Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Sa-11-2019.pdf
PDF · 115.78 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. O. XX, XXX XX R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 34452-2/2019-BA zo dňa 28.marca 2019, takto
rozhodol:
I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava 1, číslo 34452-2/2019-BA zo dňa 28.03.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo 200-001709-CA04/2019 zo dňa 15.01.2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Správny súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, svojim rozhodnutím číslo 200-001709-CA04/2019 zo dňa 15. januára 2019, ako prvostupňový správny orgán, vydala rozhodnutie, ktorým vyslovila, že žalobcovi zanikol nárok na materské od 16. novembra 2018 a od 11. januára 2019 mu nárok na materské opätovne vznikol.
2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že šetrením zistila, že od 16. novembra 2018 do 10. januára 2019 žalobca vykonával zárobkovú činnosť u zamestnávateľa DATALOGIC SLOVAKIA s.r.o. Zavar v takmer nezmenenom časovom rozsahu ako pred uplatnením nároku na materské (týždenný pracovný úväzok u nového zamestnávateľa bol mierne zvýšený). Na základe uvedenej skutočnosti menovaný prestal od 16. novembra 2018 do 10. januára 2019 poskytovať starostlivosť dieťaťu B. R., nar. X. Z. XXXX, v takom rozsahu, ako ju poskytovala jej matka pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti otca. Od 11. januára 2019 žalobca opäť začal spĺňať podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti.
3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.01.2019 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žalobného návrhu.
4.
Sociálna poisťovňa, ústredie, ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 34452-2/2019-BA zo dňa 28. marca 2019, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo 200-001709-CA04/2019 zo dňa 15. januára 2019.
5.
Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že jednou z podmienok na to, aby vznikol žalobcovi nárok na materské je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol starať o dieťa a aby matka dieťaťa sa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. Tiež môže ísť o situáciu, že otec dieťaťa aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak v menšom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. Sociálna poisťovňa zistila, že žalobca v čase keď bol zamestnancom obchodnej spoločnosti DATALOGIC SLOVAKIA s.r.o. pracoval 40 hodín týždenne, 5 dní v týždni od pondelka do piatka v čase od 6,55 hod. do 15,25 hod. a preto Sociálna poisťovňa, ústredie dospela k záveru, že v tomto období nespĺňa podmienku starostlivosti o dieťa, keďže pracoval na plný pracovný úväzok. Každý jeden prípad, či už ide o posúdenie nároku na materské matky dieťaťa alebo iného poistenca si vyžaduje individuálne posúdenie, pričom sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a dbá sa na účel sledovaný zákonom. Pokiaľ sa o dieťa naďalej stará matka dieťaťa a otec naďalej vykonáva pracovnú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca je v takomto prípade fiktívna (formálna). Z uvedeného dôvodu nie je otec dieťaťa vykonávajúci naďalej zárobkovú činnosť s plným pracovným úväzkom, ako aj ak matka dieťaťa naďalej poskytuje starostlivosť o ich dieťa, považovaný za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do svojej starostlivosti.
II. Žaloba a žalobné dôvody
6.
Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej žalobu dňa 31.05.2019, v ktorej namietal, že právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v ust. § 49 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. Žalobca poukázal, že pojem starostlivosť o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia, teda v žiadnom prípade nie je písané, že rodič sa o dieťa musí starať osobne 24 hodín denne. Tento pojem je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne aj za pomoci inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda nevyplýva nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa osobne. Starostlivosť je možné zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb, ako napr. starých rodičov, pestúnky, škôlky a pod. Žalobca ďalej poukázal, že zanechanie pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznania nároku na materské, o čom svedčí fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Od tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne, a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Žalobca uviedol, že z dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku zmenil zamestnávateľa, čím zmenil pracovnú dobu, klesol mu príjem o 40 %, keďže pred nástupom na rodičovskú dovolenku pracoval v nepretržitej trojzmennej prevádzke, cez víkendy a sviatky a upravil pracovnú dobu tak, že počas rodičovskej dovolenky pracoval len cez pracovné dni a iba ranné zmeny. Týmto si zabezpečil to, aby sa mohol riadne starať o svoju dcéru každý deň, aj cez soboty a nedele. Žalobca poukázal aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej, pretože je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám, Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytovaní príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Žalobca na záver poukázal aj na to, že približne do polovice roku 2018 boli žiadosti o materské schválené všetkým pracujúcim otcom a to aj keď pracovali na plný úväzok, či dokonca v tej istej firme, na inej pozícii.
III. Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika
7.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná a to listom zo dňa 02.07.2019, doručeným krajskému súdu dňa 08.07.2019. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na ustanovenie § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení poskytuje z nemocenského poistenia. Je to opakujúca sa peňažná dávka, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na materské iného poistenca sú upravené v § 49 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaná poukázala na to, že v danom prípade postupovala v súlade s platnou legislatívou, právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení chápe ako jeden celok, a v ich vzájomnej súvislosti a súčasne dbá na účel zákona o sociálnom poistení, dobré mravy a spravodlivosť, pretože tieto nemožno pri rozhodovaní ignorovať. Na nárok na materské musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení, nestačí ak poistencovi klesne príjem zo zárobkovej činnosti, ale súčasne musí byť splnená aj podmienka poskytovania starostlivosti dieťaťu prevzatej od matky dieťaťa, čo pri pracovnom čase 40 hodín týždenne nie je možné. V súvislosti s námietkou žalobcu, že približne do polovice roku 2018 boli žiadosti o materské schválené všetkým pracujúcim otcom, aj keď pracovali na plný úväzok, či dokonca v tej istej firme, žalovaná poukazuje na odborné stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktoré je verejne dostupné na internetovej adrese: D./CCMS/files/Odborné stanovisko, vo veci porušenie zákazu diskriminácie pri priznaní materskej. V zmysle tohto stanoviska rozdielna rozhodovacia prax nie je v rozpore so zásadou rovného zaobchádzania. Zo strany Sociálnej poisťovne išlo skôr o nápravu predchádzajúceho výkladu, ktorý umožnil existenciu prípadov hraničiacich s obchádzaním zákona, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za konanie porušujúce zákaz diskriminácie. Vychádzajúc z predložených dokladov, z informácii známych žalovanej zo svojej činnosti, rešpektujúc Ústavu SR a nálezy Ústavného súdu SR, aplikujúc príslušné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, berúc ich vo vzájomnej súvislosti a súčasne sledujúc ich účel možno konštatovať, že v prípade žalobcu je opodstatnená aplikácia § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
8.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril dňa 19.08.2019, pričom uviedol, že pokiaľ sa žalovaná vyjadrila, že začala inak vykladať zákon, pretože schvaľovanie materských príspevkov hraničilo s obchádzaním zákona, považuje žalobca toto tvrdenie za nezmyselné, aby sa bez akýchkoľvek úpravy zákona začala žalovaná kvôli nárastu žiadostí iných poistencov správať inak a inak vykladať zákon a materské zamietať z vymyslených dôvodov. Žalovaná sa tiež odvoláva, že postupovala v súlade s platnou legislatívou, právne normy ustanovené v tomto zákone chápe ako jeden celok a vzájomnej súvislosti. Nakoľko však diskriminuje otcov, ktorí pracujú popri rodičovskej dovolenke na trvalý pracovný pomer, nemôže jej rozhodnutie brať za spravodlivé. Navyše matky počas materskej dovolenky môžu pracovať aj na trvalý pracovný pomer a vtedy žalovaná neskúma kto je počas jej pracovnej doby s dieťaťom a toto považuje za diskriminačné.
9.
K replike žalobcu sa duplikou vyjadrila žalovaná dňa 23. septembra 2019, v ktorej uviedla, že nepopiera, že zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že otec sa musí o dieťa starať 24 hodín denne a neurčuje koľko hodín a na aký pracovný úväzok môže rodič pracovať. Zastáva však názor, že ak sa otec dieťaťa počas čerpania rodičovskej dovolenky z pracovného pomeru, zakladajúceho mu nemocenské poistenie, z ktorého si uplatnil nárok na materské zamestná na plný pracovný úväzok, nemôže poskytovať dieťaťu starostlivosť, ktorú prevzal od matky v rovnakom rozsahu ako pred nástupom do nového zamestnania. Názor, že výkon pracovnej činnosti na plný pracovný úväzok pri poskytovaní starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku je v rozpore s účelom poskytovania materského, zastáva aj Generálna prokuratúra SR, o čom svedčí napr. stanovisko obsiahnuté v upovedomení o spôsobe vybavenia podnetu č. VI/1 Gd 68/19/1000-9 zo dňa 01. apríla 2019, ktorého kópiu zaslali súdu.
IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 10. Krajský súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
11.
Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z. z. (1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt 3) alebo prechodný pobyt 4) na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt") alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 4a) (2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa a) do troch rokov veku, b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, 5) alebo c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. (3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. 6) (4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. (5) Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu 9a) alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. 9b) (6) Ak je v rodine viac detí podľa § 3 ods. 2, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. (7) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou (ďalej len "členský štát"), a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike. 15) (8) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak a) aspoň jedna z nich má nárok na materské 16) alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3, alebo b) štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské. 16) (9) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. 18) (10) Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, a) ktoré je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, do náhradnej osobnej starostlivosti, 18a) do pestúnskej starostlivosti 18b) alebo do starostlivosti fyzickej osoby, ktorú určil súd nariadením neodkladného opatrenia, 18c) alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov, 18d) alebo je v osobnej starostlivosti poručníka, 18e) a b) na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok.
Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,
Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
12.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 uviedol, že poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa nevykonala šetrenie ako a kto sa staral o maloletú dcéru, predtým ako sa zamestnal, neprešetrovala ani to, ako sa starala o dieťa manželka a ako sa staral on, resp. ako sa stará v súčasnej dobe.
13.
Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia a dupliky ktoré zaslali súdu. Obe rozhodnutia považuje za vecne správne. Poukázala na to, že čas ktorý strávil v práci žalobca od 6,55 hod. do 15,25 hod. je takým výrazným časovým úsekom, ktorý poukazuje na to, že nie je splnená podmienka u žalobcu týkajúca sa starostlivosti o maloletú. Poukázala aj na to, že priznaním materského žalobcovi by nebol splnený kompenzačný účel, ktorý je uvedený v § 2 zákona o sociálnom poistení.
14.
Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že má vedomosť o tom, že od septembra 2018 sociálna poisťovňa nepriznáva nárok na materské otcom, ktorí ako zamestnanci využívajú v súlade so zákonníkom práce svoje zákonné právo požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, po dohode s matkou dieťaťa prevezmú dieťa do svojej starostlivosti a požiadajú sociálnu poisťovňu o materské. Sociálna poisťovňa otcovi neprizná materské v prípade, ak má v tom istom čase uzatvorenú inú pracovnú zmluvu na plný rozsah pracovného času s odôvodnením nesplnenia podmienky starostlivosti o dieťa.
15.
V tejto súvislosti je preto potrebné definovať pojem starostlivosť o dieťa. Tento pojem však nie je v zákone o sociálnom poistení nijako vysvetlený resp. definovaný. V bežnej praxi sa teda postupuje tak, že ak nejaký pojem v samotnom zákone nie je vysvetlený, použije sa vysvetlenie resp. definícia v inom zákone, ktorý takýto problém rieši. V tomto prípade ide o zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a to § 3 ods. 3 a § 3 ods. 4, kde ako riadna starostlivosť je uvedená starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa a výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu, pričom podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Tu treba vidieť v tejto definícii starostlivosti, že zákon počíta aj s tým, že okrem osobne poskytovanej riadnej starostlivosti je možné starostlivosť o dieťa zabezpečiť inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. Teda znamená to, že podmienka starostlivosti je splnená aj vtedy, ak je dieťa počas pracovného dňa v zariadení v jasliach, v škôlke a to na celý deň alebo sa o dieťa stará opatrovateľka na živnosť alebo napr. iná dospelá osoba, napr. stará mama, príbuzný, suseda a pod. Krajský súd preto považuje za nesprávny názor žalovanej, že musí ísť o osobnú starostlivosť, pretože riadna starostlivosť o dieťa nie je podmienená skutočnosťou, že oprávnená osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok nesmie pracovať. Práve naopak. Táto podmienka v zákone
o rodičovskom príspevku, ktorá bola zakotvená do konca roku 2010 bola novelou č. 513/2010 Z.z. zo zákona vypustená. Rodič tak má nárok na rodičovský príspevok aj v prípade, že pracuje, bez ohľadu na výšku príjmu z tejto zárobkovej činnosti a bez ohľadu na výšku pracovného úväzku.
16.
Krajský súd je toho názoru, že Sociálna poisťovňa mala rešpektovať a priznať nárok na materské aj otcovi, ktorý po dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti a v tomto čase bude na inú pracovnú zmluvu pracovať. Takýmto postupom totiž ani otec ani matka neporušujú podmienku riadnej starostlivosti o dieťa.
17.
