Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: H.. Q. Ľ., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XXXX/XX, XXX XX O. - K. Q. právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO 36868434, so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov proti žalovanému: MP KANAL service s.r.o., IČO 45965838, so sídlom Košická 5C, 080 01 Prešov právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., IČO 36860441, so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov o zaplatenie sumy 2.544,85€ s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 544,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 08.08.2019 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný súd Prešov trovy konania vo výške 11,40 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 10.09.2019 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 2 544,85 € s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 08.08.2019 až do zaplatenia. 1.1. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že v jej byte na prízemí apartmánového domu na ulici Z. B. B. W. žalovaný dňa 25.12.2017 a dňa 29.12.2017 pri čistení upchatého kanalizačného potrubia spôsobil škodu a to zatopením podlahy kúpeľne a časti izby splaškovou vodou. Vytečenou vodou a fekáliami bola zničená keramická dlažba, laminátová podlaha, drevená obložková zárubňa a skrinky pod umývadlom. Výšku škody žalobkyňa preukazuje faktúrou vystavenou obchodnou spoločnosťou MV-TECH s.r.o. Ohľadom náhrady škody žalobkyňa so žalovaným komunikovala, keď žalovaný uviedol, že žalobkyni škodu nahradí po tom ako mu bude poskytnuté poistné plnenie zo strany jeho poisťovne. Za týmto účelom aj Komunálna poisťovňa a.s. u žalobkyne vykonala obhliadku poškodených veci v byte o čom bol aj spísaný záznam z ohliadky škodovej udalosti zo dňa 16.03.2018. Žalobkyňa si náhradu škody u žalovaného uplatnila listom zo dňa 05.02.2019. Následne si žalobkyňa náhradu škody už po jej kompletnom vyčíslení v sume 2 544,85 € uplatnila u žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 05.08.2019, ktorý žalovaný prevzal dňa 06.08.2019. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu podľa a , pričom ide o objektívnu zodpovednosť. Uvedené ustanovenie upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou a táto je podľa žalobkyne u žalovaného daná.

2. Súd vo veci prvotne rozhodol platobným rozkazom č.k. -24 zo dňa 03.10.2019.

3. Žalovaný sa k žalobe prvý krát vyjadril odporom proti platobnému rozkazu doručenému súdu dňa 16.10.2019 (č.l. 26). 3.1. V tomto odpore, a teda aj vyjadrení žalovaný uviedol, že odmieta žalobkyňou uvedené tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Odmieta akúkoľvek zodpovednosť za škodu, ktorá mala vzniknúť tak ako to uvádza žalobkyňa. Podľa jeho názoru žalobkyňa neuviedla, resp. vedome zamlčala, že pri výkone prác na upchatom kanalizačnom potrubí po zistení príčiny a miesta poruchy v priechodnosti odpadového potrubia toalety, zamestnanci spoločnosti žalovaného odmietli vykonať odstránenie poruchy v interiérovom priestore bytu z dôvodu, že pri takomto postupe dochádza k riziku spätného vyrazenia splaškovej vody, o čom pracovníci spoločnosti žalovaného žalobkyňu riadne poučili. Napriek poučeniu žalobkyňa a prítomný muž trvali na neodkladnom odstránení závady a zabezpečení sprevádzkovania toaliet. Pri odstraňovaní poruchy došlo k vyrazeniu malého množstva splaškovej vody z toalety v priestore kúpeľne, pričom prebytočná voda sa okamžite odstránila bez možnosti vzniku škody. Mierne vyrazenie splaškovej vody pri tomto type poruchy je bežnou praxou, avšak v takom malom množstve nie je spôsobilé privodiť škodu. O uvedenom svedčí skutočnosť, že pracovným listom zo dňa 25.12.2017 po ukončení prác na odstraňovaní poruchy boli žalobkyňou práce prevzaté a podpísané bez akýchkoľvek výhrad ohľadom vzniku škody. Následne si žalobkyňa objednala kontrolu potrubia, ktorá bola vykonaná dňa 29.12.2017 monitoringom kamerového systému. Pri tejto kontrole bolo zistené, že v kolene potrubia sa opakovane nachádza prekážka (výrazné, resp. neprimerané množstvo vlhčených utierok), ktoré do odpadového systému nemožno vhadzovať, resp. doň nepatria. Dôkladným vyčistením potrubia zamestnanci spoločnosti žalovaného prekážku odstránili, pričom žalobkyňa vlastnoručným podpisom na pracovnom liste zo dňa 29.12.2017 potvrdila prevzatie vykonaných prác bez akýchkoľvek výhrad. Na základe uvedeného teda žalovaný uzatvára, že žalobkyňa napriek upozorneniam na možné rizika žiadala práce vykonať, v dôsledku čoho spoločnosť žalovaného nenesie žiadnu preukázateľnú zodpovednosť za vznik žalobkyňou deklarovanej škody, ani čo do zavinenia a rozsahu a času, kedy škody vznikla.

