Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B4-20P/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Kalatom vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, G. a otec - D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, G., zast. JUDr. Zuzanou Kamenskou, PhD., advokátkou, so sídlom Miletičova 44, Bratislava, za účasti Rady pre práva dieťaťa, Spartakovská 3, Trnava, IČO: 42 290 422 o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava IV dňa 10.05.2023, žiadal otec, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.09.2019 č.k. -210 v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny víkend od piatku od 16.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. Počas sviatkov a prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi tak, že počas jarných prázdnin pre daný školský rok každý párny rok od posledného dňa vyučovania pred prázdninami od 15.00 hod. do prvého deň vyučovania po prázdninách do 8.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od posledného dňa vyučovania pred prázdninami od 15.00 hod. do prvého deň vyučovania po prázdninách do 8.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi od 01.07. od 17.00 hod. do 15.07 do 17.00 hod.. a od 01.08. od 17.00 hod. do 15.08.do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny rok od 28.12. od 10:00 hod. do 02.02. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 23.12 od 18.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bude školské zariadenie, ktoré deti aktuálne navštevujú. V čase školských prázdnin, sviatkov a v dňoch, keď sa deti nebudú nachádzať v školskom zariadení bude miestom ich prevzatia a odovzdania aktuálne bydlisko matky.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k.. -210 zo dňa 24.09.2019 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou platiť výživné vo výške 300,- eur mesačne na každé maloleté dieťa a styk otca neupravil a ponechal na dohodu rodičov. Zároveň súd nariadil výchovné opatrenie rodičom a maloletým deťom v rozsahu 50 hodín, ktoré sa malo realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave s tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave podá súdu správu o výsledku nariadeného výchovného opatrenia v lehote 60 dní od ukončenia výchovného opatrenia. Súd konštatoval, že na tejto náprave musia v prvom rade pracovať rodičia a hlavne otec, ktorý podľa názoru

