Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/114/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, C., právne zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Klincová 35, Bratislava, proti povinnému platiť výživné: D. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, C. E., právne zastúpený JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M., advokátkou, Račianska 69B, Bratislava, o príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. júna 2022, č.k. -216, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. o určenie lehoty na plnenie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti návrhu navrhovateľky o zaplatenie príspevku na výživu nevydatej matke a v časti návrhu navrhovateľky o zaplatenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 996 eur (výrok I.), povinnému D. E. F. určil povinnosť zaplatiť oprávnenej A. B. C. sumu 923 eur ako príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), vo zvyšku návrh zamietol (výrok III.), povinnému určil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 18 eur na účet Okresného súdu Bratislava I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 15. júna 2018 proti povinnému domáhala úhrady výživného nevydatej matke 200 eur mesačne od 17. júna 2015 do 16. júna 2017, celkovo v sume 4.800 eur a náhrady niektorých nákladov nevydatej matke v sume 2.996 eur. Na pojednávaní upravila návrh a požadovala priznať už len príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 2.000 eur, vo zvyšku návrh vzala späť, v dôsledku čoho súd konanie v časti návrhu navrhovateľky o návrhu o zaplatenie príspevku na výživu nevydatej matke a v časti o zaplatenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v sume 996 eur zastavil. Povinný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 74, § 75 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľka vynaložila celkovo 1.846 eur. Tieto náklady hradila ona, povinný sa na nich nepodieľal, ani to netvrdil. Na pojednávaní súhlasil len s nákladom 50 eur v Gynaex, s.r.o., ale nepreukázal, že by tento navrhovateľke uhradil. Povinný poukazoval na to, že žil v rozhodnom čase s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, čo však samo o sebe nespôsobuje zánik nároku nevydatej matky na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka tvrdila, že celkovo vynaložila 2.996 eur, pričom z tohto nároku požadovala uhradiť len 2.000 eur. Vzhľadom na povahu nároku

