Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/146/2023

Uznesenie

-1 -

-187

KONCEPT

UZNESENIE

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu SEOLINE s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 903 187, právne zastúpeného WISE3 s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 868 604, proti žalovanému RAI - INTERNACIONAL, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 2, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 36 629 855, právne zastúpenému Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zaplatenie 5.664,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. - 134 zo dňa 25. mája 2023 takto

rozhodol:

-2 -

-187

KONCEPT

UZNESENIE

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. - 134 zo dňa 25. mája 2023 v odvolaním napadnutej časti druhej a štvrtej výrokovej vety z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

-16 -

-187

KONCEPT

UZNESENIE

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou konanie o zaplatenie istiny 1.416,- Eur s 9 % úrokom z omeškania z dlžnej istiny od 11.08.2017 do zaplatenia zastavil, druhou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.260,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 420,- Eur od 13.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 420,- Eur od 18.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 420,- Eur od 12.12.2017 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, treťou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a štvrtou výrokovou vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 55 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca (pôvodne označený obchodným menom ONLINE TORO advertising s. r. o.) sa žalobou domáhal od žalovaného úhrady istiny 5.664,- Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej ceny za služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu – spoločnosťou RUonline s.r.o., Banská Bystrica (po zmene obchodného mena a sídla ONLINE TORO s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, Bratislava – mestská časť Ružinov) v rozsahu uvedenom v Zmluve o poskytovaní služieb SEO zo dňa 10.02.2016 a v rozsahu konkrétnych objednávok žalovaného. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru č. 17080168 v sume 1.416,- Eur splatnú 11.08.2017, faktúru č. 17100214 v sume 1.416,- Eur splatnú 12.10.2017, faktúru č. 17110236 vo výške 1.416,- Eur splatnú 17.11.2017 a faktúru č. 17120237 v sume 1.416,- Eur splatnú dňa 11.12.2017 a následne dňa 06.09.2017 a dňa 15.12.2017 ako postupca postúpil vyššie špecifikovanú pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami spojenými s pohľadávkou na žalobcu ako postupníka. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukazujúc na body 5.7 a 6.1 zmluvy mal za to, že zmluva zanikla uplynutím 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, teda zanikla dňom 10. 02. 2017. Uviedol, že po zániku zmluvy žalovaný rokoval s právnym predchodcom žalobcu o rámcových podmienkach ďalšej spolupráce, ústne si dohodli nové cenové podmienky, pričom z rámcového charakteru dojednanej spolupráce vyplývalo, že túto mohol žalovaný ukončiť kedykoľvek. K uzatvoreniu písomnej zmluvy nedošlo. Uviedol, že faktúru č. 17080168 v sume 1.416,- Eur splatnú dňa 11.08.2017 uhradil bezhotovostným prevodom dňa 18.09.2017. Zároveň dňa 18.09.2017 a opätovne dňa 02.10.2017 prostredníctvom e-mailovej správy informoval právneho predchodcu žalobcu o ukončení spolupráce s tým, že žiadne ďalšie faktúry nebude akceptovať, nakoľko za mesiac september 2017 právny predchodca žalobcu žalovanému žiadne služby neposkytol. Z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny za poskytnutie služieb, ktoré nijako nepreukázal.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného poukázal na bod 6.2 zmluvy, podľa ktorého sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú a ustanovenie bodu 5.7 zmluvy zakotvuje „nevypovedateľnosť“ zmluvy počas doby 12 mesiacov odo dňa jej účinnosti, pretože v bode 5.6 zmluvy sa uvádza, že zmluvné strany môžu zmluvu písomne vypovedať počas doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená len z dôvodu jej podstatného porušenia (bod 6.6) druhou zmluvnou stranou. Po uplynutí tejto doby môže ktorákoľvek zo zmluvných strán písomne vypovedať zmluvu z akéhokoľvek dôvodu a aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je podľa bodu 6.3 zmluvy 60 kalendárnych dní a začína plynúť prvým kalendárnym dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola písomná výpoveď doručená druhej strane. Žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu e-mail zo dňa 18.09.2017 posúdil ako písomnú výpoveď žalovaného v súlade s bodom 6.2 a 6.3 zmluvy. Následne od 01.10.2017 začala plynúť 60-dňová výpovedná doba, o čom žalobca žalovaného vyrozumel. Na základe vyššie uvedeného jeho právny predchodca poskytoval služby žalovanému až do 30.11.2017. K dojednaniu nových podmienok, ani k ukončeniu pôvodnej zmluvy nedošlo a služby boli poskytované podľa pôvodnej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná, a to v časti zaplatenia istiny vo výške 1.260,- Eur, ku ktorej súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 420,- Eur od 13.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 420,- Eur od 18.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 420,- Eur od 12.12.2017 do zaplatenia, ako aj nárok na

náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Konanie o zaplatenie istiny vo výške 1.416,- Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 12. 08. 2017 do zaplatenia zastavil, keďže žalobca v tejto časti istiny z dôvodu jej úhrady žalovaným zobral žalobný návrh späť. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie za nespornú považoval skutočnosť, že dňa 10. 02. 2016 žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb SEO podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), predmetom ktorej bolo vykonávanie jednorazových služieb SEO (bod 4.2) a paušálnych služieb (body 4.6 a 4.7) poskytovateľom pre objednávateľa v rozsahu trhový líder. Služby v zmysle čl. 4 zmluvy mali byť vykonávané na webstránku objednávateľa A.. Podľa bodu 4.7 mal poskytovateľ vykonávať služby na mesačnej báze počas trvania zmluvy, a to detailnú kontrolu technického stavu webu jedenkrát kvartálne, prehľadné marketingové reporty jedenkrát mesačne, aktualizáciu odkazového portfólia jedenkrát mesačne, budovanie nových spätných odkazov v počte 18, písanie a publikovanie tematických PR článkov v počte 6, písanie blogov na webstránke alebo úprava dodaných v počte 2, contend marketing na podporu zdieľania obsahu v počte 1. Cena týchto služieb mala činiť 1.060,- Eur bez DPH. V bode 5.7 sa strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na obdobie 12 mesiacov od dátumu účinnosti tejto zmluvy v zmysle bodu 6.1, ktorej platnosť mala nastať dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť od 10. 02. 2016. Medzi stranami nebolo sporné, že do 10. 02. 2017 zmluva trvala a za toto obdobie žalovaný vysporiadal voči žalobcovi všetky svoje záväzky.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalovaný dňa 08. 09. 2017 a následne aj 02. 10. 2017 doručil žalobcovi e-mailovú správu, ktorej obsahom bolo ukončenie spolupráce s právnym predchodcom žalobcu zo strany žalovaného s tým, že okrem faktúry za august ďalšie faktúry nebude akceptovať. Rovnako z nich podľa súdu prvej inštancie vyplynulo ponímanie žalovaného ohľadne trvania zmluvy uzavretej dňa 10.02.2016, ktorej platnosť podľa neho vypršala dňa 10.02.2017, ako aj to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dohodnutá nová spolupráca s novou tarifou a novými aktivitami, pri ktorej nebola dohodnutá žiadna viazanosť, t. j. ktorákoľvek zo strán mohla spoluprácu ukončiť kedykoľvek. Žalovaný z tohto dôvodu mal za to, že spolupráca bola ukončená na základe e-mailovej komunikácie zo dňa 18.09.2017. Žalobca uvedené tvrdenia a ponímanie žalovaného rozporoval a mal za to, že podľa bodu 6.2 zmluvy zo dňa 10.02.2016 predmetná zmluva nebola uzavretá na obdobie 1 roka, ale na dobu neurčitú a jednoročná lehota bola obdobím nemožnosti vypovedať predmetnú zmluvu ktoroukoľvek zo strán.

7. Súd prvej inštancie ako spornú vyhodnotil dobu trvania predmetnej zmluvy, teda skutočnosť, či predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, teda 12 mesiacov podľa bodu 5.7 zmluvy, alebo bola uzavretá na neurčitú dobu v súlade s bodom 6.2 zmluvy, ktorý znel, nasledovne: „Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Zmluvné strany môžu zmluvu písomne vypovedať počas doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená (bod 5.6)“. V bode 5.6 si však zmluvné strany dohodli výšku úrokov z omeškania za omeškanie zo zaplatením ceny služieb, a nie trvanie zmluvy, ktoré bolo obsiahnuté v bode 5.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný požadoval vzhľadom na ním ponímané rokovania o uzavretí zmluvy, aby súd trvanie zmluvy vyložil na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, resp. aby prejav, vôle posúdil podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Súd prvej inštancie v konaní zistil, že návrh zmluvy vypracoval poskytovateľ, t. j. spoločnosť RUonline s.r.o., ktorá následne práva z predmetnej zmluvy postúpila na tretí subjekt, pričom nároky boli postúpené až na žalobcu. Túto skutočnosť súdu potvrdila aj svedkyňa B. na pojednávaní dňa 27.04.2023. Súd prvej inštancie následne za použitia vykladacích pravidiel uvedených v posúdil, že predmetnú zmluvu strany uzavreli na dobu určitú, a to na obdobie 12 mesiacov od dátumu účinnosti zmluvy, a nie na dobu neurčitú. Súd prvej inštancie teda posúdil uvedenú skutočnosť na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz použila a ako si uvedené zároveň vyložila strana, ktorej bol tento prejav určený, t. j. žalovaný. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná zmluva o poskytovaní služieb SEO trvala do 10. 02. 2017.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný v konaní tvrdil, že po zániku tejto zmluvy došlo k rokovaniam medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o ďalšej spolupráci, pričom došlo k dohode o ďalšom poskytovaní služieb SEO, avšak na vyššej kvalitatívnej úrovni i s novými aktivitami, na mesačnej báze, za vyššiu cenu. K predmetnej ústne uzavretej novej zmluve došlo vo