súdu pomoc odborníkov riadne neprijal. Z uvedených dôvodov súd zatiaľ právo otca stretávať sa s deťmi neupravil a konštatoval, že to a či sa v budúcnosti právo otca stretávať s deťmi upraví, bude záležať na rodine, či úspešne absolvuje nariadené výchovné opatrenie. Odvolací súd právo otca na styk s maloletými deťmi nespochybnil, avšak za súčasnej situácie v rodine a nastavenia maloletých nie je možné upraviť režim stretnutí, keď stav maloletých a napokon aj komunikácia rodičov si vyžaduje intervenciu odborníkov a rešpektovanie ich odporúčaní rodičmi. Zároveň odvolací súd apeloval na rodičov, aby boli nápomocní, súčinní a kooperatívni a pomohli svojim deťom pri riešení tohto problému, pretože v prípade, že nedôjde k reparácii vzťahu maloletých detí k otcovi, ich prežívanie bude mať dopad na ich budúcom psychickom vývine a môže sa odzrkadliť na ich správaní v dospelosti. Zo záverečnej správy o realizácii výchovného opatrenia zo dňa 07.12.2020 vyplýva, že rodičia počas nariadeného výchovného opatrenia s referátom spolupracovali, zúčastnili sa na každom dohodnutom sedení. Z toho je zrejmé, že otec sa v snahe o obnovenie vzťahu s deťmi zúčastňoval všetkých stretnutí, spolupracoval a plnil pokyny odborníkov. Nemožno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie v rozsudku, že otec pomoc odborníkov riadne neprijal. Psychológovia tiež dospeli k zisteniu, že medzi rodičmi prakticky nefunguje ani základná komunikácia a informovanie sa o maloletých deťoch. Toto zistenie vníma otec ako relevantné, nakoľko matka neposkytuje otcovi informácie o deťoch, neoznámila mu kontaktné číslo na ňu a maloletých, nedáva žiadne návrhy ako vzniknutú situáciu riešiť a každý jeho návrh odmietne skrývajúc sa „prianie a názor detí“. Matka do dnešného dňa nepredložila otcovi ani kolíznemu opatrovníkovi správu alebo iný dôkaz preukazujúci splnenie jej rodičovskej povinnosti spočívajúcej v tom, aby deti navštevovali psychológa lebo iného špecialistu za účelom budovania ich psychickej odolnosti, ktorá je potrebná tak pre nápravu vzťahu detí s otcom, ako aj pre samotné zlepšenie kvality ich života. Na základe odporúčania kolízneho opatrovníka sa organizácia Úsmev ako dar pokúsila kontaktovať obidvoch rodičov, pričom otec reagoval na prvú výzvu a dohodol si stretnutie. Na ďalších stretnutiach otec absolvoval edukáciu v smere nekonfliktnej komunikácie a komunikačných zručností pre prípad, že ho jedného dňa deti budú kontaktovať tak, aby došlo k náprave ich vzťahu. Od rozhodnutia odvolacieho súdu nastala zmena pomerov spočívajúca najmä v tom, že uplynuli takmer dva roky, maloleté deti sú staršie zrelšie, avšak počas ktorých sa však nerealizoval styk otca s maloletými deťmi a to ani formou asistovaného styku, tak ako sa rodičia dohodli počas výchovného opatrenia a obidvaja rodičia s touto formou súhlasili. Otec sa dňa 06.06.2022 osobne dostavil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, že matka sa odmieta zúčastňovať na stretnutiach v Úsmeve ako dar a žiadal o pomoc z dôvodu, že matka mu neposkytuje informácie o deťoch, nekonzultuje s ním výber strednej školy pre deti, nevie či deti chodia ku psychológovi alebo nejakému terapeutovi. Keď sa otec v e-maily zo dňa 23.04.2023 úprimne opýtal matky, či deti nepotrebujú pomoc a chce sa informovať, či deti navštevujú nejakého psychológa alebo terapeuta, nakoľko ho žiadny psychológ ako rodiča nekontaktoval, matka opätovne jej vlastný názor odprezentovala ako vôľu maloletých detí a odbila otca s tým, že psychológ súhlas rodičov maloletých detí v ich veku nepotrebuje. Z komunikácie matky je zrejmé, že otca absolútne nerešpektuje ako rodiča maloletých detí, doslova devalvuje jeho rodičovské kompetencie a úplne ho vylúčila zo života maloletých detí. Od ukončenia výchovného opatrenia uplynulo takmer 2,5 roka a otec nemá vedomosť o tom, že by súd prvej inštancie splnil svoju povinnosť a vyhodnotil, či výchovné opatrenie splnilo svoj účel, prípadne nariadil v záujme maloletých detí ďalšie výchovné opatrenie otcovi a maloletým deťom, resp. nariadil prostredníctvom neodkladného opatrenia asistovaný styk otca s maloletými deťmi alebo prijal iné vhodné opatrenie smerujúce k obnoveniu vzťahu otca s maloletými deťmi a rešpektovaniu práv maloletých detí na rovnoprávny kontakt s obidvomi rodičmi zaručený Dohovorom o právach dieťaťa. Rozhodnutie súdu v časti neupravenia styku otca s deťmi je nevykonateľné a matka ho zneužila v jej prospech, aby otca úplne odrezala od akéhokoľvek kontaktu s maloletými deťmi a dokonala jej zámer úplne otca vytesnať zo života maloletých detí. Matka všetky žiadosti otca o stretnutie s deťmi odmietla s odôvodnením, že sa deti s otcom stretnúť nechcú a ona ich do toho vzhľadom na ich vek nebude nútiť. Otec sa aj napriek jeho snahám a žiadostiam nestretol s deťmi nielen osobne, ale nemohol a nemôže sa s nimi kontaktovať ani telefonicky alebo písomne, nakoľko matka otcovi odmieta poskytnúť telefonický, e-mailový alebo akýkoľvek iný kontakt na maloleté deti. Otec pokladá správanie matky za spôsob jej manipulácie s cieľom vyvolávať v ňom pocit viny a vlastného zlyhania. Momentálny postoj maloletých detí, ktoré sa dopracovali až k odmietaniu otca je patologickým a podľa názoru otca ho zapríčinila (ne)vedome matka a jej negatívny postoj voči k otcovi. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru otca neupravenie styku s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím nie je v záujme maloletých detí, pretože nedochádza k žiadnemu kontaktu otca s maloletými deťmi a ich vzájomné citové väzby oslabli ešte viac. Otec je toho názoru, že je v záujme zachovania základného práva detí na výchovu oboma rodičmi a rovnomerný styk s oboma rodičmi predmetné rozhodnutie čo najskôr zmeniť, nakoľko sa citová priepasť medzi ním a deťmi každým dňom zväčšuje. Otec maloleté deti ľúbi, má záujem sa

s nimi stretávať, starať sa o ne a vychovávať ich. Otec je stále presvedčený, že príčinou odmietavého postoja detí k nemu je manipulácia detí zo strany matky, ktorá sa chce otcovi pomstiť za to, že podal návrh na rozvod manželstva a najväčším trestom pre otca je strata jeho milovaných detí, ktoré nevidel takmer dva roky.

