Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/17/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému Q. P., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom E. O., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 04. júna 2020 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. novembra 2019, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. novembra 2019, sp. zn. bol obžalovaný Q. P. podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. , doručenej okresnému súdu dňa 20.06.2019, pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa Tr. zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 20.03.2019 v čase asi o 01.15 hod v O. na ulici H. pri bývalom pivovare udrel poškodeného D. M., pravdepodobne päsťou zozadu do hlavy, po čom poškodený spadol na zem, kde ho kopal do oblasti hlavy a následne mu z pravého vrecka vesty vytiahol a zobral plátennú peňaženku modrej farby, v ktorej mal hotovosť vo výške asi 700 €, občiansky preukaz, vodičský preukaz, preukaz poistenca zdravotnej poisťovne Dôvera a čipovú kartu do zamestnania, čím mu tak spôsobil škodu na odcudzenej hotovosti vo výške 700 € a zranenia v oblasti hlavy a tváre, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, teda včas - v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t. j. výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukazoval na to, že v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nebol vyprodukovaný, okrem výpovede samotného obžalovaného, žiadny dôkaz, ktorý by svedčil v jeho prospech, resp. ktorý by svedčil o skutočnosti, že skutok sa buď nestal, alebo že ho nespáchal obžalovaný. Naproti tomu boli tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vykonané viaceré dôkazy, ktoré nielen že svedčia o tom, že k spáchaniu skutku tak, ako je opísaný v podanej obžalobe došlo, ale že tento spáchal práve obžalovaný Q. P.. Prokurátor poukázal na výpoveď samotného poškodeného D. M., ktorého výpovede v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom boli súvislé, obsahovo totožné, bez zásadných rozporov a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že jednak od skutku uplynul už určitý čas, ako aj skutočnosť, čo aj sám poškodený priznal a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania, že poškodený bol v čase spáchaného skutku pod vplyvom alkoholu. Poškodený M. opísal priebeh večera, ktorý predchádzal skutku, ale aj to, že obžalovanému požičiaval peniaze a pozýval ho na alkohol. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že poškodený M. pri rekognícii

opoznal obžalovaného P. ako osobu, ktorá na neho mala zaútočiť a zobrať mu peniaze. Pritom dôležitým svedkom v danej veci, hoci svedkom nepriamym, bola zamestnankyňa herne J. G., ktorá pracovala v herni v čase, kedy sa tam nachádzal nielen poškodený M., ale aj obžalovaný P.. Táto svedkyňa potvrdila, že poškodený mal pri sebe väčšiu sumu peňazí, ktorú mal v peňaženke, navyše zvlášť v obálke od bežných peňazí. Tiež uviedla, že si pamätá, že potom čo sa poškodený M. pobral preč s tým, že ide domov, zdvihol sa aj obžalovaný s tým, že ho ide odprevadiť. Vyšiel pred herňu, následne sa za cca 5 min. vrátil späť do herne a potom znova vyšiel von a išiel smerom, ktorým odišiel poškodený a uviedol to aj obžalovaný, že z herne k nemu domov sa išlo opačným smerom, ako išiel on. Uvedené skutočnosti vyplynuli aj z prehratého kamerového záznamu. Zhrnutím uvedeného skutkového stavu podľa prokurátora vyplýva, že jediným relevantným argumentom podporujúcim rozhodnutie samosudcu o tom, že nebolo preukázané, že skutok sa stal za súčasného použitia zásady „in dubio pro reo“ je výpoveď obžalovaného, avšak obžalovaný môže vo svojej výpovedi uviesť čokoľvek, čo mu môže slúžiť na obranu, teda aj klamať. Všetky ostatné vykonané dôkazy svedčia buď o opaku a teda, že skutok opísaný v obžalobe sa stal a tento spáchal obžalovaný a hoci nepriamo, no minimálne o tom, že ku skutku došlo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa a zrušil a podľa mu vec vrátil súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa , napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 17. februára 2020, vykonal dňa 04. júna 2020 verejné zasadnutie, na ktorom preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného Q. P., o svedecké výpovede samotného poškodeného D. M., ako aj o výpovede svedkov R. D., D. P. a J. G., a aj o listinné dôkazy a to o zápisnicu o rekognícii osoby a kamerový záznam, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením vecne správne a veľmi podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného Q. P. spod obžaloby podľa pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa Tr. zákona. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho teda obžalovaný Q. P. spáchal, je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný Q. P. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného Q. P., ktoré sú navyše čiastočne podporené aj výpoveďami svedkov R. D. a D. P. a veľmi podrobne vykonanými dôkazmi súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré poukázal v

odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal.

Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátora iným, pritom výlučne v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa i odvolací súd, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia Tr. por prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného Q. P. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a veľmi podrobne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí veľmi podrobne, riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.