Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-277-2019.pdf
PDF · 110.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/277/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ L. C., G.. X.X.XXXX, K. M. G. K., A. XX Q. X/ A. Ű., G.. X.X.XXXX, K. M. G. K., G. K. X, o zaplatenie 12.618 € prísl., o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku 16C/182/2011-321 z 3.9.2019 Okresného súdu Košice- okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vzťahu k žalovanej 2/ okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti.
Odmieta odvolanie proti výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti.
Zastavuje konanie proti žalovanému 1/ a v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ stranám náhradu trov konania nepriznáva.
V právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ a M. M. ako žalovaného 3/ a N. M. ako žalovaného 4/ zaplatiť mu 12.618 € s 11,99 % úrokom z omeškania zo sumy istiny 12.498,93 € od 1.5.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel Zmluvu o stavebnom sporení č. 2753473 9 01, v súlade s ktorou poskytol žalovanému 1/, žalovanej 2/ a M. M. (v žalobe žalovaný ako 3/) mimoriadny medziúver vo výške 16.596,96 €. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 96,69 € a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 82,98 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 145,22 €. N. M. (v žalobe žalovaný 4/) ručením prevzal na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja žalovaní v 1/, 2/ a 3/. Nakoľko žalovaní v 1/, 2/ a 3/ neplnili zmluvné povinnosti, boli žalobcom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie splátok. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1/, 2/ a 3/ omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca listom zo dňa 21.2.2011 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných 1/, 2/ a 3/ na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti. Túto povinnosť ale nesplnili.
2. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol dňa 22.6.2017 rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol takto po návrhu žalovaných 3/ a 4/ v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Tohto pojednávania sa nezúčastnili ani žalovaní 1/ a 2/. Tento rozsudok pre zmeškanie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, o ktorom odvolací súd uznesením sp. zn. 1Co/388/2017 zo dňa 31.10.2018 rozhodol tak, že odmietol odvolanie proti zamietavému výroku voči žalovaným 3/ a 4/, žalovanému 3/ priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Posledným výrokom zrušil rozsudok v zamietavom výroku voči žalovaným 1/ a 2/ ako aj vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/ a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že odvolanie nie je prípustné proti zamietavému výroku vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/, v ktorých prípade boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne tak, ako to súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku konštatoval. Za prípustné ale odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne vo vzťahu k zamietavému výroku voči žalovaným 1/ a 2/, vo vzťahu ku ktorým neboli splnené procesné podmienky pre rozhodnutie formou rozsudku pre zmeškanie žalobkyne. Poukázal na to, že jednou zo zákonných podmienok pre vydanie tejto formy rozhodnutia je procesný návrh žalovaného na jeho vydanie, ktorý zo strany žalovaných 1/ a 2/ vykonaný nebol. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou charakteru procesného spoločenstva žalovaných, pokiaľ vyvodil záver o tom, že v ich prípade sa jedná o nerozlučné spoločenstvo a že procesný návrh žalovaných 3/ a 4/ na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne bol žalovanými 3/ a 4/ vykonaný aj v mene žalovaných 1/ a 2/ Uzavrel, že vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne, keďže takýto procesný postup nebol zo strany žalovaných 1/ a 2/ navrhnutý. V tejto časti preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Súd v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 12.498,93 € spolu s úrokom vo výške 6,99 % ročne od 1.9.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 1.9.2011 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovaným. Zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (sp. zn. 1Co/388/2017) tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti žalovaným.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2753473 9 01 z 31.8.2005 poskytla žalobkyňa ako veriteľka žalovanému 1/ a žalovanej 2/ ako dlžníkom mimoriadny medziúver vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 €) na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Mimoriadny medziúver bol poskytnutý dlžníkom na rekonštrukciu bytu. Žalovaní bolí povinní v súlade so zmluvou a v súlade so Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 2.500,-Sk (82,98 €). Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení bola 2 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení, dlžníci sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola 6,99 % ročne ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Listom zo dňa 21.2.2011 žalobkyňa oznámila žalovaným, že nakoľko zročné splátky neuhradili a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote, zostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi splátkami. Súčasne žalobkyňa predmetným listom žalovaným 1/ a 2/ oznámila, že odstupuje od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2753473 9 01 a požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Dlžná suma k 21.2.2011 predstavovala 12.407,51 €. Žalovaní nenamietali výšku ani právny základ nároku žalobkyne, v priebehu konania opakovane poukazovali na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, ktorá bola i dôvodom, prečo splátky mimoriadneho medziúveru prestali uhrádzať včas a riadne, nenamietali ani tú skutočnosť, že listom zo dňa 21.2.2011 žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2753473 9 01 a požadovala od žalovaných okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov.