3. Podaním doručeným súdu dňa 13.06.2023 matka uviedla, že právny zástupca otca citoval, že súd apeloval na rodičov, aby boli nápomocní, súčinní a kooperatívni. Bohužiaľ s takým správaním, aké predvádza otec (direktívne, násilné, bez možnosti dialógu, ultimatívne a požadujúce) nebolo možné v žiadnom prípade rodičovsky spolupracovať, a to ani v poslednej dobe, a ani od narodenia detí. Aj preto si dalo Centrum podmienku, aby otec absolvoval individuálnu psychoterapiu v intervaloch raz týždenne a tiež podmienku, aby otec zmenil výchovný štýl. Podľa súdneho znalca Mgr. Balka, maloleté deti majú z psychologického hľadiska závažné narušené citové a emocionálne väzby vo vzťahu k otcovi, ktorého vnímajú negatívne, vyhýbajú sa mu, odmietajú prirodzený kontakt s ním, ich vzájomné interakcie sú konfliktogénne a pre maloleté deti neurotizujúce až trumatizujúce. Maloleté deti až zraňujúco prežívajú nátlakový a hostilný štýl komunikácie otca, tak vo vzťahu k matke, ako aj vo vzťahu k nim. Podľa názoru súdneho znalca nie je primárnou príčinou narušených citových väzieb medzi maloletými deťmi a otcom narušený vzťah rodičov, ale výchovný prístup otca k maloletým deťom. Nie je pravdou, že by konfliktný vzťah medzi rodičmi spôsobil to, že deti vo vzťahu k otcovi prežívajú napätie a majú k nemu zlý vzťah. Znova sa opakuje to, čím už od skončenia výchovného opatrenia otec atakuje matku, aby mu poskytla informácie o tom, ako sa s deťmi realizuje psychologická intervencia. Matka mnoho krát informovala otca, že deti v takom veku, vtedy mali 16 rokov, majú právo žiadať psychológa, aby bez ich súhlasu neposkytoval nikomu žiadne informácie o poradenskom procese, tiež ani rodičom. Otec však túto požiadavku, teraz už 17 ročných adolescentov a ani etický prístup psychológa, absolútne neakceptoval, pretože to je zase v rozpore s jeho názorom. Právny zástupca otca informoval súd, že rovnako za dôležité považuje otec upriamiť pozornosť na skutočnosť, že obidvaja rodičia súhlasili s možnosťou, že by sa otec stretával s deťmi za prítomnosti Centra pre deti a rodiny. Matka uviedla že je to pravda, ale otec už neuviedol to, že Centrum pre deti a rodiny si dal podmienku, že je ochotné participovať na stretávanie sa otcom s deťmi, ale vtedy, keď otec absolvuje individuálnu psychoterapiu a zmení výchovný štýl, čo otec nerešpektoval. Úplne bez sebareflexie roky a roky obviňuje matku, že matka ovplyvňuje deti a na základe vplyvu deti odmietajú otca. Otec sa stále cíti ako úplné neviniatko, ktoré je obeťou agresívnej matky, ktorá štve deti proti nemu a on na tom, ako ho negatívne prežívajú deti, absolútne sám neparticipuje. Otcovo obviňovanie matky nemá hranicu a je nekonečné. K tomu, aby otec začal situáciu odmietania detí stretávania sa s ním brať objektívnejšie stačí, aby využíval sebareflexiu, ktorú on absolútne odmieta. Obviňovanie matky je agresívne a ničím nepodložené. Realita správania sa otca deťom, ktorých miluje, bola a je úplne iná. Aký je to podľa nej milujúci otec, keď súdny znalec je nútený prerušiť vyšetrenie, aby chránil deti pred tvrdým a netolerantným správaním sa otca a to v čase vyšetrenie, keď surovo zhodil syna zo schodov, až syn musí byť lekársky ošetrený a často v návale hnevu stláčal synovi prst pod jeho pazuchou, pretože vie, že je to bolestivé, keď v konflikty otca so synom musela viackrát riešiť polícia, keď syn v mori volá o pomoc, pretože dostal kŕč a otec na brehu namiesto toho, aby skočil za ním do vody, sa otočí k synovi chrbtom a posielala za synom matku, keď deti z otcovho agresívneho správania sa k nim, majú traumu, ako to konštatoval súdny znalec a aj pani I. v záverečnej správe výchovného opatrenia len s tým rozdielom, že účelovo sa vyhla uviesť príčinu tej traumy u detí. Návrh otca rozsudku, je pre deti zdravotné úplne ohrozujúci, zvlášť kvôli tomu, že u maloletého C. cukrovka prvého stupňa ešte nie je stabilizovaná, hladina cukru je ešte veľmi ale veľmi labilná a dynamicky, nepredvídateľne kolíše, zvlášť v noci. Matka veľa nocí, aj na úkor svojho spánku, monitoruje v kontakte so synom stav hladiny cukru v krvi. Ak by hladina cukru klesla na okolo dva stupne, vzniká automaticky stav kómy a maloletý C. by mohol padnúť do bezvedomia a aj zomrieť. Treba brať do úvahy, že hladina cukru v krvi veľmi silno po podlieha stresu. Súd by tiež mal brať do úvahy prvé znalecké vyšetrenie, ktoré bolo uskutočnené komplexne s celou rodinou a hlavne s deťmi. Diagnostické závery nemôžu byť zastarané, pretože znalec sa vyjadril k tomu, ako prežívali deti otca v minulosti, čo im spôsobil traumu a narušila sa vzťahová väzba, ktorá sa formuje do 3 rokov aj k tomu, ako ho prežívali v čase vyšetrenia.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.09.2019 č.k. -210 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.07.2021 č.k.. -282, súd manželstvo

otca a matky rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, určil, že obidvaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, zaviazal otca povinnosťou platiť na výživu maloletého C. sumu 300,- eur mesačne, na výživu maloletej A. sumu 300,- eur mesačne. Zároveň nariadil výchovné opatrenie pre rodičov a maloleté deti v rozsahu 50 hodín, ktoré sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave s tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave podá súdu správu o výsledku nariadeného výchovného opatrenia v lehote 60. dní po ukončení výchovného opatrenia. Právo otca stretávať sa s maloletými deťmi sa neupravuje a ponecháva sa na dohodu rodičov a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Z Úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 06.06.2022 vyplýva, že nakoľko sa matka odmieta zúčastňovať na stretnutiach v organizácii Úsmev ako dar, je nútený si toto vynucovať súdnou cestou. Matka otca vôbec neinformuje o deťoch v prípade, ak tak s dvoj týždňovým oneskorením. Nevie, kam idú deti do školy, ani kam chodia k psychológovi.

