Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cpr-1-2018.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci žalobcu: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., Z. XXX/XX proti žalovanému: P. B., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom XXX XX K., K. hrdinov XXX, zastúpený: A.. P.. B. L., advokát so sídlom XXX XX K., Dr. O. XXX/ X, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania sporovým stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 4.1.2018 sa žalobca podaním žaloby na tunajšom súde domáhal vyslovenia skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a ďalej náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 2 mesiace, ďalej žiadal žalovaného zaviazať sumou 30,- eur, ktorú mu neoprávnene zrazil žalovaný z poslednej výplaty. Trovy konania si žalobca nežiadal.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.9.2017 uzavrel so žalovaným pracovný pomer pracovnou zmluvou spojeného s dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.7.2018 s dohodnutou skúšobnou dobou v trvaní 2 mesiace. Deň nástupu do práce bol 10.9.2017 na pracovnú pozíciu manipulačný výrobný pracovník. Dňa 5.11.2017 počas nočnej smeny o 20:00 hod. sa žalobcovi stal pracovný úraz ľavej ruky. Na ošetrovni u zamestnávateľa mu bolo odporúčané ďalej úraz doriešiť prostredníctvom obvodného lekára, preto dňa 10.11.2017 žalobca nastúpil na dočasnú práceneschopnosť v trvaní do 27.11.2017. Po ohlásení PN mu bolo oznámené, že jeho pracovný pomer bude skončený v skúšobnej dobe. Dňa 15.11.2017 telefonicky oznámil pracovníčke zamestnávateľa, že pracovný pomer s ním nie je možné skončiť v skúšobnej dobe, pretože táto sa skončila 9.11.2017. Napriek tomu mu zamestnávateľ doručil dňa 21.11.2017 oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 22.11.2017. Dňa 23.11.2017 žalobca listom oznámil zamestnávateľovi, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože skúšobná doba sa skončila uplynutím dňa 9.11.2017. Z poslednej výplaty mu zamestnávateľ neoprávnene zrazil 30,- eur za pracovné topánky. Žalobca má za to, že zamestnanec je povinný nahradiť cenu pracovnej obuvi, keď skončí pracovný pomer v skúšobnej dobe, preto žiadal, aby súd vyslovil, že skončenie pracovného pomeru zamestnanca v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce ku dňa 22.11.2017 je neplatné.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že túto žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný potvrdil, že uzatvoril so žalobcom dňa 8.9.2017 pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 2 mesiace. Deň nástupu do práce bol 10.9.2017 a žalobca vykonával priradenú prácu až do 5.11.2017, kedy sa mu počas nočnej smeny stal pracovný úraz a dňa 10.11.2017 nastúpil na PN-ku
až do 27.11.2017. Dňa 21.11.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že s sním ukončuje pracovný pomer k 22.11.2017. Žalobca trval na tom, že jeho skúšobná doba skončila uplynutím 9.11.2017. Žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie z 28.11.2017, kde uviedol, že skúšobná doba žalobcu sa mala skončiť uplynutím dňa 10.11.2017, teda v deň, keď sa žalobca stal práceneschopným a tým sa jeho skúšobná doba predĺžila o čas trvania PN. Poukázal na § 42 ods. 2 Zákonníka práce s tým, že skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok na strane zamestnanca. Je to v prípade práceneschopnosti alebo materskej dovolenky. Žalovaný teda postupoval podľa § 45 ods. 2 Zák. práce a predĺžil skúšobnú dobu o prekážky v práci na strane zamestnanca, teda žalobcu, poukázal tiež na plynutie skúšobnej doby podľa § 37 Zák. práce a podľa tohto ustanovenia v prípade žalobcu táto začala plynúť dňom 10.9.2017 a posledným dňom bol deň 10.11.2017. Keďže žalobcovi vznikli od 10.11.2017 do 27.11.2017 prekážky v práci, teda práceneschopnosť, teda posledným dňom bol deň 28.11.2017 a žalovaný v prípade počítania týchto lehôt postupoval v zmysle Zákonníka práce, keď oznámil žalobcovi skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 22.11.2017.