5. Súd na zistený skutkový stav aplikoval § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1 veta prvá, § 503 ods. 2 , § 506 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na účel zadefinovaný v zmluve, ktorým boli stavebné úpravy - rekonštrukcia v byte žalovaných a argumentoval,
že podľa § 1 ods. 2 písm. a/ z.č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z toho vyvodil, že úver poskytnutý žalobkyňou žalovaným nie je spotrebiteľským úverom podľa § 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.. a zmluva uzavretá medzi sporovými stranami nebola vychádzajúc z kritérií ust. § 52 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko nepatrila medzi odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že znenie ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo zmenené až zákonom č. 568/2007 Z.z.. Právny vzťah, ktorý vznikol na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2753473 9 01 súd právne posúdil podľa ustanovení zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Súd poukázal na to, že právny základ nároku ani jeho výšku žalovaní nerozporovali. Odstúpenie žalobkyne od zmluvy a jej výzva žalovaným boli vykonané v súlade s článkom VII. bodom 3 Zmluvy i ust. § 506 Obchodného zákonníka. Súd preto žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a zaviazal žalovaných 1/ a žalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi 12.498,93 € (poskytnuté úverové prostriedky po odpočítaní úhrad vykonaných dlžníkmi na úverový prípad) spolu s úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 12.498,53 € od 1.5.2011 do zaplatenia, nakoľko z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátania úveru. Zároveň žalovaných zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1.10.2011 do zaplatenia podľa článku VI. bodu 4 Zmluvy, v zmysle ktorého v prípadoch uvedených v odseku 3, čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP súd konanie v časti prevyšujúcej sumu 12.498,93 € spolu s úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 12.498,53 € od 1.9.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.498,53 € od 1.9.2011 do zaplatenia zastavil po čiastočnom späťvzatí žalobkyňou.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobkyňa vzala žalobu v časti späť v dôsledku úhrad vykonaných po podaní žaloby, preto zastavenie konania v tejto časti procesne zavinili žalovaní a žalobkyni vznikol za túto časť nárok na náhradu trov konania. V ostatnej časti žalobkyňa bola v konaní úspešná. Súd preto rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovaným 1/ a 2/. Keďže došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 16C/182/2011-321 zo dňa 22.6.2017 v zamietavom výroku voči žalovaným 1/ a 2/ na základe odvolania žalobkyne, v novom rozsudku súd o náhrade trov konania rozhodol dvoma výrokmi a to za prvoinštančné konanie odvolacie konanie.
8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná 2/ s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že výška úrokov z neuhradenej pôžičky, ktorá vznikla za 8 rokov od podania návrhu žalobkyňou v roku 2011 až do rozhodnutia súdu v roku 2019, sa navýšila na sumu skoro ako výška istiny, a jej splatenie by malo pre ňu existenčné následky, je to v rozpore s dobrými mravmi, so zákonom a je to úžera. Odvolateľka namietala, že jej bolo odopreté ústavné právo na súdnu ochranu, keď súd rozhodol v jej neprítomnosti. Tvrdila, že súd prvej inštancie pochybil, pretože nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, neurčil, či je medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva platná, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či pri jej uzatváraní neboli použité nekalé praktiky. Argumentovala, že žalobca použil nekalé praktiky, keď spotrebiteľov neinformoval o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol právnym predchodcom navrhovateľa. Súd mal ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania.
9. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalovanej 2/ vyjadril dňa 20.8.2019 a tvrdil, že chce splácať pôžičku, ale životné okolnosti mu to nedovoľujú, lebo stratil zamestnanie kvôli chorobe, je invalidný, nevie si nájsť prácu. Súhlasil s odvolateľkou, že výška úrokov z nezaplatenej pôžičky, ktoré majú žalobkyni splatiť sú pre nich devastačné a označil to za úžeru.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaní počas celého konania neprejavili akýkoľvek záujem o zaplatenie dlžnej sumy čo i len čiastočne a navýšenie pohľadávky o úroky sú legitímnym
nárokom žalobkyne. Žalovaným bolo poskytnutých viacero možností na doplatenie omeškaných splátok, avšak tieto nevyužili napriek výzvam žalobkyne a teda zavinením žalovaných vznikli aj predmetné úroky. Poukázala na to, že žalovaní v konaní viackrát deklarovali, že nepopierajú právny základ ani výšku nároku žalobkyne. Odvolanie žalovanej označila len za účelový prostriedok k oddialeniu plnenia Žiadala aby odvolací súd rozsudok ako vecne správy potvrdil.
11. Žalovaný 1/ reagoval na vyjadrenie žalobkyne podaním zo dňa 9.9.2019, kde poukazoval na svoj zlý zdravotný stav, finančnú situáciu a exekúcie, pričom popieral, že by nemal záujem splatiť pôžičku.
12. Žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobkyne podaním, v ktorom uvádzala, čo má zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona obsahovať, zopakovala, že zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania obsahuje neprijateľné podmienky a dá sa považovať za neplatnú a že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva neobsahuje výšku, termíny a počet splátok, úrokov a iných poplatkov. Zmluva uvádza len údaj o počte mesačných splátok a výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie ej zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina, akú úrok a akú časť iné poplatky, absentuje údaj o RPMN.
13. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Žalovaná podala odvolanie vrátane výroku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené po späťvzatí žalobkyňou. Týmto výrokom žalovanej nebola spôsobená žiadna ujma, preto na podanie odvolania proti tomuto výroku odvolateľka nie je subjektívne procesne legitimovaný. Odvolací súd preto odmietol jej odvolanie proti tomuto výrokom napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b/ CSP.