7. Zo Záverečnej správy rodičov maloletých detí organizácie Úsmev ako dar zo dňa 08.07.2022 vyplýva, že na základe odporúčania Úradu práce, sociálnych veci zo dňa 27.10.2021 sa pokúsili kontaktovať oboch rodičov. Otec reagoval na prvú výzvu a dohodol si s nimi stretnutie, ktoré sa realizovalo v priestoroch Úsmev ako dar. Na týchto stretnutiach prešli rodinnú situáciu z jeho pohľadu, absolvoval edukáciu v smere nekonfliktnej komunikácie, nastavenia a komunikačných zručností v prípade, že ho jeho deti jedného dňa budú kontaktovať tak, aby došlo k náprave vzťahu s deťmi. Matka výchovné opatrenie odmietla prostredníctvom e-mailov. Odporúčali nariadiť výchovné opatrenie obom rodičom a deťom s cieľom nápravy vzťahov medzi deťmi a rodičmi. Zároveň odporučili znalecké dokazovanie psychologické a psychiatrické pre rodinu tak, aby bolo možné pracovať s rodinou podľa potrieb a rozloženia rodiny. Matka sama v mailoch podaných informáciách potvrdila vyššie uvádzaný stav. Na základe týchto skutočnosti uviedli, že odporučené výchovné opatrenie neplní svoj účel pre nespoluprácu matky, jej snahu mariť výchovné opatrenie. Je potrebné odborne a veľmi citlivo v tomto prípade postupovať a pracovať s cieľom nastaviť spoluprácu a komunikáciu s deťmi, v ich najlepšom záujme, a to objektívnom a nie subjektívne vnímanom matkou, čo sa nedarí posúdiť, keďže matka nespolupracuje. (č.l. 45 až 47 v spise)

8. Zo Záverečnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 07.12.2020 vyplýva, že výchovné opatrenie sa začalo realizovať okamžite po nadobudnutí právoplatnosti, keďže ich referát s rodinou pracoval ešte pred rozhodnutím súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že hlavným cieľom nariadeného výchovného opatrenia bolo zlepšenie vzťahov maloletých detí s otcom, v práci s rodinou sa zameriavali primárne na túto oblasť rodinnej situácie. Frekvenciu stretnutí určili tak, že každý druhý týždeň sa maloleté deti stretávali na pôde ich referátu s otcom a v ostatných týždňoch pracovali samostatne s deťmi. Počas výchovného opatrenia, realizovaného na ich referáte v období od novembra 2019 do októbra 2020, sa uskutočnilo 45 sedení. Rodičia počas nariadeného výchovného opatrenia s referátom spolupracovali, zúčastnili sa každého vopred stanoveného termínu, doviedla ich matka. Z prejavov detí však bolo zrejme, že sa výchovného opatrenia nezúčastňujú s radosťou, viackrát sa stalo, že po dohodnutej lehote jednej hodiny sedenie prerušili s tým, že sa necítia príjemne, a odchádzali zo sedenia rozrušené. Plnenie výchovného opatrenia hodnotia ako náročné, nakoľko sa na spoločných stretnutiach detí s otcom zreteľne prejavovala disfunkčnosť ich vzťahu, absencia dôvery detí voči otcovi. Deti viackrát odmietli prevziať od otca dar, ktorý im priniesol pri príležitosti sviatku. Komunikácia detí s otcom sa viedla takmer výlučne prostredníctvom psychológa, na spoločných stretnutiach s otcom nekomunikovali, nereagovali na jeho vyjadrenia a neodpovedali na otázky. Výnimku tvorili iba chvíle, kedy maloletý C. vyčítal otcovi určité incidenty a v nápore emočného prejavu sa obracal priamo na otca. Miestami sa im podarilo stráviť chvíle bez napätia, avšak jedine pri hre alebo rozhovore o neutrálnych témach mimo rodinnú históriu, aj to nie vždy. Maloleté deti počas výchovného opatrenia deklarovali, že otec sa na stretnutiach pretvaruje a svoje slová a skutky nemyslí úprimne. Vyjadrovali sa, že sa nechcú s otcom stretávať, osamote ani na ich referáte, pretože im na sedeniach ubližuje a svojimi vyjadreniami uráža a ponižuje. Najmä maloletý C. veľmi intenzívne prežívať traumatické spomienky z incidentov z minulosti. Zároveň vníma situáciu tak, že on už sa veľakrát snažil o nápravu vzťahu s otcom, keďže navštevuje ich referát 3 roky a otec je ten, ktorý sa nesnaží. S maloletou A. bola komunikácie náročnejšia vzhľadom na jej zdravotné a rečové obmedzenia a zvyk hľadať v bratovi oporu, čím sa často stávalo, že za seba nechala odpovedať maloletého C.. V niektorých momentoch sa maloleté deti javili byť až príliš kritické voči otcovi a jeho prejavom správania. Na individuálnych sedeniach s deťmi pracovali so skutočnosťou, že vysielané prijaté správy v rámci komunikácie môžu mať rôzne významy podľa jednotlivých účastníkov

