Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/51/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu v 1. rade: I.. H. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom P.D. XX, XXX XX H. H., v 2. rade: I.. I. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX H. T. H. obaja právne zastúpený Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s.r.o., Horné záhrady 2, 974 11 Banská Bystrica proti žalovanému TECHNOTRADE INVEST spol. s.r.o. so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 648 329 právne zastúpený White & Case s.r.o., Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, JUDr. Vladimír Ivančo, advokát, Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava, AKLK s.r.o., Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava o zaplatenie 3.100 eur takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. a 2. rade sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.07.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 3.100,- eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako predávajúci uzatvoril so žalobcom v 1. a 2. rade ako kupujúcim 1 a kupujúcim 2 Zmluvu o prevode vlastníckeho práva dňa 26.10.2016. Predmetom Zmluvy bola úprava práv a povinností žalobcov a žalovaného ako zmluvných strán v súvislosti s odplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 3.1 resp. 1.1.5 Zmluvy zo žalovaného na žalobcov t.j. záväzok žalovaného ako predávajúceho previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcov a odovzdať predmetné nehnuteľnosti do užívania. Zmluva sa týkala nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctve č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. H., obec H. H. parcela registra „C“ parcela č. XXXX/X o výmere 281 m2, druh pozemku - ostatná plocha, parcela č. XXXX/XXX o výmere 234 m2, druh pozemku - orná pôda a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. H., obec H. H. parcela registra „C“ parcela č. XXXX/XX o výmere 101 m2, druh pozemku - orná pôda, parcela č. XXXX/ XX o výmere 75 m2, druh pozemku - ostatná plocha. Medzi žalobcami a žalovaným došlo i k úprave ich vzájomných povinností a práv vyplývajúcich z obsahu samostatnej Zmluvy. Žalovaný sa okrem iného podľa Článku VII. Bod 8.3 Zmluvy zaviazal, že „ako osoba realizujúca Projekt, je povinný na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K., ktorý tvorí prílohu č. 6 k tejto Zmluve a to najneskôr do 30.06.2017 a zabezpečiť riadnu údržbu cestnej komunikácie, vetva C, slúžiacej na prístup k pozemku, a to najmä v zimnom období a to až do momentu, kedy bude predmetná cestná komunikácia zo strany predávajúceho odovzdaná do užívania mestu H. H. (resp. inému subjektu podľa podmienok Projektu).“ V Článku X Bod 10.2 Zmluvy „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek z povinností predávajúceho uvedených v bode 6.1., 8.1. alebo 8.3 tejto Zmluvy má Kupujúci právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,00 eur za každý aj začatý deň omeškania a predávajúci je povinný zmluvnú pokutu v takto dohodnutej

výške kupujúcemu zaplatiť“. Zo strany žalobcov boli riadne a včas plnené všetky im náležiace povinnosti vyplývajúce z uzavretej Zmluvy. Zo strany žalovaného však došlo k porušeniu jemu prislúchajúcej povinnosti vyplývajúcej z ustanovení Článku VII. bod 8.3. a to na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K. a to najneskôr do 30.06.2017, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k vybudovaniu uvedenej komunikácie a to nielen v zmluve stanovenej lehote 30.06.2017, ale ani doposiaľ t.j. k mesiacu jún 2019. O porušení povinnosti žalovaného, teda nevybudovania prístupovej miestnej komunikácie v lehote do 30.06.2017 svedčí i Rozhodnutie mesta Banská Bystrica OVZ SU XXXXX/XXXXX/XXXX/HOM zo dňa 03.05.2019, ktorým došlo k prerušeniu kolaudačného konania na stavbu „Rodinný dom, novostavba, H. H., lokalita K.“ vo vlastníctve žalobcov, nachádzajúcej sa na uvedených pozemkoch a to až do doby doplnenia v rozhodnutí uvedených podkladov o.i. „právoplatného kolaudačného rozhodnutia prístupovej komunikácie, ktorej stavebníkom je TECHNOTRADE INVEST spol. s.r.o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava“. Z uvedeného podľa žalobcov vyplýva, že ani do dňa vydania rozhodnutia t.j. do 03.05.2019 doposiaľ nedošlo k skolaudovaniu uvedenej prístupovej cesty, nakoľko žalovaný, a teda ani žalobcovia ako stavebníci, doposiaľ nedisponujú žiadnym právoplatným kolaudačným rozhodnutím. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že ... uvedená prístupová komunikácia je v súkromnom vlastníctve, zrealizovaná je na základe stavebného povolenia, nie je však skolaudovaná, nie je zabezpečená dopravnými značkami ... Je zrejmé, že v dôsledku konania žalovaného resp. porušenia jemu náležiacich povinnosti bolo žalobcom prerušené prebiehajúce kolaudačné konanie a to až do doby dodania právoplatného kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa miestnej komunikácie. V zmysle Článku X Bod 10.3 Zmluvy „Nárok na zaplatenie zmluvných pokút dohodnutých medzi Zmluvnými stranami v tejto Zmluve vzniká dotknutej Zmluvnej strane dňom porušenia zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej povinnosti je rozhodné porušenie zabezpečovanej povinnosti. Zavinenie Zmluvnej strany sa nevyžaduje“. Žalobca v 1.a 2. rade sa domáha splnenia povinnosti zo strany žalovaného, teda úhrady dlžnej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty v celkovej výške 3.100 eur s poukazom na ustanovenie Článku X. bod 10.2. Zmluvy, sumy 100 eur za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 01.07.2017 do 31.07.2017 t.j. 31 dní (31 dní omeškania x 100 eur).

2. Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu v 1. a 2. rade vydal vo veci v upomínacom konaní dňa 12. augusta 2019 platobný rozkaz sp. zn. , v ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom do 15 dní od doručenia platobnému rozkazu istinu 3.100 eur a náhradu trov konania vo výške 407,32 eur alebo podať v tej istej lehote odpor.

3. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor s vecným odôvodnením a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobcovia tvrdia, že prístupová komunikácia nebola vybudovaná nielen k v Zmluve stanovenému termínu (30.06.2017), ale prístupová komunikácia nebola údajne vybudovaná ani k dnešnému dňu, resp. k mesiacu jún 2019. Tvrdia, že žalovaný je viac ako 2 roky v omeškaní so splnením predmetnej povinnosti. Žalobcovia však napriek tejto tvrdenej skutočnosti si neuplatnili nárok za údajné omeškanie za celé obdobie t.j. júl 2017 až jún 2019, ale uplatnili si nárok iba za jeden mesiac omeškania a to mesiac júl 2017. Žalovanému nie sú zrejmé dôvody, prečo sa žalobcovia rozhodli pre takýto postup. Podľa žalovaného ide o čisto účelový postup zo strany žalobcov, ktorý môže mať len dve vysvetlenia a to buď to, že si žalobcovia uvedomujú, že ich nárok je pochybný a nedôvodný a návrh na vydanie platobného rozkazu podali len šikanózne za účelom vyvíjania tlaku na žalovaného, alebo žalobcovia vedia, že uplatnením celého nároku by bol už na prvý pohľad zrejmý rozpor takého nároku s dobrými mravmi a týmto spôsobom chcú túto skutočnosť zakryť. K porušeniu príslušnej zmluvnej povinnosti žalovaného nedošlo. Žalobcovia vedome zavádzajú, keď tvrdia, že zo strany žalovaného nedošlo k vybudovaniu prístupovej komunikácie, nakoľko toto tvrdenie je zjavne nepravdivé a dokonca odporuje tvrdeniam samotných žalobcov. K riadnemu vybudovaniu prístupovej komunikácie jednoznačne došlo a potvrdzujú to dôkazy predložené žalobcami. V rozhodnutí mesta H. H. OVZ SU XXXXX/XXXXX/XXXX/HOM zo dňa 03.05.2019 sa síce uvádza, že prístupová komunikácia nie je skolaudovaná, ale zároveň je v ňom uvedené, že prístupová komunikácia je vybudovaná. Žalobcovia si zjavne odporujú vo svojich tvrdeniach, keď na jednej strane tvrdia, že prístupová komunikácia nie je vybudovaná a na druhej strane uznávajú, že prístupová komunikácia je zrealizovaná. Z hľadiska posúdenia, či došlo k porušeniu povinnosti žalovaného alebo nie, je kľúčové znenie samotnej Zmluvy. V bode 8.3. Zmluvy je uložená povinnosť žalovanému „vybudovať“ (nie skolaudovať) prístupovú komunikáciu. Význam slova „vybudovať“ je bez akýchkoľvek pochybností zrejmý. Vo všeobecnosti sa pod slovom „vybudovať“ rozumie stavebným, technickým postupom dať vznik niečomu/vystavať/zriadiť/ vytvoriť/postaviť a pod. Ide o bežný význam slova „vybudovať“, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti.

Povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu znamená povinnosť postaviť prístupovú komunikáciu a to žalovaný aj zabezpečil. V bode 8.3. Zmluvy nie je stanovená žiadna povinnosť žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie v určitej lehote. Rozširovanie povinnosti žalovaného z bodu 8.3. Zmluvy nielen na výstavbu prístupovej komunikácie ale aj na zabezpečenie jej kolaudácie do 30.06.2017 žalovaný považoval za neprípustné a v rozpore so samotným znením Zmluvy, ktorá jasne vymedzuje povinnosť žalovaného ako povinnosť „vybudovať“. Žalovaný tiež poukázal na zjavný rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by si žalobcovia uplatnili nárok na zmluvnú pokutu za celé obdobie údajného omeškania zo strany žalovaného t.j. od júna 2017 až po súčasnosť, čiže viac ako 2 roky, nárok žalobcov by bol minimálne 70.000 eur t.j. 700 dní ( 2 x 365 dní v roku) x 100 eur za každý aj začatý deň omeškania. Samotné ustanovenie o zmluvnej pokute sa tak javí ako v rozpore s dobrými a tým pádom neplatné podľa . V kontexte hodnoty samotnej Zmluvy, ktorou žalobcovia riadne nadobudli nehnuteľnosti od žalovaného za kúpnu cenu 82.920 eur, je suma takejto zmluvnej pokuty, ak by bola riadne uplatnená, zjavne neprimeraná. Ak by aj hypoteticky naozaj nedošlo k „vybudovaniu“ prístupovej komunikácie zo strany žalovaného, bolo by absurdné, aby pre takéto porušenie vedľajšieho ustanovenia Zmluvy žalobcovia získali sumu takmer vo výške celej kúpnej ceny resp. nakoľko každým dňom dochádza podľa postoja žalobcov k navyšovaniu zmluvnej pokuty, po niekoľkých mesiacoch by začala celková zmluvná pokuta dokonca prevyšovať samotnú kúpnu cenu. Akceptovanie takejto zmluvnej pokuty by viedlo k tomu, že žalobcovia by nadobudli predmetné nehnuteľnosti v podstate zadarmo a ešte by dostali od žalovaného navyše kompenzáciu za každý deň omeškania potenciálne do nekonečna. Samotné ustanovenie o zmluvnej pokute sa tak javí ako v rozpore s dobrými mravmi a tým pádom je podľa neplatné. Žalovaný tiež uviedol, že ak by aj samotné znenie ustanovenia o zmluvnej pokute bolo platným ustanovením, samotný spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty zo strany žalobcov vykazuje znaky výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi, čo by malo mať za následok, že v súlade s nebude žalobcom priznaná právna ochrana. Ak by totiž došlo k porušeniu povinnosti žalovaného naozaj už 01.07.2017, mohli žalobcovia vyzvať žalovaného na nápravu vzniknutého stavu a okamžité vybudovanie prístupovej komunikácie. Tým by mohlo dôjsť k zníženiu celkových škôd ako aj samotnej zmluvnej pokuty. Žalobcovia tak neurobili a namiesto toho čakali 2 roky a bez akejkoľvek výzvy na nápravu podali návrh na vydanie platobného rozkazu argumentujúc, že žalovaný je dva roky v omeškaní. Žalobcovia sa začali nápravy domáhať až po dvoch rokoch od údajného porušenia t.j. v čase, kedy už celková zmluvná pokuta narástla do veľmi vysokých súm. Takéto konanie sa nedá vyhodnotiť inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný tiež uviedol, že ak by aj došlo k preukázaniu porušenia povinnosti žalovaného a ak by aj ustanovenie o zmluvnej pokuty bolo platné a konanie žalobcov by nebolo posúdené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, je nepochybné, že zmluvná pokuta vo výške 100 eur za každý aj začatý deň omeškania je neprimeraná a je dôvodom na postup súdu podľa , podľa ktorého „neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti“.

4. Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 12. augusta 2019 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní bol podľa o upomínacom konaní podaním odporu s vecným odôvodnením žalovaným zrušený bez vydania rozhodnutia.

5. Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.10.2019 vec v zmysle postúpil Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému na jej prejednanie, keď žalobcovia na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhli pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

6. Žalobca v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedli, že so skutkovými tvrdeniami žalovaného nesúhlasia, tieto považujú za vecne nesprávne. Tvrdenia žalovaného, že uplatnenie nároku nesie znaky šikanóznosti a účelovosti a že návrh na vydanie platobného rozkazu mali podať za účelom vyvíjania tlaku na žalovaného, nie sú založené na pravde. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobcovia uplatnili z dôvodu, že im po práve patrí a zároveň im neplnenie zmluvných povinností zo strany žalovaného spôsobuje vážne problémy pri nerušenom užívaní ich vlastníctva a vystavuje ich riziku ukončenia úverového vzťahu s bankou, ktorá financovala výstavbu ich rodinného domu, keď jednou z podmienok trvania úverového vzťahu je aj kolaudácia rodinného domu v lehotách podľa úverovej zmluvy Vo vzťahu k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného uviedli, že s tvrdeniami žalovaného, že jemu náležiaca povinnosť vyplývajúca z Článku VII bod 8.3. nebola porušená, nakoľko považuje ním

uskutočnené stavebné procesy resp. ich výsledok za prístupovú cestu, ktorá spĺňa parametre pojmu „vybudovaná cesta“ a to v zmysle uzavretej Zmluvy ako aj o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, nemožno súhlasiť. Žalovaný poukazuje na vlastný výklad pojmu „vybudovaná“. Ohľadne „charakteristiky“ pojmu vybudovať poukázali na rozhodnutie mesta H. H. OVZ SU XXXXX/XXXXX/XXXX/ HOM zo dňa 03.05.2019 podľa, ktorého prístupová cesta (komunikácia) nie je užívania schopná, nie je skolaudovaná a nie je zabezpečená dopravnými značkami a je označená označením „súkromný pozemok“. Z úradného opisu skutočného stavu je možné vyvodiť, že komunikácia nezodpovedá a nenapĺňa pojmové vymedzenie uvádzané jednak samotným žalovaným a tiež i definíciu plynúcu z príslušných právnych predpisov. Podľa Stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a) stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, b) stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Podľa Vyhlášky č. pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie je jeho povinnosťou zabezpečiť kolaudáciu, potom nie je zrejmé, ktorý subjekt by tak mal urobiť. Práve žalovaný je ten, kto musí vybudovať komunikáciu tak, že zabezpečí nielen stavebnotechnickú realizáciu ale aj kolaudáciu (vybudovanie stavby de iure). Z rozhodnutia mesta H. H., ktorým došlo k prerušeniu konania o kolaudácii stavby vyplýva, že zmluvné práva žalobcov nemôže naplniť len to, že bola komunikácia zrealizovaná v zmysle stavebnotechnickom. V rozhodnutí mesta H. H., príslušný stavebný úrad s prihliadnutím na ustanovenia právnych predpisov konštatuje, že predmetná prístupová komunikácia ,,po kolaudácii musí mať určeného správcu, ktorý zabezpečí jej údržbu a prejazdnosť počas celého kalendárneho roka“, predmetná stavba rodinného domu resp. v nadväznosti na stav prístupovej komunikácie v danej dobe, podmienky vyplývajúce z vyššie citovaných ustanovení týkajúcich sa zabezpečenia dostupnosti pre motorové vozidlá i ochrany verejných záujmov a právom chránených záujmov najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a pod., jednoznačne nespĺňa. Z uvedeného je podľa žalobcov nutné dovodiť, že jednou z charakteristík riadne vybudovanej prístupovej komunikácie je aj zabezpečenie údržby a prejazdnosti, sú viazané na samotnú kolaudáciu, pričom uvedený predpoklad akceptoval aj žalovaný, ktorý do obsahu dotknutých ustanovení Zmluvy sám zakotvil predmetnú povinnosť, a to „... a zabezpečovať riadnu údržbu cestnej komunikácie, vetva C, slúžiacej na prístup k pozemku, a to najmä v zimnom období, a to až do momentu, kedy bude predmetná cestná komunikácia zo strany predávajúceho odovzdaná do užívania mestu H. H. (resp. inému subjektu podľa podmienok Projektu).“ Žalovaný sám v odpore najprv sporí pojmy používané zo strany žalobcov t.j. pojem „vybudovať“ a ,,zrealizovať“, pričom sám v jednom momente označuje jemu náležiacu povinnosť ako povinnosť ,,vybudovať“ a následne v bode 14 odporu, ako povinnosť ,,postaviť“, z čoho je jednoznačne možné konštatovať, že žalovaný predmetný pojem vykladá účelovo na svoj prospech, pričom stále opomína skutočnosť, že je jediným nositeľom povinnosti zabezpečiť kolaudáciu komunikácie a dokonca aj jej následnú údržbu. V spojení so sporom o výklad pojmu „vybudovať“ žalobcovia poukazujú na výkladové pravidlo contra proferentem, ktorá predstavuje princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy. Účelom tohto princípu je práve motivovať zmluvnú stranu, ktorá navrhuje určitý, nie celkom jednoznačný pojem v zmluve použiť, formulovať jej znenie tak explicitne, jasne a zrozumiteľne, ako je možné a vziať pritom do úvahy situácie, ktoré môžu nastať. Podľa žalobcov predmetné pravidlo je nutné uplatniť práve vo vzťahu k príslušnému spornému pojmu. Pri formulovaní obsahu zmluvy by totiž nikto nemal mať úžitok z vlastného pochybenia. Žalovaný, ktorý formuloval obsah zmluvy, by mal byť zodpovedný za jednotlivé ustanovenia a pojmy, ktoré do zmluvy vniesol. Žalobcovia by nikdy neuzavreli Kúpnu zmluvu, pokiaľ by súčasťou zmluvných povinností žalovaného nemalo byť aj vybudovanie komunikácie tak, aby mohli