14. Odvolací súd lustráciou v Obchodnom vestníku č. OV 084/2020 zistil, že 4.5.2020 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 31OdK/157/2020, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: L. C.Á., nar. X.X.XXXX.
15. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166b) alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
16. Podľa § 167e ods. 3 ZKR, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.
17. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného je zastavenie konania. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, odvolací súd v zmysle § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol tak, že konanie proti žalovanému L. C. bez zbytočného odkladu zastavil s tým, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože ani jednej zo strán sporu nemožno pripísať procesnú zodpovednosť za zastavenie tohto konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4.6.2020 o 10:30 hod, po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá CSP). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné tvrdenia žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), odvolací súd dodáva:
20. Žalovaná v priebehu konania nepoprela právny základ ani výšku uplatneného nároku, takisto nenamietala premlčanie uplatneného nároku a námietku premlčania (aj to len všeobecnú, nekonkrétnu, nešpecifikovanú) vzniesla až v odvolacom konaní.
21. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
23. V prejednávanej veci súd vyhlásil rozsudok dňa 3.6.2019 na pojednávaní, na ktorom bola žalovaná prítomná (nie je preto pravdou, že súd rozhodol v jej neprítomnosti, pre čo jej údajne bolo odopreté ústavné právo na súdnu ochranu). Na tomto pojednávaní , ani nikdy predtým počas celého konania, žalovaná námietku premlčania nevzniesla, naopak, uviedla, že má záujem kontaktovať žalobkyňu ohľadom splácania dlžnej sumy, aby celá vec neskončila na exekúcii. Námietku premlčania ako hmotnoprávnu námietku mohla preto žalovaná prípadne úspešne uplatniť len do rozhodnutia súdu prvej inštancie ale nie až v odvolacom konaní, pretože sa nejednalo o tzv. novotu podľa § 366 CSP. Odvolací súd má naviac za to, že aj keby bola žalovaná námietku premlčania uplatnila v konaní na súde prvej inštancie, táto by nebola dôvodná (k odstúpeniu od zmluvy došlo listom z 21.2.2011 a žaloba bola podaná 31.5.2011, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa OZ, resp. aj v rámci 4-ročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka).
24. Na pojednávaní dňa 3.6.2019 súd tiež konštatoval, že na právny vzťah medzi stranami nie je aplikovateľný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 250/2001 Z.z., pretože tento sa výslovne nevzťahuje na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Úver, ktorý bol poskytnutý, podľa vyjadrenia žalovanej bol výslovne braný za účelom rekonštrukcie a takto bol aj použitý.
25. K ďalším všeobecným a nekonkrétnym námietkam odvolateľky odvolací súd dáva do pozornosti, že pri právnom posudzovaní úplnosti obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzavretia treba mať na zreteli tiež závery formulované Súdnym dvorom EU v rozhodnutí C 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti C. K., podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Zároveň platí, že podmienka písomného zachytenia náležitostí na trvalom nosiči nie je spojená s požiadavkou podpisu takého nosiča, Súdny dvor EU však nevylúčil aby takúto požiadavku nad rámec smernice 2008/48/ES stanovovala vnútroštátna úprava. Prvoinštančný súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy vyjde tiež z potreby interpretácie tohto ustanovenia v tom zmysle, že nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala splatnosť splátok spotrebiteľa (a teda aj termín konečnej splatnosti) s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú priemernému spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum jednotlivých splátok logicky preto aj poslednej splátky) a tak vyvodiť termín konečnej splatnosti úveru. Pri posudzovaní zmluvy z hľadiska jej náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ z. č. 129/2010 Z.z. podľa eurokonformného výkladu nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, z čoho možno vyvodiť, že aj konečnú splatnosť úveru.
26. Treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že pokiaľ by aj súd posudzoval predmetný vzťah ako spotrebiteľský, účelom spotrebiteľskej ochrany nie je ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami neplnenia si povinností, ktoré za spotrebiteľsky prijateľných podmienok prevzal ale eliminovať dopady nerovnovážneho postavenia spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Preto spôsob posudzovania hmotnoprávnych oprávnení a povinností spotrebiteľa, ale aj rozsah procesných ohľadov, ktorých sa spotrebiteľovi v sporovom konaní dostáva (§ 290 a nasl. CSP) majú svoje limity; v žiadnom prípade neznamenajú úplné vylúčenie základných atribútov právnej istoty, a v nadväzujúcich procesných podmienkach ani kontradiktórnosti
konania. Procesná ochrana spotrebiteľa musí vždy nadväzovať na podstatu spotrebiteľského hmotného práva, ktorým je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami a závadnými výrobkami. Prípadný záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky či nepoctivosti konania dodávateľa musí byť vždy preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ). Dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je len značná nerovnováha, v neprospech spotrebiteľa, ktorá zakladá záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
27. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalovanú privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľke. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok v napadnutom výroku vo veci samej (okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti) a v súvisiacich výrokoch o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
28. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto by jej prislúchala náhrada trov konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).