4. Na predmetné vyjadrenie reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 11.11.2019 (č.l. 68-69) kde uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, ktoré tento uviedol vo svojom odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Poprela, že upchatie kanalizácie nastalo vhadzovaním vlhčených utierok do odpadu z jej bytu. Taktiež poprela tvrdenie žalovaného, že tento mal odmietnuť vykonať zásah priamo v byte žalobkyni a až na naliehanie žalobkyne tak žalovaný urobil. Žalobkyňa tvrdí, že nikoho nepresviedčala, dokonca so zamestnancami žalovaného dňa 25.12.2017 nekomunikovala. Po vykonaní zákroku dňa 25.12.2017 kúpeľňu žalobkyne zaplavili splašky a nie kúsok vody tak ako to uvádza žalovaný. Splašky žalobkyňa spolu s bratom vlastnoručne odstraňovali. Následne keď po krátkom čase znova nastal obdobný problém žalobkyňa kontaktovala žalovaného za účelom ďalšieho postupu. Zásah 29.12.2017 bol vykonaný už za použitia kamerového systému s cieľom určenia poruchy. Kamerový záznam potvrdil, že kanalizačné potrubie je zalomené a v mieste zlomu sú pravdepodobne prerastené korene kde sa zachytáva a hromadí odpad, a ktorý má za následok nepriechodnosť kanalizačného potrubia. Opätovne zamestnanci žalovaného prečisťovali potrubie cez byt žalobkyne aj keď príčinu vedeli a videli na kamerovom zábere. Žalobkyňa zdôraznila, že aj keď žalovaný identifikoval problém z akého dôvodu je kanál nepriechodný a keď táto časť nepriechodného kanála sa nachádzala mimo bytu žalobkyne napriek tomu opätovne žalovaný vykonal zásah čistenia kanalizácie cez byt žalobkyne, pričom žalobkyni nikto z prítomných zamestnancov žalovaného nevysvetlil a ani neuviedol, že môže odmietnuť vykonanie úpravy cez jej byt. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo strany objednávateľa bolo prekvapením keď im žalovaný zaslal faktúru za opakovaný výkon. Predmetná faktúra bola žalovanému zo strany objednávateľa vrátená, nakoľko objednávateľ túto faktúru neuznal, pretože mal za to, že išlo o reklamáciu predtým objednanej služby, ktorú žalovaný vykonal dňa 25.12.2017 nekvalitne. Žalobkyňa ihneď ako zistila, že dlažba a parkety sa začali v kúpeľni odúvať, kontaktovala žalovaného a požiadala ho o súčinnosť. Žalovaný obratom poskytol žalobkyni všetky potrebné údaje k nahláseniu škodovej udalosti.

5. Súd vo veci opakovane pojednával. Vykonal dokazovanie obsahom listín a fotografií predložených stranami sporu ako aj výsluchom svedkov a žalobkyne a zistil nasledujúce: 5.1. Z faktúry č. XXXXXXXX (č.l. 6) vyplýva, že žalovaný fakturoval W.- Z. XXX za zásah na kanalizácii zo dňa 25.12.2017 sumu 439,20 €. 5.2. Z faktúry č. XXXXXXXX (č.l. 7) vyplýva, že rovnako žalovaný fakturoval W.- Z. XXX za zásah na kanalizácii zo dňa 29.12.2017 sumu 229,28 €.

