Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-25-2020.pdf
PDF · 64.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/25/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovanej P. D., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., o sťažnosti obžalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 12.12.2016 sp. zn. 16T/82/2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.6.2020 takto
rozhodol:
I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje.
II. Podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanej P. D., nar. X.XX.XXXX, ukladá poriadková pokuta vo výške 50 eur.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Piešťany podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej P. D. poriadkovú pokutu vo výške 150 (stopäťdesiat) eur. 2. Proti tomuto uzneseniu podala obžalovaná prostredníctvom obhajcu sťažnosť. V sťažnosti uviedla, že obžalovaná bola práceneschopná a na súd v deň pojednávania doručila Pn-ku. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462. 3. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že obžalovaná sa na hlavné pojednávanie konané 12. decembra 2016 nedostavila. Svoju neúčasť ospravedlnila pred začatím hlavného pojednávania prostredníctvom obhajcu, ktorý predložil krátkou cestou súdu potvrdenie o jej práceneschopnosti s tým, že tento doklad mu pred hlavným pojednávaním odovzdal manžel obžalovanej. Z predloženého potvrdenia o práceneschopnosti súd zistil, že tento bol vystavený ošetrujúcim lekárom MUDr. P. Q. 26.10.2016. Z potvrdenia je tiež zrejmé, že sa realizovali viaceré kontroly u ošetrujúceho lekára, naposledy 2.12.2016 s tým, že ďalšia kontrola mala byť je 15.12.2016. Takéto konanie zo strany obžalovanej považoval súd za účelové, urobené v snahe zmariť vykonanie hlavného pojednávania. Svojim konaním preukázateľne spôsobila prieťahy v trestnom konaní, keďže
je potrebné ju predvolávať na ďalší určený termín hlavného pojednávania. Navyše predmetná trestná vec je väzobná, kde súd musí konať urýchlene a bez zbytočných prieťahov. Zdôrazňuje, že predloženie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti nie je samo o sebe dostatočné na ospravedlnenie neúčasti obžalovanej na hlavnom pojednávaní, nakoľko chýbalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bola predvolaná, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. O tom bola obžalovaná v predvolaní riadne poučená. Rovnako zvolený spôsob ospravedlnenia nie je možné považovať ani za včasný, nakoľko od doručenia predvolania na hlavné pojednávanie 29.11.2016 až po jeho konanie 12.12.2016 uplynulo viac ako desať dní, teda obžalovaná mala dostatok času túto skutočnosť oznámiť súdu aj skôr. 4. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti obžalovanej proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Piešťany, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovanej je nedôvodná. 5. Prvostupňový súd rozhodol správne, pokiaľ vyslovil, že obžalovaná sa bez riadneho a včasného ospravedlnenia nedostavila na hlavné pojednávanie a tým zmarila úkon hlavného pojednávania, ktoré muselo byť pre jej neprítomnosť odročené. 6. Sťažnostný súd je toho názoru, že ospravedlnenie obžalovanej v deň konania súdu, o ktorom ospravedlňujúci sa účastník konania vedel dlhší čas predtým, nie je dostatočným ospravedlnením a ospravedlnením urobeným včas, ak nejde o ospravedlnenie neúčasti z dôvodu mimoriadnej udalosti, ktorá nastala bezprostredne pred konaním súdu, mimo vôle a bez zavinenia ospravedlňujúceho sa účastníka konania. Preto sú sťažnostné námietky obžalovanej o tom, že súdu doručila potvrdenie o práceneschopnosti nedôvodné. 7. Sťažnostný súd však nemohol prehliadnuť, že v rámci konania o uložení poriadkovej pokuty obžalovanej došlo k prieťahom zo strany súdu prvého stupňa, keď sťažnosť obžalovanej proti napadnutému uzneseniu bola predložená sťažnostnému súdu až po troch rokoch od jej podania. Preto sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a obžalovanej znížil výšku poriadkovej pokuty, čím zohľadnil dĺžku vzniknutých prieťahov. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené, sťažnostný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.