Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-1237-2018.pdf
PDF · 98 KB
Case nature
Subarea
47Ek/1237/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: W.A.G. payment solution, a.s. so sídlom Na Vítězné pláni č. 1719/4, Praha, Česká republika, IČO: 26 415 623, právne zastúpeného: Mgr. Adam Novotný, advokát so sídlom Pařížska č. 67/11, Praha, proti povinnému v 1. rade: TL log s.r.o. so sídlom Hlavná č. 10, Strážne, IČO: 50 534 891 a proti povinnému v 2. rade: H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXXX/XX, F., pre vymoženie pohľadávky vo výške XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ján Ondáš, Exekútorský úrad so sídlom Mlynárska 16, 04001 Košice, pod sp. zn. 307EX 318/18, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd povinným v 1. a 2. rade náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.08.2018 domáhal od povinných v 1. a 2. rade vymoženia pohľadávky vo výške 24.090,06 eur s príslušenstvom na základe cudzieho exekučného titulu - rozhodčí nález Rozhodčího soudu při Hospodářske komoře České republiky a Agrární komoře České republiky sp. zn. Rsp 255/18 zo dňa 02.07.2018. Dňa 4.9.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému 2. rade dňa 18.09.2018. Dňa 03.10.2018 doručil povinný v 2. rade v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi. Povinný v 2. rade sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to, že predmetný cudzí exekučný titul nie je na území Slovenskej republiky vykonateľný, pretože neboli splnené podmienky uznávania vykonateľnosti upravené v medzinárodnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (zverejnené v Zbierke zákonov prostredníctvom Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 193/1993 Z.z. (ďalej len „medzinárodná zmluva“), konkrétne nebola splnená podmienka čl. 23 písm. c) medzinárodnej zmluvy ohľadom riadneho zúčastnenia sa povinného na konaní, keď povinnému nebolo umožnené uplatniť príslušné prostriedky procesnej obrany v konaní, v ktorom bol vydaný cudzí exekučný titul. Namietal tiež to, že rozhodcovský súd rozhodol bez jeho vyjadrení a dôkazov, ktoré riadne a včas predložil a to len na základe skutočnosti uvedených žalobcom, čím došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred rozhodcovským súdom. Napokon uviedol, že v zmysle ust. § 31 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní podal návrh na zrušenie rozhodcovského nálezu. Napokon namietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú nepodpísal.
Oprávnený sa k návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a exekučný titul považuje za vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej. Namietal tvrdenie povinného v 2. rade, že si nemohol v rozhodcovskom konaní uplatniť všetky svoje práva, pretože povinnému v 2. rade bola riadne doručená žaloba, ku ktorej sa povinný v 2. rade vyjadril svojim podaním zo dňa 25.05.2018, následne sa oprávnený podaním zo dňa 04.06.2018 vyjadril k podaniu povinného v 2. rade. Rozhodcovský súd vydal dňa 06.06.2018 uznesenie, ktorým vyzval povinného v 2. rade, aby predložil svoje stanovisko k vyjadreniu oprávneného zo dňa 04.06.2018, kde bol súčasne poučený o tom, že stanovisko je potrebné doručiť v troch rovnopisoch najneskôr do piatich dní (najneskôr do 02.07.2018) priamo na adresu rozhodcovského súdu. Povinnému v 2. rade bolo uvedené uznesenie doručené dňa 25.6.2018, povinný v 2. rade svoje stanovisko zaslal poštovou prepravou dňa 30.06.2018, čím nemohol splniť rozhodcovským súdom určenú lehotu, a preto nebolo prihliadané na obsah stanoviska povinného v 2. rade podaného po lehote. K tvrdeniu povinného v 2. rade, že nepodpísal rozhodcovskú zmluvu sa oprávnený už vyjadroval v priebehu rozhodcovského konania, kedy rozhodcovský súd nemal žiadnu pochybnosť ohľadom platnosti rozhodcovskej doložky, čo aj rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku riadne zdôvodnil.
