Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Tk-1-2020.pdf
PDF · 122.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10Tk/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Predseda senátu Okresného súdu Košice I JUDr. Martin Baločko v senáte zloženom z prísediacich MVDr. Heleny Cocuľovej a Ing. Richarda Hojera na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. júna 2020 v Košiciach takto
rozhodol:
B. Y., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom T. č.2, S., t.č. v A. a A. Y. od XX.XX.XXXX
uznáva sa vinným, že
1/ spoločne s ďalšou osobou stíhanou v samostatnom konaní, po vzájomnej dohode dňa 28.02.2019 v čase o 23.30 hod. preliezli bránu do oploteného dvora pri Hostinci TURZÁK na ulici Železničnej č. 311/34 v meste Dobšiná, kde následne v zadnej časti hostinca B. Y. vytlačil rukami neuzamknuté okno na mužskom WC a tak sa dostali do vnútorných priestorov hostinca, kde sekerou v miestnosti herne poškodili herné stroje spoločností BARBOT SLOVAKIA s.r.o. Brezno, Spero, s.r.o. Bratislava a SYNOT TIP, a. s. Poprad, a kde následne z týchto herných strojov ukradli finančnú hotovosť/ následne prešli do priestoru výčapu, odkiaľ z kovovej pokladne umiestnenej na výčapnom pulte, ktorú B. Y. vypáčil sekerou, ukradli finančnú hotovosť vo výške 202,50 eur, zo šuplíkov výčapného pultu pod kasou stieracie žreby „Prasa v žite" a „Žreb", cigarety zn. Mars, Petra, Goldengate a dutníky Sting, ako aj rôzne druhý alkoholických nápojov, čím pre spoločnosti BARBOT SLOVAKIA s. r! o., so sídlom Rázusová č.36 Brezno spôsobili poškodením herného stroja škodu vo výške 96 eur á krádežou finančnej! hotovosti škodu vo výške 110 eur, spoločnosti SYNOT TIP, a. s. so sídlom Továrenská štvrť 24 Poprad spôsobili poškodením herných strojov škodu vo výške 4.063,70 eur, spoločnosti SPERO s. r. o., so sídlom Rajská č.7 Bratislava spôsobili škodu poškodením stroja vo výške 50 eur a pre majiteľa hostinca N. Y. spôsobil krádežou tovaru a finančnej hotovosti škodu vo výške najmenej 582 eur a poškodením kovovej pokladnice škodu vo výške 50 eur.
2/ dňa 16.03.2019 v čase okolo 22.15 h na miestnej komunikácii pred pohostinstvom TURZÁK na ul. Železničnej č. 34 v Dobšinej, okres Rožňava, pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom nedorozumení úmyselne usmrtil poškodeného D. C. tým spôsobom, že po tom ako poškodený vyšiel z daného pohostinstva, ho menovaný B. Y. drevenou bukovou metrovicou o dĺžke cca 1070 mm a priemere cca 60 mm najskôr vysokou intenzitou a prudkosťou udrel do oblasti hlavy, následkom čoho poškodený bezvládne spadol na zem, a následne ho ešte bezvládne ležiaceho na zemi najmenej 4-krát vysokou intenzitou udrel touto metrovicou do oblasti hlavy, čím mu spôsobil trieštivé zlomeniny záhlavovej kosti, spánkových kostí, tureckého sedla, klinovej kosti stropu pravej očnice a riečice v mieste spodiny lebky zadnej, stredných a prednej lebečnej jamy, opuch a pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním, následkom ktorých poškodený na mieste podľahol, pričom uvedených konaní sa dopustil napriek tomu, že bol Okresným súdom Rožňava právoplatným rozsudkom sp. zn. 2T 71/2012 zo 16.05.2012 odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov s výkonom trestu v NVÚ pre mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 17.10.2013 a v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia bol opätovne právoplatne odsúdený Okresným súdom Rožňava rozsudkom sp. zn. 2T 48/14 z 29.12.2014 za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné na nepodmienečný tresi odňatia slobody vo výmere 3 rokov,
teda
v bode 1/
-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil malú škodu a čin spáchal vlámaním -zničil, poškodil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu
v bode 2/
-iného úmyselne usmrtil
tým spáchal
v bode 1/
-prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona -prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 20, § 245 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva
v bode 2/
-obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona, § 47 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, písm. h/, písm. f/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona a § 78 ods. 1 Tr. zákona mu súd ukladá ochranný dohľad v trvaní troch rokov.