5.3. Pokiaľ ide o rozsah spôsobenej škody tento žalobkyňa preukázala faktúrou od dodávateľa MVT- TECH s.r.o. zo dňa 08.04.2019 s tým, že bola vykonaná výmena keramickej dlažby, laminátovej podlahy, obložkovej zárubne drevenej bielej, skrinky pod umývadlom s dvoma zásuvkami, odstránenie starej dlažby a položenie novej dlažby, demontáž starej plávajúcej podlahy a montáž novej podlahy, osadenie zárubne, spotrebný materiál, čistenie a dezinfekcia interiéru po fekáliách a dopravné v celkovej výške 2 544,85 €. Zároveň žalobkyňa príjmovým dokladom zo dňa 08.04.2019 preukázala, že túto sumu v plnom rozsahu uhradila. 5.4. Žalobkyňa ďalej súdu predložila zápis obhliadky škodovej udalosti zo dňa 16.03.2018 kde Komunálna poisťovňa prostredníctvom svojho likvidátora Ľubomíra Galka vykonala súpis škôd u žalobkyne, ku ktorému malo dôjsť spätným výrazom vody a splaškov. V súpise škôd sa uvádza poškodená keramická dlažba, laminátová plávajúca podlaha, drevená obložková zárubňa, podlaha v kúpeľni a v spálni. 5.5. Listom zo dňa 05.02.2019 (č.l.12) si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému náhradu škody kde uviedla, že výsledkom jej predchádzajúcej žiadosti bola odpoveď žalovaného, že poisťovňa odmieta škodu uhradiť. Komunikovala s pánom I., ktorý ju vyzval k strpeniu, že to s poisťovňou dorieši tento však následne s ňou prerušil kontakt. 5.6. Predžalobná výzva na zaplatenie sumy 2 544,85 € bola žalovanému doručená dňa 06.08.2019 (č.l. 13-14). 5.7. Z pracovného listu zo dňa 25.12.2017 (č.l. 29) vyplýva, že v tento deň sa zásah mal uskutočniť od 07:30 do 09:30 hod. dvoma pracovníkmi, pričom pracovný list podpísala žalobkyňa za W. - Z. XXX. Rovnakým spôsobom žalobkyňa podpísala aj pracovný list o zásahu zo dňa 29.12.2017, ktorý mal trvať od 09:00 do 10:30 hod. ako čistenie a od 10:30 do 11:50 hod. ako monitoring (č.l. 31). Pri oboch čisteniach malo byť použité množstvo vody na prerazenie kanalizácie v rozsahu 2 m3. 5.8. Z fotiek nachádzajúcich sa v súdnom spise na č.l. 12-47 je zreteľné poškodenie obložkovej zárubne, podlahy, skrinky pod umývadlom ako aj množstvo vody a fekálií na podlahe kúpeľne a plávajúcej podlahy v spálni. Zároveň sa tam nachádza fotografia o otvorených dvoch šachtách, cez ktoré sa vykonávalo čistenie. K tomuto obrázku žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 uviedla, že tam je ešte jedna šachta, cez ktorú bolo potrebné zásah vykonať, pričom cez túto šachtu sa prvý zásah dňa 25.12.2017 nevykonával. 5.9. Na pojednávaní konanom dňa 17.02.2020 boli vypočutí zamestnanci žalovaného, ktorí sa zúčastnili zásahu u žalobkyne dňa 25.12.2017 a dňa 29.12.2017. Svedok G. uviedol, že sa zúčastnil na čistení kanalizácie v obidvoch dňoch. Dňa 25.12.2017 mali poučiť žalobkyňu o riziku čistenia v interiéry s tým, že títo vzhľadom na vianočné obdobie trvali na vyčistení. Vždy keď vyšlo trochu vody, túto pozbierali a následne pokračovali v práci. Nie je si vedomý, žeby voda vytiekla až do spálne. Dňa 29.12.2017 sa znova vrátili kvôli upchatiu kanalizácie. Doniesli so sebou kameru a zistili kde je chyba. Následne sa im to podarilo prečistiť a dňa 29.12.2017, čiže pri druhom zásahu už žiadna voda spätne vyraziť nemala. Ďalej uviedol, že poučili žalobkyňu a jej druha o tom, že inak sa kanalizácia ako cez ich byt vyčistiť nedá. Svedok tvrdil, že vyčistenie iným spôsobom možné nebolo. Svedok ďalej uviedol, že v prípade ak vyrazí splašková voda, prerušia prácu, túto pozbierajú a následne pokračujú v čistení kanalizácie. Keď pri podpise pracovného listu žalobkyňou opúšťali byt žiadna splašková voda tam už prítomná na podlahe nebola. Pri prečisťovaní kanalizácie si všimol, že vychádzajú na povrch vlhčené utierky, čo bolo podľa neho príčinou upchatia kanalizácie. Na otázku sudcu uviedol, že pri príchode do bytu si v spálni alebo kúpeľni nevšimol žiadne poškodenie po vytečenej vode. Čo sa týka výsluchu svedka Z. tento uviedol, že čistenia sa zúčastnil dňa 29.12.2017. Čistenie sa znova vykonávalo z interiéru bytu a pri príchode si nevšimol žiadne známky poškodenia po vyrazenej splaškovej vody. Kamerou prehliadali potrubie a zistili, že je čiastočne znova upchaté vlhčenými utierkami. Svedok S. uviedol, že čistenia kanalizácie sa zúčastnil dňa 25.12.2017. Po príchode na miesto zistili, že problém je v záchode žalobkyne, pretože iné byty problém nemali. Následne pred začatím práce mali žalobkyňu a jej druha upozorniť na to, že pri čistení môže dôjsť vytečeniu vody. Po tomto poučení žalobkyňa zo zásahom súhlasila. Pri príchode do bytu si svedok žiadne zjavné poškodenie podlahy, dlažby alebo zariadenia nevšimol. Svedok rovnako uviedol, že iná možnosť ako vyčistiť kanalizáciu mimo byt žalobkyne neexistovala. Pokiaľ ide o množstvo vyrazenej vody uviedol, že pozbierali 2 - 3 vedrá vody, a to bolo všetko. 5.10. Súd rovnako vypočul likvidátora Komunálnej poisťovne Ľubomíra Galka, ktorý uviedol, že žalobkyňou boli kontaktovaní niekedy v marci 2018 a následne teda vykonal v jej byte ohliadku. Zápis z ohliadky bol už oboznamovaný vyššie. 5.11. Na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 vypovedala žalobkyňa, jej terajší manžel ako aj brat. Ich vyjadrenia boli odlišné od vyjadrení zamestnancov žalovaného. Žalobkyňa predovšetkým uviedla, že na Štedrý deň teda 24.12.2017 spozorovali, že je problém pri splachovaní záchoda. Následne