februári 2017, keď zástupca žalobcu sa dostavil do kancelárie žalovaného v Banskej Bystrici. Uvedenú skutočnosť nepoprel ani žalobca, a to konkrétne svedkyňa B. na pojednávaní dňa 27.04.2023, ktorá sa síce pamätala len na stretnutie v apríli 2017. Súdu rovnako potvrdila tvrdenia žalovaného, že sa poskytovali služby vyššej kvality a za vyššiu cenu tak, ako to uvádzal žalovaný. Nespornou skutočnosťou bolo i to, že žalovaný za poskytnuté služby v mesiaci február až august uhradil fakturovanú sumu žalobcom vo výške 1.416,- Eur. Za mesiac august 2017 žalovaný uhradil fakturovanú sumu žalobcom až po podaní žaloby, z ktorého dôvodu potom podaním zo dňa 14.04.2022 žalobca upravil pôvodne žalovaný nárok na sumu 4.248,- Eur s príslušenstvom. Žalobca však popieral tvrdenia žalovaného o tom, že by išlo o novú ústnu zmluvu, nakoľko mal za to, že podľa bodu 6.2 zmluvy o poskytovaní služieb SEO zo dňa 10.02.2016 spolupráca ďalej trvala až do doručenia e-mailovej správy zo dňa 18.09.2017, v ktorej žalovaný oznámil ukončenie spolupráce. Žalobca v konaní tvrdil, že postupoval podľa pôvodnej zmluvy a následne podľa bodu 6.3, pôvodná zmluva uzavretá so žalovaným zanikla ku dňu 30.11.2017. Do uvedenej doby podľa jeho tvrdení poskytoval žalovanému dohodnuté služby podľa bodu 4.7. Tieto však zo strany žalovaného za obdobie september až november 2017 neboli uhradené, preto sa obrátil ohľadne ich uhradenia podanou žalobou na súd.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a na základe výsluchu svedkyne B. mal za to, že žalobca sám potvrdil, že na vzájomnom stretnutí so žalovaným si dohodli vykonávanie ďalších služieb SEO na vyššej kvalitatívnej úrovni, dohodli sa i na výške ceny, ktorú následne i fakturoval žalovanému. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že k uzatvoreniu ústnej zmluvy o poskytovaní služieb SEO vo februári/apríli 2017 došlo platne, keďže dostatočne určito dohodli predmet svojich záväzkov. Súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou uzavretia tejto zmluvy nie je písomná forma a postačuje aj ústna dohoda. Žalobca v konaní sám potvrdil tú skutočnosť, že prvé obdobie 12 mesiacov nebolo možné zmluvu vypovedať a v ďalšom období mohla byť zmluva vypovedaná z akéhokoľvek dôvodu, ale aj bez jeho uvedenia. To, že novú zmluvu bolo možné vypovedať kedykoľvek, súd prvej inštancie preto posúdil ako nespornú skutočnosť.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca mu od septembra 2017 riadne neposkytoval služby dohodnuté ústnou zmluvou z februára 2017, z ktorého dôvodu od predmetnej zmluvy odstúpil v zmysle e-mailovej správy zo dňa 18. 09. 2017. Keďže žalobca v období od 04. do 14. 09. 2017 nepredložil žalovanému požadované týždenné reporty, na základe ktorých by žalovaný mohol zistiť reálne vykonané práce žalobcom v prospech žalovaného podľa zmluvy, uvedené považoval za podstatné porušenie zmluvy, a preto od zmluvy podľa odstúpil. Uvedené doručil žalovaný žalobcovi bez zbytočného odkladu potom, ako sa o porušení povinnosti žalobcom dozvedel. Na základe týchto skutočností potom žalovaný v konaní dôvodil, že došlo k odstúpeniu od ústne uzavretej zmluvy dňom 18. 09. 2017. Žalobca, ktorý ešte stále považoval pôvodnú zmluvu uzavretú so žalovaným zo dňa 10. 02. 2016 za platnú, považoval uvedené podanie za podanie výpovede podľa bodu 6.2 zmluvy a následne podľa bodu 6.3 zmluvy zo dňa 10. 02. 2016 potom považoval zmluvu za zaniknutú až po uplynutí výpovednej lehoty, t. j. dňom 30. 11. 2017. Keďže na dotaz súdu žalobca oznámil, že ani po odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného od ústne uzavretej zmluvy nepredložil žalovanému dodatočne požadované týždňové reporty po odpadnutí prekážky (ktorou bola PN zamestnanca žalobcu), nesplnil si ním dohodnutý záväzok so žalovaným, a preto mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný dôvodne odstúpil od predmetnej ústne uzavretej zmluvy, ktorá následne doručením tohto prejavu žalobcovi zanikla. Od tejto doby nebol žalobca povinný si plniť svoje záväzky voči žalovanému z ústne uzavretej zmluvy a rovnako žalovaný uhrádzať cenu poskytovaných služieb.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu za ukončený dňom 18. 09. 2017 a poskytované služby žalobcom žalovanému, ktorých miestom plnenia podľa pôvodnej zmluvy boli dohodnuté administratívne priestory v sídle poskytovateľa, t. j. žalobcu posudzoval ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, t. j. podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Konštatoval, že ide o taký majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý síce spočiatku existoval, ale následne dodatočne odpadol v dôsledku odstúpenia žalovaným od zmluvy, ktoré žalovaný nepovažoval za odstúpenie, ale za výpoveď zo zmluvy.

12. Súd prvej inštancie zo žalobcom predložených listinných dôkazov zistil, že za mesiac september 2017 žalobca pre žalovaného vykonal reporty návštevnosti a stavu pozícií kľúčových slov, veľký PR

článok, písanie a publikovanie článkov na tematických externých portáloch v počte 2, písanie blogov na webstránke v počte 1 a Account management (organizovaná druhá FB súťaž cez partnera autobazár.eu), za mesiac október 2017 opätovne vykonal reporty návštevnosti a stavu pozície kľúčových slov, veľký PR článok v počte 1, písanie a publikovanie na tematických externých portáloch v počte 2, písanie blogov na web stránke v počte 1 a zaslal infografiku v samostatnom e-maile a v novembri 2017 opätovne vykonal reporty návštevnosti a stavu pozícií kľúčových slov, veľký PR článok v počte 1, písanie a publikovanie článkov na tematických externých portáloch v počte 2. Podľa zistenia súdu prvej inštancie mnohé články sú na portáloch dodnes a ich otvorením súd zistil, že v predmetných článkoch uverejnených v období od septembra do novembra 2017 boli linky nasmerované na spoločnosť žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že SEO služby predstavujú súbor aktivít, ktorých cieľom je dosiahnuť lepšie výsledky vo vyhľadávaní a získať viac návštev z organických výsledkov vo vyhľadávačoch ako Google, Bing alebo Seznam. Tieto boli predmetom poskytovania žalobcom pre žalovaného počas trvania zmluvy zahrňujúce balík trhový líder, za ktorých poskytovanie si strany sporu dohodli mesačný paušál vo výške 1.060,- Eur bez DPH a následne v ústnej zmluve s vyššou kvalitou poskytovania týchto služieb vo výške 1.180,- Eur bez DPH. Súd prvej inštancie uviedol, že plnenie zmluvných povinností nebolo viazané na sídlo žalovaného, ale sídlo poskytovateľa, preto námietku žalovaného ohľadne ich nedodania žalovanému považoval za bezpredmetnú, keďže žalobca preukázal listinnými dôkazmi a následne i otvorením linkov v jednotlivých článkoch uvádzaných v týchto listinných dôkazoch od žalobcu, že tieto odkazujú na spoločnosť žalovaného, a teda k poskytnutiu týchto služieb muselo dôjsť i bez jeho súčinnosti. Na základe takto vykonaných služieb zo strany žalobcu, žalovaný mohol získať viac návštev z organických výsledkov vo vyhľadávačoch, prípadne i zo strany klientov k uzatvoreniu zmlúv so žalovaným ohľadne prenájmu motorových vozidiel, ktoré má k dispozícii, keďže sa jedná o spoločnosť pôsobiacu na trhu s automobilmi. Námietky žalovaného ohľadne tej skutočnosti, že z poskytnutých služieb nemal žiaden majetkový prospech, súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že tieto tvrdenia žalovaný nepreukázal, keďže ich vykonaním zo strany žalobcu môže mať žalovaný i dodnes prospech v podobe zapožičiavania motorových vozidiel, ktoré má žalovaný k dispozícii, resp. uzatvárania leasingových zmlúv a podobne, ktoré činnosti sú jeho predmetom podnikania. Súd prvej inštancie tiež podotkol, že ich vykonaním mal žalovaný prospech nielen v podobe ceny za ich vykonanie, ale i v podobe uzatvorenia ďalších kontraktov s klientmi, ktoré boli uzatvorené v dôsledku poskytnutia služieb SEO žalobcom žalovanému až do 30. 11. 2017.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že balík SEO služieb – trhový líder bol vykonávaný žalobcom počas trvania zmluvy za cenu paušálu dohodnutého balíka služieb, preto súd prvej inštancie nemohol uvedenú cenu akceptovať ako obvyklú cenu služieb poskytovanú v danom regióne za obdobné služby. K obvyklej cene balíka za poskytované služby SEO strany sporu súdu nepredložili žiaden listinný dôkaz, preto súd prvej inštancie zisťoval ich obvyklú cenu z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom viacerých webových stránok. Vzhľadom na nedostatočné verejné zdroje ohľadne zistenia obvyklej ceny služieb SEO sa priklonil k cenám stanoveným v základnom balíku, ktorý obsahoval obdobné služby ako služby poskytnuté žalobcom žalovanému po zániku zmluvy, uverejnených na webovej adrese A., kde cena takéhoto balíka bola stanovená v sume 350,- Eur až 500,- Eur za mesiac bez DPH. Súd prvej inštancie uviedol, že uvedená suma základného balíka na tejto stránke je oveľa nižšia než dohodnutá paušálna odmena medzi žalobcom a žalovaným počas trvania zmluvy, pričom i z dôvodu nepredloženia návrhov dôkazov ohľadne obvyklej ceny SEO služieb obdobných, než ktoré poskytoval žalobca žalovanému po zániku zmluvy a z dôvodu nenavrhnutia, resp. zabezpečenia cenových ponúk od týchto portálov, sa súd prvej inštancie priklonil k zistenej cene za základný balík podľa uvedenej webovej stránky A., ktorý ako jediný zverejnil cenu balíka za obdobné služby tak, ako boli dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným a zdokladované žalobcom. Keďže žalobca poskytoval žalovanému uvedené služby za mesiace september, október a november tak, ako ich zdokumentoval a predložil súdu, súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný len vo výške 420,- Eur za jeden mesiac, čo je cena s DPH (350,- Eur bez DPH). Za obdobie 3 mesiacov potom celková suma odmeny za poskytnuté služby činí 1.260,- Eur, sumu ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi za poskytnuté služby žalovanému za obdobie september až november 2017.

14. Zo žalobcom uplatňovanej sumy 4.248,- Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie priznal žalobcovi len sumu 1.260,- Eur a k tomu prislúchajúci úrok z omeškania, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, vo zvyšku žalobu zamietol.

15. O trovách konania tunajší súd rozhodol tak, že z dôvodu úspešnosti žalobcu len vo výške 22,25 % priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, a to vo výške 55 % voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne postupom podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý odvolaním napadol druhú a štvrtú výrokovú vetu rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšieho konanie a nové rozhodnutie.

17. Žalovaný v odvolaní uviedol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej v otázke čiastočného priznania nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, nakoľko neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadom uzavretia zmluvy zo dňa 10.02.2016 na dobu určitú a tiež v otázke okamžitého ukončenia ústne uzavretej „novej“ zmluvy úkonom žalovaného zo dňa 18.09.2017. Podľa jeho názoru je však nepreskúmateľné odôvodnenia rozhodnutia v otázke aplikácie a interpretácie ustanovenia , t. j. skutkovej podstaty „bezdôvodné obohatenie získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“ a tiež v nadväzujúcich, stroho komentovaných a v podstate len citovaných ustanovení a , bez bližšieho vysvetľovania vo väzbe na zistený skutkový stav. Za relevantnú vadu nepreskúmateľnosti žalovaný považoval najmä logicky protichodné a bližšie nezdôvodnené závery, ktoré podľa neho vylučujú aplikáciu ustanovení o bezdôvodnom obohatení na zistený skutkový stav. Namietal nesprávne skutkové zistenia v otázke presvedčivej a preskúmateľnej špecifikácie skutkových okolností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu, premietajúce sa do priznanej sumy bezdôvodného obohatenia. V kontexte nesprávnych skutkových zistení podľa žalovaného súd prvej inštancie tiež nesprávne a nevhodne aplikoval, resp. vyložil ustanovenia , v spojení s ustanovením , a . Závery súdu vysvetľujúce právne posúdenie veci titulom bezdôvodného obohatenia podľa žalovaného nemožno považovať za postačujúce pre potreby vecne správneho, preskúmateľného a presvedčivého rozhodnutia. Nedošlo tak k plnohodnotnému naplneniu práva na spravodlivý proces.