Podľa § 73 ods. X písm. d/ Tr. zákona mu súd ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm.a/ Tr. zák. mu ukladá trest prepadnutia veci - buková metrovica.
C. § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným D. C., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom N. XXX, S. I. C., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom N. XXX, S. škodu - náklady spojené s pohrebom vo výške 1.706,10.-Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému D. C., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom N. XXX, S. škodu - nemajetkovú ujmu vo výške XX.XXX.-Eur a poškodenej I. C., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom N. XXX, S. škodu - nemajetkovú ujmu vo výške 14.500.-Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodených D. C., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom N. XXX, S. a I. C., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom N. XXX, S. so zvyškom nároku na náhradu škody - nemajetkovej ujmy odkazuje na civilný sporový proces.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti SINOT TIP a.s., Továrenská štvrť 1467/24, Poprad - Matejovce škodu vo výške 1492,43.-Eur a spoločnosti ČSOB Poisťovňa a.s., Trnavská cesta 50/B 821 02 Bratislava škodu vo výške 2.817,27.-Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach podal dňa 2.3.2020 na obvineného B. Y. obžalobu pod sp. zn. 1Kv 33/2019 pre skutky právne kvalifikované ako: 1/ ( ďalej len skutok 1/)zločin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm.b/ Tr. zák. účinného do 31.7.2019 s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 20, § 245 ods. 1, ods. 2 písm.a/ Tr. zák. Súd po vykonanom dokazovaní tento skutok v zmysle novely Trestného zákona na základe Zákona č. 214/2019 Zb. zákonov účinného od 1.8.2019 prekvalifikoval na prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.b/ Tr. zák., nakoľko aj obžaloba bola podaná už v čase účinnosti tohto zákona
2/ (ďalej len skutok 2/) zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a/ Tr. zákona,
3/ (ďalej len skutok 3/) obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona na tých skutkových základoch, ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutkov 1,3 obžaloby a na všetky otázky, ktoré mu súd položil v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku odpovedal zhodne „áno“. Následne súd po návrhu prokurátora podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace výrokom o treste a náhrade škody.
Skutok 2/ obžaloby súd v zmysle § 21 ods. 1 Tr. por. vylúčil na samostatné konanie, nakoľko na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov vylúčiť zo spoločného konania.
Priznanie obžalovaného je v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu prípravného konania.
Obžalovaný B. Y. na č. I. 682-693 priznal spáchanie skutku krádeže a podrobne popísal priebeh vlámania do krčmy TURZÁK v Dobšinej, kde po rozbití automatov a plechovej pokladničky odcudzil hotovosť a rôzne ďalšie veci, ktoré na druhý deň vydal policajtom. Použil sekeru z domu ktorú zahodil po skutku, lebo bola naštiepená. Z výpovede poškodeného svedka N. Y. na č. I. 696-732 ako majiteľa prevádzky Hostinec TURZÁK je zrejmé, že 01.03.2019 o 7.30 hod. zistil vlámanie do prevádzky, pričom konkretizoval poškodenie automatov firmy SPERO s.r.o., Bratislava (1 kus), SYNOT TIP, a. s., Poprad (2 kusy) a BARBOT SLOVAKIA s.r.o., Brezno (1 kus), plechovej pokladnice a odcudzenie finančnej hotovosti, stieracích žrebov, alkoholu, tabakových výrobkov a cukroviniek, pričom mu bola krádežou spôsobená škoda vo výške 582 eur, avšak väčšina vecí mu bola políciou vrátená a teda za Pohostinstvo TURZÁK si neuplatnil náhradu škody. Večer pred vlámaním 29.02.2019 bol v pohostinstve B. Y..