si teda na internete hľadala firmy, ktoré sa zaoberajú čistením kanalizácie a takýmto spôsobom kontaktovala žalovaného. Po príchode žalovaného na miesto uvádza, že žiadnym spôsobom žalovaného neusmerňovala. Vychádzala z toho, že sú to profesionáli v oblasti, v ktorej vykonávajú činnosť, preto vedia, čo majú robiť. Žiadnym spôsobom ich neprehovárala, ani inak nenútila, aby čistenie z interiéru bytu vykonali. Uviedla, že pracovný list dňa 25.12.2017 podpísala bez pripomienok, pretože sa javilo, že práca bola vykonaná riadne, a preto nemala žiadne pripomienky. Rovnako tak urobila aj dňa 29.12.2017. Vo vzťahu k množstvu vyrazenej vody však poprela vyjadrenia zamestnancov žalovaného, že voda vyrazila v takom malom množstve, naopak uviedla, že v podstate všetka voda, ktorá sa striekala do kanalizácie cez miesto kde je umiestnený záchod sa vracala späť spolu so splaškami. Ohradila sa voči tomu, že upchatie záchoda spôsobili oni. Zvýraznila, že v byte trvalo nebývajú. Bývajú tam iba prechodne a nebýva tam ani nikto iný. Vlhčené utierky ona ani nikto jej v rodine nepoužíva. Ozrejmila však, že jej byt je na prízemí a teda všetka splašková voda zo záchodov susedov prechádza cez jej potrubie a potom vonku do kanalizácie, tzn. že ak sa aj v potrubí našli vlhčené utierky mohli pochádzať od kohokoľvek iného, ktorého splašková voda prechádzala cez kanalizáciu v jej byte. Následne ozrejmila, že pri monitoringu 29.12.2017 si mysleli, že problém je spôsobovaný tým, že potrubie prerástli korene. Z monitoringu bolo zrejmé, že problém nie je v ich byte, ale v spoločnej časti kanalizácie mimo jej bytu, kde z dôvodu určitých predmetov sa množila a zachytávala špina, ktorá znamenala to, že sa splašky vracali cez jej záchod. Po druhom čistení nasledujúci rok v lete robili opravu kanalizácie kde zistili, že to vlastne neboli korene, ale bol to akýsi materiál podobný lyku, ktorým sa vypĺňajú špáry medzi potrubiami. Zároveň však zdôraznila, že po prvom čistení sa hneď objavil ďalší problém, ale po druhom čistení dňa 29.12.2017 sa už problém neobjavil. Zároveň uviedla, že dodatočne zistila, že bolo možné vyčistiť kanalizáciu aj mimo čistenia cez interiér jej bytu a to cez na to špeciálne urobenú šachtu, o ktorej však nevedela a zamestnanci žalovaného jej otázky v tomto zmysle nekládli, ale stále tvrdili, že čistenie sa nedá vykonať iným spôsobom ako cez jej byt. Následne vypovedal jej manžel a brat, ktorí boli v čase obidvoch zásahoch prítomní na mieste a títo výrazne popreli tvrdenia zamestnancov žalovaného o nepatrnom výraze množstva voda a splaškov pri čistení kanalizácie. Uviedli, že naopak táto voda vystrekovala až na skrinku v kúpeľni, pričom kúpeľňa je rozmerovo malá max. 4-5 m2, a táto voda zasahovala až na zárubňu dverí a podlahu v spálni. Množstvo vody a splaškov bolo viditeľné, tzn. že sa to nestíhalo čistiť počas prebíjania kanalizácie, preto vždy všetko následne v gumákoch dočisťovali po odchode žalovaného z miesta zásahu, keďže na podlahe ostalo 8 až 10 cm rôznych fekálií a odpadu. Čo sa týka samotného postupu pri vzniknutej škode žalobkyňa v zhode so svojim manželom uviedla, že po vianočných sviatkoch byt opustili a vrátili sa do neho až v januári 2018. Vtedy si všimli problém s vydutou podlahou, s kachličkami, zárubňou, skrinkou, preto vzhľadom na to, že žalobkyňa má poistenú domácnosť kontaktovala najprv svojho poisťovateľa. Na svojom mobilnom telefóne počas pojednávania súdu ako aj žalovanému sprístupnila list, resp. súpis škôd vykonaný dňa 29.01.2018 likvidátorom ČSOB poisťovne. Následne jej však táto poisťovňa oznámila, že pod jej poistenie škoda nespadá, keďže bola spôsobená činnosťou žalovaného a nie náhodnou udalosťou. Preto vstúpila do jednania so žalovaným kde jej pán Tkáč, ktorý tam pracuje ako finančný riaditeľ oznámil poisťovateľa ich firmy. Tohto v marci 2018 kontaktovala a bola vykonaná ohliadka bytu pánom Galkom, čo bolo už uvedené vyššie odôvodnení tohto rozsudku. Následne však znova dostala odpoveď, že ani poistenie žalovaného vzniknutú škodu nehradí, na čo jej pán I. mal uviesť, aby bola trpezlivá, že sa odvolali voči rozhodnutiu poisťovne a niekedy to má taký dlhší priebeh. Následne sa pán I. odmlčal a k riešeniu veci už ďalej nedochádzalo, preto si nechala vadné časti zariadenia bytu odstrániť a vymeniť firmou, čo preukazuje predloženou faktúrou.

6. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že je dostatočne preukázané, že ku škode na zariadení bytu došlo výlučne prevádzkovou činnosťou žalovaného. Tvrdenia žalobkyne súd pokladal za logické a dôveryhodné. Predovšetkým súd prihliadal na to, že sami zamestnanci žalovaného pri prvom ani druhom zásahu si nevšimli poškodenia bytu, ktoré viedli k uplatneniu škody zo strany žalobkyne. To netvrdila ani žalobkyňa a táto uviedla, že tieto škody spozorovala až koncom januára 2018 keď sa do bytu vrátila. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie bytu pred zásahom žalovaného poškodené nebolo a zároveň, že škoda nevznikne za 4 dni (od prvého do druhého zásahu). Tu je potrebná poznámka zo strany súdu, že aj bez odborných znalostí je zrejmé, že vytečené fekálie vrátane vody a rôzneho odpadu nespôsobia škodu bezprostredne ale je zrejmé, že voda si najprv hľadá miesto zatečenia (pod podlahu, dlažbu a pod.) a následne odparovaním spôsobuje škodu, čo trvá určitý čas. V tomto prípade to spozorovala žalobkyňa koncom januára 2018 a pritom zo strany žalovaného nebolo tvrdené, žeby nejakým spôsobom svojim konaním k vzniku škody prispela alebo ju mohla minimalizovať. Následne bol ďalej logický aj postup žalobkyne, že sa najprv pokúšala túto škodu riešiť ako poistnú udalosť cez svojho poisťovateľa a

