s D. M., ktoré hádky boli preto lebo bol to jej dom a muselo byť po jej. D. M. nikdy neudrel, majú sa radi, naďalej spolu žijú. Deti majú dobré známky, dobre sa učili, B. chodieval v noci von s nejakými kamarátmi. Úlohy robil s deťmi obžalovaný a mali normálny vzťah. Deti sa navzájom hádali, aj sa pobili, na čo ich ona upozorňovala, nech sa nebijú.
Z výpovede svedkyne P. Z. vyplýva, že obžalovaného nepozná. K B. M. sa vyjadrila tak, že to bol jej spolužiak. V škole niekedy plakal, pričom nevedeli prečo, ale potom zistili, že sa bál ísť domov, keď dostal zlú známku. Na ňom žiadne modriny nevidela, ale tieto videla na jeho sestre na ruke, na čo jej povedala, že spadla. B. bol niekedy nervózny, nestalo sa, že by bol agresívny. Plakal buď z ničoho nič alebo keď dostal zlú známku. Mala vedomosť o tom, že za zlú známku dostane nejaký trest. Ich spoločný spolužiak S. A. zvykol hovoriť, že u B. doma musí niečo byť. Hovoril jej, že B. musel vonku behať lebo niečo urobil a malo tam byť ešte niečo viac. Učiteľka musela B. upozorňovať, keď bol nepozorný. Vzhľadom k tomu, že v jej výpovedi boli rozpory, bola na návrh prokurátorky prečítaná svedkynina výpoveď z prípravného konania, na ktorú výpoveď sa svedkyňa vyjadrila, že všetko, čo je tam napísané, je pravda a toto jej hovoril S.. Pokiaľ ide o modriny, na to mal B. povedať, že ho mal udrieť druh jeho mamy, neskôr zase povedal, že si to vymyslel. B. ešte zvykol hovoriť, že to nie je doma dobré.
Z výpovede svedka X. M., brata maloletých detí vyplýva, že ho vyhľadal B., kedy mu povedal, že ho obžalovaný núti behať po dedine, veľa krát ich vyhadzuje z domu, potom nemajú kde bývať, správa sa k nemu ako k otrokovi. Maloletú mal napádať len psychicky, B. mal len udrieť. B. mu povedal, že domov ísť nechce lebo sa tam nedá vydržať lebo ich obžalovaný nenechá na pokoji. Jeho otec bol v minulosti súdne trestaný za psychické týranie, doma ich bil, ale z domu ich nevyháňal. Obžalovaný mal nadávať
B. do buzerantov, takto sa k nim mal správať aj v D. aj vo B. E. Ž.. Vzhľadom na jeho rozpory vo výpovedi bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, na ktorú uviedol, že je to všetko pravda, vzhľadom na odstup času si už na všetko nepamätal. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že K. M. dala B. 2 €, ale nemal vedomosť o tom, že má vyprovokovať obžalovaného.
Z výpovede B. M., otca maloletých detí vyplýva, že všetko, čo vypovedal v prípravnom konaní mal od syna B., spomína si len toľko, že obžalovaný mal syna týrať a mal ho aj zbiť. Deti nemali v láske obžalovaného. Obžalovaný mal v predmetnom období požívať alkoholické nápoje pravidelne, kedy ich mal týrať a robiť im zle. Vzhľadom k tomu, že boli rozpory v jeho výpovedi, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, ku ktorej sa vyjadril, že čo bolo prečítané je pravdou. B. M. mu povedal konkrétne aj také, že obžalovaný mu naložil tehly do tašky a musel na dvore pochodovať.
Z výpovede svedkyne A.. K. G., zamestnankyne Ú. E. Y. vyplýva, že bola prítomná pri výsluchu svedkyne P. Z.. Pri výsluchu maloletých sa snažia navodiť príjemnú atmosféru, nakoľko každý výsluch je pre dieťa stresujúci, vždy sa dieťaťu povie, že má hovoriť pravdu, nesmie klamať. V prípade, ak je výsluch vedený nesprávnym spôsobom, tak do výsluchu zasiahnu. Vyšetrovateľ umožní sa dieťaťu najskôr spontánne sa vyjadriť a po skončení výsluchu je buď dieťaťu prečítaná výpoveď, ale vždy zo strany kurátorky je oboznámená, čo podpisuje a čo vypovedala. Keďže svedkyňa mala necelých 16 rokov, tak vyšetrovateľ trvá na tom, aby si to svedkyňa prečítala. V prípade, ak by namietala znenie zápisnice, táto by sa opravila.