Ako splnomocnenec spoločnosti SYNOT TIP, a.s., Poprad (č. I. 739) si uplatnil náhradu škody za poškodené automaty v prevádzke Hostinec TURZÁK vo výške 4.063,70 eur, ktorú po úhrade poisťovne a započítaní odcudzenej hotovosti z automatov vo výške 246 eur, uplatnila vo výške 1.492,43 eur. Za spoločnosť SPERO s.r.o., Bratislava splnomocnenec poškodeného F. E. na č. I. 754-781 uviedol, že poškodením automatu na cukríky v prevádzke pohostinstvá TURZÁK vznikla škoda 50 eur, ktorý po znefunkčnení bol vymenený, pričom si náhradu škody neuplatnil. Ďalší splnomocnenec poškodenej spoločnosti BARBOT SLOVAKIA s.r.o., Brezno - I. Q. na č. í, 784-811 si za poškodenie nevýherného stroja na šípky v prevádzke TURZÁK uplatnil náhradu škody v celkovej výške 206 eur (96 eur poškodenie, 110 eur odcudzená tržba), a napokon sa nepripojil k trestnému konaniu. Zo znaleckých posudkov KEU je zrejmé, že sekera nájdená pri Hostinci TURZÁK má červené stery druhovo zhodné s farbou automatu v Hostinci TURZÁK (č. I. 831-834). Tiež porovnávaním mechanoskopických stôp bola zistená zhodnosť stôp spôsobených zaistenou sekerou (č. I. 831-838).
Taktiež trasologickým skúmaním stôp v prevádzke TURZÁK bola zistená zhoda s obuvou obvineného B. Y.. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (č. I. 857 - 878) je zrejmé miesto činu, poškodenie automatov a zariadení a zaistenie trasologických a ďalších stôp, nález sekery. Zo zápisnice o prevzatí veci je zrejmé vydanie odcudzených vecí obžalovaným B. Y.. Súd po vykonanom dokazovaní, ktoré sa týkalo skutku č. 1 tohto rozsudku, tento prekvalifikoval na prečin krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm.b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 2 písm.a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva a to vzhľadom k novelizácií trestného zákona, konkrétne zákona č. 214/2019 Zb. zákonov účinného od 1.8.2019. Ku skutku obzvlášť závažného zločinu vraždy v prípravnom konaní uviedol, že skutku predchádzalo celodenné pitie. Večer ešte išiel do krčmy na jedno poldeci. Po jeho vyhodení z krčmy, doniesla poldeci jeho družka, po ktorého vypití sa vrátil do krčmy. Tu sa pohádal s poškodeným a následne sa pred krčmou pobili. Po bitke, v ktorej mal navrch poškodený, odišiel po nejaké drevo, s ktorým sa vrátil do krčmy. Zavolal poškodeného z krčmy von a keď vyšiel, tak ho udrel po hlave s drevom. Poškodený spadol a potom ho ešte dvakrát alebo trikrát udrel, nevedel presne kde. Drevo zobral, lebo sa chcel biť a udrel poškodeného drevom, lebo bol "najebaný", že udrel družku do brucha. Oľutoval svoje konanie.