komunikácie a na zvýšení ich psychickej odolnosti. Na spoločných sedeniach rodičov bolo zjavné, že ich komunikácie je veľmi vyostrená a konfliktná, obaja na seba viackrát reagovali neprimerane až útočne, čo považujú za dôsledok ich vzájomných negatívnych postojov. Medzi rodičmi prakticky nefunguje ani základná komunikácia a informovanie sa o maloletých deťoch. Jediné, na čom sa rodičia zhodli, bolo ich prianie, aby deti odchádzali zo stretnutí s otcom psychicky pohode a nie rozrušené (č.l. 48 až 50 v spise).

9. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. - 110 zo dňa 07.08.2023 súd do konania pribral Radu pre práva dieťaťa, Spartakovská 3, Trnava, IČO: 42 290 422.

10. V podaní doručenom súdu dňa 12.10.2023 otec uviedol, že matka v jej vyjadrení účelovými a nepravdivými tvrdeniami vykresľuje otca ako rodičovské monštrum a najlepší záujem maloletých detí zastrašujúcim a manipulatívnym spôsobom, aby sa súd obával zmeniť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV rozsudkom sp. zn. -210 zo dňa 24.09.2019 v časti neurčenia styku otca s maloletými deťmi. Matka maloletých detí jej argumentáciu v návrhoch a vyjadreniach smeruje k úplnej devalvácii otca maloletých detí a jeho rodičovských zručností, ktorého účelovo vykresľuje ako neschopného a nekompetentného rodiča, ktorý sa nevie postarať o deti a nerešpektuje ich prežívanie, pocity a názory. Nerešpektovanie otca maloletých detí v snahe úplne ho vytesnať, presnejšie až vymazať zo života maloletých detí matka posilňuje účelovou argumentáciou týkajúcou sa matkou dookola uvádzaných tých istých skutočností, ako sa deti otca boja, majú z neho stres, ako im je dobre bez otca a ako sa s ním odmietajú stretávať. Matka účelovo predkladá súdu len tie dôkazy a tvrdenia vytrhnuté z kontextu, aby čo najviac zdiskreditovala otca ako rodiča a útočným spôsobom napáda vyjadrenia otca (a jeho právneho zástupcu) a každú jednu jeho úprimnú snahu otca vo vzťahu k maloletým deťom použije proti nemu. Okrem útočných a nepravdivých argumentov však matka nenavrhla žiadny spôsob, ktorým by si maloleté deti a otec mohli nájsť k sebe cestu a obnoviť ich vzťah. Matka vo vyjadrení zavádza jej tvrdeniami, že s otcom v žiadnom prípade nebolo možné rodičovsky spolupracovať, a to ani v poslednej dobe a ani od narodenia detí. Toto účelové tvrdenie vyvracia samotná skutočnosť, že matka si slobodne otca vybrala za otca ich maloletých detí a ako kompletná rodina spoločne žili v jednej domácnosti 12 rokov. Poukázali na skutočnosť, že samotné maloleté deti uviedli, že ich otec ani raz neudrel. Rodičovsky spolupracovať sa nedalo a ani v poslednej dobe nedá s matkou, čo je preukázané matkiným odmietnutím odbornej pomoci organizácie Úsmev ako dar ako aj ďalších odborných inštitúcií, čo matka v jej vyjadrení zamlčala, rovnako matkiným útočným správaním voči otcovi a jej neustálou snahou vykresliť výlučne seba ako jediného schopného a rodičovsky zručného rodiča, ktorý rozumie deťom a otca označiť za násilného, direktívneho a na deti patógenne pôsobiaceho rodiča, nebezpečného pre maloleté deti. Je nepochybné, že matke neupravenie styku otca s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím vyhovuje, nakoľko si môže svojvoľne konať bez akéhokoľvek postihu skrývajúc sa za názory detí, ktoré im sama manipulatívne vštepuje a zneužíva deti ako nástroj jej osobnej pomsty voči otcovi, ktorý opustil spoločnú domácnosť. Otec je stále presvedčený, že príčinou odmietavého postoja detí k nemu je manipulácia detí zo strany matky, ktorá sa chce otcovi pomstiť za to, že podal návrh na rozvod manželstva a najväčším trestom pre otca je strata jeho milovaných detí, ktoré nevidel takmer dva roky. Matka sa snaží upriamiť pozornosť na osobnostné vlastnosti a psychický stav otca maloletých detí, ale matka je rodič, ktorý má zverené deti do osobnej starostlivosti, dlhodobo ich izoluje od akéhokoľvek kontaktu s otcom, a preto by súd mal skúmať, aký je súčasný psychický stav matky, a či práve ona nepôsobí patogénne na maloleté deti, ktoré majú z matkinej manipulácie nadmerný stres, strach a úzkostlivé stavy opisované matkou.