Vyšší súdny úradník uznesením č.k. 47Ek/1237/2018 zo dňa 04.12.2018 zamietol návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že súd v exekučnom konaní nemôže preskúmavať existenciu ani platnosť rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania v nespotrebiteľskom spore. Povinný v 2. rade v sťažnostnom konaní namietal nesprávne právne posúdenie medzinárodnej zmluvy, v ktorej priamo čl. 24 ustanovuje spôsob uznania a výkonu rozhodnutí, namietal tiež, že súd pri cudzom exekučnom titule neskúmal materiálne podmienky vydania exekučného titulu bez ohľadu na to, či záväzok vyplýva alebo nevyplýva zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Podľa názoru povinného v 2. rade práve dôvody, pre ktoré bola uvedená žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, zakladajú zánik možnosti viesť exekúciu na základe takéhoto cudzieho exekučného titulu, čo vyplýva priamo z čl. 22 zmluvy. Povinný v 2. rade poukázal na závažné porušenia jeho práva ako účastníka základného konania, kedy mu nebolo umožnené uplatniť príslušné prostriedky procesnej obrany; rozhodcovský súd rozhodoval bez jeho vyjadrení a bez ním podložených dôkazov, ktoré riadne a včas rozhodcovskému súdu predložil; vydaný rozhodcovský nález vo svojom odôvodnení vôbec neobsahuje zmienku o tom, ako sa rozhodca s ním predloženými dôkazmi vysporiadal; rozhodcovskú zmluvu nepodpísal; rozhodcovský súd nedodržal procesné ustanovenia, ktoré upravujú konanie pred rozhodcovským súdom. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného v 2. rade uviedol, že všetky práva povinných boli v rozhodcovskom konaní zachované; povinní mali možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, čo povinný v 2. rade využil; svoje ďalšie stanovisko však povinný v 2. rade nedoručil rozhodcovskému súdu v stanovenej lehote; rozhodcovský súd vydal rozhodcovský nález, v ktorom sa riadne vysporiadal s prvým vyjadrením povinného v 2. rade; s jeho druhým vyjadrením sa nezaoberal, pretože mu nebolo včas doručené; tvrdenia povinného v 2. rade považoval za nesprávne a účelové; vykonateľnosť exekučného titulu nebola odložená a samotná žaloba na zrušenie exekučného titulu výkonu exekúcie nebráni; podľa oprávneného bola splnená požiadavka uvedená v čl. 23 písm. c) medzinárodnej zmluvy, pretože povinnému v 2. rade bola preukázateľne poskytnutá možnosť riadne sa zúčastniť základného konania. Sudca uznesením č.k. 47Ek/1237/2018 zo dňa 04.04.2019 zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/1237/2018 zo dňa 04.12.2018 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. V zrušujúcom rozhodnutí bolo vyslovené, že vyšší súdny úradník pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, kedy v tomto prípade, keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe cudzieho rozhodcovského rozsudku, bolo potrebné postupovať v intenciách § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 50 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. a až následne vo veci rozhodnúť a súčasne bola stanovená povinnosť vyššiemu súdnemu úradníkovi opätovne preskúmať návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie a vo veci znova rozhodnúť a vysporiadať sa s argumentáciou povinného v 2. rade ohľadom uznania a výkonu cudzieho exekučného titulu. Dňa 1.10.2019 došlo k zmene zákonného sudcu.
Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
Podľa § 54 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu a nejde o prípad podľa § 53 ods. 2, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie doručí cudzí exekučný titul osobe, ktorá je v návrhu na vykonanie exekúcie označená ako povinný, a poučí ju o možnosti namietať dôvody neuznania podľa osobitného predpisu. Cudzí exekučný titul sa takejto osobe doručí do vlastných rúk.
Podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku ak osoba podľa odseku 1 do 15 dní od doručenia poučenia neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa, súd preskúma podmienky uznania a vykonania exekúcie, ktoré skúma aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a nie sú tu dôvody na zamietnutie návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
Podľa čl. 22 písm. c) medzinárodnej zmluvy, zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.
Podľa čl. 23 medzinárodnej zmluvy, rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, b) justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi, c) účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený, d) na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada, e) zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 99/1993 Sb. Občanský soudní řád, do běhu lhůty se nezapočítává den, kdy došlo ke skutečnosti určující počátek lhůty; to neplatí, jde-li o lhůtu určenou podle hodin.
Podľa § 57 ods. 3 zákona č. 99/1993 Sb. Občanský soudní řád, lhůta je zachována, je-li posledního dne lhůty učiněn úkon u soudu nebo podání odevzdáno orgánu, který má povinnost je doručit.
Podľa čl. 24 ods. 1-3 medzinárodnej zmluvy, návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.
Podľa § 53 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok
uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, že a) nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, b) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, c) cudzím rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok presahuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti cudzieho rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, môže sa uznať a vykonať tá časť rozsudku, ktorá obsahuje rozhodnutie o veciach podrobených rozhodcovskému konaniu, d) rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela a ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo e) rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodnutie, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu povinný vždy odôvodniť.
