Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-155-2017.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/155/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., prechodne bytom Z. XXX/XX, H., v konaní o zaplatenie 393,60 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 170 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 170 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.
IV. Súd žalobcovi v r a c i a preplatok na súdnom poplatku zaplatený za späťvzatú časť nároku vo výške 6,50 EUR a zároveň u p r a v u j e Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby sumu 6,50 EUR poukázala po právoplatnosti tohto výroku žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne žalobou podanou dňa 20.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 393,60 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 194,53 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Podaním zo dňa 16.04.2018 žalobu zobral čiastočne späť a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 284,23 EUR, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 194,53 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný a spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „Pôvodný veriteľ“) uzavreli dňa 11.01.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570115115 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o úvere Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 260 EUR. Peňažné prostriedky boli žalovanému odovzdané v hotovosti a ich prevzatie žalovaný potvrdil podpisom Zmluvy o úvere. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných týždenných splátkach, v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 11.08.2013 a posledná splátka dňa 26.12.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok za garantovanú službu, celkovo vo výške 89,70 EUR. Administratívny poplatok zahŕňal najmä spracovateľský poplatok, služby obchodného zástupcu Pôvodného veriteľa, telefonické upozornenie
na omeškanie s uhradením splatnej sumy, možnosť kedykoľvek požiadať o podporu a informácie prostredníctvom zákazníckej linky, možnosť získať kedykoľvek duplikáty zmlúv, získanie karty splátok, ako pomôcku na vedenie záznamov o splátkach, nevymáhaní záväzku prostredníctvom dedičského konania a pod. Žalovaný sa zaviazal Pôvodnému veriteľovi uhradiť v súvislosti s úverom spolu 483,60 EUR, z čoho však reálne uhradil len 90 EUR.
3. Podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Žalobca si pôvodne uplatňoval aj nárok vyplývajúci zo Zmluvy o zabezpečení splátok, resp. za poskytnutú službu komfort, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska žalovaného, alebo v inom mieste podľa určenia žalovaného a to prostredníctvom obchodného zástupcu Pôvodného veriteľa. Z tohto titulu si žalobca uplatňoval nárok vo výške 109,37 EUR. Podaním zo dňa 16.04.2018 žalobca zobral svoj návrh v tejto časti späť, súd preto konal len o zvyšku nároku, pričom v zmysle § 145 ods. 3 CSP o tom nevydával žiadne rozhodnutie.
5. Okresný súd Námestovo vydal dňa 13.04.2018 pod č. k. 1Csp/155/2017-34 platobný rozkaz. Platobný rozkaz súd uznesením zo dňa 20.07.2018 zrušil z dôvodu, že sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.
6. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená fikciou doručenia podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t.j. zverejnením na úradnej tabuli súdu a webe, nevyjadril.
7. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ia): Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):
(1) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
9. Nakoľko žalobca je osobou registrovanou v Českej republike, súd posudzoval medzinárodnoprávne aspekty sporu. Podľa slovenského aj európskeho práva je možné považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský vzťah. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel Ia súd konštatuje, že má právomoc rozhodovať tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo vzťahu k rozhodnému právu súd zistil, že s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I, sa má použiť právo Slovenskej republiky. Vo vzťahu medzi Pôvodným veriteľom a žalovaným sa žiadny cudzí prvok nevyskytoval, ten vznikol až postúpením pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu. Nie je tu preto dôvod na to, aby sa na posudzovaný spotrebiteľský vzťah vzťahoval iný právny poriadok ako právny poriadok Slovenskej republiky.
10. V danej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (keďže ich žalovaný nepoprel - § 151 ods. 1 CSP) a hodnota sporu bez jeho príslušenstva nepresahuje sumu 1 000 EUR. V súlade s § 297 písm. b) CSP súd preto vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, najmä žalobou, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok, Zmluvou o úvere,
zmluvou o zabezpečení splátok úveru, oznámení Pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky a podacím hárkom, predžalobnou výzvou, čiastočným späťvzatím žaloby.
12. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
17. Podľa § 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) a f) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Pôvodný veriteľ, ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, uzavreli dňa 01.11.2013 Zmluvu o úvere, na základe ktorej sa Pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 260 EUR. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť Pôvodnému veriteľovi na základe Zmluvy o úvere bola dohodnutá na sumu 349,70 EUR. Poskytnutie úveru žalovaný nepoprel, súd preto nemá pochybnosť o tom, že úver bol skutočne poskytnutý, avšak až 01.11.2013 a nie 11.01.2013 ako uvádzal žalobca. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť v 60 týždenných splátkach, ktorých výška bola od prvej po predposlednú splátku 5,83 EUR a výška poslednej splátky bola 5,73 EUR, spolu s úrokom a poplatkom za garantovanú službu. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil Pôvodnému veriteľovi len 90 EUR a so splatením zvyšnej časti úveru je žalovaný v omeškaní. Súd tiež zistil, že popri Zmluve o úvere bola uzavretá aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru z 01.11.2013.
26. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keďže bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Súd preto na právny vzťah medzi stranami aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
27. Súd zistil, že v Zmluve o úvere nie je správne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V Zmluve o úvere sa síce nachádza údaj o o celkovej čiastke, ktorá je vyčíslená vo výške 349,70 EUR, ktorá pozostáva z úveru 260 EUR, z úroku 37,44 EUR a z poplatku za garantovanú službu 52,26 EUR, avšak táto suma nie je konečná s poukazom na uzatvorenú ďalšiu zmluvu - Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa Pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu plátky úveru a žalovaný za zaviazal za túto službu Pôvodnému veriteľovi uhradiť sumu 133,90 EUR. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru považuje súd za zmluvu závislú od Zmluvy o úvere a odmena podľa Zmluvy o zabezpečení splátok úveru mala byť tiež zahrnutá v celkových čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V Zmluve o úvere uvedenú sumu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 349,70 EUR považuje preto súd za zavádzajúcu, nakoľko mala byť k nej pripočítaná aj odmena podľa Zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
28. Zároveň v Zmluve o úvere absentuje termín konečnej splatnosti úveru. V Zmluve o úvere je len uvedené, že „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej platnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy o úvere“. Takéto vyjadrenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je spôsobilé vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu, v ktorý deň nastáva konečná splatnosť úveru, preto súd takéto určenie termínu konečnej splatnosti nepovažoval za dostatočné a súladné s tým čo ním zákonodarca zamýšľal.
29. Vyššie uvedené nedostatky Zmluvy o úvere spôsobujú v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch to, že Zmluvu o úvere, a to už aj v čase jej uzavretia, považuje súd za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd preto žalobcovi nepriznal nárok, ktorý prestavoval náklady spojené s úverom vo výške 89,70 EUR, ktoré pozostávali zo zmluvného úroku a administratívneho poplatku/poplatku za garantovanú službu. Výška priznaného nároku bola vypočítaná
ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru (260 EUR) a žalovaným zaplatenou sumou (90 EUR), t.j. vo výške 170 EUR.
30. Vo vzťahu k nesplatenej istine úveru je žalovaný v omeškaní s jej vrátením. Žalobcovi preto patrí právo na úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 17.12.2016. Súd zistil, že táto úroková sadzba zodpovedá zákonom určenej sadzbe úroku z omeškania ku dňu, ktorý bezprostredne nasledoval po dni konečnej splatnosti úveru, t.j. dňu kedy sa žalovaný dostal do omeškania s každou so svojich splátok. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil až od 17.12.2016. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe akú si uplatnil, a to od dátumu, od ktorého úrok z omeškania žiadal, avšak len zo sumy nezaplatenej istiny.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Vychádzal z hodnoty sporu po čiastočnom späťvzatí, t.j. zo sumy 284,23 EUR. Žalobca bol z procesného hľadiska úspešný vo vzťahu k istine sporu vo výške 60% a žalovaný vo výške 40%. Súd preto zaviazal žalovaného k úhrade náhrady trov súdneho konania, ktoré vznikli žalobcovi, vo výške 20%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
32. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.
33. Súd v súlade s § 11 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, súd výrokom IV. vrátil žalobcovi preplatok na súdnom poplatku zaplatený za späťvzatú časť nároku, nakoľko pôvodne si žalobca uplatnil nárok vo výške 393,60 EUR a podaním žalobcu zo dňa 16.04.2018, teda ešte pred doručením žaloby žalovanému došlo k späťvzatiu nároku o sumu 109,37 EUR. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške 23,50 EUR, ktorý zložil dňa 31.01.2018, a rozdiel v súdnom poplatku po späťvzatí časti nároku predstavuje suma 6,50 EUR, ktorá bola aj výrokom IV. tohto rozsudku vrátená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).