4. V uvedenej veci tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 21.9.2018, kedy vyslovil, že skončenie pracovného pomeru zamestnanca v skúš. dobe ku 22.11.2017 je neplatné. Pracovný pomer skončil dňa 22.11.2017. Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 2 mesiace a sumu 30,- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
5. V dôsledku podaného odvolania žalovaným Krajský súd v S. uznesením zo dňa 16.12.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu bol výklad I. inštancie pre počítanie konca skúšobnej doby nesprávny, začiatok skúšobnej doby začína prvým dňom a končí uplynutím posledného dňa určenej doby. Počítanie doby podľa mesiacov sa skončí v deň, ktorý sa číslom zhoduje s ňom, ktorým začína plynúť lehota. Keďže začiatok skúš. doby bol spojený s nástupom žalobcu do práce dňa 10.9.2017, potom koniec skúšobnej doby bol 10.11.2017 a tým, že žalobca dňom 10.11.2017 bol uznaný PN, potom sa skúšobná doba predĺžila (§ 45 ods. 2 ZP). Súdu prvej inštancie vrátil vec s tým, že tento je viazaný názorom odvolacieho súdu podľa ust. § 391 ods. 1 C.s.p..
6. Podľa § 37 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.
7. Podľa § 45 ods. 2 cit. ust., skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
8. Podľa § 72 ods. 1 cit. ust., v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
9. Podľa ods. 2 cit. ust., písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
10. Súd preskúmaním žaloby, oznámením o skončení prac. pomeru v skúšobnej dobe, nesúhlasom s okamžitým skončením pracovného pomeru, zápisom o vyšetrení pracovného úrazu, správou všeobecného lekára žalobcu, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:
11. žalobca uzatvoril dňa 8.9.2017 so žalovaným Pracovnú zmluvu v spojení s dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca, keď pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do dňa 31.7.2018 a bola dohodnutá skúš. doba v trvaní 2 mesiace. Dňa 10.9.2017 nastúpil do práce žalobca na pozíciu „manipulačný výrobný pracovník“ pre spoločnosť S. K., s.r.o., B. ulica 1, R.. Pracovnou náplňou žalobcu bolo uskutočňovanie výrobných operácií, obsluha manipulačnej techniky a iné činnosti s priemerným mesačným zárobkom 570,38 eur. Dňa 5.11.2017 žalobca počas nočnej smeny utrpel pracovný úraz ľavej ruky, bol ošetrený na ošetrovni u zamestnávateľa, bol mu doporučený šetriaci režim. Dňa 6.11.2017 bol vyšetrený všeobecným lekárom pre dospelých a dňa 10.11.2017 nastúpil na PN v trvaní do 27.11.2017.
12. Zamestnávateľ doručil žalobcovi dňa 21.11.2017 oznámenie o skončení prac. prac. pomeru podľa § 72 Zákonníka práce v skúš. dobe k 22.11.2017. Žalobca listom z 23.11.2017 písomne oznámil žalovanému, že nesúhlasí so skončením prac. pomeru v skúš. dobe, pretože táto sa skončila uplynutím 9.11.2017. Žalovaný na tento list reagoval podaním zo dňa 28.11.2017, v ktorom uviedol, že prac. pomer žalovaného so žalobcom bol skončený platne a nie je dôvod na súhlas s okamžitým skončením prac. pomeru v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP, nakoľko takéto skončenie prac. pomeru Zákonník práce nepozná. Žalovaný uviedol, že skúšobná doba sa mala skončiť uplynutím dňa 10.11.2017 a keďže sa žalobca odo dňa 10.11.2017 stal práceneschopným, došlo tým k predlženiu skúš. doby o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Zároveň zamestnávateľ zrazil zamestnancovi sumu 30,- eur za pracovné topánky a poukázal na smernicu pre zamestnancov spoločnosti, keď zamestnanec je povinný nahradiť cenu pracovnej obuvi vtedy, keď sa skončí pracovný pomer v skúš. dobe.
