Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CbZm-11-2018.pdf
PDF · 97.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19CbZm/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanej: V.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, XXX XX L. M., o zaplatenie sumy 22.753,32 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22.753,32 Eur spolu s úrokom 6% ročne zo sumy 22.753,32 Eur od 05.04.2016 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 75,83 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to v rozsahu nesplnenia povinnosti uloženej spoločnosti ProPharmacia, s.r.o., so sídlom Uhorská Ves 119, 032 03, IČO: 46 324 267, uloženej platobným rozkazom zo dňa 11.07.2018 v konaní 19CbZm/11/2018, vydaný Okresným súdom Žilina.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal pôvodne označených
- žalovaného 1/ - ProPharmacia, s.r.o., so sídlom Uhorská Ves 119, 032 03, IČO: 46 324 267 a žalovanú v rade 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 22.753,32 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 22.753,32 Eur od 05.04.2016 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 75,83 Eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je majiteľom zmenky vystavenej ako blankozmenky za účelom zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným 1/, ktorý so žalovanou 2/ spoločne udelili žalobcovi právo doplniť blankozmenku na základe Dohody o vyplňovacom práve. Žalovaní dlžnú sumu neuhradili ani na výzvu žalobcu.
2. Dňa 11.07.2018 bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bol žalovaný 1/ a žalovaná 2/ zaviazaní spoločne a nerozdielne na uhradenie dlžnej sumy. Platobný rozkaz voči žalovanému v rade 1/ nadobudol právoplatnosť dňa 15.09.2018. Z dôvodu, že sa žalovanej 2/ nepodaril doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, uznesením zo dňa 09.09.2019 bol v zmysle § 266 ods.3 CSP zrušený. Z toho dôvodu súd konal už len so žalovanou pôvodne označenou ako žalovaná v rade 2/.
3. Uznesením zo dňa 09.09.2019 bola žalovaná vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe, avšak žalovaná bola pasívna a k žalobe sa nevyjadrila. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2019.
4. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 06.03.2020, avšak žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť a žiadala odročiť pojednávanie podaním doručeným súdu dňa 05.03.2020 z dôvodu, že je práceneschopná, pričom ako dôkaz uviedla kontrolné vyšetrenie dňa 12.02.2020 a 17.02.2020, t.j. niekoľko dní pred pojednávaním, avšak žiadnu listinu preukazujúcu PN nepredložila, dokonca ani o
trvaní PN po údajných kontrolných vyšetreniach. Vzhľadom k tomu, že žalovaná uviedla dôvod PN, aj keď ospravedlnenie doručila 1 deň pred pojednávaním, súd pojednávanie odročil na 04.06.2020. Žalovaná bola vyzvaná na predloženie listín preukazujúcich jej dôvod neúčasti na pojednávaní dňa 06.03.2020 v žiadosti o odročenie, ale keďže na výzvu súdu nereagovala, súd jej uložil poriadkovú pokutu za zmarenie pojednávania.
5. Na nariadené pojednávanie 04.06.2020 sa nedostavil nikto, avšak žalobca ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila bez ospravedlnenia, či uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Pokiaľ ako dôvod neúčasti na predchádzajúcom pojednávaní uviedla PN, túto jednak nepreukázala, a na ďalšie pojednávanie neuviedla žiadny dôvod neúčasti.
6. Súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
7. Súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a pôvodne označený žalovaný 1/ ako dlžník uzavreli dňa 24.01.2013 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXW., súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 20.000 Eur. V článku V. Zmluvy bolo dohodnuté zabezpečenie blankozmenkou podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXP/F.X. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že za žalovaného 1/ ako dlžníka konala žalovaná 2/ ako konateľka žalovaného 1/.
8. Žalobca s pôvodne označeným žalovaným 1/ ako vystaviteľom a žalovanou ako avalom uzavreli dňa 24.01.2013 Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXP/F.X, a to na účely zabezpečenia všetkých nárokov banky z vyššie uvedeného záväzkového vzťahu. Vystaviteľ a aval udelili žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch za podmienok stanovených v Dohode - údaj zmenkovej sumy a údaj splatnosti.
9. Súd mal nepochybne preukázané vystavenie zmenky č. XXXXXXP/A.X dňa 24.01.2013 v Liptovskom Mikuláši spoločnosťou pôvodne označeného žalovaného 1/, pričom zmenka obsahuje aj údaje avala, a to žalovanej s uvedením bydliska a rodného čísla. (l.č. 11 obsahu spisu)
10. Súd mal preukázané, že žalobca riadne oznámil v zmysle Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve dlžníkovi a avalovi vyplnenie zmenky spolu s výzvou na zaplatenie zo dňa 04.04.2016, keďže dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca do zmenky vyplnil sumu 22.753,32 Eur a splatnosť 04.04.2016. Napriek tomu dlžná suma nebola uhradená v požadovanej lehote.
11. Súd posúdil, že Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXP/F. bola platne uzavretá. Dohoda obsahuje všetky podstatné náležitosti, je určitá a zrozumiteľná, riadne podpísaná vystaviteľom zmenky, avalom a oprávneným. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. 12. Súd poznamenáva, že zmenka je opatrená podpisom vystaviteľa, za ktorého konala žalovaná a zároveň podpisom avala, ktorým je žalovaná. Je nepochybné, že žalovaná bola v tom čase konateľom vystaviteľa, za ktorého vystavila zmenku a riadne podpísala a zároveň na danej zmenke podpísala aj vyhlásenie s označením ako aval. Z obsahu a z grafického zobrazenia nepochybne vyplýva vzájomná súvislosť a logická nadväznosť s tým, že vyhlásenie avalu sa týka danej zmenky.
12. Podľa § 31 ods.1, 2 a 3 zák.č. 191/1950 Zb. (1) Ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (2) Ručenie sa vyjadruje slovami "ako ručiteľ" alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (3) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd skonštatoval, že zmenka, ako aj vyhlásenie ručiteľa - avala, obsahujú zákonom stanovené náležitosti a sú platné. Zmenka, ako aj vyhlásenie avala je zrozumiteľné a určité. Vo vyhlásení avala jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá ho podpísala, t.j. žalovaná, dané vyhlásenie podpisuje ako zmenkový ručiteľ, aval.
14. Žalovaná teda bola zároveň v postavení konateľa vystaviteľa, za ktorého podpísala predmetnú zmenku. Pri konateľovi sa predpokladá jeho odborná spôsobilosť. Žalobca konal s vystaviteľom, za ktorého konala žalovaná ako s odborne spôsobilou osobou a nemal žiadnu povinnosť poučovať ju o význame daných listín, veď predsa išlo o podnikateľský subjekt, o právnickú osobu, ktorá pôsobí v podnikateľskej sfére a predpokladá sa určitá spôsobilosť a jeho odbornosť pri konaní. Nejde o spotrebiteľa, teda o slabšiu stranu. Žalobca poskytol vystaviteľovi plnenie, ktoré si zabezpečil vystavením zmenky, ktorú vystaviteľ podpísal prostredníctvom žalovanej a zároveň žalovaná sa podpísala aj pre vyhlásenie ako aval. Z danej listiny jednoznačne vyplýva, že ide o zmenku. Svojim podpisom žalovaná prejavila svoju vôľu.
15. Žalovaná nárok žalobcu nepoprela, nič nenamietala, v konaní bola nečinná.
16. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
17. Súd posúdil, že medzi žalobcom a pôvodne označeným žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu, že bola vystavená zmenka, ktorú podpísal aj aval, daný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťah akcesorický. Teda taktiež ide o obchodno-záväzkový vzťah. V žiadnom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko vzťah vznikol na základe zmluvy o kontokorentnom úvere medzi dvoma právnickými osobami a ku vzťahu sa pripojil aj aval na základe vystavenej zmenky.
18. Podľa § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
19. Súd poznamenáva, že dané zákonné ustanovenie zdôrazňuje abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov. Platobný príkaz, resp. platobný sľub (pri vlastnej zmenke) neudáva a ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu.
20. Podľa § 32 zák.č. 191/1950 Zb. (1) Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. (2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. (3) Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.
21. Zmenkové ručenie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník.
22. Súd skonštatoval, že ak je na blankozmenke podpísaný okrem vystaviteľa aj aval, je potrebné, aby aj s ním remitent dohodol vyplňovacie právo. Avšak pre takú dohodu nie je zákonom stanovená písomná forma, preto postačujúce bude aj ústne, či len konkludentne, pričom na jej existencii je možné v situácii, kedy zmenkový ručiteľ podpíše Dohodu o vyplňovacom práve uzavretú medzi remitentom a vystaviteľom ako štatutárny orgán vystaviteľa, t.j. ako konateľ, usudzovať zásadne už z okolností, za ktorých bola blankozmenka vystavená (inak povedané, že ak nedošlo medzi remitentom a zmenkovým ručiteľom pri vydaní blankozmenky k inej dohode), nie je možné mať žiadne pochybnosti o tom, že pravidlá pre doplnenie blankozmenky dojednané vystaviteľom zmenky sa budú vzťahovať aj na zmenkového ručiteľa. (rozh. 29Cdo 2861/2014 z 27.05.2015, NS ČR 29Cdo 3727/2007, 29Cdo4061/2007,...)
- V danom prípade je nepochybné, že žalovaná udelila súhlas s vyplnením blankozmenky v písomnej forme.
23. Podľa § 47 ods.1 a 2 zák.č. 191/1950 Zb.
(1) Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. (2) Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
24. Podľa § 43 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
25. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
26. Podľa článku 4 CSP (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
27. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP: (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
28. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
29. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
30. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd posúdil, že Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je platne uzavretá. Tým, že žalovaná danú Dohodu podpísala ako konateľka vystaviteľa, ale aj ako aval, bola riadne oboznámená s obsahom dohody, dokonca poskytla aj svoje osobné údaje za účelom ručiteľského vyhlásenia. Žalovaná riadne podpísala danú zmenku, ktorá obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a teda zmenka je platná. Žalobca riadne preukázal svoje tvrdenia. Zmenka a aj ručiteľské vyhlásenie obsahujú všetky zákonné náležitosti, súd ich posúdil za určité a zrozumiteľné a sú vykonané v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb. a preto spĺňajú aj požiadavky pre zrozumiteľnosť a určitosť.
31. Keďže ide o nárok vyplývajúci zo zmenky, súd neskúma titul pre zmenku, avšak nad rámec toho súd skonštatoval, že zmluva o kontokorentnom úvere bola platne uzavretá, ako aj zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke. Zároveň je nutné zdôrazniť, že nejde o spotrebiteľský vzťah. Žalobca je veriteľom pohľadávky vzniknutej titulom zmenky na základe zmluvy o kontokorentnom úvere medzi právnickými osobami - podnikateľmi a hoci žalovaná je v pozícii „ručiteľa/avala“, je nepochybný obchodno-záväzkový vzťah, preto je nutné vychádzať tak aj vo vzťahu k žalovanej, pričom keďže nejde o spotrebiteľský vzťah, nebolo potrebné sa zaoberať zmluvou o kontokorentnom úvere, ale iba samotnou zmenkou.
32. V zmysle § 48 ods.1 zák.č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
33. Po vykonanom dokazovaní súd posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený. Keďže bolo nesporné, že zmenka nebola uhradená, žalobcovi súd priznal aj ďalšie uplatnené nároky v zmysle § 48 cit.zák.,
a to zmenkový úrok vo výške 6% zo sumy 22.753,32 Eur od 05.04.2016, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. sumu 75,83 Eur.
34. Súd poukázal, že je vecou žalobcu, voči komu si uplatní svoj nárok, teda či voči dlžníkovi alebo iba voči ručiteľovi alebo voči obom. V danom prípade si uplatnil nárok voči dlžníkovi, ako aj voči avalovi. Vzhľadom k tomu, že vydaný platobný rozkaz voči dlžníkovi, t.j. voči pôvodne označenom žalovanom 1/, nadobudol právoplatnosť, súd zaviazal žalovanú v zmysle § 76 CSP, pričom jej povinnosť plniť zaniká v rozsahu plnenia pôvodne označeného žalovaného 1/. Žalovaná v konaní nič nenamietala, nespochybňovala, ani nerozporovala.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov v rozsahu 100% voči žalovanej s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).