Z výpovede svedka O. O., brata obžalovaného vyplýva, že to, čo je kladené jeho bratovi za vinu, nie je pravda, nakoľko ak by zistil, že sú deti týrané, tak by mu sám dolámal ruky. K nim na návštevu chodieval asi tak 3 krát do týždňa, niekedy sa tam zdržal hodinu, prípadne pol hodinu. Matka sa mu nesťažovala na spolužitie medzi obžalovaným a jeho družkou a jeho deťmi. Obžalovaný mal deti rád, určite ich netýral, možno bol na ne trošku prísny. S deťmi sa učil, hrával sa s nimi, občasne varil, nikdy nevidel hádku medzi nimi. Vzťah medzi jeho matkou a D. M. bol normálny, niekedy sa zvykli pohádať.
Z výpovede svedka O. Š. príslušníka F. Z. E. vyplýva, že si na bližšie okolnosti výsluchu svedkyne P. Z. nespomína, ale všeobecne uviedol, že keďže ide o maloletú osobu, tak tam je prítomný vždy kurátor, osoba je poučená o svojich právach a povinnostiach, potom sa pýta, či porozumela. Najskôr jej umožní sa vyjadriť spontánne a ak je potrebné, tak jej kladie doplňujúce otázky. Protokoluje presne to, čo vypovedá daná osoba a na záver je tejto osobe predložená zápisnica o jej výsluchu.
Z výpovede svedkyne U. M. vyplýva, že rodinu M. pozná asi 5, 6 rokov. Navštevovala ich do týždňa aj 5, 6 krát lebo s matkou obžalovaného sú kamarátky. Ani nevidela ani nepočula, že by mal obžalovaný týrať maloleté deti. Deti sa správali dobre, boli slušní, k obžalovanému mali dobrý vzťah, mali ho radi a ten sa s nimi aj učil. Ku D. M. sa správal obžalovaný tiež dobre. Nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný vyháňal z domu D. M. so svojimi deťmi. Na návštevu chodievala okolo 16:00 hod., 17:00 hod. niekedy aj na večer. Žiadne fyzické útoky zo strany obžalovaného na maloletého nevidela. Bola však svedkom zvýšeným hlasom hovoril, aby sa išli deti učiť.
Z výpovede svedkyne P. I. vyplýva, že učila maloletú D. M., ktorá v škole nemala žiadne problémy. V kolektíve bola obľúbená, pričom na obžalovaného sa nesťažovala. V správaní maloletej nezaregistrovala žiadne výkyvy nálad a ani také znaky, ktoré by odôvodňovali nejaké týranie. Jej matka chodila na rodičovské združenia, zaujímala sa o malú. V triede bola najlepšia žiačka, vždy bola riadne pripravená, stalo sa, že prišla nevyspatá, ale to deti bývajú.
Z výsluchu svedka Z. G., triedneho učiteľa B. M. vyplýva, že bol jeden rok triedny učiteľ B., pričom zo začiatku bol uzavretejší, potom si našiel priateľov, na vyučovanie sa pripravoval, v škole vedel reagovať na podnety učiteľa, z kolektívu nevyčnieval. Kolegovia mu hovorili len toľko, že v rodine asi nie je všetko v poriadku. Maloletý býval občasne agresívnejší, mával výkyvy nálad. Stalo sa, že nemal desiatu, ale podvýživený nebol.
Z oboznámenej výpovede maloletého B. M. vyplýva, že s obžalovaným najskôr bývali v D., čo bolo v roku 2012 a potom v roku 2013 sa presťahovali do B. E. Ž., kde bývali. Do školy riadne chodili, dobre sa učili a po škole zostávali v družine. V družine ostával preto lebo sa radšej zdržiaval v škole ako doma lebo sa občas bál obžalovaného. Vo väčšine prípadov sa obžalovaný voči nemu správal zle. Keď sme urobili niečo zlé alebo keď niečo neurobili a obžalovaný mal vypité, tak po nich kričal. Naposledy mu
obžalovaný nadával za to, že mal náušnicu v uchu a vtedy mu nadával do buzerantov alebo že je teplý. Preto mu nadával, že je teplý lebo chodieval s kamarátom von. Obžalovaný kričal aj na mladšiu sestru, ale nie v takom rozsahu ako na neho a to bolo vtedy, keď neposlúchala. Skoro každý deň ho udrel, dokonca na ňom zlomil aj varechu a udrel ho preto, že mu nevedel povedať básničku, ktorú sa mali naučiť na úlohu. Tiež mu prikázal behať okolo ulice. Keď ho nútil behať, tak mal v taške uložené tehly, ktoré si tam ukladal sám, nakoľko mu to obžalovaný kázal. Pokiaľ ide o facky, najskôr dostal facku takú, že spadol do skrine a tieto facky boli otvorenou dlaňou. Obžalovaný sa mu zvykol vyhrážať, že keď niečo neurobí, tak ho zbije. Obžalovaný udrel aj jeho sestru. Doma nemali vždy, čo jesť, varila im mama a keď nemali čo jesť, tak išiel obžalovaný kradnúť. Nie vždy do školy dostali desiatu a desiatu im robievala mama. Obžalovaný mu zobral peniaze, od obžalovaného o peniaze nedostal, avšak pripustil, že mu sem tam obžalovaný dal 1 alebo 2 €. To, čo na Veľkú noc vypolieval, mu obžalovaný zobral. V roku 2013 museli spať s mamou aj na povale a to z toho dôvodu, že obžalovaný bol opitý a bol by ich zbil. Tiež sa stalo také, že s mamou museli celú noc chodiť po dedine, aby ich nenašiel. Vždy mu musel dávať svoje vreckové. Dva alebo tri krát museli prespať v aute a to z toho dôvodu, aby ich obžalovaný nezbil a museli pred ním ujsť. Ich matka sa o nich normálne starala, nebila ich, bránila ich a ako ich bránila, tak sa stalo, že aj ju obžalovaný udrel.
Z oboznámenej výpovede maloletej D. D. M. vyplýva, že v škole mávala čisté jednotky, po skončení školy zvykli zostať v družine. Bála sa chodiť domov k obžalovanému, pričom obžalovaný sa k nej správal tak, že na ňu kričal a bil ju. Niekedy sa stalo, že ju zbil aj bezdôvodne, prípadne za to, že nechcela zjesť jedlo, ktoré nemala rada. Niekedy ju bil s papučou po zadku alebo po nohe, prípadne jej silno stisol nohu alebo poštípal po ruke. Od obžalovaného dostala aj facky. Bratovi zvykol nadávať tak, že mu povedal, že je teplý, že je teploš. Tiež bola svedkom, že obžalovaný udrel aj jej brata, čo sa dialo tiež, keď bol pod vplyvom alkoholu. Keď išli do školy, nie vždy dostali desiatu, museli prespať aj na povele rodinného domu v obci B. E. Ž., čo sa stalo asi dva krát, a prespať tam museli z toho dôvodu, že keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu tak ubližoval jej, bratovi a aj mame. Tiež sa stalo, že museli prespávať v aute asi dva krát. Tieto veci povedala svojej babke K. M. a hovorila jej, že ju bijáva. Obžalovaný najviac ubližoval jej bratovi.
Z výpovede psychologičky Z.. D. Š. vyplýva, že vypracovala znalecký posudok na maloleté deti, ktoré boli schopné správne vnímať a popísať udalosti, ktoré zažili v roku 2010 až 2014, kedy boli vystavené veľkému emočnému tlaku, mali strach zo správania matkinho druha. Znalecký posudok vypracovala na základe faktov, ktoré jej uvádzali deti, ktoré fakty vedeli popísať zmysluplne, pričom závery znaleckého posudku sa týkajú obdobia 2010 až 2014. K dispozícii mala aj nahrávky o výpovediach detí, pričom výpovede detí sa v hrubých rysoch zhodovali. Deti boli zvyknuté od mala fungovať pod neustálym stresom. Ich výpovede neboli ovplyvnené matkou a ani jej druhom. Deti jej povedali, že by chceli žiť u svojej starej matky K. M.. Pokiaľ deti necítia bezpečie a dôveru, tak nepovedia nič. Znalkyňa súčasne predniesla znalecký posudok v súlade s jeho písomným vyhotovením, avšak pred výsluchom bol oboznámený tento znalecký posudok, z ktorého znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že obe deti sú schopné vnímať a reprodukovať prežité udalosti, ich výpovede sú vierohodné. U maloletého B. M. bolo zistené, že správanie obžalovaného prežíval ako ťažkú psychickú bolesť a boli u neho zistené známky posttraumatickej stresovej poruchy. U maloletej bolo zistené, že správanie obžalovaného prežívala ako ohrozenie najmä matky a brata, išlo o psychickú bolesť.
Vzhľadom na odstup času a potrebu náležitého objasnenia skutkového stavu veci, súd pribral dokonania Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii spol. s. r. o. za účelom skúmania osobnosti maloletých detí. Z výpovede znalca MUDr. Obucha vyplýva, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku a naviac uvádzal, že nie je možné vylúčiť, že deti boli opatrnejšie, pričom to, že deti dosahovali dobré výsledky v škole sa nevylučuje s tým, že by doma bolo nejaké protiprávne konanie obžalovaného. Z praxe uviedol, že si deti kompenzujú nejaké zlé správanie, ktoré je doma, napríklad práve dosahovaním výborných výsledkov v škole. Že by boli deti týrané doma, si učiteľ všimnúť vôbec nemusel. Ak by takéto konanie bolo na oboch deťoch, tak ich to môže posilniť. Tiež skonštatoval, že je zachovaná vierohodnosť ich výpovede, deti si vedia v zásadných okolnostiach a v dejových súvislostiach správne zreprodukovať prežité udalosti. Znalec tiež uviedol, že vyšetrením nezistili u detí, že by konanie obžalovaného u nich zanechalo nejaké následky. Maloletá mohla pociťovať konanie obžalovaného ako príkorie, avšak nebola v takom strese, že by to narušilo jej základné biologické funkcie. Aj maloletý mohol pociťovať konanie obžalovaného ako príkorie. U detí nezistili syndróm týranej osoby. Tá skutočnosť, že deti oznámili konanie obžalovaného, bolo práve to, čo im vadilo a chceli sa tomuto konaniu vzoprieť. Deťom sa
nepáčilo, čo sa doma deje. Je ťažko pravdepodobné, že by sa deti naučili ako majú vypovedať, nakoľko ich výpovede sú v zásadných okolnostiach zhodné. Fungovanie maloletých nebolo narušené až do takej miery, že by nevedeli normálne fungovať. Obe maloleté deti boli schopné správne vnímať, prehodnotiť a reprodukovať udalosti a okolnosti, ktorých boli svedkom v súvislosti s vyšetrovanou vecou a aj v exponovaných situáciách a v čase tomu blízkom. Znaleckým skúmaním nebolo zistené, že by poškodené osoby boli ovplyvnené zo strany starej matky, resp. niekoho z rodiny ako majú vypovedať, pričom takéto ovplyvnenie nezistili ani zo strany kamarátov. Závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Kataríny Šubovej sú v podstate zhodné s ich závermi a to, že oni teraz nezistili syndróm týranej osoby ešte neznamená, že ešte v tom čase nebol, keďže ho konštatovala znalkyňa, nakoľko tento mohol postupom času odznieť.
Súd pribral do konania znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD. za účelom posúdenia osobnosti obžalovaného, jeho intelekt, prípadnú motiváciu konania vo vzťahu k maloletým.
Súd na hlavnom pojednávaní za splnenia zákonných podmienok oboznámil znalecký posudok vypracovaný znalcom PhDr. Róbertom Máthém, z ktorého znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného je intelektová úroveň v pásme priemeru, jeho osobnosť je navonok zameraná so zvýšenou potrebou seba uplatnenia a seba presadenia. V dôsledku čoho je vo svojich prejavoch nekompromisný a tým aj konfliktogénny. Vo vzťahu k dianiu vo svojom okolí prezentuje jednoznačné názory byť presvedčený o vlastnej pravde, pričom jednoznačne trvá na vlastnom názore, čo je kdesi dobré a kdesi zlé. Konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodeným bolo motivované jeho snahou zabrániť tomu, aby deti, ktoré vychovával, išli jeho cestou, chcel ich viesť k vedeniu riadnemu životu bez kolízií so zákonom. Neadekvátne menej vhodné prejavy zo strany obžalovaného možno očakávať najmä v afektívne napätých situáciách a v stavoch alkoholickej opojenosti. Obžalovaný disponuje dostatočným potenciálom k úspešnej autoregulácii a dokáže sa mobilizovať k dodržiavaniu konvencií a k správaniu, ktoré je v súlade so spoločenskými normami.
