Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-308-2015.pdf
PDF · 112.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/308/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: 1. H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Jozef Elsner, advokát, so sídlom Sabinovská 65, 082 71 Lipany, proti žalovaným: 1. L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 3. C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 4. H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., žalovaní v 1. až 4. rade právne zastúpení: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie hraníc pozemkov a o vzájomnej žalobe žalovaných, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd vzájomný návrh žalovaných z a m i e t a .
III. Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia na Okresný súd Stará Ľubovňa podali žalobu, ktorou sa po úprave petitu domáhali, aby žalovaní boli povinní v lehote 60 dní vykonať stavebné úpravy vstupnej brány, a to jej posunutím parcely C KN 68/1 kat. územia C., ktorej vlastníkmi sú žalobcovia na parcelu C KN 67/1 kat. územia C., ktorej vlastníkmi sú žalovaní na znalcom určenú hranicu a v tej istej lehote boli povinní odstrániť vysadené okrasné kry a dreviny z parciel č. C KN 68/1 a C KN 68/2 kat. územia C., ktorých vlastníkmi sú žalobcovia.
2. Žalobu dôvodili tým, že medzi stranami sporu dochádza k neustálym nezhodám súvisiacich s nerešpektovaním hraníc pozemkov vo výmerách, aj reálne v prírode tak, ako tieto žalobcovia nadobudli od svojich právnych predchodcov. Žalobcovia sú presvedčení, že žalovaní užívajú ich časť pozemku, a to neoprávnene. Poukázali na to, že sa snažili už viackrát riešiť predmetný spor. Konkrétne v roku 2002 sa žalobcovia domáhali určenia priebehu hraníc pozemkov, ktoré Správa katastra Stará Ľubovňa vytýčila vytyčovacím náčrtom č. 1 zo dňa 5.8.2002. Následne proti tomuto rozhodnutiu Správy katastra podali žalobcovia žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorý rozhodnutím sp. zn. 2S/91/02 zo dňa 16.12.2002 potvrdil rozhodnutie Správy katastra Stará Ľubovňa č. H-1/2001 zo dňa 5.8.2002. Následne Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. Sž-o-Ks/180/03 zo dňa 27.4.2004 rozhodol tak, že potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/91/02. Tieto rozhodnutia súdov zneli v neprospech žalobcov. Napriek tomu sú žalobcovia presvedčení, že žalovaní užívajú časť ich pozemku neoprávnene. Navrhovali vykonať dokazovanie znalcom z odboru geodézie, kartografie.
3. Žalovaní k vyjadreniu k žalobe uviedli, že podľa ich názoru rozhodnutie súdov o vytýčenie hraníc bolo spravodlivé. Poukázali na to, že v roku 1988 odkúpili uvedený pozemok od Československého štátu vo výmere 515 m2, pričom takáto výmera pozemku bola aj v roku 1994 pri porealizačnom zameraní rodinného domu, ako aj v roku 2001 pri dedičskom konaní po manželovi žalovanej v 1. rade. Následne na liste vlastníctva č. XXXX je vedených už iba 499 m2. Ďalej uviedli, že pokiaľ sa týka návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, voči tomuto nemajú námietky.
4. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 1/2017 dňa 26.5.2017.
5. Podaním zo dňa 30.4.2019 žalovaní prostredníctvom právnej zástupkyne podali vyjadrenie a zároveň vzájomný návrh, v ktorom uviedli, že podľa ich názoru sa znalec nevysporiadal s hranicou medzi pozemkami 68/1 a 67/1, pričom nevzal do úvahy už dávno vypracované geometrické plány platne zapísané v katastri nehnuteľnosti v grafickej časti. Opätovne poukázali na to, že žalovaní mali vypracovaný geometrický plán, nakoľko kupovali pozemok od obce, a to plán č. XXX-XXXX-XXX- XX, ktorý bol vypracovaný až po roku 1983, teda po novom technicko-hospodárskom mapovaní (ako to uvádza znalec na strane 3 znaleckého posudku). Tento plán bol právoplatne zapísaný v katastri nehnuteľností o výmere pozemku žalovaných 515 m2. Žalovaní ďalej uviedli, že nezhody sa týkali starého dreveného plota a preto v roku 1991 komisia výstavby a územného plánovania zisťovala situáciu na mieste samom, kde rozhodla, že žalobca má posunutý plot po okape svojho domu, ktorý v súčasnosti už neexistuje, v náväznosti na okap jeho stodoly podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 17.9.1985 a teda spor sa nikdy netýkal plota od cesty až po roh starého domu. Znalec nesprávne vyhodnotil priebeh hranice, keď na strane 4 uviedol, že v katastrálnom území C. je mimoriadne nízka technická hodnota pôvodných mapových podkladov a pozemoknižná mapa pochádza z obdobia zakladania pozemkovej knihy po roku 1855 a následne nezobral do úvahy novodobo vypracované geometrické plány z roku 1985, 1987, 2002 a podobne. Vo vzťahu k navrhovanému zneniu petitu žaloby žalovaní poukázali na to, že žalobcovia nepreukázali, aby sa okrasné kry a dreviny nachádzali na pozemku vo vlastníctve žalobcov teda, aby zasahovali do ich vlastníckeho práva. Vo vzťahu k stavebným úpravám spočívajúcim v úprave vstupnej brány, jej posunutím z parcely KNC 68/1 na parcelu KNC 67/1 uviedli, že takto formulovaný žalobný návrh je nevykonateľný. Nie je zrejmé, akým spôsobom má k takejto stavebnej úprave dôjsť, keďže je zrejmé, že v danom prípade by muselo k odstráneniu časti vstupnej brány. Poukázali na to, že vstupná brána je stavbou spojenou so zemou pevným základom a v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nehnuteľnosťou. Vzhľadom na to, že ide o nehnuteľnosť, nie je možné ju premiestniť inam a je možné ju len odstrániť. Taktiež žalobný petit je nevykonateľný aj s poukazom na hranicu, keď žalobcovia žiadajú posunúť vstupnú bránu na znalcom určenú hranicu, ktorú nešpecifikujú a ktorú mal znalec určiť v znaleckom posudku, pričom nie je zrejmé, akú konkrétnu a presne vyznačenú hranicu majú žalobcovia na mysli. Zároveň poukázali žalovaní na to, že sám znalec na záver znaleckého posudku uvádza, že žiadnu novú hranicu nevytyčoval. Žalovaní ďalej uviedli, že žalobu považujú za šikanóznu a odstránenie vstupnej brány v dôsledku zásahu pár centimetrov považujú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ich názoru je potrebné zohľadniť to, aká marginálna ujma niekoľko centimetrov v dôsledku umiestnenia vstupnej brány objektívne vznikla, prípadne, ako sú žalobcovia obmedzení v užívaní zostávajúcej časti pozemku. Naproti tomu žalovaní by mali značné náklady súvisiace s odstránením časti vstupnej brány, pričom je otázne, či by takéto odstránenie bolo možné bez toho, aby došlo k poškodeniu celej vstupnej brány žalovaných ako celku, čo by malo následok nevyhnutnosť výmeny celej vstupnej brány. Žalovaní ďalej vo vyjadrení poukázali na to, že mali záujem sa mimosúdne dohodnúť so žalobcami a odkúpiť spornú časť pozemku, ktorí záujem nemali a ani ho žiadnym spôsobom neodôvodnili.