11. V podaní doručenom súdu dňa 07.11.2023 sa matka vyjadrila, že právny zástupca otca zavádza súd v tom, že deti uviedli, že ich otec ani raz neudrel, čo nie je pravda. Otec niekoľko krát napadol maloletého C. a to až takým spôsobom, že to bolo riešené lekárom. Impulzívne a surovo ho zhodil zo schodov. Je viac dôkazov o tom, ako otec sa surovo správal k maloletému C.. Deti boli tiež svedkom, vtedy boli malé, keď ich otec matku chytil za vlasy a zhodil na podlahu, a ťahal ju po nej. Bol to pre nich veľmi traumatický zážitok, na ktorý nevedia zabudnúť. Otec, aj jeho právny zástupca absolútne odmietajú výsledky a závery znaleckého vyšetrenia E. G., ktorého určil súd. Znalec veľmi podrobne popísal spôsoby správania otca k deťom, ktoré spôsobili deťom traumu. Otec pred súdom argumentuje iným znaleckým vyšetrením, v ktorom znalec konštatuje, že otec deťom traumu nespôsobil a to znalec konštatuje bez toho, aby deti vyšetril. Obe deti sú v kategórii ZŤP a ich príprava do školy vyžaduje jednak veľa času a tak isto aj psychickú rovnováhu. Nútený kontakt s otcom im túto citovú rovnováhu veľmi rozrušoval.

12. Na pojednávaní konanom dňa 06.03.2024 sa otec vyjadril, že mu je ľúto, že sa sem museli dostať, ako aj to, že sem museli ísť deti. Rozpad manželstva je jedna vec, ale je potrebné ju odlišovať od

rodičovstva. Manželstvo ukončil, lebo nechcel, aby deti trpeli. Sú veci z minulosti to je jedna strana, ale na druhej strane myslel, že dá deťom iný pohľad na svet, aby mali mužský vzor, aby nežili len v uzavretom svete. V minulosti neboli len negatívne udalosti, boli aj pozitívne. Do ich veku 10 rokov bolo podľa neho všetko v poriadku. Videnie sveta deťmi je čiernobiele. Kladie si otázku, ako bude vyzerať ich vzťah v budúcnosti, keď si nemajú ako ho budovať. On deti miluje napriek tomu, že ich 4 roky nevidel. Chodia do málotriedky, stretávajú sa len s matkou, jej rodinou, ako si mohli vytvoriť iný pohľad na svet. Nechce, aby sa upierali len na jedného rodiča, chce, aby mali možnosť vytvoriť si vlastný názor. Myslí si, že vzorom správania je rešpektovať oboch rodičov. Ako má s nimi komunikovať, keď už budú mať 18 rokov, keď na nich nemá žiadny kontakt, a preto by to chcel naštartovať teraz, aby sa ten vzťah obnovil. Pokiaľ ide o psychoterapiu voči jeho osobe, nejaká časť mu bola poskytnutá Úsmevom ako dar v rámci výchovného opatrenia sprostredkovaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem toho sa podroboval psychoterapie aj kvôli vlastnému zvládnutiu celej situácie.

13. Matka sa na danom pojednávaní vyjadrila, že deti navštevujú psychologické centrum, ale neuvedie ktoré, nechce, aby otec detí atakoval psychologičku, aby atakoval deti. Matka nesúhlasí s tým, že deti nemajú mužský vzor. Majú ho napríklad v učiteľoch v škole a podobne. Nespochybňuje, že otec je biologickým otcom detí a sama má záujem na tom, aby vzťah medzi otcom a deťmi bol dobrý a ona bude len rada ak sa obnoví. Snaží sa pretransformovať zlé zážitky detí z minulosti, aby ich prekryli dobrými zážitkami, aby tieto zlé zážitky nebrali tak zle, aby sa s otcom chceli stretávať. Ich rozhodnutie je však ich rozhodnutie. Ide o pocity detí, nie o jej pocity.

14. Právny zástupca otca titulom záverečnej reči uviedol, že trvajú na ich návrhu. Aj z toho, čo bolo povedané, aj čo uvádzala vo svojej výpovedi matka, má za to, že matka deti emočne zneužíva, len ona má dosah na formovanie názoru detí. Deti sú dlhodobo odlúčené od otca, 4 roky ich nevidel, nemal na ne žiaden vplyv, žiaden kontakt, nemali možnosť vytvoriť si na neho názor a nemali ani možnosť pretransformovať si negatívne zážitky na pozitívne. Ak by deti mali možnosť sa stretávať s otcom a potom stretávaní by si vyhodnotili, že s otcom nechcú byť, otec by sa na to pozeral inak. Majú za to, že názor detí je neslobodný, ovplyvnený matkou a poukázali na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý viackrát judikoval, že súd nemusí vždy rešpektovať názor detí, ak je takýto postup v súlade s ich záujmom. Matka otca nerešpektuje ako rovnoprávneho rodiča, nerešpektuje právo detí na výchovu oboch rodičov a preto zotrvali na ich návrhu a poukázali, že otec je ochotný urobiť čokoľvek, či už podrobiť sa intervencii alebo realizovať asistovaný styk.