Svedok poškodený D. C. na č. I. 50-59 ako otec nebohého D. C. uviedol, že syn s nimi býval v spoločnej domácnosti, pričom bol nekonfliktný a pomáhal druhým. V deň skutku ho videli naposledy o 11:00 h, kedy odišiel hrať futbal, po ktorom chodil na pivo. Videl ho až po skutku ležať v sanitke, kde boli privolaní. Uplatnil si nárok na náhradu škody v súvislosti s nákladmi na pohreb 1 706,18 eur (č. I. 539-541) a 60 000 eur (č. I. 538) z titulu nemajetkovej ujmy uplatnenej splnomocnencom. Na hlavnom pojednávaní boli vo vzťahu k nemajetkovej ujme vypočutí aj poškodení D. C. a I. C., ktorí zhodne uviedli, že ich syn žil s nimi v spoločnej domácnosti, bol slobodný, pomáhal im tak peňažne, ako aj prácou okolo domu, mali ho veľmi radi, pričom D. C. uviedol, že to bol jeho jediný syn a jediný potomok a I. C. uviedla, že po pohrebe sa psychicky zrútila a dodnes je liečená. Obaja si zhodne nárokovali náhradu nemajetkovej ujmy po 30.000.-Eur.
I. svedkovia S. R. na č. I. XXX-XXX, M. B. č. I. XXX- XXX, I. U. č. I. XXX-XXX, I. K. č. I. XXX-XXX jednoznačne usvedčujú (prví traja) ako priami svedkovia incidentu ako došlo k napadnutiu poškodeného obvineným drevenou palicou, ktorého udieral aj po páde na zem a pri odchode odhodil palicu. G. D. M. na č. I; 133-140 ako obsluha v čase skutku v pohostinstve U. popísala priebeh incidentu, kedy bol obvinený pred záverečnou ako osoba, ktorá pred dvoma týždňami vykradla pohostinstvo, vykázaná. C. sa jej zastal, čo viedlo k .bitke medzi poškodeným a obvineným. Po bitke sa obvinený za krátku chvíľu vrátil, pričom z následného incidentu videla iba posledný úder drevenou palicou na ležiaceho poškodeného. M. vypovedali svedkovia V. Q. na č. I. XXX-XXX a M. H. na č. I. XXX-XXX. I. svedkovia prítomní v pohostinstve N. K. št. nä č. I. 155-159, a N. K. č. I: XXX-XXX jednoznačne potvrdili, že poškodeného po predchádzajúcej bitke zavolal pred pohostinstvo obvinený a následne počuli tupé údery a videli poškodeného ležať pred pohostinstvom zakrvaveného a zavolali políciu.
G. I. K. na č. I. 151-154 uviedla, že býva blízko pohostinstva TURZÁK, pričom na pozemku počula buchnutie a následne našla bukové drevo tzv .metrovicu, ktorá bola čerstvá, teda nie suchá a túto vydala policajtom. Všetky svedecké výpovede korešpondujú kamerovému záznamu, ktorý zachytáva priebeh incidentu č. I. 232-257. Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva č. I. 333-363 je . zrejmé, že v danom prípade ide o násilnú smrť - úrazový opuch mozgu pri trieštivých zlomeninách kosti lebečnej spodiny,
pomliaždení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní. Poranenia hlavy si nemohol poškodený spôsobiť sám a boli spôsobené inou osobou aktívne vedeným útokom bitím drevenou bukovou metrovicou veľkou intenzitou a prudkosťou do hlavy poškodeného spolu päťkrát, jedenkrát do tváre a štyrikrát do záhlavnej oblasti hlavy. Všetky zranenia vykazovali známky vitálnej reakcie, teda vznikli počas života poškodeného. Smrti poškodeného sa nedalo zabrániť ani poskytnutím odbornej lekárskej pomoci. Poškodený sa útoku nebránil, nakoľko upadol do bezvedomia po prvom údere do tváre. Rovnako zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva na č. ľ: 396-428 je zrejmé, že zranenia obvineného zadokumentované po skutku na pravej ruke obvineného mohli vzniknúť pri incidente s poškodeným. Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie č. I. 262-291 je zrejmé, že obvinený v čase skutku a ani teraz netrpí duševnou poruchou a ani psychózou. Obvinený chápe zmysel trestného konania a v čase skutku si uvedomoval trestnosť svojho konania. U obvineného sa jedná o plne rozvinutú závislosť, od alkoholu v rozhraní 2. a 3. štádia alkoholizmu. Vzhľadom na alkoholovú závislosť a škodlivé užívanie marihuany a toluénu znalec doporučuje obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavným spôsobom. Znalcom z odvetvia psychológia č. I. 295-312 bolo konštatované, že u obvineného sa jedná o osobnosť abnorrnnú, simplexnú, emočne plochú, afektívne labilnú, dráždivú, napätú s antisociálnymi rysmi. K motivácii obvineného, ktorého správanie bolo ovplyvnené ebrietou, ktorá facilituje agresívne netolerantné, primitívne prejavy. V iniciálnej fáze skutku prítomná jednoduchá cielená príprava, hlbší obsah konfliktu s nebohým absentoval, nebohého nepoznal, jednalo sa o konflikt v krčme, najvýznamnejšiu úlohu zohrala ebrieta, čin bol do značnej miery impulzívny. Pri bilancovaní činu prejavuje iba formálnu ľútosť. U obvineného je výrazná prognóza recidívy. Z doplnku znaleckého posudku č. I. 611-631 jé zrejmé, že znalkyňa zotrváva ha negatívnej prognóze resocializácie obvineného a nepredpokladá výraznú zmenu povahových a charakterových vlastností obvineného. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa I.. W. W., ktorá zotrvala na záveroch znaleckého posudku a uviedla, že úlohou bolo vyšetriť duševnú vyspelosť menovaného, zistiť jeho intelektové, rozumové schopnosti, štruktúru osobnosti, vyjadriť sa k motivácii z psychologického hľadiska, vyjadriť sa k možnosti prognózy resociálizácie. Odpovedala tak, že celkový duševný vývin menovaného je zaostalý, jeho rozumové schopnosti sú na úrovni ľahkej mentálnej retardácie, myslenie infantilné, jednoduché. Napriek tomu dokáže predvídať osobné sociálne súvislosti. K štruktúre osobnosti sa vyjadrila tak, že táto je abnormná, symplexná, emočne plochá, afektívne labilná s prevahou disociálnych rysov. K motivácií skutku z psychologického hľadiska hlavná motivácia podľa nej spočíva v teréne osobnosti, samotný skutok bol impulzívny a najvýznamnejšiu úlohu zohrávala opitosť. Čo sa týka prognózy prevýchovy, tu konštatovala v záveroch znaleckého posudku ako aj v doplnku, kde si mala doštudovať spis vo vzťahu k iným skutkom, kladeným obvinenému za vinu a zhodne ako v posudku tak aj v doplnku znaleckého posudku konštatovala, že obžalovaný vykazuje vo veľmi významnej miere prevažne negatívne kritéria a to najmä na strane jeho osobnosti. Tento typ osobnosti akú má obžalovaný má len minimálne šance na výraznejšie zmeny návykov, vlastností, čo vyplýva jednak z jeho celkovej duševnej zaostalosti, organického oslabenia nervovej sústavy a ich celkového doterajšieho vývinu, pretože väčšinu svojho života prežil v sociálnom ťažkom disfunkčnom prostredí, všetky tieto faktory založili trvalé základy osobnosti, na ktorých ani výviny, ani terapia, ani režimová disciplína a zásadnejšie zmeny neurobia. ďalej uviedla, že v čase vyšetrenia pri bilancovaní činu prejavoval formálu ľútosť s absolútnou absenciou priliehavých emócií. Pri posudzovaní otázky resocializácie uviedla, že ako znalci vychádzajú z prognostických kritérií ustálených v odborných literatúrach, kde tieto prognostické kritéria, recidivity, trestného konania vyplývajú z posúdenia spoločenských faktorov u posudzovanej osoby, z kroku osobnostných faktorov, a tzv. symptomatických faktorov, klinických. Vo všetkých týchto okruhoch je niekoľko sledovaných kritérií, ktorým sa prisudzujú kvantitatívne hodnoty a práve pri prekročení 60% týchto kritérií môžeme hovoriť o veľmi zlej prognóze, najmä u páchateľov násilných tr. činov, u obžalovaného toto kvantitatívne vyčíslenie bolo 56%, teda blízko hranice u ktorej možno hovoriť o veľmi zlej prognóze. Inak povedané z 30 sledovaných oblastí až v 17 oblastiach spĺňal kritéria, kde na tej pravdepodobnostnej rovine psychológ predpokladá skôr negatívny problém. Na otázku predsedu senátu, či existuje nádej, že by obžalovaný dlhodobým výkonom trestu odňatia slobody mohol byť napravený uviedla, že nemôže to úplne vylúčiť, pretože sa môže vyjadrovať len v pravdepodobnostnej rovine, tie pozitívne faktory ktoré by hovorili o tom, že ta náprava je možná je nízky vek, je predpoklad , že tá povahová výbava nadobudne nejakú sociálne prijateľnú podobu. Môžeme predpokladať, že po dlhom čase, keď je starší, to jeho správanie ako aj všetkých ľudí, dozrievanie,