keď neuspela, tak následne cez poisťovateľa žalovaného a keď neuspela ani tam, dala si opravy vykonať na vlastné náklady, a teraz sa dožaduje ich refundácie žalovaným. Žalovaný uvádzal, že v konečnom dôsledku podľa jeho názoru ich činnosť prispela k vzniku škody až sekundárne, pretože problém bol v samotnej kanalizácii, ktorá sa upchávala z dôvodu určitej vady, a teda to viedlo k tomu, že bolo nutné ju čistiť a pri tomto čistení dochádza aj k spätnému vracaniu vody. Táto námietka žalovaného je však podľa súdu pre posudzovanie veci právne irelevantná. Súd ju chápe iba ako snahu vykreslenia situácie tak, že žalovaný vznik škody nezavinil alebo ho nezavinil výlučne. Súd tak ako je však uvedené ďalej ani netvrdí, že žalovaný spôsobil škodu úmyselne alebo z nedbanlivosti, v tomto prípade je škoda vedľajším následkom jeho prevádzkovej činnosti, avšak vzhľadom na objektívnu zodpovednosť to postačuje na to, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené.

7. Podľa

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. (2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. (3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Podľa - (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa - Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

8. Charakter prevádzkovej činnosti je charakterizovaný judikatúrou. Vzhľadom na totožnú právnu úpravu v bývalom v Českej republike, tak súd poukazuje na O rozhodnutie NS ČR sp. zn. - Provozní činností se podle této úpravy rozumí zpravidla soustavně prováděná činnost, která je organizována právnickou či fyzickou osobou (podnikatelem) v určitém provozu a která - i kdyby nebyla vymezena v jejím předmětu činnosti - je součástí její faktické činnosti a její provozní povaha vykazuje znaky potencionálního rizika vzniku škod buď pro samotný charakter činnosti či vlastnosti věci při ní použité. Předpokladem odpovědnosti zde není porušení právní povinnosti, nýbrž zákonem kvalifikovaná skutečnost (škodní událost), která byla příčinou vzniku škody. Vyvolávajícím činitelem vzniku škody může být sama činnost, jež má provozní povahu, avšak jen tehdy, byl-li škodlivý následek ůsoben právě povahou této činnosti, tedy jejími typickými či charakteristickými vlastnostmi, jimiž se projevuje navenek, popřípadě za obdobných podmínek i věc při provozní činnosti použitá. Není přitom rozhodující, zda provozní činnost probíhala bezvadně, nýbrž podstatné je, zda právě samotná činnost či při ní použitá věc svou povahou zapříčinila vznik škody. Škoda vyvolaná provozní činností je totiž důsledkem specifického charakteru určitého provozu. 9. V prejednávanej veci išlo o prerazenie upchatého potrubia vodným prúdom cez záchod v byte žalobkyne. Išlo teda nepochybne o prevádzkovú činnosť žalovaného vykonávanú pre neho bežným spôsobom. Charakteristickým znakom tejto činnosti je použitie vodného prúdu, u ktorého môže dôjsť k jeho spätnému vráteniu a vytečeniu z miesta vstupu do potrubia. Nie je podstatné, či sa činnosť vykonáva v exteriéri alebo interiéri. Podstatné nie je ani sporné poučenie (z hľadiska jeho preukázania) žalobkyne o možnosti vzniku škody spätným vytečením vody a ňou prinesenými splaškami. Sami zamestnanci žalovaného uviedli, že čistenie nebolo možné vykonať inak ako z bytu žalobkyne aj keď ako vyplynulo z jej výpovede, táto následne zistila, že existoval akýsi špeciálny vstup na vykonanie čistenia bez rizika vzniku škody. Uvedenú možnosť však mal ako prvú skúmať práve žalovaný ako profesionál vo vykonávanej činnosti. Tvrdené sporné poučenie zamestnancov žalobkyne o možnom spätnom výtoku, tak zodpovednosť žalovaného žiadnym spôsobom neobmedzuje. O spoluzavinení žalobkyne ( ) by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by žalovaný žalobkyni uviedol potrebu urobenia konkrétnych úkonov z jej strany, ktoré by preukázateľne vznik škody mohli obmedziť a táto napriek tomu, žeby ich vykonanie bol v jej silách, uvedené nerešpektovala. Uvedené však zo strany žalovaného nebolo ani len tvrdené. 10. Je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci na vznik škody sa vyžadovala a) prevádzková činnosť, b) škoda a c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Vznik zodpovednosti žalovaného pri objektívnej zodpovednosti ako zodpovednosti za výsledok nebol viazaný na jeho zavinenie. Túto otázku teda súd skúmať nemusel. 10.1. Napriek tomu je však súd presvedčený o zodpovednosti žalovaného aj keby bola vybudovaná na princípe zavinenia. Podľa NS ČR sp. zn. - Příčinná souvislost jako jeden z nezbytných