zároveň skolaudovať vlastný rodinný dom. A ak teda zmluva obsahuje také ustanovenie či pojem, ktoré pripúšťa viaceré možné výklady, výklad menej priaznivý pre stranu, ktorá takéto ustanovenie navrhla, má mať prednosť. K tvrdeniu žalovaného, ktorý označil postup žalobcov, ktorým pristúpili k domáhaniu si im náležiaceho práva, za postup nesúci znaky šikanóznosti a účelovosti žalobca, keď mu nie je zrejmé, prečo zo strany žalobcov nedošlo k uplatneniu si nároku resp. zmluvnej pokuty za celé obdobie omeškania, žalobca v 1. a 2. rade uviedol, že námietky žalovaného nepovažuje za účinnú obranu, nakoľko nie sú v predmetnej veci právne ani argumentačne relevantné. Žalovaný prezentuje iba svoje subjektívne dojmy a úvahy, ktoré nie sú nijakým spôsobom založené na pravde. Každý, a teda aj žalobca si môže svoje právo na peňažné plnenie uplatniť kedykoľvek, a v takom rozsahu ako to zodpovedá jeho rozhodnutiu. Žalovaný ako ekonomicky výrazne silnejšia strana zrejme zabudol nato, že s uplatnením peňažného nároku na súde sa spája aj povinnosť platiť súdne poplatky a trovy právneho zastúpenia a aj preto si žalobcovia uplatnili len taký peňažný nárok, aby zodpovedal ich ekonomickým možnostiam. K tvrdeniu žalovaného ohľadne samotnej výšky sumy zmluvnej pokuty za každý deň omeškania t.j. sumu 100 eur vo vzťahu k samotnej kúpnej cene za stavbu v zmysle Zmluvy, ktorú žalovaný hodnotí ako jednoznačne za sumu v rozpore s dobrými mravmi, žalobcovia uviedli, že samotnú výšku sumy za každý deň omeškania formuloval práve žalovaný, žalovaný formuloval obsah a znenie Zmluvy, pričom ako vyplýva z jej záverečných ustanovení, uzavrel túto ako zmluvná strana slobode, vážne a určite, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok, na znak čoho túto podpísal, a teda bol s jej obsahom riadne oboznámený. Na tvrdenia, že hrozba uplatnenia zmluvnej pokuty až do výšky kúpnej ceny je nespravodlivá, nie je možné v tomto prípade prihliadať, nakoľko dĺžka omeškania s plnením zmluvnej povinnosti bola zavinená výlučne žalovaným. Zmluvná pokuta bola v posudzovanom prípade dohodnutá oboma stranami funkčným a spravodlivým spôsobom tak, aby pod hrozbou majetkovej sankcie donútila strany k včasnému splneniu záväzku. Konečná výška zmluvnej pokuty je plne závislá na dobe, po ktorú žalovaný nesplnil povinnosť, ktorú sám zmluvne prevzal. Potenciálna výška zmluvnej pokuty je iba dôsledkom relatívne dlhej doby, ktorá uplynula odo dňa lehoty, v ktorej bol žalovaný povinný splniť si jemu patriacu povinnosť. K tvrdenej neprimeranosti zmluvnej pokuty uviedli, že neprimeranosť nemožno usudzovať z jej celkovej potenciálnej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania žalovaného. Je to práve opačný záver, ktorý je neprijateľný, nakoľko takýmto postupom by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval žalovaného (čím by dlhšie svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Výšku pokuty je potrebné posudzovať vo vzťahu k významu povinnosti, na ktorú sa táto viaže a povinnosť vybudovať komunikáciu je v podľa Zmluvy jednou z dvoch zásadných nepeňažných povinností žalovaného (okrem povinnosti previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy). Nesplnením tejto pre žalobcov osobitne dôležitej povinnosti došlo k prerušeniu kolaudačného konania na stavbu, a to až do doby doplnenia v Rozhodnutí uvedených podkladov o. i. i ,,právoplatného kolaudačného rozhodnutia prístupovej komunikácie“ ktorej stavebníkom je žalovaný, pričom sú to iba žalobcovia, ktorí sa dostávajú do situácie, kedy im reálne hrozí vznik „škody“ a nezvratné ukončenie úverového vzťahu, ktorý je financujúcou bankou viazaný na kolaudáciu stavby. Samotnú stavbu nemožno skolaudovať práve v dôsledku neskolaudovania prístupovej cesty a je zrejmé že nesplnenie tejto povinnosti má pre žalobcov osobitný význam. Žalovaný doposiaľ neoznámil žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť právny dôvod alebo výšku žalobcovi v 1. a 2. rade náležiaceho nároku.

7. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia stotožňujú pojmy „vybudovať“ a „dať skolaudovať“. Žalobcovia pripúšťajú, že Prístupová komunikácia bola zrealizovaná (ako to potvrdzuje aj Rozhodnutie o prerušení, na ktoré sa žalobcovia opakovane odvolávajú), ale nepovažujú to za jej „vybudovanie“ keď za „vybudovanie“ prístupovej komunikácie považujú až jej skolaudovanie. Podľa žalovaného je však takýto názor absurdný. Písomné právne úkony je potrebné interpretovať primárne podľa ich jazykového prejavu ( ). Jazykový (objektívny) význam slova „vybudovať“ je absolútne zrejmý aj bez potreby odkazu na Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Slová sa musia vykladať podľa ich objektívneho zmyslu. Ak si žalobcovia v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali pod pojmom „vybudovať“ niečo iné ako vybudovanie/realizáciu, bol to ich subjektívny pocit; ten však nie je pri výklade Zmluvy rozhodujúci. Rozhodujúce je to, čo je napísané v Zmluve. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.11.1998, sp. zn. v ktorom okrem iného Najvyšší súd uviedol, že ustanovenie , ktoré ukladá súdu, aby za použitia zákonných výkladových pravidiel interpretoval právny úkon, dopadá aj situáciu, kedy výklad tohto právneho úkonu je subjektmi v priebehu konania vzájomne odlišný. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu uvedené v zmluve