starnutie sa zmení. Na druhej strane ide o jediný osamotený pozitívny faktor nízkeho veku, sú tam veľmi silné kritéria mentálnej retardácie, ktorá je teraz a bude aj o 20 -30 rokov mentálne retardovaná, tá osobnosť je abnormná, čo podľa staršej terminológie znamená psychopatická a bude psychopatická aj o 30 rokov, len už nebude vedená pudmi, frustráciou, hormónmi, to jeho správanie môže byť menej naliehavé, menej frustrujúce. Za negatívne faktory považuje organycitu, ktorá je už teraz prítomná a pravdepodobne bola prítomná aj v detstve, nedosahuje hrubého poškodenia stupňa neurologického typu, ale je prítomná v jeho nervovej činnosti. Táto napr. vekom má tendenciu sa zhoršovať, je to takisto negatívny faktor. Kriminálna anamnéza je pomerne pestrá, je takisto negatívnym faktorom, v rámci ktorej je potrebné poukázať na taký psychologický vývin , ktorý sa z hľadiska trestných činov sa vyvíja po psychologickej rovine z majetkových trestných činov, k násilným ako lúpež a teraz obzvlášť závažný zločin vraždy. Zo záverov znaleckého posudku KEÚ, odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy na č. I. 320-329 je zrejmé, že na zaistenej drevenej metrovici bola dokázaná na zaistených krvných stopách prítomnosť DNA profilov obvineného a poškodeného.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu č. I. 174-194 je zrejmé miesto činu a zo zápisnice o prehliadke tela sú zrejmé zranenia obvineného čľ I. 202-213. Tiež zo zápisnice o prehliadke mŕtvoly sú zrejmé zranenia poškodeného č. I. 365-393. Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru o vine obžalovaného.
Súd teda po takto vykonanom dokazovaní vzhľadom k samotnému priznaniu obžalovaného a k vyhláseniu jeho viny ako aj vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania z prípravného konania nemal o vine obžalovaného žiadne pochybnosti.
Súd sa v prvom rade musel však vysporiadať v rámci predbežne otázky, či v danom prípade u obžalovaného prichádzalo do úvahy vo vzťahu k trestu ustanovenie § 47 ods. 1, resp. ods. 2 Tr. zák. V rámci predbežne otázky súd vykonal dokazovanie a to prečítaním dvoch pripojených spisov Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 2T 71/2012 zo dňa 16.5.2012, kde bol obžalovaný odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.d/ Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov s výkonom trestu v NVÚ pre mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 17.10.2013 a v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia bol opätovne právoplatne odsúdený Okresným súdom Rožňava rozsudkom sp. zn. 2T 48/14 zo dňa 29.12.2014 za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Táto skutočnosť podmieňovala to, že súd v rámci predbežnej otázky skúmal vykonaným dokazovaním, či tieto tresty sú u obžalovaného zahladené v rámci podmienok na zahladenie v zmysle § 121 Tr. zákona. Podľa § 121 ods. 1 Tr. zákona na mladistvého, ktorému bol uložený alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmiernený alebo odpustený trest odňatia slobody v dĺžke neprevyšujúcej 1 rok sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, dňom výkonu tohto trestu, alebo dňom, keď bolo právoplatne od takéhoto trestu alebo jeho zvyšku upustené. Podľa § ods. 2 citovaného ustanovenia Trestného zákona o tom, či sa odsúdenie mladistvého na trest odňatia slobody, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 zahladzuje, rozhodne súd prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody po výkone tohto trestu.