ide o príspevok otca maloletého dieťaťa nevydatej matke, takže je potrebné, aby ho preukázala navrhovateľka. Súdu je zrejmé, že navrhovateľka musela vynaložiť napr. náklady na tehotenské oblečenie počas tehotenstva, ale bolo v možnostiach navrhovateľky tieto doklady preukázať. Pri týchto položkách nešlo o výdavky tak spotrebnej povahy, ktoré by bolo akceptovateľné nahradiť úvahou o ich primeranosti, alebo ktoré by nebolo možné oddeliť od ostatných výdavkov. Preukázané výdavky v gynekologickej ambulancii 50 eur, kurz predpôrodnej prípravy 97 eur a ostatné výdavky na klinike KOCH 1.699 eur považuje súd za primerané. Navrhovateľka sa rozhodla rodiť v neverejnom zariadení, s ktorým sú spojené náklady, ktoré by vo verejnom zdravotníckom zariadení nevznikli. Treba však vziať do úvahy, že navrhovateľka bola prvorodičkou, mala prirodzené obavy o pôrod a chcela pre seba i dieťa vytvoriť čo najviac komfortné prostredie, ktoré nepredpokladala vo verejnom zdravotníckom zariadení. Z lekárskych správ zo psychiatrickej ambulancie bolo preukázané, že udalosti spojené s partnerskou krízou boli predmetom terapií, navrhovateľka uvedené prežívala intenzívnejšie, citlivejšie, preto jej nemožno vyčítať, že sa v kontexte všetkých okolností rozhodla pre pôrod v neverejnom zariadení. Súd z vynaložených preukázaných nákladov navrhovateľky 1.846 eur rozhodol, že návrh je dôvodný len v časti polovice týchto nákladov. Súdu sa javilo ako spravodlivé, aby tieto boli rovnomerne rozdelené medzi navrhovateľku ako matku a povinného ako otca maloletej H.. Príspevok má byť primeraný a má spravodlivo vyjadriť pomer, ktorým sa obaja rodičia na úhrade vzniknutých nákladov budú podieľať. Súd teda navrhovateľke priznal žalovaný nárok v sume 923 eur a vo zvyšku návrh zamietol. O trojdňovej lehote na plnenie rozhodol podľa . Súd odmietol názor povinného, že žalovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Súdu neuniklo, že medzi účastníkmi prebieha viacero súdnych konaní. To, že si navrhovateľka uplatňuje zákonný nárok, nemôže ísť na jej ujmu, pretože neznalosť zákona v tomto smere neospravedlňuje, najmä ak povinný vychádzal z predpokladu, že ide o dohodu pokrývajúcu všetky sporné vzťahy a nároky medzi účastníkmi. Ako rozporné s dobrými mravmi nemožno hodnotiť, že navrhovateľka odmietla dať povinného ako otca zapísať na rodný list maloletej. V súvislosti so žalovaným nárokom z dokazovania nevyplynuli žiadne také konania, alebo opomenutia zo strany navrhovateľky, ktoré by bolo namieste hodnotiť ako natoľko excesívne, že by išlo o rozpor s dobrými mravmi. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Povinný žiadal, aby mu súd priznal trovy konania, navrhovateľka toto výslovne nežiadala. Súd skonštatoval, že nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať povinnému alebo navrhovateľke náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný. Uviedol, že s rozhodnutím súdu vo výroku II. v časti zaplatenia sumy 923 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nesúhlasí. Momentálne je bez stálej roboty, snaží sa od polovice roku 2019 podnikať v oblasti stavebníctva, minulé dva roky, teda 2020 a 2021 kvôli celosvetovej covid pandémii a aj ako začiatočník v podnikaní mal takmer nulový príjem. Nie je schopný oprávnenej uhradiť uvedenú sumu v celosti do troch dní, je ochotný danú sumu splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným na dieťa. Navrhuje určiť splátkový kalendár, nakoľko momentálne platí výživné na maloletú v sume 350 eur mesačne, takže k bežnému výživnému sa pripočíta suma 20 eur a v konečnom dôsledku bude oprávnenej platiť 370 eur mesačne do splatenia celej sumy 923 eur.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že povinný svoje odvolanie odôvodňuje tým, že je aktuálne nezamestnaný, od polovice roku 2019 sa snaží podnikať. Svoje tvrdenia, ako i dôvody, pre ktoré podal odvolanie, nijakým spôsobom nepreukázal a to tak pri podaní odvolania, ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak by súhlasila so splátkami vo výške 20 eur mesačne, eventuálne, ak by súd odvolaniu vyhovel, povinný by svoj dlh splácal takmer štyri roky. Ona však v čase tehotenstva, ani pôrodu nemala túto možnosť, musela náklady splatiť nárazovo, pričom povinný sa na nich žiadnym spôsobom nepodieľal. Súd o návrhu navrhovateľky rozhodol v júni 2022. Už v tom čase povinný vedel o svojej povinnosti uhradiť tieto finančné prostriedky, podal proti rozsudku odvolanie v auguste 2022. Po ďalších dvoch mesiacoch od rozhodnutia súdu aktuálne ku dňu podania tohto vyjadrenia ubehli takmer ďalšie dva mesiace, povinný mal dostatočný časový priestor na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky, ktoré má z titulu úhrady niektorých nákladov nevydatej matke uhradiť navrhovateľke do troch dní. Z uvedeného dôvodu považuje odvolanie za nedôvodné.

4. Povinný sa k vyjadreniu navrhovateľky písomne vyjadril, uviedol, že s navrhovateľkou začal žiť päť mesiacov pred narodením spoločnej dcéry. Začal prispievať na jej osobný účet sumou 500 eur mesačne. Nakoľko navrhovateľka dôvodila, že keď chce byť otcom, tak sa musí starať a platiť. Jeho alikvótna čiastka na nájomné bola 240 eur a zvyšných 260 bolo pre navrhovateľku a nenarodené