Súd oboznámil aj jednotlivé správy zabezpečené počas trestného konania, pričom zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. Y. zo dňa 01.08.2019 vyplýva, že aktuálne maloleté deti spolu s ich matkou žijú v E. Y., na ulici M.. I. XX spoločne s obžalovaným A. O.. Maloletá uviedla, že sa má dobre, býva s mamou, bratom a nevlastným otcom. Vzťahy v domácnosti sú pozitívne, nehádajú sa. O domácnosť sa starajú všetci spoločne. Keď niečo potrebuje, tak jej to kúpi mama alebo nevlastný otec. Doma sa cíti dobre, spokojne, všetko je v poriadku a nič by nemenila. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. vyplýva, že maloletý B. M. uviedol, že obžalovaný často požíva alkoholické nápoje, fyzicky napádal ich matku, ako aj jeho aj jej sestru. Jeho bil rukou, silnými údermi do chrbta a to bezdôvodne. Keď utekal, tak musel mať v taške tehlu. Podľa vyjadrenia maloletej sa v rodine žilo niekedy dobre, niekedy zle. Zle bolo preto lebo obžalovaný bol veľmi prísny. Zo správy z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie D.X. vyplýva, že maloletý sa nezmieňuje o obžalovanom ako o rodine.
Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona účinného do 31.12.2015 sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania závažnejším spôsobom konania.
Pod pojmom závažnejší spôsobom konania sa rozumie podľa § 138 písmeno b) po dlhší čas.
Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona v znení zákona účinného do 31.12.2015. Tým, že obžalovaný fyzicky udieral maloletú D. D. M. a B. M., fackal ich, a maloletého aj udieral do brucha a iných častí tela, slovne ho ponižoval naplnil tak zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, a tým, že im odopieral stravu, spánok naplnil zákonné znaky uvedeného zločinu aj podľa písmena b), odseku 1 § 208 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný dopúšťal daného konania počas troch rokov, t. j. po dlhší čas, naplnil tak aj kvalifikovanú skutkovú podstatu vyššie citovaného zločinu aj podľa odseku 2 písmeno d) Trestného zákona.
Objektom daného trestného činu je ochrana v danom prípade maloletých detí, s ktorými býval v jednej domácnosti, pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v konaní obžalovaného, ktorý týra osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické alebo psychické utrpenie jednou z foriem uvedených v ustanovení § 208 Trestného zákona. Pod pojmom týranie možno rozumieť zlé zaobchádzanie obžalovaného s osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, ktoré zaobchádzanie prejavuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti. Musí ísť o trvalosť alebo sústavnosť takéhoto konania. Subjektom predmetného trestného činu môže byť len osoba, ktorá má týranú osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove, alebo, komu je táto osoba blízkou. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné konanie obžalovaného.
Vyššie uvedený záver vyplýva z vykonaného dokazovania, kde súd poukazuje najmä na výpoveď maloletých detí B. M. a maloletej D. D. M., ktorí jednoznačne popísali protiprávne konanie obžalovaného voči ich osobám. Obe maloleté deti v hrubých rysoch vypovedali zhodne a to v tom smere, že obžalovaný v čase, kedy bývali v D., ale potom aj v obci B. E. Ž. nadával maloletému B. M. do buzerantov, teplošov, nútil ho behať so záťažou, bral mu peniaze, doma nemali často čo jesť. Vzhľadom na správanie sa obžalovaného a jeho požívanie alkoholických nápojov museli opakovane sa skrývať pred obžalovaným a to buď prespatím aj s matkou na povale alebo v aute alebo tiež chodením v nočných hodinách po dedine tak, aby ich obžalovaný nenašiel. Tieto skutočnosti, ktoré uvádzali maloleté deti potvrdila aj svedkyňa K. M., ktorá ich však mala od maloletého B. M., nebola svedkom nejakého zlého zaobchádzania obžalovaného voči deťom. Nemala dôvod sa pomstiť, či už obžalovanému alebo matke maloletých detí za to, že jej syn, otec maloletých bol odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby za to, že bil matku maloletých detí. Z vypracovaných znaleckých posudkov, či už znalkyne PhDr. Kataríny Šubovej alebo znaleckého ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a psychiatrii vyplýva, že výpovede maloletých sú vierohodné. Bol u nich v dôsledku konania obžalovaného zistený tzv. syndróm týranej osoby, ktorý však už odstupom času u nich zistený nebol, ale tento mohol odznieť. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že konanie obžalovaného mohli maloleté deti pociťovať ako príkorie. Vykonaným dokazovaním najmä súd poukazuje na znalecké dokazovanie, tiež vyplýva, že si učitelia nemuseli všimnúť, že sú deti týrané. V škole mohli dosahovať dobré výsledky, nakoľko si veľa krát deti kompenzujú zlé vzťahy v rodine s dosahovaním dobrých výsledkov v škole. Súd tiež poukazuje na výpoveď Z. A. ako aj P. Z., z ktorých tiež vyplývajú skutočnosti, že v rodine maloletého B. M. teda aj maloletej D. D. M. nie je všetko v poriadku. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že si to maloleté deti vymysleli, resp. boli k tomuto donútené zo strany K. M. ich starej matky nebola žiadnym spôsobom preukázaná, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná ani výpoveďou starej matky maloletých detí a ani znaleckým dokazovaním. Obrana obžalovaného týmto zostala len v rovine jeho tvrdením, ktoré ničím neboli objektívne potvrdené. Je pravdou, že otec maloletých detí bol v minulosti odsúdený pre rovnaký trestný čin ako je aktuálne obžalovanému kladený za vinu, na čo obžalovaný ako svoju obranu poukazuje a tvrdí, že tieto skutočnosti na deťoch zanechali následky a vypovedajú zhodne ako vtedy pociťovali konanie svojho otca. Aj táto obrana obžalovaného je vyvrátená, najmä znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Kataríne Šubovej, ktorá uviedla, že ona posudzovala obdobie od roku 2010 do roku 2014 a nepriamo sa zhodne vyjadril aj znalec MUDr. Obuch zo znaleckého ústavu.
Vzhľadom na vyššie uvedené právne úvahy, dospel súd k záveru, že obžalovaný spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, naplnil tak všetky zákonné znaky vyššie spomenutého zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný žil v spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí, o ktoré sa staral.
Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou spočívajúce vo výsluchu svedkyne W. P. nakoľko vykonanie tohto výsluchu nepovažoval za potrebné na náležité zistenie skutkového stavu, nakoľko dôkaz, ktorý by bolo možné zistiť, sa dal zistiť iným spôsobom, čo aj bolo vykonané.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný sa dostal do rozporu so zákonom v deviatich prípadoch, pričom naposledy (na ktoré odsúdenie je možné prihliadať) bol odsúdený trestným rozkazom Okresným súdom Galanta sp. zn. 3T/61/2006 zo dňa 10.07.2006, právoplatným 25.08.2006
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody ktorý si vykonal 06.07.2008. V lustrácii registri priestupkov obžalovaný nemá žiadny záznam.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, pričom zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prevyšuje pomer priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi, dochádza k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona. Trestná sadzba pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 bola v rozsahu od 7 rokov do 15 rokov. Vzhľadom k tomu, že skutok, pre ktorý súd odsudzoval obžalovaného spáchal od roku 2010 do roku 2014, teda páchať prestal tento skutok pred 6 rokmi, súd dospel k záveru, že aj vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, kde súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že maloleté deti so svojou matkou naďalej bývajú v spoločnej domácnosti s obžalovaným, vzťahy v rodine sú dobré, deti sa na nič nesťažujú a v podstate bývajú v spoločnej domácnosti, od kedy sa spoznali s matkou maloletých detí. Je teda pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery zohľadniť aj túto skutočnosť a prieči sa logickému mysleniu, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe (po úprave § 38 odsek 4 v rozsahu od 9 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov) a preto súd využil ustanovenie § 39 Trestného zákona tzv. mimoriadne zníženie trestu, nakoľko je toho názoru, že trest odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil, t. j. trest podmienečný s probačným dohľadom za súčasného uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov a zúčastniť sa počas skúšobnej doby psychologického poradenstva je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný a dôvodný a to tiež najmä s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológie Róbertom Máthem. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že od doby, od kedy sa vedie proti obžalovanému trestné stíhanie sa obžalovaný nedopustil žiadneho priestupku. Je však pravdou, že bol odsúdený za prečin krádeže v roku 2013, avšak sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený a teda súd nemôže na toto odsúdenie prihliadať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.