Pred čítaním a oboznámením sa zo spisovými materiálmi Okresného súdu Rožňava sp. zn. 2T 48/2014 a 2T 17/2012 súd nezistil, že by došlo k vydaniu zo strany Okresného súdu Rožňava uznesenia o zahladení týchto dvoch nepodmienečných trestných činov, preto súd vyhodnotil, že ustanovenie § 47 ods.1, resp. ods. 2 je na mieste.
Zo správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach na č.l. 1215
- 1216 vyplýva, že počas oboch výkonov predmetných trestných spisov Okresného súdu Rožňava bol obžalovaný B. Y. 19 krát disciplinárne potrestaný, preto bolo logické, že Okresný súd Rožňava nevydal uznesenie o zahladení týchto trestov.
Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že : a/ uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a b/ nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov
V zmysle § 47 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin ( trestné činy tam taxatívne vymenované ), ktorý už bol za takéto trestné činy hoci aj v štádiu pokusu 2 krát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm.a/ a b/, inak mu uloží trest odňatia slobody na 25 rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod 25 rokov.
V tomto ustanovení je upravené obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie, čo znamená, že ak sú formálne podmienky splnené, súd musí trest odňatia slobody na doživotie takému páchateľovi trestného činu uložiť. V súvislosti s obligatórnym ukladaním trestu odňatia slobody na doživotie sa hovorí o tzv. zásade tri krát a dosť, ktorá má svoj pôvod v Spojených štátoch amerických, kde je známa ako „trithree stikes and youre out“ z istými modifikáciami jednotlivých štátoch federácie.
Zákonné podmienky, za ktorých sa táto zásada uplatňuje sú nasledujúce : a/ ide o spáchanie niektorého z taxatívne vymenovaných trestných činov v § 47 ods. 2 Tr. zákona b/ ide o páchateľa, ktorý sa po tretí raz dopustil niektorého z taxatívne vymenovaných trestných činov v § 47 ods. 2 Tr. zákona c/ ide o takého páchateľa, ktorý bol predchádzajúce 2 trestné činy už potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, t.j. bol vo výkone trestu odňatia slobody d/ pri predchádzajúcich dvoch trestných činoch, ktorých sa páchateľ dopustil, pre uloženie trestu odňatia slobody je postačujúce, ak boli spáchané hoci aj v štádiu pokusu, teda nemusí ísť nevyhnutne o dokonané trestné činy, nestačí však štádium prípravy na zločin e/ posledný teda v poradní tretí trestný čin je už dokonaným trestným činom f/ zároveň musia byť splnené podmienky podľa § 47 ods. 1 Tr. zákona uvedené v písmene a/ a b/, samozrejme však nemusí ísť o trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti priamo v skutkovej podstate trestného činu dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, pretože táto požiadavka ja uvedená ešte pred podmienkami podľa písm.a/, d/, ktoré sú na rozdiel od tejto požiadavky vyslovene označené za podmienky g/ všetky vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, okrem tej, že zároveň nie sú splnené podmienky podľa § 47 ods. 1 písm. a/b/ Tr. zák., neprichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, ale takémuto páchateľovi musí byť uložený trest odňatia slobody na 25 rokov. Ak však sú súčasne prítomné okolnosti hodné osobitného zreteľa v prospech páchateľa ( najmä okolnosti viažuce sa na niektorý z činov, napr. páchateľ spáchal vraždu keď prekročil medze nevyhnutnej obrany, ale aj okolnosti viažuce sa na páchateľa, napr. páchateľ má dobrú prognózu prevýchovateľnosti ), súd uloží páchateľovi aj nižší trest odňatia slobody, ktorý však nemôže byť pod 20 rokov. Súd u obžalovaného B. Y. takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa v jeho prospech nezistil.