dieťa. Z bankového účtu vidno, že prispel na osobný účet navrhovateľky počas ich spoločného bývania od 22.2.20215 do 6.3.2016 celkovou sumou 5.950 eur. Dňa 23.8.2018 bola s navrhovateľkou uzavretá mimosúdna rodičovská dohoda o vyhlásení kto je otcom, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a ostatných dojednaniach. Dňa 4.9.2018 Okresný súd v Malackách vydal rozsudok o určenie otcovstva, rodičovská dohoda zahŕňala aj ostatné dojednania. Pri uzatváraní tejto mimosúdnej dohody navrhovateľka nepožadovala úhradu nákladov spojených s tehotenstvom. Rovnako tak v konaní o určenie otcovstva sa nevyjadrila, že chce mimosúdnu dohodu rozšíriť o výdavky na pôrod a tehotenstvo. Podanie navrhovateľky sa tak javí ako špekulatívne. Nesúhlasí s tým, aby zaplatil sumu 923 eur v celosti, trvá na splátkovom kalendári, pričom však navrhuje splátku zvýšiť na 50 eur mesačne s tým, že poslednú splátku zaplatí 73 eur, aby sa dorovnala konečná suma, čiže za rok a pol by požadovanú sumu mal splatenú.

5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že nesúhlasí so splátkami, má za to, že súd vykonal dostatočné dokazovanie, správne ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach povinného uhradiť príspevok na úhradu niektorých nákladov spojených s pôrodom a tehotenstvom v celosti jednorazovo. Povinný mal dostatočný časový priestor od rozhodnutia súdu prvej inštancie na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu nákladov nevydatej matke. O tomto záväzku má navyše vedomosť štyri a pol roka. Preto považuje odvolanie za špekulatívne.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (, a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke a to príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktorého sa dožaduje navrhovateľka proti povinnému.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý určil povinnému lehotu tri dni od právoplatnosti rozsudku na zaplatenie určenej sumy 923 eur, keď v odvolaní povinný požadoval umožniť mu uhradiť uvedenú sumu v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným určeným na maloleté dieťa H. C., nar. XX.X.XXXX.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, keď sa vysporiadal s podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i správne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou ich správne vyložil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty povinného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu ohľadne určenej lehoty na plnenie odchýliť, keď odvolateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu v napadnutej časti rozhodnutia.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dopĺňa iba nasledovné: Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti. Ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Uvedené ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Súd môže povoliť plnenie v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, pričom hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia celého dlhu v prípade nedodržania splácania jednotlivých splátok a skutočnosť, že by prípadné zdržanie

v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery navrhovateľa príliš ťaživé. Je pritom na úvahe súdu, či výhodu splátok povinnému umožní alebo nie, v akom rozsahu a za akých podmienok. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia lehoty na plnenie, vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok je v časti určenia lehoty na plnenie tri dni po právoplatnosti rozsudku vecne správny. Majetkové pomery na strane povinného mu umožňujú platiť mesačné výživné na maloleté dieťa 350 eur, odvolací súd mal tak za to, že je v schopnostiach a možnostiach povinného uhradiť sumu 923 eur jednorazovo. Odvolací súd tu navyše poukazuje na skutočnosť, ktorú je potrebné zohľadniť a to, že povinný mal možnosť žalovanú sumu začať splácať ihneď po rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo však neurobil, zostal pasívny, napriek tomu, že navrhoval splátkový kalendár, nevykonal žiadnu splátku zo žalovanej sumy. Odvolací súd tak mal za to, že vzhľadom aj k výške pohľadávky, ako aj k pasivite povinného, nie je dôvod na poskytnutie mu dlhšej lehoty na plnenie, ani na umožnenie splniť peňažné plnenie v splátkach. Skutočnosti uvádzané povinným ohľadne úhrad matke počas ich spolužitia sú pre posúdenie nároku uplatneného v odvolacom konaní irelevantné, tieto by boli rozhodujúce v konaní o určenie výšky príspevku, tento však bol určený sumou 923 eur, ktorú výšku povinný v odvolaní nenamietal.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. o určenie lehoty na plnenie podľa potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. za použitia ust. .

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).