15. Matka titulom záverečnej reči uviedla, že ak by súd súhlasil s návrhom otca, hrozí riziko prehĺbenia traumy detí. Rozhodnutie môže ohroziť štúdium detí, ich budúcnosť. Stále má za to, že to čo absolvoval otec u psychológa J. nie je intervenciou, ktorej sa mal podrobiť na základe odporúčania znalca, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Centra pre deti.

16. Rada pre práva dieťaťa, Spartakovská 3, Trnava, IČO: 42 290 422 titulom záverečnej reči uviedla, že je tu zhoda, že 17 a pol ročné deti si zaslúžia rešpektovať ich názor. Na druhej strane je v najlepšom záujme detí mať vzťah s oboma rodičmi. Deti nie vždy vedia posúdiť, čo je v ich najlepšom záujme a dospelí, aj súd sú tu na to, aby tento najlepší záujem videli nadhľadom. Matka odmietla súdu povedať akej terapii sa deti podrobovali alebo podrobujú. Poukázali pri tom na to, že otec má právo byť informovaný o zdravotnom stave detí. Je otázka, ako matka motivovala deti k zlepšeniu vzťahu otca, keď sa otec s nimi nemal možnosť stretnúť 4 roky, čo predstavuje prakticky 1 ich dospievania. Aj nič nerobenie rodiča, ktorý má deti v starostlivosti v prospech obnovy vzťahu s druhým rodičom je potom zodpovednosťou práve toho referenčného rodiča.

17. Kolízny opatrovník sa titulom záverečnej reči vyjadril, že s ohľadom na verbalizovaný názor detí, ich presvedčenie ako aj vek navrhli, aby súd návrh zamietol.

18. Podľa Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

23. Súd návrhu otca na zmenu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.09.2019, sp. zn. -210 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.07.2021, sp. zn. -282) nevyhovel. Do úvahy pritom bral, a to predovšetkým s ohľadom na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o rodine prejavený názor maloletých detí, a to predovšetkým s ohľadom na ich vek. Maloleté deti už v čase podania uplatnenia návrhu otcom mali takmer 17 rokov, v auguste tohto roku nadobudnú plnoletosť. Hoci sú vo veku, kedy sa ich osobnosť stále buduje, ich aktuálny vek už dáva podklad pre vyššiu váhu pri rozhodovaní súdu.

24. Obe maloleté deti verbalizovali na pohovore s konajúcim sudcom, za prítomnosti kolízneho opatrovníka, že si nevedia aktuálne predstaviť stretávanie s otcom, obaja (maloletý C. intenzívnejšie) poukazovali na nepríjemné zážitky s otcom s minulosti, ktoré vnímali negatívne a cez tieto spomienky sa nedokážu preniesť. Opakovane uvádzali neempatický prístup otca, obviňovanie z jeho strany z klamstiev, nátlakovosť, nerešpektovanie ich vôle, vyvolávanie pocitov viny. Hoci nevedeli tieto zážitky časovo presne zarámcovať, je zrejmé, že sa k zážitkom z minulosti stále vracajú, maloletý si spomínal aj na situáciu, kedy ho mal otec sotiť zo schodov, prekážalo mu, že otec si túto situáciu nedokázal priznať, naopak, mal ho presviedčať, že k nej nedošlo, resp. že sa mala odohrať inak. Obaja deklarovali, že majú z otca strach, prekážalo im aj správania otca k ich matke v čase, kedy ešte žili v spoločnej domácnosti. Maloletý uvádzal, že sa otca bojí od malička, nevie sa cez to preniesť. Ani na samotný poradenský proces si nespomínajú pozitívne, opätovne predovšetkým maloletý, ktorý verbalizoval, že zo sedení odchádzal rozrušený, s plačom, po tom, čo sa k nemu otec aj pred psychologičkou správal nátlakovo. Aktuálne sú so svojou situáciou spokojné, uvádzali, že sa im darí aj v škole.

25. Je pravdou, že aj samotnej psychologičke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Mgr. Zuzane Ürgeovej (č. l. 49 v spise) sa maloleté deti javili až príliš kritické k otcovi, na druhej strane, chvíle, kedy sa podarilo aj v rámci poradenského procesu stráviť čas bez napätia u detí, boli skôr výnimočné, prevažovalo napätie, úzkosť detí, obtiažna komunikácia detí, až nekomunikácia. Problémom bola aj vyhrotená komunikácia rodičov, neprimerane útočné vzájomné nastavenie. Poradenský proces bol ukončený, nakoľko psychologička považovala za potrebné pracovať na odstránení traumatizácie detí zo zážitkov z minulosti, čo sa v rámci poradenského procesu nedarilo, a samotná psychologička to