musí byť najskôr vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej naviazanosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká skutočne bola vôľa strán v okamžiku uzatvárania zmluvy, pričom podmienkou pre prihliadnutie k vôli účastníkov je to, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu. Doplňujúce otázky a úvahy žalobcov o tom, že koho povinnosťou je zabezpečiť kolaudáciu a podobne, sú pre predmet tohto sporu irelevantné. Predmetom tohto sporu je totiž to, či došlo alebo nedošlo k porušeniu konkrétnej zmluvnej povinnosti a je preto potrebné posudzovať znenie tejto konkrétnej zmluvnej povinnosti a tá, keďže je formulovaná ako „vybudovať“, nemôže byť považovaná za porušenú iba preto, že nedošlo ku kolaudácii. Tvrdenia žalobcov ohľadom extenzívneho výkladu pojmu „vybudovať“ vedú k absurdnému záveru, kedy by sa prístupová komunikácia považovala za zrealizovanú, ale už nie za „vybudovanú“. Ide o synonymá, slovo „vybudovať“ je totiž vždy bližšie k slovu „zrealizovať“ ako k slovu „skolaudovať“. V zmluvnej praxi (napríklad v stavebnej oblasti) je časté, že zmluvy obsahujú povinnosť zmluvnej strany vybudovať určitú stavbu (v zmysle postaviť danú stavbu) v určitom termíne; a potom prípadne aj povinnosť skolaudovať danú stavbu v druhom termíne. V žiadnom prípade sa však za zmluvnú povinnosť „vybudovať“ stavbu nepovažuje automaticky aj povinnosť danú stavbu „skolaudovať“. Významovo ide totiž o dve odlišné povinnosti. Podľa žalovaného žalobcovia neposkytli žiadne relevantné argumenty ani voči výhradám žalovaného o neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute resp. rozpore zmluvnej pokuty s dobrými mravmi a jej neprimeranosti. Akékoľvek zmluvné ustanovenie (z hľadiska svojho obsahu) buď je neprimerané/v rozpore s dobrými mravmi alebo nie je. Toto posúdenie závisí od rozsahu práv, povinností a pri zmluvnej pokute aj od hodnoty zabezpečovanej povinnosti; a toto posúdenie robí súd. Neplatnosť zmluvného ustanovenia nemožno zhojiť vyhlásením zmluvných strán a to ani ak by explicitne vyhlásili, že dané konkrétne ustanovenie považujú za platné. Je preto irelevantné, že v Zmluve sa nachádza štandardné záverečné ustanovenie o slobodnom, vážnom a určitom uzavretí Zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak by pod povinnosťou „vybudovať“ bola zahrnutá aj povinnosť žalovaného „dať skolaudovať“ (čo žalovaný odmieta), znamenalo by to, že žalovaný musí platiť od júla 2017 žalobcom každoročne zmluvnú pokutu vo výške 36.500 eur (365 dní x 100 eur), čo znamená, že ak nikdy nedôjde ku kolaudácii Prístupovej komunikácii, žalobcovia majú nárok na doživotnú rentu vo výške 36.500 eur ročne. Z uvedeného je zrejmé, že takáto zmluvná úprava nie je v súlade s dobrými mravmi a je neprimeraná zabezpečovanej povinnosti. Pri porovnaní s výškou kúpnej ceny 82.920 eur za nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia Zmluvou kupovali je zrejmé, že ak by si uplatnili celkovú zmluvnú pokutu len ku dňu podania vyjadrenia, preplatilo by to žalobcom nielen celú hodnotu kupovanej nehnuteľnosti (čím by ju fakticky získali zadarmo), ale ešte aj niekoľko tisíc eur navyše. Tvrdenie žalobcov, že sa „dostávajú do situácie, kedy im reálne hrozí vznik „škody“ a nezvratné ukončenie úverového vzťahu, ktorý je financujúcou bankou viazaný na kolaudáciu stavby“, je nutné reálne preukázať a až tak by bolo možné objektívne určiť, aká je skutočná hroziaca škoda v prípade, ak nedôjde k skolaudovaniu prístupovej komunikácie (za predpokladu, že by sa súd stotožnil s extenzívnym výkladom pojmu „vybudovať“). Navyše, pokiaľ žalobcovia tvrdia alebo naznačujú, že neskolaudovanie prístupovej komunikácie je dôvodom neskolaudovania ich rodinného domu a vzniku škody na ich strane, tak podľa žalovaného zavádzajú, nakoľko v samotnom rozhodnutí o prerušení, ktoré žalobcovia predložili, je potreba doloženia kolaudačného rozhodnutia k prístupovej komunikácii uvedená iba ako jedna z viacerých podmienok, ktoré žalobcovia nesplnili. Z rozhodnutia o prerušení vyplýva, že k prerušeniu kolaudačného konania prišlo aj z dôvodov, že žalobcovia nedoložili geometrický plán, doklady o predpísaných skúškach, vyhlásenia o zhode alebo súhlasné stanovisko orgánu ochrany životného prostredia. Žalobcovia zavádzajú, ak vytvárajú priamu/výhradnú príčinnú súvislosť medzi neskolaudovaním prístupovej komunikácie a neskolaudovaním ich rodinného domu, nakoľko k prerušeniu ich kolaudačného konania totiž došlo aj z iných/ďalších dôvodov, ktoré sú bez akýchkoľvek pochybností na strane žalobcov.

8. Súd vo veci vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi

- Rozhodnutie mesta H. H. OVZ SU XXXXX/XXXXX/XXXX/HOM zo dňa 03.05.2019, Zmluva o prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.10.2016, Zápisnica o prevzatí staveniska zo dňa 02.05.2017, Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 15.06.2017, Porealizačné zameranie zo dňa 26.06.2017, Rozhodnutie mesta H. H. OVZ DS XXXXXX/XXXXX/XXXX-H. zo dňa 08.11.2019, Rozhodnutie mesta H. H. OVZ SU XXXXXX/XXXXX/XXXX/HOM zo dňa 12.12.2019.

9. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán resp. tvrdení strán, ktoré neboli protistranou sporované za preukázané, že

9.1. Žalobca v 1. a 2. rade ako kupujúci uzatvorili so žalovaným ako predávajúcim dňa 26.10.2016 Zmluvu o prevode vlastníckeho práva predmetom, ktorej bola úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s odplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s odplatným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pozemkov z predávajúceho (žalovaného) na kupujúcich (žalobca v 1. a 2. rade) t.j. záväzok predávajúceho (žalovaného) previesť vlastnícke právo k v zmluve špecifikovaným nehnuteľnostiam na kupujúceho (žalobca v 1. a 2. rade) a odovzdať predmetné nehnuteľnosti do užívania kupujúcemu (žalobcovi v 1. a 2. rade) a záväzok kupujúceho (žalobcu v 1. a 2. rade) zaplatiť predávajúcemu (žalovanému) kúpnu cenu za prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam za podmienok uvedených v zmluve. Predmetom kúpy boli pozemky zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vedených Okresným úradom H. H., katastrálny odbor, nachádzajúce sa v katastrálnom území H. H., okres H. H. a to nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape - parcela č. XXXX/X o výmere 281 m2, druh pozemku - ostatná plocha, parcela č. XXXX/XXX o výmere 234 m2, druh pozemku - orná pôda, na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape - parcela č. XXXX/XX o výmere 101 m2, druh pozemku - orná pôda, parcela č. XXXX/XX o výmere 75 m2, druh pozemku - ostatná plocha. Kúpna cena za prevod vlastníckeho práva k pozemkom z predávajúceho na kupujúceho predstavovala sumu v celkovej výške 82.920,00 eur vrátane DPH. Žalovaný ako predávajúci sa v zmluve zaviazal v Článku VIII. bod 8.3 - Práva a povinnosti Zmluvných strán, že ako osoba realizujúca projekt, je povinný na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K., ktorý tvorí prílohu č. 6 k tejto Zmluve a to najneskôr do 30.06.2017 a zabezpečiť riadnu údržbu cestnej komunikácie, vetva C, slúžiacej na prístup k pozemku, a to najmä v zimnom období a to až do momentu, kedy bude predmetná cestná komunikácia zo strany predávajúceho odovzdaná do užívania mestu H.Z. H. (resp. inému subjektu podľa podmienok projektu). V Článku X. Zmluvy si účastníci sporu dohodli zmluvnú pokutu pre porušenie v uvedenom článku uvedených povinností. Porušenie povinnosti žalovaného ako predávajúceho, povinností uvedených v bode 6.1., 8.1., 8.3. bolo podľa bodu 10.2 Zmluvy podľa dohody zmluvných strán sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 100,00 eur za každý aj začatý deň omeškania. 9.2. Mesto H. H. rozhodnutím číslo: OVZ SU XXXXX/XXXXX/XXXX/HOM zo dňa 03.05.2019, ev. č. 130/2019 vo veci návrhu stavebníka - žalobcu v 1. a 2. rade na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom, novostavba, H. H., lokalita K.“, na parcele KN C č. XXXX/XX k.ú. H. H., spevnené plochy a napojenie na inžinierske siete na parcelách KN C č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. H. H., prerušilo kolaudačné konanie na stavbu „Rodinný dom, novostavba, H. H., lokalita K.“ , ktorá je vo vlastníctve stavebníka (žalobcov) a to až do doby doplnenia v rozhodnutí uvedených podkladov okrem iných aj - právoplatné kolaudačné rozhodnutie prístupovej komunikácie, ktorej stavebníkom TECHNOTRADE INVEST spol. s.r.o. žalovaný). Uvedená prístupová komunikácia je napojená na verejnú komunikáciu vo vlastníctve mesta H.Á. H.. 9.3. Zo Zápisnice o prevzatí staveniska spísanej dňa 02.07.2017 v zmysle platných predpisov o stavebnom poriadku pri obhliadke staveniska vyplýva, že objednávateľ (žalovaný) odovzdal zhotoviteľovi CESTY NITRA, a.s. stavbu „komunikácia v oblasti K.“, k.ú. H. H.. 9.4. Z Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce (alebo jej dokončenej časti) zo dňa 15.06.2017 vyplýva, že žalovaný ako stavebník, preberajúca organizácia dodávku podľa a základných podmienok dodávky stavebných prác, číslo zápisu 3-2017 verejná práca komunikácia v oblasti K. dňa 15.06.2017 od zhotoviteľa Cesty Nitra, a.s. V preberacom protokole je uvedené, že skutočné ukončenie prác bolo 15.06.2017 a dátum úplného vyprázdnenia staveniska 16.06.2017. 9.5. Z dokumentu Porealizačné zameranie zo dňa 26.06.2017, technická správa zo dňa 26.06.2017 stavby Inžinierske siete pre obytný súbor V., objekt komunikácia vetva B, C, D (medzi vetvami C a B), zhotoviteľ stavby Cesty Nitra a.s. vyplýva, že v mesiaci jún sa vykonalo porealizačné zameranie stavby inžinierske siete pre obytný súbor K.M. v katastrálnom území H. H.E.. Pri meraní sa určovala poloha a výška jednotlivých podrobných prvkov objektu, príjazdovej cesty, kanalizácie, uličných vpustí, chráničiek pre VN a vody. 9.6. Mesto H. H. rozhodnutím číslo: B. S. XXXXXX/XXXXX/XXXX-H. zo dňa 08.11.2019, ev. č. XX/XXXX C. ako vecne a miestne príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie vo veci návrhu žiadateľa a na základe ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním povolilo predčasné užívanie stavby „Inžinierske siete pre obytný súbor K., H. H.“ stavebného objektu SO 702-1 obslužná komunikácia vetva B, SO 702-2 obslužná komunikácia vetva C a časť stavebného objektu SO 702-3 obslužná komunikácia vetva D, SO 701 prístupová komunikácia vetva A. Stavebný úrad rozhodol o povolení predčasného užívania časti stavby stavebného objektu za podmienok uvedených v rozhodnutí

vzhľadom k tomu, že v lokalite sú už vybudované rodinné domy a súčasne prebieha výstavba ďalších rodinných domov. Stavebník (žalovaný) podal návrh na vydanie rozhodnutia na predčasné užívanie časti stavby na stavebnom úrade dňa 06.09.2019. 9.7. Mesto H. H. ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad rozhodnutím číslo: B. G. XXXXXX/XXXXX/ XXXX/HOM zo dňa 12.12.2019, ev. č. XXX/XXXX vo veci návrhu stavebníka - žalobcu v 1. a 2. rade na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu „Rodinný dom, novostavba, H. H., lokalita K.“, na parcele KN C č. XXXX/XX k.ú. H. H., spevnené plochy a napojenie na inžinierske siete na parcelách KN C č. XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. H. H., povolil užívanie stavby „Rodinný dom, novostavba, H. H., lokalita K.“

10. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa ustanovení .

11. Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.

Podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a) stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, b) stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie.

Podľa Článku VIII. bod 8.3 Zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.10.2016 predávajúci ako osoba realizujúca projekt, je povinný na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K., ktorý tvorí prílohu č. 6 k tejto Zmluve a to najneskôr do 30.06.2017 a zabezpečiť riadnu údržbu cestnej komunikácie, vetva C, slúžiacej na prístup k pozemku, a to najmä v zimnom období a to až do momentu, kedy bude predmetná cestná komunikácia zo strany predávajúceho odovzdaná do užívania mestu H. H. (resp. inému subjektu podľa podmienok projektu).

Podľa Článku X. bod 10.2 Zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.10.2016 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek z povinností predávajúceho uvedených v bode 6.1., 8.1. alebo 8.3 tejto Zmluvy má kupujúci právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,00 eur za každý aj začatý deň omeškania a Predávajúci je povinný zmluvnú pokutu v takto dohodnutej výške Kupujúcemu zaplatiť.

Podľa Článku X. bod 10.3 Zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 26.10.2016 nárok na zaplatenie zmluvných pokút dohodnutých medzi Zmluvnými stranami v tejto Zmluve vzniká dotknutej Zmluvnej strane dňom porušenia zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej povinnosti je rozhodné porušenie zabezpečovanej povinnosti. Zavinenie Zmluvnej strany sa nevyžaduje.

12. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu v 1. a 2. rade na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 3.100 eur s poukazom na ustanovenie Článku X. bod 10.2. Zmluvy, teda zmluvnej pokuty za každý aj začatý deň omeškania odo dňa 01.07.2017 do 31.07.2017 (31 dní omeškania x 100 eur) nie je dôvodná.

13. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, povinnosť ktorú zaplatiť vzniká v prípade porušenia zmluvnej povinnosti, ktorú si zmluvné strany pre prípad jej porušenia dojednali. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne, musí byť určená jej výška alebo stanovený spôsob jej určenia, pričom v dohode o zmluvnej pokute musí byť tiež jednoznačne označená povinnosť, porušenie ktorej sa sankcionuje zmluvnou pokutou. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. V dohode o zmluvnej pokute musí byť teda špecifikovaná zmluvná povinnosť na porušenie, ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Ustanovenie má kogentnú povahu a umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty výlučne písomnou formou. Písomná forma je zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom všetkými jej účastníkmi. Nesplnenie povinnosti je sankcionované zmluvnou pokutou musí mať legálny základ a musí byť splniteľné.

14. Súd mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute strán sporu v Článku X. bod 10.2. Zmluvy je určité a zrozumiteľné. Právo žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným bolo podmienené porušením zmluvnej povinnosti žalovaným, povinnosti uvedenej v Článku VIII. bod 8.3 Zmluvy a to okrem iného, povinnosti na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K. a to najneskôr do 30.06.2017. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzoval o ním tvrdené porušenie povinnosti žalovaného tým, že žalovaný nezabezpečil kolaudáciu prístupovej verejnej miestnej komunikácii v termíne do 30.06.2017. Žalobca tvrdil, že žalovaný je ten, kto musí vybudovať komunikáciu tak, že zabezpečí nielen stavebnotechnickú realizáciu komunikácie ale aj jej kolaudáciu (vybudovanie stavby de iure), pričom z charakteristiky riadne vybudovanej prístupovej komunikácie je aj zabezpečenie údržby a prejazdnosti a tieto okolnosti sú viazané na samotnú kolaudáciu. Žalobca v 1. a 2. rade tvrdil, že i z úradného opisu skutočného stavu (rozhodnutie mesta H. H. číslo OVZ SU XXXXX/XXXXX/XXXX/HOM zo dňa 03.05.2019) je možné