Na rozdiel od prvého odseku tohto ustanovenia upravujúceho fakultatívne uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, pri obligatórnom ukladaní tohto trestu stupeň závažnosti každého z konkrétnych najmenej troch trestných činov, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, je z hľadiska naplnenia zákonných podmienok nevyhnutných na jeho uplatnenie irelevantný. Intenzitu stupňa závažnosti podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. musia dosahovať až tieto minimálne tri trestné činy / z toho minimálne jeden dokonaný a dva aspoň v štádiu pokusu / vo svojom súhrnne.
Na základe vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona a zároveň aj na základe výpovede znalkyne z odboru psychológia sa súd domnieva, že nie sú úplne splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, nakoľko aj samotná znalkyňa uviedla, že nemôže úplne vylúčiť, že by obžalovaný prípadným dlhodobým výkonom trestu odňatia slobody mohol byť aspoň z časti napravený. Naopak súd je toho názoru, že osoba páchateľa obžalovaného B. Y. pri vzhliadnutí troch priťažujúcich okolností a splnení všetkých zákonných podmienok ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. ako aj vzhľadom na závažnosť
prejednávaného skutku je namieste uloženie 25 ročného trestu nepodmienečne, nakoľko obžalovaný bol v minulosti dva krát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, v prvom prípade pre lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov a v druhom prípade za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal aj na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., pretože obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, v zmysle § 37 písm.h/, pretože spáchal viac trestných činov a v zmysle § 37 písm. f/ Tr. zák., pretože spáchal trestný čin verejne.
Súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho druhu a výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, jeho nepredstaviteľný následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, ale aj možnosť jeho nápravy. Takýto trest vo výmere 25 rokov považuje súd za dostatočný tak z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Y. súd uznal B. Y. vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., obligatórne mu uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.
Zároveň v zmysle záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie č.l. 262 - 291 je zrejmé, že znalec vzhľadom na alkoholovú závislosť a škodlivé užívanie marihuany a toulénu odporučil obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, čo mu súd plne vyhovel.
Zároveň súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - bukovej metrovice, nakoľko išlo o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu a vlastníkom tejto veci sa stáva štát.
Čo sa týka nároku poškodených - rodičov nebohého na nemajetkovú ujmu, súd vychádzal zo Zákona o obetiach trestných činov č. 274/2017 Zb. zákonov a to konkrétne z § 12 ods. 2 tohto zákona, z ktorého vyplýva, že ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej mzdy. Ak je obetí násilného trestného činu viac, suma odškodnenia sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. Minimálnu mzdu na rok 2020 určil zákon č. 324/2019 Z.z. a ustálil ju na sumu 580._Eur. je 50 násobkom je teda suma 29.000.-Eur, preto rodičom nebohého ako obetiam násilného trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť a D. C. a I. C. okrem nákladov spojených s pohrebom vo výške 1.706,10.-Eur, tak ako si to uplatnili súd priznal nemajetkovú ujmu každému samostatne po 14.500.-Eur a zo zvyškom ich nároku na nemajetkovú ujmu ich odkázal na civilný sporový proces. Ostatným poškodeným súd priznal nárok na náhradu škody tak, ako si ju vyčíslili v prípravnom konaní v plnom rozsahu, nakoľko tieto škody boli riadne a včas uplatnené a zároveň aj odôvodnené a vyčíslené.
To boli dôvody pre ktoré súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní od oznámenia rozsudku.