Krajský súd dáva do pozornosti, že Sociálna poisťovňa svojimi rozhodnutiami, ktoré od septembra 2018 vydala v súvislosti s nepriznávaním materského otcom, rozprúdila viacero debát na akademickej úrovni, pričom všeobecná úprava podmienok materského samozrejme existuje. Podmienky pre priznanie materského upravuje zákona o sociálnom poistení. Problém nastáva len pri skúmaní podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti od matky. Sociálna poisťovňa deklaruje, že každý prípad je posudzovaný individuálne. Problém pri splnení podmienky starostlivosti o dieťa nastáva predovšetkým vtedy, keď otec popri poberaní materského pracuje. Práve v tejto situácii zatiaľ nie sú písomne, jasne zadefinované kritériá sociálnej poisťovne pri posudzovaní splnenia podmienok starostlivosti o dieťa. Otázne je však, či aj to, či je v kompetencii Sociálnej poisťovne takéto pravidlá určovať, pokiaľ nie sú určené v zákona a teda či neprekračuje sociálna poisťovňa rámec zákona. Zákon o sociálnom poistení, ktorý upravuje materské, nič také ako počet hodín pracovnej činnosti popri materskom, práce z domu, samostatnú pracovnú činnosť ani nič obdobne neupravuje. Platí však obmedzenie, že ak otec
- zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody z ktorej sa odvíja materské.
18.
Krajský súd je toho názoru, že celý problém okolo materského pre otca je práve jedna z podmienok pre priznanie materského, ktorú stanovuje zákon o sociálnom poistení. Ten hovorí, že nárok na materské má tzv. iný poistenec, iným poistencom je napr. aj otec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti od matky. Nikde však v zákone nie je zadefinované, že musí ísť o osobnú alebo celodennú starostlivosť. V rodičovskom príspevku je situácia jasnejšia, nakoľko sa pojem riadna starostlivosť je v tomto zákone č. 571/2009 Z. z. riadne zadefinovaná.
19.
Posudzovanie nárokov otcov, ktorí žiadajú o materské a následne preskúmavanie rozhodnutí v rámci správneho súdnictva je tak isto potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako aj na s prihliadnutím na vznesené námietky zo strany žalobcov.
20.
V súvislosti s námietkami žalobcu, krajský súd poznamenáva, že žalobca okrem iného namieta aj nedostatočne zistený skutkový stav, pričom túto námietku považuje krajský súd za dôvodnú, pretože žalovaná dostatočným spôsobom nepreverila do akej miery došlo k prevzatiu maloletého dieťaťa do opatery žalobcu od matky dieťaťa a to s prihliadnutím na jeho námietku, že má upravený pracovný čas. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán v nedostatočnej miere zabezpečili dôkazy, ktoré by preukazovali či žalobca skutočne prevzal maloletú dcéru do svojej starostlivosti a to napr. šetrením v domácnosti žalobcu.
21.
Krajský súd ďalej poznamenáva, že dôvodná sa pre súd javí aj námietka zákazu diskriminácie, ktorú uviedol žalobca v žalobe, keďže princíp rovnosti vyjadruje podstatu a zmysel existencie právnej úpravy, cieľom ktorej je v demokratickom štáte zaručiť, že v objektívne rovnakých situáciách sa s osobami bude zaobchádzať rovnako. Je to explicitne ústavne garantovaný princíp v každom členskom štáte Európskej únie. Ústava SR garantuje rovnosť ľudí v ich dôstojnosti, v ich právach. Princíp rovnosti sa premieta i do obsahu pravidla, že zákonné obmedzenie základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú zakotvené podmienky. Ustanovenie článku 12 ods. 2 je všeobecným pravidlom o rovnosti, predstavuje všeobecnú konkretizáciu prvej vety, článku 12 ods. 1 ústavy. Jeho realizáciou sa upravuje zásada, aby rovné bolo chápané rovnako, kým nerovné má byť chápané s prihliadnutím
na svoju rozdielnosť. Štát síce môže formou zákona poskytnúť určitej skupine ľudí viac výhod než v inej, avšak nemôže tak urobiť ľubovoľne, musí rešpektovať obsah ústavy, jej zmysel ako aj princíp demokratickej spoločnosti a zároveň prvok odlišnosti musí uplatniť vo vzťahoch k všetkým prípadom spĺňajúcim ustanovené podmienky. Princíp rovnosti sa musí pri výkone verejnej moci presadzovať vždy. Odporúčanie CN/Rec (2007) 7 v článku 3 bodu 1 explicitne uvádza, že orgány verejnej správy konajú v súlade s týmto princípom. Ide o kogentné pravidlo, ktoré znamená, že v objektívne rovnakých situáciách rozhodovacia činnosť verejnej správy nevykazuje rozdielnosť. 22. Cieľom princípu rovnosti je predchádzať nerovnakému zaobchádzaniu s osobami a súčasne zabezpečiť, aby sa s osobami nachádzajúcimi sa v tej istej skutkovej a právnej situácii zaobchádzalo rovnako resp. obdobne. Princíp rovnosti úzko súvisí s princípom legitímneho očakávania, ktorý má však špeciálnejší charakter. Spojitosť týchto princípov je daná tým, že porušenie princípu legitímneho očakávania má za následok porušenie princípu rovnosti osôb pred zákonom.