už považovala za oblasť presahujúcu jej kompetencie. Otec matke vyčítal, že v tejto oblasti si nesplnila úlohu. Matka toto popierala, uvádzala, že deti sa aj aktuálne podrobujú psychologickej intervencii, ktorú odmietala konkretizovať, čo odôvodňovala ňou vnímanou obavou, že otec by reagoval útočne voči subjektu poskytujúcemu intervenciu deťom, resp. by do procesu negatívne zasahoval. Uvádzala tiež, že ďalší intervenčný proces v spolupráci s Centrom pre deti a rodiny, vyžadoval, aby sa otec podrobil psychoterapii (č. l. 98 v spise), čo otec podľa nej nesplnil, čím akúkoľvek ďalšiu spoluprácu znemožnil. Hoci otec uvádzal, že aj v tomto smere vyvinul úsilie, argumentoval okrem iného aj tým, že edukácia mu bola poskytnutá v rámci organizácie Úsmev ako dar (č. l. 45 v spise), je zrejmé, že táto edukácia nedokázala posunúť situáciu k uspokojivému riešeniu obnovovaniu styku otca s deťmi prostredníctvom ďalšej intervencie a tiež, že táto edukácia obsahovo nezodpovedala požiadavke Centra pre deti a rodiny nevyhnutnej pre ďalší intervenčný poradenský proces.

26. Súd mal pri rozhodovaní za to, že v konkrétnom prípade prevažuje zohľadnenie bezpečia maloletých detí, ako aj bezpečia a stability prostredia v ktorom sa zdržiavajú, ochrana ich duševného a citového vývinu a ich ochrana pred ohrozením ich vývinu a zásahmi do ich duševnej a citovej integrity, pred zohľadňovaním ostatným skutočností, ktoré je potrebné zohľadňovať v zmysle čl. 5 zákona o rodine pri posudzovaní ich záujmu. Hoci si súd uvedomuje dôležitosť zdravého vzťahu maloletých detí k obom rodičom, dôležitosť potreby obnovy a zachovania väzby nielen na matku, ale aj na otca, pri veku maloletých detí, rozhodnutie, ktoré by deti v súčasnosti nútilo do opakovaného absolvovania výchovného opatrenia, by predstavovalo skutočnosť, ktorú si nevedia predstaviť. Rovnako, aj pri súhlase súdu so stanoviskom otca, a aj Rady pre práva dieťaťa, že pre deti je rovnocenný kvalitný vzťah s oboma rodičmi dôležitý z pohľadu ich vývoja, súd sa nemohol stotožniť s tým, že tento stav je možné aktuálne dosiahnuť rozhodnutím súdu direktívne upravujúcim akýkoľvek rozsah styku otca s deťmi. Súd súhlasí s otcom a Radou pre práva dieťaťa aj v tom, že je v silách matky, ak chce úprimne sledovať najlepší záujem detí, deti pozitívne motivovať a urobiť viac pre to, aby negatívne zážitky, ktoré deti verbalizujú, mohli byť prekryté do takej miery, ktorá by umožnila obnovu vzťahu s otcom. Nepochybne má na to matka oveľa väčší priestor, ako otec, ktorý sa pre odmietavý postoj detí, nemá možnosť dostať ani len k priamej komunikácii s nimi, nie to ešte k stretávaniu sa s nimi. Neprihliadanie na prežívanie maloletých detí, vo veku takmer dospelých osôb, a nimi verbalizovaný názor (§ 43 ods. 1 zákona o rodine), a upravenie konkrétneho rozsahu styku s otcom proti ich vôli by bolo podľa súdu v rozpore s ich najlepším záujmom, tak ako ho definuje § 5 zákona o rodine.

27. Súd ale v každom prípade apeluje na oboch rodičov maloletých detí, aby už vo vzájomnej komunikácii a nastavení vzájomného vzťahu vytvorili taký priestor, ktorý nebude bariérou pre obnovu vzťahu otca s deťmi a ktorý zároveň nebudem priestorom, ktorý bude živiť v deťoch negatívne spomienky predstavujúce prekážku pre zdravý vzťah s otcom. U matky je na to priestor, ako u rodiča, ktorý má obe deti v starostlivosti a ako preferenčný rodič má na oboch zásadný vplyv. U otca existuje priestor minimálne v oblasti presvedčenia tak matky, ako aj oboch detí, že z jeho strany urobil všetko, čo sa od neho doposiaľ požadovalo, a to aj v rámci adekvátnej a dostatočnej psychologickej intervencie, ktorá bola v minulosti podmienkou ďalšieho poradenského procesu. Je zrejmé, že ak sa otec uspokojí s konštatovaním, že u neho potreba ďalšej intervencie nie je potrebná (záver PhDr. Igora Obucha, treba povedať, že vychádzajúci len z popisu situácie otcom a vyšetrenia otca, bez pozorovania interakcie s deťmi a vyšetrenia detí), resp. ak bude potrebovať za dostatočnú doterajšiu jeho aktivitu v tomto smere, výraznejší pozitívny posun bude sťažený. Samotné závery K. D., zhrnuté v jeho odbornom vyjadrení (č. l. 52 v spise), neboli spôsobilé odôvodniť vyhovenie návrhu otca, práve z dôvodu, že znalec vychádzal pri vypracovaní odborného vyjadrenia len z anamnézy poskytnutej otcom, bez poznania aktuálneho prežívania maloletých detí a interakcie detí s otcom, pričom samotný znalec uzatvára, že jeho závery vychádzajú z predpokladu dôvery v popis samotného otca, čo samo o sebe znižuje objektívnosť záverov odborného vyjadrenia.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.