18. Žalovaný predovšetkým namietal absenciu zrozumiteľného a logického zdôvodnenia v časti posúdenia zániku ústne uzavretej zmluvy úkonom žalovaného zo dňa 18.09.2017 na strane jednej vo väzbe na hodnotiaci úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane druhej. Podľa názoru žalovaného sa jedná o logicky chybnú konštrukciu, pretože ukončením zmluvy zanikla vzájomná povinnosť strán sporu plniť/platiť a na tomto hodnotiacom úsudku nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca sám svojvoľne a nad rámec zaniknutej zmluvnej povinnosti za mesiace september – november 2017 (údajne vo výpovednej lehote) plnil pod vplyvom účelovo chybného vyhodnotenia, že pôvodná zmluva zo dňa 10.02.2016 pokračovala (t. j. že nebola uzavretá na dobu určitú). V danom prípade žalobca plnil, keď už právny dôvod na plnenie odpadol. Súd prvej inštancie teda v napadnutom rozhodnutí vecne a časovo nesprávne posúdil a vyhodnotil moment „dodatočného odpadnutia právneho dôvodu“. Žalobca plnil len preto, lebo si nesprávne vyložil obsah zmluvy zo dňa 10.02.2016. Po ukončení zmluvy v septembri 2017 žalobca nemal legitímny, zmluvný ani zákonný dôvod plniť. V danom prípade sa po doručení výpovede z 18.09.2017 nejednalo o „dodatočné odpadnutie právneho dôvodu“, ale o „plnenie bez právneho dôvodu od počiatku“. Odhliadnuc od uvedeného je podľa žalovaného konštrukcia o bezdôvodnom obohatení zjavne neudržateľná aj z toho dôvodu, že vo výsledku vedie k nespravodlivému a zákonom neaprobovateľnému záveru, že pokiaľ vo virtuálnom prostredí niekto bezdôvodne a svojvoľne umiestňuje nekontrahované informácie, vzniká mu nárok na bezdôvodné obohatenie. Žalovaný poukazujúc na princíp „nikto nemôže mať prospech zo svojho vlastného protiprávneho konania“ mal za to, že konanie žalobcu vykazuje znaky zneužitia práva a v zmysle takého zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Mal za to, že súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia o bezdôvodnom obohatení v rozpore s predchádzajúcim hodnotiacim úsudkom o platnosti ukončenia ústne uzavretej zmluvy jednostranne zvýhodnil žalobcu, pričom neprihliadol na možnosť, že konanie žalobcu vykazuje znaky účelového zneužitia práva. Uviedol, že skutočnosť, že

žalobca si zjavne nesprávne vyložil obsah zmluvy zo dňa 10.02.2016 nemôže byť spravodlivo zhojená tým, že súd inak nedôvodný nárok prekvapivo posúdi ako bezdôvodné obohatenie.

19. Žalovaný ďalej vytýkal súdu prvej inštancie prekvapivosť a neočakávateľnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že súd prvej inštancie bez akejkoľvek možnosti strán sporu reagovať (napr. v reakcii na predbežné skutkové i právne posúdenie veci podľa ) rozhodol o čiastočnom priznaní nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže strany sporu sa o výslednom právnom posúdení, ako i o výške bezdôvodného obohatenia dozvedeli až z odôvodnenia napadnutého rozsudku, bolo im znemožnené v tejto časti rozhodovacej činnosti súdu akokoľvek argumentovať, t. j. reálne uplatňovať svoje procesné práva, čím zjavne došlo k popretiu zmyslu a podstaty práva na spravodlivý proces.

20. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 10.08.2023, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie sa svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami v dostatočnom rozsahu. Odvolanie žalovaného je nedôvodné, vo veľkej miere nekonkrétne a obsahuje len všeobecné a ničím nepodložené argumenty. Žalobca uviedol, že aj napriek tomu, že posudzoval zmluvu uzatvorenú zmluvnými stranami ako zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú a v súlade s týmto posúdením poskytoval služby žalovanému, ktorý tieto služby akceptoval bez akýchkoľvek výhrad aj po uplynutí 12 mesiacov trvania zmluvy, akceptuje právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadne trvania zmluvy. Žalobca sa stotožnil so skutkovým aj právnym názorom súdu prvej inštancie, že aj po 18.09.2017 boli služby žalovanému naďalej poskytované, o čom bol žalovaný uzrozumený. Mal za to, že poskytovanie služieb žalovanému po dni 18.09.2017 jednoznačne v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného, že právne posúdenie týkajúce sa bezdôvodného obohatenia malo byť pre žalovaného prekvapivou a neočakávateľnou skutočnosťou, na ktorú strany sporu nemali možnosť reagovať. Dal do pozornosti svoje písomné podanie zo dňa 18.10.2022, riadne doručené žalovanému, v ktorom uviedol: „Ak by aj okresný súd posúdil oznámenie žalovaného zo dňa 18.09.2017 ako odstúpenie od zmluvy, s čím však žalobca v žiadnom prípade nesúhlasí, je zrejmé a preukázané, že služby boli žalovanému poskytované až do 30.11.2017. Žalobca má preto pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností za to, že žalobcovi patrí odmena vo výške ceny služieb, za ktoré by sa obvykle poskytovali porovnateľné služby v predmetnom období, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré by v takomto prípade vzniklo”. Zdôraznil, že otázka možného posúdenia nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bola riešená na pojednávaní tak zo strany súdu, ako aj zo strany žalobcu. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že počas celého zmluvného vzťahu mal za to, že svoje služby poskytuje na základe zmluvy a v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.02.2016. Aj po uplynutí 12 mesiacov od uzatvorenia zmluvy žalobca pokračoval v poskytovaní služieb v zmysle tejto zmluvy, nakoľko ustanovenie 5.7 zmluvy posudzoval ako obdobie viazanosti zmluvy, počas ktorého nemožno zmluvu ukončiť výpoveďou. Žalobca v predmetnej právnej veci konal v najlepšom záujme žalovaného ako svojho vtedajšieho zmluvného partnera, poskytoval mu služby s odbornou starostlivosťou a konal v dobrej viere, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je ukončený korektne a v súlade so zmluvou a dojednaniami zmluvných strán. Ohradil sa voči označovaniu jeho konania za protiprávne. Žalobca žiadnym spôsobom nenútil žalovaného zotrvávať v zmluvnom vzťahu. Žiadosť o ukončenie zmluvy žalovaného považoval za výpoveď zo zmluvy, pri ktorej bola dohodnutá dvojmesačná výpovedná lehota. Po ukončení plynutia výpovednej doby žalobca ukončil poskytovanie služieb žalovanému. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s potvrdil.

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 08. 2023 k písomnému vyjadreniu žalobcu zotrval na podanom odvolaní v rozsahu všetkých v odvolaní uvedených dôvodov. Naďalej namietal aplikáciu ustanovenia , , . Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa strany mali možnosť vyjadriť k čiastočnému priznaniu nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného žalobca v podaní zo dňa 18.10.2022 len veľmi okrajovo spomenul nárok na odmenu titulom bezdôvodného obohatenia. Aj z predbežného skutkového a právneho posúdenia veci súdom, vyplynul primárne záver ohľadom spôsobu ukončenia zmluvy a nič nenasvedčovalo tomu, že súd rozhodne o čiastočnom priznaní nároku na odmenu titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovanému bolo rovnako znemožnené vyjadriť sa k výške bezdôvodného obohatenia, teda nemohol uplatniť svoje procesné práva. Podľa žalovaného výhrada žalobcu k protiprávnosti jeho konania nie je namieste. Žalovaný jasne komunikoval e-mailom zo dňa 18.09.2017 ukončenie spolupráce, a to z dôvodu nečinnosti žalobcu v mesiaci september, teda kvôli podstatnému porušeniu zmluvy od nej odstúpil. Jasne vyjadril spôsob ukončenia zmluvy jej odstúpením a zároveň vyslovene odmietol poskytovanie akýchkoľvek ďalších

služieb zo strany žalobcu. Žalobca aj napriek tomu poskytoval služby naďalej s cieľom neoprávnene predĺžiť spoluprácu, a tak od žalovaného získať ďalšie finančné plnenie. Takéto konanie je v rozpore so zákonom a nemožno ho považovať za korektné.

22. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného doručenej okresnému súdu dňa 08.11.2023 zotrval na svojej predchádzajúcej skutkovej a právnej argumentácii tvrdiac, že žalovaný mohol svoje procesné práva strany ohľadne bezdôvodného obohatenia uplatňovať až do vydania rozsudku, čo však neurobil. Žalovaný sa k prípadnému nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia počas konania žiadnym spôsobom nevyjadril. Podľa žalobcu žalovaný nebol počas celého konania jednotný v tom, aká zmluva a akým spôsobom sa ukončovala. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si subjektívne prispôsoboval skutkový stav tak, ako mu to vyhovovalo, pričom ani sám nevedel jednoznačným a jediným spôsobom definovať, akým spôsobom bola tá ktorá zmluva ukončená.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

24. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie druhou výrokovou vetou žalobe o zaplatenie časti žalovanej sumy vo výške 1.260,- Eur s príslušenstvom vyhovel a štvrtou výrokovou vetou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 55 %, teda nepriznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca po späťvzatí žaloby v časti istiny 1.416,- Eur s príslušenstvom si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 4.248,- Eur s príslušenstvom titulom dohodnutej odmeny za poskytovanie služieb SEO žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu v mesiacoch september až november 2017, ktorú právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému faktúrou č. 17100214 v sume 1.416,- Eur splatnou 12.10.2017, faktúrou č. 17110236 v sume 1.416,- Eur splatnou 17.11.2017 a faktúrou č. 17120237 v sume 1.416,- Eur splatnou dňa 11.12.2017, a to s tvrdením, že služby boli žalovanému poskytované na základe zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o poskytovaní služieb SEO zo dňa 10.02.2016, ktorý skončil z dôvodu podania výpovede zo strany žalovaného uplynutím výpovednej doby dňa 30.11.2017.

26. Súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok posudzoval podľa s tým, že v konaní najprv vyhodnotil, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným na základe Zmluvy o poskytovaní služieb SEO zo dňa 10.02.2016, bol uzavretý na dobu určitú v trvaní 12 mesiacov od uzavretia zmluvy, teda trval do 10.02.2017. Následne bola medzi zmluvnými stranami ústnou formou platne uzavretá nová zmluvy o poskytovaní ďalších služieb SEO na vyššej kvalitatívnej úrovni i za vyššiu dohodnutú cenu, pričom súd prvej inštancie posúdil ako nespornú skutočnosť, že túto novú zmluvu bolo možné vypovedať kedykoľvek. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ustálil, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe novej ústne uzavretej zmluvy skončil z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného dňom 18.09.2017 a od tejto doby právny predchodca žalobcu nebol povinný plniť svoje záväzky voči žalovanému z ústne uzavretej zmluvy a rovnako žalovaný nebol povinný uhrádzať cenu poskytovaných služieb. Poskytnuté plnenie žalovanému zo strany právneho predchodcu súd prvej inštancie potom posudzoval ako majetkový prospech žalovaného „získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý síce spočiatku existoval, ale následne dodatočne odpadol“, kde na daný skutkový stav aplikoval ustanovenie . V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda súd prvej inštancie prijal záver, že v danom prípade boli na strane žalovaného naplnené znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v podobe majetkového prospechu získaného plnením zo strany právneho prechodu žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

27. Odvolací súd sa stotožnil s právnym aj skutkovým záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že zmluvný vzťah založený na základe písomne uzavretej Zmluvy o poskytovaní služieb SEO zo dňa 10.02.2016 skončil uplynutím dohodnutej doby dňom 10.02.2017. Rovnako sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o ustálenie právneho dôvodu a momentu ukončenia zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založeného novou ústne uzavretou zmluvou

o poskytovaní ďalších služieb SEO, ktorý skončil v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného dňom 18.09.2017. Uvedené závery súdu neboli žalovaným v odvolacom konaní namietané a rovnako aj žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného právne posúdenie otázky trvania zmluvy súdom akceptoval. Z uvedeného dôvodu otázka ukončenia zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebola predmetom odvolaciemu prieskumu.

28. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie otázky priznania nároku žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. V dôsledku uvedeného je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentujú dostatočne presvedčivé a logické vysvetlenia a myšlienkové postupy súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na vydanie majetkového prospechu ako bezdôvodného obohatenia získaného plnením žalobcu, keď podľa žalovaného išlo o svojvoľné umiestňovanie nekontrahovaných informácií vo virtuálnom prostredí napriek absencii povinnosti žalobcu plniť zo zaniknutej ústne uzavretej zmluvy. Zároveň podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia „získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“, keď podľa žalovaného v prípade plnenia poskytnutého po zániku zmluvy sa môže jednať jedine o plnenie bez právneho dôvodu od počiatku, nie o dodatočné odpadnutie právneho dôvodu existujúceho v čase plnenia.

29. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať.

30. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v súkromnom práve je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov, pričom ustanovenie vymedzuje i jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, ktoré je potrebné navzájom rozlišovať a pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia na zistený skutkový stav zároveň starostlivo zvažovať, pod ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia je konanie subjektov právnych vzťahov možné subsumovať.

32. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie použité zákonné ustanovenie , upravujúce viaceré skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval, keď plnenie poskytnuté zo strany právneho predchodcu žalobcu po ukončení zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným vyhodnotil ako plnenie získané žalovaným z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. Keďže súd prvej inštancie zmluvný vzťah, ktorý vznikol na základe novej ústne uzavretej zmluvy považoval za skončený z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného dňom 18.09.2017 a zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že od tejto doby právny predchodca žalobcu nebol povinný plniť svoje záväzky voči žalovanému z ústne uzavretej zmluvy, vyplýva z uvedeného logický záver, že plnenie, ktoré bolo zo strany žalobcu poskytnuté po tomto dátume (t. j. po 18.09.2017), nebolo plnením, pre ktoré by v okamihu jeho poskytnutia existoval právny dôvod. Okamihom ukončenia zmluvného vzťahu zanikol i právny dôvod plnenia a každé ďalšie plnenie poskytnuté od momentu ukončenia zmluvného vzťahu mohlo byť len plnením bez právneho dôvodu, teda nejednalo sa o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol tak, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie.

33. Odvolací súd zastáva názor, že nie každé konanie subjektov práva realizované hoci aj bez právneho dôvodu automaticky napĺňa znaky bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje

jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu. Na jeho vznik zákon vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých predpokladov, pričom plnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je naplnený, nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Jedným z týchto predpokladov je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody, či prospechu, ktorá je merateľná a vyjadriteľná v peniazoch. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia. Majetková nerovnováha subjektov právnych vzťahov musí vzniknúť bezdôvodne. K vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to, že toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej, peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu.

34. Odvolací súd však osobitne poukazuje na všeobecné doktrinálne vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa , ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, ktoré v danom prípade po zhodnotení skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie eventuálne prichádza do úvahy. „Ťažiskom tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. V praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenie tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť posúdené ako dar.“ (k tomu viď Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1591).

35. Rovnako aj judikatúra osobitne k skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu ustálila, že o bezdôvodné obohatenie sa jedná výlučne vtedy, ak dôjde k majetkovej ujme na strane osoby oprávnenej z bezdôvodného obohatenia a tomu zodpovedajúcemu majetkovému prospechu na strane obohateného a zároveň na tento majetkový prospech neexistoval na strane obohateného právny dôvod s tým, že pokiaľ ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, k jej naplneniu okrem už uvedených podmienok dochádza vtedy, ak oprávnený z bezdôvodného obohatenia poskytoval obohatenému plnenie, pre ktoré od počiatku (t. j. od okamihu, kedy ho oprávnený začal obohatenému poskytovať) nebol žiadny právny dôvod za predpokladu, že o tom nemal subjektívnu vedomosť (k tomu viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.11.2019).

36. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu možno konštatovať, že závery prezentované súdom prvej inštancie, čo sa týka posudzovania vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, sú v tomto smere nedostatočné, vo viacerých častiach odôvodnenia zmätočné a vzájomne si odporujú.

37. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z obsahu e-mailovej správy zo dňa 18.09.2017 a zo dňa 02.10.2017, v ktorej žalovaný uviedol: „...zároveň by som ukončil spoluprácu. V predchádzajúcej komunikácii zo dňa 18. 09. 2017 som Ti avizoval e-mailovo ukončenie spolupráce, keďže do dnešného dňa sme nenašli kompromis v rámci ďalšej spolupráce, ani spokojnosť s realizáciou prác na Vašej strane, opätovne ti dávam naše definitívne stanovisko, a to je ukončenie spolupráce. Spolupráca, ktorá bola dohodnutá na začiatku našej spolupráce, bola dohodnutá na obdobie 1 roka zo dňa 10. 02. 2016. Jej splatnosť vypršala 10. 02. 2017. Následne sme sa osobne stretli v našej kancelárii, kde sme dohodli novú spoluprácu s novou tarifou a novými aktivitami. Pri našej dohode nebola dohodnutá žiadna viazanosť, to znamená, že môžeme spoluprácu ukončiť kedykoľvek chceme. Ja som tak spravil na začiatku septembra, keď sme kontaktovali 04. 09. pána C., e-mailovo aj telefonicky a ten sa ozval až 14. 09., t. j. 11 dní nezrealizoval žiadne aktivity. Akékoľvek ďalšie faktúry beriem za bezpredmetné, a faktúru č. 17100214 vraciam ako neopodstatnenú.“ Súd prvej inštancie však vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil obsah predmetnej správy v kontexte s možnosťou žalobcu nadobudnúť subjektívnu vedomosť o vôli žalovaného ukončiť zmluvný

vzťah okamžite a uspokojil sa len s tvrdením žalobcu, že predmetný e-mail považoval za výpoveď z pôvodne písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb SEO.

38. Hoci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá nová zmluva o poskytovaní služieb ústnou formou, napadnuté rozhodnutie v tejto časti nedáva odpoveď na to, či si zmluvné strany v novej zmluve upravili aj konkrétne podmienky súvisiace s ukončením zmluvy výpoveďou, a to v súvislosti s určením začiatku plynutia a dĺžky výpovednej doby. Súd prvej inštancie na jednej strane dospel k záveru, že novú zmluvu bolo možné vypovedať kedykoľvek, zároveň ale konštatoval, že zmluva bola ukončená odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného a žalobca po doručení odstúpenia od zmluvy nebol povinný plniť svoje záväzky voči žalovanému z ústne uzavretej zmluvy, no zároveň bez ďalšieho akceptoval argumentáciu žalobcu, že on po doručení e-mailovej správy zo dňa 18.09.2017 postupoval podľa pôvodnej písomnej zmluvy (ktorá však zanikla uplynutím dohodnutej doby už dňa 10.02.2017) a v nej upravených zmluvných podmienok pre vypovedanie zmluvy, považujúc doručený e-mail za výpoveď z písomnej zmluvy. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že plnením poskytnutým po ukončení právneho vzťahu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či žalobca mohol dôvodne predpokladať, že po doručení predmetného e-mailu zmluva ešte stále trvá, nezanikla a či vzhľadom na obsah vyššie citovanej e-mailovej správy túto správu žalobca dôvodne považoval za „výpoveď zo zmluvného vzťahu.“

39. Odvolací súd aj s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru zastáva názor, že pokiaľ žalobca mohol mať vedomosť o zániku zmluvného vzťahu, potom napriek tejto vedomosti poskytnutým plnením z jeho strany nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, teda na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, obzvlášť ak plnenie žalobcu bolo realizované publikovaním článkov, resp. inou obdobnou činnosťou vo virtuálnom priestore, ktoré žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Úvahy súdu prvej inštancie v tomto smere však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú.

40. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na strane jednej a povinnosti súdu na strane druhej, strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strany uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná a zmätočná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé, neodôvodnené a nepreskúmateľné.

41. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska vyššie nastavených požiadaviek práva na spravodlivý proces, nemôže z dôvodu existujúcich vnútorných rozporov v kontexte celého súdneho konania obstáť.

42. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa v odvolaním napadnutej časti zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok uplatnený žalobcom so zdôraznením, že dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia o existencii nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania a opätovného vyhodnotenia sporných a nesporných tvrdení súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvedie, akým spôsobom sa vysporiadal so spornou otázkou naplnenia znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenie na strane žalovaného ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, pričom sa zameria na vyhodnotenie spornej otázky, či žalobca vzhľadom na všetky okolnosti prípadu skutočne nemohol disponovať subjektívnou vedomosťou o tom, že po doručení vyššie citovaného e-mailu, ktorým žalovaný odstúpil od zmluvy, poskytuje žalovanému plnenie bez právneho dôvodu. Až v prípade naplnenie tohto predpokladu prichádza do úvahy vznik nároku žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného

obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie vyhodnotí, či v rámci rokovania o uzavretí novej zmluvy bolo na základe vykonaných dôkazov v konaní preukázané dojednanie zmluvných podmienok týkajúcich sa ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou a s akým obsahom. Zároveň sa zameria na skutočnosť, či žalobca po doručení e-mailových správ zo dňa 18.09.2017 a zo dňa 02.10.2017 mohol z obsahu týchto správ nadobudnúť vedomosť o okamžitom ukončení vzťahu. V tomto smere podľa potreby umožní stranám navrhnúť ďalšie dôkazy. Súd prvej inštancie dostatočne jasným, určitým a presvedčivým spôsobom odôvodní svoj záver ako aj úvahy, ktoré ho viedli k vyhodnoteniu dôkazov vykonaných v tomto konaní s prihliadnutím na jednotlivé dôkazy, ako aj na ich celok vo vzájomnej súvislosti. Ak súd prvej inštancie po dôkladnom zhodnotení všetkých skutočností dospeje k záveru, že žalobca napriek vedomosti o ukončení zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy plnil a úkony v prospech žalovaného vykonával svojvoľne i naďalej, v časti nároku uplatneného za služby poskytnuté po zániku zmluvy žalobu zamietne.

44. Podľa súd prvej inštancie je pri novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

45. O náhrade trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

46. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

-1 -

-187

KONCEPT

UZNESENIE

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).