6. Zároveň žalovaní vzniesli vzájomný návrh a žiadali, aby súd určil, že parcela KNC 68/3 o výmere 12 m2 zastavané plochy a nádvoria patrí do vlastníctva žalovaným v 1. rade L. G., rod. R., nar. XX.X.XXXX, C. 570 v podiele 5/8 k celku, v 2. rade G. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, v podiele 1/8 k celku, v 3. rade C. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, C. XXX v podiele 1/8 k celku, v 4. rade H. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, C. XXX v podiele 1/8 k celku, podľa vypracovaného geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného Zdenom Balážom - Geodetom, Nová Ľubovňa 364, IČO: 14315050, ktorý je súčasťou rozsudku. Vzájomný návrh dôvodili tým, že oplotenie bolo vybudované zo strany žalobcov a žalovaní sa oprávnene a dômyselne domnievali, že toto oplotenie je vybudované správne a takto aj pozemok dlhodobo užívajú. Predložili súdu geometrický plán, ktorý kopíruje priebeh oplotenia vybudovaného zo strany žalobcov a ktorí tento stav aj akceptovali.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde strany sporu zotrvali na svojej skutkovej i právnej argumentácii. Právny zástupca žalobcov poukázal na to, že ide o dlhodobý susedský spor o priebeh hranice, žalobcovia majú zato, že došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva zo strany žalovaných. Poukázal na vykonané znalecké dokazovanie, s ktorým súhlasil. Vo vzťahu k vydržaniu spornej časti pozemku poukázal na sústavný spor o hranicu medzi stranami sporu a držba nebola „čistá“. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že závery znaleckého posudku sú zmätočné, keď na strane 5 znaleckého posudku je hrubou zelenou čiarou vyznačený priebeh hranice medzi parcelami strán sporu, avšak geometrický plán nebol zo strany znalca vypracovaný. Poukázala na to, že oplotenie, ktorého sa domáhajú odstrániť žalobcovia, postavili žalovaní. Predmetné oplotenie je podľa názoru žalobcov stavbou, preto je potrebné odstrániť stavbu. Taktiež namietali odstránenie drevín a uviedli, že tieto sú od plota posadené vo vzdialenosti asi 40 cm, pričom rozdiel v hranici podľa znaleckého posudku je od plota 20 cm a teda odstránenie by bolo zásahom do práv žalovaných.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov, za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 8. Žalobcovia sú vlastníkmi parciel vedených na LV č. XXXX. parcely reg. E evidovaných na katastrálnej mape parcelné číslo 68/1 o výmere 347 m2 zastavaná plocha a nádvorie parcelné číslo 68/2 o výmere 206 m2 zastavaná plocha a nádvorie v podiele 1/1, parcelné číslo 70 o výmere 255 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcely 2475/5 o výmere 223 m2 ostatná plocha, ako aj stavby rodinného domu súpisné číslo XXX postavený na parcele 68/1, a to na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX-XXX/XX a osvedčenie o vydržaní N XX/XX-XX/XX.
9. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parciel vedených na LV XXXX kat. územia C., a to parcely reg. E evidované na katastrálnej mape č. XX/X o výmere 279 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 67/3 o výmere 115 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo 67/4 o výmere 105 m2 zastavaná plocha a nádvorie, stavby rodinného domu súpisné číslo 570 postavený na parcele 67/3 a hospodárskej budovy postavenej na parcele 67/4, a to žalovaná v 1. rade L. G. v podiele 5/8 a žalovaní v 2. až 4. rade každý jeden v podiele 1/8.
10. Na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku miestny národný výbor v C. zriadil pre C.a G. a manželku L. G. právo osobného užívania parcely EN 67/1 kat. územia C. vo výmere 515 m2 k výstavbe rodinného domu zo dňa 22.9.1998.
11. Správa katastra Stará Ľubovňa dňa 5.8.2002 pod č. H-X/XXXX rozhodla v konaní vo veci určenia priebehu hranice pozemkov v katastrálnom území C., a to medzi parcelou KN 68/1 zapísanej na LV XXXX na meno vlastníka G. a K., rod. E. a parcelu KN 67/1 zapísanej na LV XXXX kat. územia C. na meno vlastníkov G. L. a G. G., G. C. a G. H. tak, že Správa katastra Stará Ľubovňa podľa § 48 a nasl. katastrálneho zákona vytyčuje hranicu medzi pozemkami parcela č. 67/1 a 68/1 kat. územia C. podľa geometrického plánu XXXXXXXX-XXX-XXXX tak, ako je zakreslené na vytyčovacom náčrte č. 1/2002, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2S/91/02 zo dňa 16.12.2002 rozhodol o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu tak, že potvrdil rozhodnutie Správy katastra Stará Ľubovňa č. H-1/2001 zo dňa 5.8.2002 a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Dňa 27.4.2004 Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. Sž-o-KS 187/2003 rozhodol o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove tak, že Najvyšší súd SR ako súd odvolací potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.12.2002 sp. zn. 2S/91/02.
12. V konaní bol vypracovaní znalecký posudok č. 1/2017 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, ktorého úlohou bolo vyhotoviť geometrický plán za účelom určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami pozemkami žalobcov, parcela KNC 68/1 a parcela KNC 68/2 a pozemkom žalovaných parcela KNC 67/1 a zapísaných na LV XXXX nachádzajúcich sa v kat. území C. a zároveň bolo mu uložené uviesť, k akým zmenám došlo v priebehu hranice v minulosti a na základe akých skutočností. Znalec v zákrese na strane 5 znaleckého posudku zakreslil polohu vlastníckej hranice medzi lomovými bodmi č. 8-285, 8-294 a 8-954 tak, ako je evidovaná v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností. Uviedol vzdialenosti vlastníckej hranice od rodinného domu súpisné číslo XXX a od stodoly na parcele KNC 67/1 za účelom jednoznačnej lokalizácie polohy hranice v teréne. V závere znalec uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku nezískal technický podklad alebo právnu listinu, ktorá by odôvodňovala potrebu zmeny polohy vlastníckej hranice v platnej vektorovej mape katastra nehnuteľností a z tohto dôvodu
nie je potrebné vypracovať úradne overený geometrický plán. Poukázal, že poloha reálnej hranice vymedzenej oplotením je zrejmá zo snímky na strane č. 3 znaleckého posudku.
13. Súd uznesením sp. zn. 7C/308/2015 zo dňa 7.1.2019 v spojení s upresnením na pojednávaní dňa 4.6.2020 pripustil zmenu petitu v znení tak, že žalovaní sú povinní v lehote 60-dni odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu vykonať stavebné úpravy vstupnej brány a to jej posunutím z parcely registra C KN 68/1 v k. ú. C., ktorej vlastníkmi sú žalobcovia, na parcelu registra C KN 67/1 v k. ú. C., ktorej vlastníkmi sú žalovaní, na znalcom určenú hranicu, a v tej istej lehote sú povinní odstrániť nimi vysadené okrasné kry a dreviny z parciel číslo registra C KN 68/1 a 67/1 v k. ú. C., ktorých vlastníkmi sú žalobcovia.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 14. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ.“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
16. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Podľa § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
18. Podľa § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
19. Podľa § 120 ods. 2 OZ stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
20. Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle a nemôže byť ani samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Vždy sleduje právny osud hlavnej veci. Pre súčasť veci platí právny režim celku. Právne úkony týkajúce sa veci sa preto vždy týkajú aj je súčasti, bez toho, že by musela byť súčasť veci samostatne identifikovaná, individualizovaná a uvedená.
21. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
22. Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
23. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
24. Podľa § 135 ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
25. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpis, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
26. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k záveru:
28. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že uplatňujú tzv. reivindikačnú žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka, žalobu o vydanie nehnuteľnosti, pričom požadovali vykonanie znaleckého posudku, na základe ktorého by znalec geometrickým plánom s vyznačením záberu časti nehnuteľností žalovaných a reálne v prírode tieto hranice vlastníctva žalobcovi vyznačil. V žalobnom návrhu žiadali, aby žalovaní boli povinní vydať časť nehnuteľnosti podľa vypracovaného znaleckého posudku, ktorých vlastníkom sú žalobcovia v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v tej istej lehote vykonať stavebné úpravy - oplotenie podľa znalcom určených a vytýčených hraníc ich vlastníctva.