23.
Podstata princípu legitímneho očakávania sa vo sfére verejnej správy prejavuje tak, že budúce správanie orgánu verejnej správy v konkrétnej veci musí byť vzhľadom na platnú právnu úpravu a jeho predchádzajúce konanie, na základe tejto právnej úpravy predvídateľné. Ak sa princíp v administratívnej praxi dodržiava, nemal by v nej nastať odklon bez toho, aby tu pred takým postupom orgánu jestvovalo racionálne odôvodnenie.
24.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že pokiaľ v danom prípade je umožnené zo strany správneho orgánu vykladať starostlivosť o dieťa zo strany matky, ktorá má nárok na materské tak, že táto matka môže počas poberania materskej pracovať, resp. toto dieťa môže umiestňovať na čas dňa do predškolského zariadenia, resp. o toto dieťa sa môže starať iná osoba, musí byť tento princíp dodržaný aj pri otcoch, inak by išlo o diskrimináciu pohlaví s výkladom tejto otázky.
25.
Krajský súd v tejto súvislosti potrebuje zdôrazniť, že pokiaľ má otec dieťaťa, ktorý požiadal o materské, uzatvorenú s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti a Sociálna poisťovňa svoje rozhodnutie, ktorým zamieta nárok otca o materské odôvodňuje tým, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa dieťa do starostlivosti prevzal, musí Sociálna poisťovňa vykonať všetky potrebné šetrenia v súvislosti s vyriešením otázky, v akom rozsahu poskytovala matka dieťaťa starostlivosť pred uzatvorením tejto dohody a či otec dieťaťa poskytuje starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu ako matka. V opačnom prípade dochádza k nerovnakému zaobchádzaniu osôb rôzneho pohlavia a teda je porušený princíp rovnosti.
26.
Pri posudzovaní možností žalobcu poskytovať dieťaťu starostlivosť zodpovedajúcu podmienkam poskytovania materského je pritom rozsah pracovnej činnosti žalobcu a počet pracovných hodín v jednotlivých mesiacoch strávených na pracovisku potrebné posudzovať v súvislosti s rozsahom jeho starostlivosti, ktorý správny orgán nenaznačil a ktorý vzhľadom na pripustenie možnosti vykonávania pracovnej činnosti poberateľom dávky ( ale aj vzhľadom na starostlivosť druhého z rodičov ) zjavne nie je absolútnym, teda predstavujúcim 24 hodín denne.
27.
Pokiaľ Sociálna poisťovňa v rozhodnutí konštatuje, že žalobca nesplnil podmienky ust. § 49 zákona č. 461/2003 Z. z., musí vychádzať pri rozhodovaní z obsahu tohto ustanovenia, v ktorom absentuje argumentácia žalovanej resp. prvostupňového správneho orgánu, že otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, keďže bolo preukázané, že vykonáva pracovnú činnosť, z ktorej dosahuje príjem v porovnateľnej výške ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie. Ustanovenie § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. vôbec nerieši podmienku, že otec dieťaťa nemôže počas poberania materského pracovať a dosahovať rovnaký príjem z tohto pracovného pomeru. Keďže ustanovenie § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. je jediným ustanovením na ktorý prvostupňový správny orgán pri svojom
rozhodovaní poukázal ( a žalovaná toto rozhodnutie potvrdila ako vecne správne), považuje krajský súd rozhodnutie oboch správnych orgánov za nezákonné.
28.
Rozhodnutie žalovanej v jeho terajšej podobe neposkytuje odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu na materskú a je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v súvislosti s preferovaním nesprávneho zistenia a vykonaní práce v rovnakom rozsahu ako pred čerpaním rodičovskej dovolenky, bez zohľadnenia obmedzeného výkonu pracovnej činnosti žalobcu už v uvádzanej dobe a vychádza súčasne zo skutkového stavu, ktorý nebol dostatočne zistený.
29.
Pokiaľ ide o stanoviská, ktoré spomína v duplike žalovaná ( stanovisko Národného strediska pre ľudské práva a stanovisko Generálnej prokuratúry SR z 01.04.2019), krajský súd poznamenáva, že ide o stanoviská, ktoré nie sú pre súd právne záväzné a tieto nemajú oporu v rozhodovacej činnosti súdov.
30.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vrátil vec na prejednanie prvostupňovému správnemu orgánu.
31.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca na pojednávaní uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.