13. Súd preskúmaním obsahu spisu, vyjadrením sporových strán a zároveň viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
14. Spornou skutočnosťou medzi stranami bola okolnosť, či bol pracovný pomer skončený zo strany žalovaného v skúšobnej dobe alebo nebol skončený v skúšobnej dobe. Ako uviedol odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení, vo veci ide o správnu interpretáciu počítania skúšobnej doby a tu zdôraznil odvolací súd, že ide o dobu a nie lehotu, čo vyplýva zo samotnej dikcie zákona, ktorá upravuje skúšobnú dobu v rámci Zákonníka práce. Z obsahu spisu je zrejmé, že začiatkom prac. pomeru na základe prac. zmluvy medzi stranami bol deň 10.9.2017. Taktiež je nesporná tá skutočnosť, že žalobca začal byť práceneschopný od 10.11.2017 a táto práceneschopnosť trvala do 27.11.2017. Zamestnávateľ pristúpil ku skončeniu prac. pomeru listom z 21.11.2017, v ktorom bolo uvedené oznámenie o skončení pracovného pomeru k 22.11.2017. Keďže začiatok skúš. doby začína prvým dňom a končí uplynutím posledného dňa určenej doby a počítanie doby podľa mesiacov sa skončí v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, ktorým začína plynúť lehota, začiatok skúšobnej doby u žalobcu bol spojený s nástupom žalobcu do práce dňa 10.9.2017. Koniec skúšobnej doby bol 10.11.2017, avšak tým, že žalobca bol dňom 10.11.2017 uznaný za práceneschopného, jeho skúšobná doba sa v zmysle § 45 ods. 2 Zákonníka práce predĺžila, a preto, ak mu žalovaný doručil dňa 21.11.2017 oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 22.11.2017, došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru žalobcu v skúšobnej dobe s poukazom na § 72 Zákonníka práce v spojení s § 37 a 45 ods. 2 ZP. Z uvedeného vyplýva, že pracovný pomer zamestnanca bol skončený v skúš. dobe platne, žaloba žalobcu je v tomto rozsahu nedôvodná a z uvedeného ďalej vyplýva aj to, že žaloba žalobcu je nedôvodná aj v časti, v ktorej požadoval, aby mu žalovaný vyplatil náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 2 mesiace, nakoľko takýto právny nárok mu v súvislosti s platne skončeným prac. pomerom v skúšobnej dobe nevznikol a taktiež žalobca nemá nárok na náhradu 30,- eur, ktoré mu boli žalovaným zrazené z poslednej výplaty, a to taktiež s poukazom na platne skončený prac. pomer v skúš. dobe.
15. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal, a to s poukazom na okolnosti na strane majetkových a príjmových pomerov žalobcu, keď tento je toho času študentom dennej formy štúdia na vysokej škole, nemá trvalý príjem ani samostatné bývanie, býva u rodičov, príjem má len z občasných brigád, výdavky na bývanie, ošatenie a stravu mu hradia rodičia. Žalobca poukazoval na zložitosť a osobitosť prípadu a nejednoznačnosť výkladu počítania a skončenia skúšobnej doby podľa Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že táto otázka nie je tak špecifickou, zložitou ani nejednoznačnou v danom prípade, aby toto mohol byť sám osobe dôvod na nepriznanie náhrady trov konania v zmysle dôvodov osobitného zreteľa podľa ust. § 257 C.s.p.. Má však za to, že dôvodom s prihliadnutím na to, že žalobca je študent a chcel si zabezpečiť príjem, pričom sa mu stal úraz v práci a následne došlo k skončeniu pracovného pomeru sú dôvody na strane účastníka konania spočívajúce v jeho nepriaznivej príjmovej a majetkovej sfére, keď si bránil svoje práva súdnou cestou, a to práva súvisiace s pracovným pomerom trvajúcim počas skúšobnej doby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohoto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok.