Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoCsp-20-2020.pdf
PDF · 74.87 KB
Case nature
Subarea
23CoCsp/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. XXXX/XX, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášiková 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaného proti uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/264/2019-22 zo dňa 03.12.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k v uznesení vymedzeným nehnuteľnostiam. Rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil vo veci samej žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom v dobrovoľnej dražbe k totožným nehnuteľnostiam ako sú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vlastníctvo nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby a obydlie v predmetnom byte), rovnako pre nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tým, že vykonaním dražby by stratil nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj obydlie, čo môže pre žalobcu znamenať nenávratný zásah do ich práv. Úprava výkonu záložného práva umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha. Dobrovoľná dražba je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške, je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti CSP. Za osobitne dôležité pritom treba uviesť, že únijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne. Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana (porov.Pl ÚS 23/14), pričom postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu t.j. podávanie žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity. Nadmerné sťaženie procesnej pozície súvisí najmä so zmenou údajov v katastri a povinnosťou draženú nehnuteľnosť po dražbe vypratať. Pritom mohlo ísť o dražbu na plnenie z nečestnej podmienky. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok SD-34/12). Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcu. Právo na obydlie je priznané aj
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008 sp.zn. 19009/2004). Súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Na jednej strane žalobca by výkonom záložného práva stratil svoje obydlie ako aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovanému ako dražobníkovi nevznikne žiadna neprimeraná ujma. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcom môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie ochrany práv, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil (vlastníctvo a obydlie) a zásah do ktorých zo strany žalovaného je reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcu.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že neodkladné opatrenie bolo vydané, hoci žalobca nepredniesol a neosvedčil žiadnu skutočnosť na spravdepodobnenie nároku, ktorému súd prvej inštancie poskytol ochranu. Súd môže neodkladné opatrenie vydať, iba ak je aspoň osvedčená danosť práva. Neodkladným opatrením bol zakázaný žalovanému výkon záložného práva bez akejkoľvek vecnej limitácie, inými slovami výkon záložného práva bol zakázaný žalovanému ako taký, ako keby naň vôbec nebol oprávnený. Na odôvodnenie takéhoto zásahu nebolo žalobcom produkované žiadne tvrdenie, ani osvedčenie. V spotrebiteľských vzťahoch je výkon záložného práva dražbou kogentne preferovaným spôsobom výkonu záložného práva. Žalobca sám priznáva, že neplní svoje povinnosti s úverového vzťahu, nepredložil žiadne doklady o predčasnom splatení úveru. Žalovaný namietol aj skutočnosť, že sa jedná o obydlie žalobcu a jeho rodinných príslušníkov a uviedol, že žalobca žiadnu takúto skutočnosť neosvedčil. Poukázal ďalej na to, že ústavný poriadok SR neupravuje žiadne osobitné právo na obydlie. Výkon záložného práva bol v danom prípade zvolený na návrh žalobcu, ktorý sám navrhol nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho matky ako zábezpeku za úverový záväzok. Samotný žalobca sa teda obmedzil vo svojom vlastníckom práve, čo sa udialo na základe výslovnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Súd sa nevysporiadal ani so splnením ďalších zásadných predpokladov, a to potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hroziacim ireverzibilným stavom. Ak rozhodnutie argumentuje nenávratným zásahom do práv, ide o neudržateľný záver. Žalobca by musel siahnuť po presne takom istom type prostriedku nápravy, aký už realizoval podanou žalobou. Rozdiel je len v tom, že z hľadiska ústavného imperatívu proporcionality je plne namieste uprednostniť postup výslovný predvídaný zákonom 527/2002 Z.z. Tento predstavuje totiž rovnako účinný prostriedok ochrany práv u žalobcu, zároveň však nezbavuje záložného veriteľa možnosti výkonu jeho reálne existujúceho záložného práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prostredníctvom dobrovoľnej dražby môže byť vymožené aj plnenia, ktoré nie sú v súlade s právom, a že európske právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy, teda nie až keď ujma vznikne. Poukázal na rozsudok SD 34/12, podľa ktorého je neprijateľná nielen zmluvná podmienka o neprijateľnom plnení, ale aj podmienka, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť a tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva, hoci v abstraktnej rovine tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť. Z dokladov založených v spise vyplýva, že napriek vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalovaný oznamuje žalobcovi, že pohľadávka je naďalej úročená, čo je v rozpore s judikatúrou súdov SR, podľa ktorých po vyhlásení predčasnej splatnosti má veriteľ nárok len na úrok z omeškania, nie na dojednaný úrok z úveru. Aj táto skutočnosť teda naznačuje, že prostredníctvom dobrovoľnej dražby môžu byť vymožené aj plnenia, ktoré nie sú v súlade s právom. Nie je vhodné v danom prípade uprednostniť riešenie vyplývajúce z ustanovenia § 21 ods. 2 a 5 a § 33 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože toto riešenie nezabráni strate obydlia spotrebiteľa (aj keď možno iba dočasnej).
4. V prípade pochybností o platnosti zmluvy o dobrovoľnej dražbe, pochybností o platnosti dražby samotnej alebo o výške pohľadávky je vhodné uprednostniť neodkladné opatrenie chrániace obydlie
spotrebiteľa s možnosťou veriteľa (alebo dlžníka) domáhať sa svojich práv súdnou cestou pred vykonaním dražby a následnou žalobou spotrebiteľa. Právne postavenie dodávateľa je dostatočne právne garantované, jeho pohľadávka je zabezpečená záložným právom. Naproti tomu vykonanie dražby znamenajúcej stratu obydlia a podanie žaloby spotrebiteľom môže mať na spotrebiteľa výrazne negatívny dopad.
5. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo dostatočným spôsobom osvedčené, že žalobca má obydlie v predmetnom byte, čo vyplýva napr. aj z jeho adresy trvalého pobytu a z adresy nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zálohu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. V danom prípade sa jedná o zákaz výkonu dobrovoľnej dražby, ktorý je časovo obmedzený do skončenia konania vo veci samej, nejedná sa teda o časovo a vecne neobmedzený zákaz výkonu záložného práva.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.