Podľa § 50 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
V danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovského súdu Českej republiky, t.j. cudzí exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku. Podľa § 53 zákona o rozhodcovskom konaní majú medzinárodné dokumenty prednosť pred zákonnou úpravou zákona o rozhodcovskom konaní. Ako správne uviedol povinný, podmienky uznávania vykonateľnosti rozhodcovských nálezov vydaných v rozhodcovskom konaní medzi Slovenskou republikou a Českou republikou upravuje medzinárodná zmluva uzatvorená medzi týmito štátmi. Pôsobnosť je uvedená v čl. 22 tejto medzinárodnej zmluvy a spôsob uznania a výkonu rozhodnutí ustanovuje článok 24 medzinárodnej zmluvy. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike uznáva neformálne bez potreby postupu predpokladaného ustanovením § 53 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd uzná rozhodcovský rozsudok tým, že naň prihliadne za predpokladu, že nezistí dôvody pre odopretie uznania, ktoré skúma ex offo podľa § 50 ods. 2 ZoRK. Možno konštatovať, že medzinárodná zmluva pre potreby exekučného konania neustanovuje relevantné odlišnosti od úpravy obsiahnutej v zákone o rozhodcovskom konaní. Takýto cudzí rozhodcovský rozsudok sa má v zmysle § 54 ods. 2 Exekučného poriadku ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie doručovať povinným do vlastných rúk s poučením o možnosti namietať dôvody neuznania podľa § 50 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom pre prípad uvedenia niektorého z dôvodov pre neuznanie rozsudku sa s nimi musí súd v rámci konania o návrhu na vykonanie exekúcie zaoberať. Preskúmaním spisového materiálu ako aj návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie dospel sudca k záveru, že vyšší súdny úradník nepostupoval procesne správne a dopustil sa procedurálnej chyby konania tým, že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nedoručil cudzí exekučný titul povinným v 1. a 2. rade v zmysle § 54 ods. 1 Exekučného poriadku a nepoučil ich o možnosti namietať dôvody neuznania podľa osobitného predpisu. Povinný v 2. rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že nebola dodržaná jedna z podmienok uznania a výkonu rozhodnutí uvedená v čl. 23 písm. c) medzinárodnej zmluvy, podľa ktorej musí byť účastníkovi daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní a to tým, že rozhodcovský súd
rozhodol predčasne, keď nepočkal na vyjadrenie povinného, na ktoré ho sám vyzval, pričom povinný mu svoje vyjadrenie zaslal poštovou prepravou v stanovenej päťdňovej lehote dňa 30.6.2018, následne sa tak rozhodcovský súd s argumentáciou povinného v 2. rade v exekučnom titule nevysporiadal. Exekučný súd po predložení dôvodov pre neuznanie rozsudku zo strany povinného v 2. rade preskúmaním exekučného titulu zistil, že rozhodcovský súd konal v rozpore s ust. § 57 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 99/1993 Sb. Občanský soudní řád, keď rozhodol predčasne tým, že nielenže do plynutia lehoty na podanie vyjadrenia zo strany povinného v 2. rade započítal deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ale dokonca neakceptoval zachovanie lehoty v prípade, že povinný v 2. rade v lehote odovzdal svoje vyjadrenie orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť. Uvedeným konaním rozhodcovského súdu bolo porušené právo povinného v 2. rade podľa čl. 23 písm. c) medzinárodnej zmluvy riadne sa zúčastniť na konaní, čo zakladá jeden z dôvodov pre neuznanie a nevykonanie exekučného titulu exekučným súdom. Keďže sudca zistil dôvod podľa osobitného predpisu - medzinárodnej zmluvy, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, v dôsledku čoho výkon predmetného cudzieho exekučného titulu voči obom povinným nie je prípustný, preto súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v celosti zastavil. Súd má za to, keďže priebeh rozhodcovského konania vo vzťahu k procesným lehotám bol v rozpore s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, čo malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a preto vznikol dôvod na zastavenie exekúcie nielen voči povinnému v 2. rade, ale tiež voči povinnému v 1. rade, keďže exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd vydal exekučný titul predčasne. Súd dáva tiež do pozornosti skutočnosť, že dopytom na Městský soud v Praze zistil, že exekučný titul bol rozhodnutím zo dňa 25.11.2019 zrušený a súčasne bola odložená jeho vykonateľnosť k 02.07.2018, voči predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný, v našej exekúcii označený ako oprávnený, odvolanie, o ktorom nebolo doteraz rozhodnuté.
Podľa § 199d od. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
Súd povinným v 1. a 2. rade ako úspešným účastníkom konania trovy exekúcie nepriznal, pretože si ich počas celého exekučného konania neuplatnili.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
O trovách súdneho exekútora rozhodol súd tak, že v zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta v spojení s ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného k ich náhrade v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške náhrady paušálnych výdavkov 60 eur a k nej prislúchajúcej DPH v sume 12 eur (keďže je
súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty), spolu vo výške 72 eur. Súd vyhodnotil, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, keďže predložil súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý nebolo možné na území Slovenskej republiky uznať a vykonať.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 44 ods. 5 Exekučného poriadku). Proti výroku II., III. odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).