předpokladů odpovědnosti za škodu je tedy dána tehdy, je-li škoda podle obvyklého (přirozeného) chodu věcí i obecné zkušenosti, respektive poznatků adekvátním následkem protiprávního úkonu či škodní události. Základním kritériem, ze kterého vychází teorie adekvátnosti, je objektivní předvídatelnost škodního následku. Při úvaze o předvídatelnosti vzniku škody jde vždy o posouzení skutečností, jež jsou v době protiprávního jednání či škodní události do jisté míry potenciální a nahodilé. Súd je teda presvedčený, že skutočnosti, ktoré spôsobili škodu boli pre žalovaného predvídateľné, čo potvrdili aj jeho zamestnanci. Je teda v dnešnej modernej dobe oprávnené sa domnievať, že žalovaný by mal byť na vzniknutú situáciu pripravený a mať prostriedky na zabránenie alebo aspoň minimalizovanie možných škôd z jeho činnosti. Ako však vyplynulo z výpovede svedka Martausa, žalovaný nemal ani vedrá na vylievanie vody. Rovnako aj podľa NS SR sp. zn. - Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Pravda, protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. 10.2. Súd nezistil ani dôvody možného zbavenia sa zodpovednosti podľa , pričom podľa NS ČR sp. zn. - Neodvratitelnou událostí <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boovsgc3dpon2a&conversationId=583390> nemající původ v provozu je okolnost, která objektivně nemá svůj původ „uvnitř“ provozu a která nesouvisí s organizací, řízením a realizací provozu, např. událost <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boovsgc3dpon2a&conversationId=583390> ůsobená zejména vnějšími přírodními silami (živelní událost), které nemohlo být provozovatelem zabráněno ani nemohla být objektivně odvrácena, a to ani při vynaložení takového úsilí, jež by bylo možné vynaložit. 10.3. Výška škody žalovaným namietaná nebola.

11. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov: - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

- výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 11.1 Žalovaný bol na plnenie vyzvaný dňa 06.08.2019, plniť mal 07.08.2019 a dňom 08.08.2019 sa dostal do omeškania. 11.2 Základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,00% ročne, čo predstavuje výšku úrokov z omeškania 5,00% ročne.

12. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10.1. Žalovaný v konaní neúspešný je povinný nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania. 10.2. Keďže štát preddavkoval trovy konania vo forme svedočného a náhrada trov štátu už priamo predmetom úpravy nie je, súd poukazujúc na článok 4. ((1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.) postupoval spôsobom predtým upraveným v veta prvá (Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.) a priznal štátu právo na refundáciu zaplatených trov od neúspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.

Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.