vyvodiť, že komunikácia nezodpovedá a nenapĺňa pojmové vymedzenie jednak samotným žalovaným a tiež definíciu plynúcu z príslušných právnych predpisov. Žalovaný tvrdil, že z jeho strany k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou nedošlo. Žalovaný v dohodnutom termíne 30.06.2017 prístupovú komunikáciu vybudoval. Pojem vybudovať je zrejmý a rozumie sa pod ním stavebnotechnickým postupom dať vznik niečomu, vystavať, zriadiť, vytvoriť, postaviť a podobne. Povinnosť na splnenie, ktorej sa žalovaný zaviazal, teda povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu žalovaný splnil, keď túto do termínu dohodnutého v zmluve vybudoval. Toto tvrdenie podľa jeho názoru nesporoval ani žalobca v 1. a 2. rade, keď sám pripustil, že prístupová komunikácia je zrealizovaná. Žalobcovia si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty však odvodzujú z nimi tvrdeného porušenia povinnosti zo strany žalovaného a to zabezpečiť kolaudáciu predmetnej prístupovej komunikácie, pričom však takáto povinnosť žalovaného, povinnosť zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie v zmluve stanovenom termíne, zo Zmluvy pre žalovaného nevyplýva. Súd sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že skutočnosť, že prístupová verejná miestna komunikácia, cesta identifikovaná ako vetva B v projekte K. do 30.06.2017 nebola skolaudovaná nemá žiadnu relevanciu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný ako jedna zo zmluvných strán sa v Zmluve nezaviazal k splneniu povinností skolaudovať predmetnú prístupovú komunikáciu. Žalovaný sa okrem iného zaviazal splniť povinnosť, povinnosť identifikovanú v Zmluve a to na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú komunikáciu do 30.06.2017. Zmluvné strany (strany sporu) si pre prípad porušenia práve tejto uvedenej povinnosti žalovaným dohodli zmluvnú pokutu a to vo výške 100 eur za každý aj začatý deň omeškania. 14.1. Žalobca v 1. a 2. rade tvrdil, že kolaudáciu má zabezpečiť žalovaný ako osoba realizujúca projekt, čo nie je sporné. V Zmluve vymedzujúcej práva a povinnosti zmluvných strán (žalobcu v 1. a 2. rade a žalovaného) však nie je uvedený/dohodnutý termín, v ktorom má žalovaný túto povinnosť, povinnosť zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie zrealizovať. V Zmluve tiež nie je dohodnutá zmluvná pokuta ako sankcia pre prípadné porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným zabezpečiť kolaudáciu predmetnej prístupovej komunikácie. Žalobca v 1. a 2. rade sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, povinnosti stanovenej v Článku VIII. bod 8.3, z ktorého však jednoznačne vyplýva povinnosť prístupovú komunikáciu do 30.06.2017 vybudovať. Nijakým spôsobom nevyplýva zo znenia uvedeného článku túto v stanovenom/dohodnutom termíne 30.06.2017 aj skolaudovať. Žalobca v 1. a 2. rade tvrdil, že pojem vybudovať komunikáciu zahŕňa aj kolaudáciu tejto komunikácie, ale už neuviedol z čoho vychádza, keď tvrdí, že povinnosť vybudovať znamená zároveň prístupovú komunikáciu aj skolaudovať. Ani z ustanovenia Vyhlášky č. , ustanovenia, na ktoré poukázal sám žalobca v 1. a 2. rade nevyplýva povinnosť skolaudovania prístupovej komunikácie, keď podľa uvedeného prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby, čo znamená, že prístupová cesta k stavbe pokiaľ je zriadená, ale nie je skolaudovaná, nie je to prekážkou pre kolaudáciu danej stavby (rodinného domu). Kolaudácia znamená úradné schválenie a rozumie sa ňou činnosť stavebného úradu, ktorá smeruje k vydaniu rozhodnutia o užívaní stavby, pričom ide o proces, pri ktorom sa rozhodne, či je stavbu možné užívať. Cieľom kolaudácie je zabezpečiť ochranu verejných záujmov a práv účastníkov konania z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia budúcich užívateľov, ochrany životného prostredia, požiarnej ochrany a pod. Kolaudácia je podmienkou pre začatie užívania realizovanej stavby. 14.2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že účastník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ak poruší povinnosť v súvislosti s porušením ktorou si strany dojednali pre prípad jej porušenia zmluvnú pokutu. V prejednávanej veci si strany dohodli zmluvnú pokutu pre porušenie povinnosti žalovaným a to v termíne do 30.06.2017 vybudovať prístupovú komunikáciu. Zo žiadnych ustanovení Zmluvy nevyplynulo, že by strany mali dohodnutú zmluvnú pokutu pre prípad neskolaudovania prístupovej komunikácie v dopredu dohodnutom termíne. Súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že nie je prípustné rozširovať následne povinnosť žalovaného stanovenú v Článku VIII bod 8.3 Zmluvy, povinnosť vybudovať prístupovú komunikáciu do 30.06.2017 aj o povinnosť zabezpečiť realizáciu jej kolaudácie. V Zmluve nebola stanovená povinnosť žalovaného zabezpečiť kolaudáciu prístupovej komunikácie v určitej lehote, a teda ani porušenie tejto povinnosti žalovaným nebolo sankcionované zmluvnou pokutou. K takému dojednaniu strán nedošlo. Za stavu, keď v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného ako osoby realizujúcej projekt, na vlastné náklady vybudovať prístupovú verejnú miestnu komunikáciu, cestu identifikovanú ako vetva B v projekte K. a to najneskôr do 30.06.2017, porušenie povinnosti nesplnenie, ktorej bolo sankcionované zmluvnou pokutou, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol.

15. V priebehu konania na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 žalovaný navrhol vykonať dokazovanie predložením kolaudačných rozhodnutí týkajúcich sa iných stavieb (rodinných domov), ktoré

boli postavené na pozemkoch, ktoré žalovaný odpredal iným kupujúcim na tej istej ulici a tieto boli skolaudované bez toho, že by bola skolaudovaná prístupová komunikácia resp. bez toho, aby bolo vydané povolenie na jej predčasné užívanie. 15.1. Žalobca s odročením pojednávania za účelom predloženia uvedeného dôkazu žalovaným nesúhlasil, poukázal na skutočnosť, že žalovaný nenavrhol vykonanie tohto dokazovania včas a poukázal na ustanovenia a na poučenie súdu ohľadne účelu a zmyslu súdneho konania, podľa ktorého strana sporu má povinnosť predložiť všetky listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení včas.

16. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Súd rozhodol, že žalovaným navrhnuté dokazovanie predložením ním neidentifikovaných kolaudačných rozhodnutí týkajúcich sa iných rodinných domov postavených na susediacich pozemkoch nevykoná a to z dôvodu, že žalovaný vykonanie tohto dokazovania ako prostriedku procesnej obrany neuplatnil včas. Návrh na vykonanie tohto dokazovania žalovaný po prvýkrát predniesol až na pojednávaní dňa 04.06.2020 a to i napriek opakovanému poučeniu zo strany súdu podľa v spojení s , teda že je povinný uplatniť prostriedky procesnej obrany včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaný relevantne nezdôvodnil oneskorený návrh na vykonanie tohto dokazovania, neuviedol žiadne objektívne a ani subjektívne okolnosti a dôvody, pre ktoré si práve tento prostriedok procesnej obrany neuplatnil včas a v dôsledku, ktorých by bolo možné oneskorenie ospravedlniť. Naviac mal súd tiež za to, že vykonanie takéhoto dokazovania by bolo nadbytočné a nehospodárne, nakoľko kolaudácia iných stavieb, jej podmienky a realizácia nesúvisí s prejednávanou vecou, predmetom ktorej bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

18. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. V prípade, že strana sporu si nesplní povinnosť tvrdenia platí, že neuniesla bremeno tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v 1. a 2. rade v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným je daný, že žalovaný porušil zmluvne dohodnutú povinnosť nesplnenie ktorej bolo sankcionované zmluvnou pokutou. Žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalovaného vo veci. 18.1. Sumarizáciou uvedeného, za stavu, keď žalobca v 1. a 2. rade nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspechu žalovaného v spore a priznal úspešnému žalovanému v konaní voči žalobcovi v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd podľa rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.