29. Súd nariadil znaleckého dokazovanie znalcom Ing. Bujňákom a uložil mu vypracovať geometrický plán za účelom určenia priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami - pozemkami žalobcov parcela KN C 68/1, KN C 68/2 a pozemkom žalovaných KN C 67/1. Znalec v závere posudku č. 1 /2017 uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku nezískal technický podklad alebo právnu listinu, ktorá by odôvodňovala potrebu zmeny polohy vlastníckej hranice v platnej vektorovej mape katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu nie je potrebné vypracovať úradnej overený geometrický plán. Na strane 3 znaleckého posudku znalec v nákrese hrubou červenou líniou s technickou značkou vykreslil polohu oplotenia medzi lomovými bodmi č. X až 6 a pri každom bode uviedol vzdialenosť oplotenia od vlastníckej hranice. Žalobcovia sa stotožnili so závermi znaleckého posudku.
30. Následne žalobcovia upravili petit žaloby a domáhali, aby súd uložil žalovaným v lehote 60-dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu vykonať stavebné úpravy vstupnej brány a to jej posunutím z parcely registra C KN 68/1 v k. ú. C., ktorej vlastníkmi sú žalobcovia, na parcelu registra C KN 67/1 v k. ú. C., ktorej vlastníkmi sú žalovaní, na znalcom určenú hranicu, a v tej istej lehote sú povinní odstrániť nimi vysadené okrasné kry a dreviny z parciel číslo registra C KN 68/1 a 68/2 v k. ú. C., ktorých vlastníkmi sú žalobcovia.
31. V zmysle § 126 Občianskeho zákonníka sa rozlišujú dva základné druhy vlastníckych žalôb, a to žaloba na vydanie veci (rei vindicatio) a žaloba zapieracia, resp. žaloba o zdržanie sa zásahov (actio negatoria). Hmotné právo všeobecne hovorí o práve na vydanie veci bez rozdielu, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Procesné právo výslovne spája s hnuteľnými vecami ich vydanie v súlade s § 186 Exekučného poriadku a s nehnuteľnými vecami ich vypratanie v súlade s § 181 a nasl. Exekučného poriadku. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia výkonu rozhodnutia v rozsahu ustanovenia § 62 Exekučného poriadku musí znieť vindikačná žaloba, ak je predmetnom nehnuteľnosť, na jej vypratanie a nie na jej vydanie.
32. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Oplotenie v časti, ktoré je spojené so zemou pevným (betónovým) základom predstavuje nehnuteľnú vec. Žalobca tak má právo domáhať sa jej odstránenia podľa ust. § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka.
33. Žalobcovia žiadali, aby žalovaní vykonali stavebné úpravy vstupnej brány jej posnutím z parcely KN C 68/1 na parcelu KN C 67/1 na znalcom určenú hranicu. Po správnosti žalobcovia mali žalovať odstránenie časti nehnuteľnosti, nakoľko z fotografie na č.l. 56, ako aj z výpovede na pojednávaní dňa 4.6.2020 (č.l. 135 druhá strana) má súd preukázané, že vstupná brána žalovaných - stĺp, na ktorom je upevnená - je pevne spojený s betónovým základom. Naviac žalobcovia ani bližšie nešpecifikovali akú určenú hranicu majú na mysli. Je možné sa len domnievať, že ide o nákres na strane 3 znaleckého posudku č. 1/67 Ing. Bujňáka. Z tohto pohľadu je požadovaný výrok žalobcov nevykonateľný. Žalobcovia sú v konaní zastúpení advokátom. Aj keď by žalovaní užívali časť nehnuteľnosti žalobcov neoprávnene, petit žaloby je nevykonateľný a žiaden exekútor by nevedel zabezpečiť posunutie vstupnej brány, tak ako to požadovali žalobcovia.
