Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-479-2011.pdf
PDF · 77.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/479/2011
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: F. Q., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. R. P. O. XXX/XX, A., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Marko Rus, so sídlom Exekútorského úradu Železničná 257/19, Revúca, o vymoženie 4 140,47 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 65,39 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 034840 * z 31. 03. 2011 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora na základe vykonateľného rozhodnutia - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn.: 3Zm/505/2010 z 28. 01. 2011 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
2. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 2OdK/929/2019 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 188/2019, dňa 30. 09. 2019, pod č. K086722, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.
3. Súdny exekútor v podaní z 28. 02. 2019 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie v sume 109,83 €.
4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 167f ods. 1 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
6. Podľa § 167f ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Podľa § 166e ods. 1 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení
splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
8. Podľa § 166e ods. 2 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
9. Podľa § 166e ods. 4 zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
10. Okresný súd z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku zistil, že na majetok povinného bol v priebehu exekučného konania vyhlásený konkurz, čo je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami exekúciu voči povinnému v celom rozsahu zastavil.
11. Podľa § 200 ods. l Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, trovy súdneho exekútora hradí oprávnený. 15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
16. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
17. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
18. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
19. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 109,83 €, pozostávajúce z minimálnej odmeny v sume 33,19 €, odmeny za zriadenie exekučného záložného práva v sume 33,19 €, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 25,15 € a 20 % DPH.
20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 33,19 € za zriadenie exekučného záložného práva podľa § 6 vyhlášky, nakoľko mu patrí iba odmena podľa § 14 a 15 vyhlášky pri zastavení exekúcie. Súd opiera svoj názor aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku pod sp. zn. 3 M Cdo 16/2005: ,,S poukazom na § 6 vyhlášky súd exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nepriznal, pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, neprichádza možnosť určenia odmeny exekútora iným spôsobom, ako je uvedený v § 14 až § 16 vyhlášky.“ Súd postupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a formuláciou odôvodnenia svojho rozhodnutia v súvislosti s otázkou odmeny súdneho
exekútora za zriadené exekučné záložné právo sa priklonil k názorom vysloveným viacerými súdmi (rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/100/2013, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/343/2012). Na základe uvedených skutočností súd zistil, že v danom prípade súdnemu exekútorovi neprináleží odmena za zriadenie exekučného záložného práva.
21. Po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekučného spisu EX 307/11 súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 21,30 €. Z exekučného spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor doručoval 1x doporučenú zásielku do vlastných rúk v roku 2014, 2x doporučenú zásielku v roku 2014, 2x doporučenú zásielku do vlastných rúk v roku 2012, 1x doporučenú zásielku v roku 2013, 4x doporučenú zásielku do vlastných rúk v roku 2011, 4x doporučenú zásielku v roku 2011. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv. poštového poriadku platnom v uvedenom období, podľa ktorého cena doporučenej zásielky do vlastných rúk v roku 2011 a 2012 bola v sume 1,60 €, cena doporučenej zásielky v roku 2011 a 2013 bola v sume 1,40 €, cena doporučenej zásielky v roku 20134 bola v sume 1,50 €, cena doporučenej zásielky do vlastných rúk v roku 2014 bola v sume 1,70 €. Iné poštové výdavky nemal súd preukázané. Súd pri priznaní hotových výdavkov - poštovného vychádzal len z poštovného preukázateľne vynaloženého, a to podľa doručeniek v exekučnom spise. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
22. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 65,39 € (minimálna odmena 33,19 €, náhrada hotových výdavkov - poštovného v sume 21,30 € a 20 % DPH), ktoré sú v súlade s vyhláškou. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku oprávneného.
23. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal aj uplatnenú 20 % DPH.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti II. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.