34. Uvedená argumentácia súdu týkajúca sa nevykonateľnosti petitu sa týka i výroku, ktorým sa žalobcovia domáhali odstránenia okrasných krov a drevín z parciel KN C 68/1 a 68/2 krovín, ktoré vysadili žalovaní. Z takto formulovaného petitu nie je zrejmé akých drevín, krov a v akom rozsahu by mali dreviny a kroviny zasahovať do vlastníctva žalobcov. Tieto skutočnosti v konaní namietali i žalovaní v podaní zo dňa 30.4.2019, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 23.5.2019. Zo strany žalobcov však nedošlo k upresneniu a špecifikácii namietaných skutočností. Súd v zmysle Civilného sporového poriadku nie je oprávnený sám vykonávať dokazovanie, civilné sporové konanie je kontradiktórnym
konaním, predkladanie dôkazov, resp. ich navrhovanie je ponechané stranám sporu a naviac strana žalobcov je zastúpená advokátom, preto súd nemá ani poučovaciu povinnosť v zmysle § 160 CSP a nasl..
35. Na základe uvedeného súdu žalobu žalobcov zamietol.
36. Žalovaní navrhovali v konaní vypočuť znalca. Súd však tento návrh zamietol, nakoľko by bol takýto úkon nehospodárny, keďže súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.
K vzájomnému návrhu
37. Vzájomným návrhom žalovaní žiadali, aby súd určil, že parcela KNC 68/3 o výmere 12 m2 zastavané plochy a nádvoria patrí do vlastníctva žalovaným v 1. rade L. G., rod. R., v podiele 5/8 k celku, v 2. rade G. G. v podiele 1/8 k celku, v 3. rade C. G., rod. G., v podiele 1/8 k celku, v 4. rade H. G., rod. G. v podiele 1/8 k celku, podľa vypracovaného geometrického plánu č. 59/2015 vypracovaného Zdenom Balážom - Geodetom, a to titulom vydržania.
38. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníctva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo beztoho aby sa o tom muselo rozhodnúť. Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú: a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe; c) spôsobilosť predmetu vydržania.
39. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulu sputativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod.
40. V konaní súd nemal v prvom rade preukázaný a ani len tvrdený naliehavý právny záujem na požadované určenie vlastníckeho práva. Taktiež súd nemal preukázané a ani tvrdené, na základe akého titulu vstúpili žalovaní v 1. až 4. rade do držby k parcele KN C 68/3, ku ktorej žiadali určiť vlastnícke právo vydržaním. Taktiež súd spochybňuje dobromyseľnosť a nerušenosť žalovaných k držbe, ako aj nevyhnutný čas - 10 rokov. Žalovaná v 1. rade a jej nebohý manžel C. G. (nie však žalovaní v 2. - 4. rade) nadobudli právo osobného užívania pozemku EN 67/1 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, zo dňa 22.9.1988. Z predloženého dôkazu (č.l. 98) vyplýva, že už v roku 1991 bolo Obecným úradom C. šetrený priebeh oplotenia pozemku
medzi sporovými stranami. Žalovaní v 2. až 4. rade neuviedli, či oni mali spornú časť pozemku vydržať, resp. si započítali i trvanie vydržacej doby ich právneho predchodcu - neb. otca - manžela žalovanej v 1. rade.
41. Vzhľadom na uvedené súd i vzájomnú žalobu žalovaných zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto: 42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. V konaní neboli úspešní žalobcovia (zamietnutie žaloby) ani žalovaní (zamietnutie vzájomnej žaloby), preto súd rozhodol, že žalobcom ani žalovaným z náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.