Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-35-2019.pdf
PDF · 118.96 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: S. D., T.. XX.XX.XXXX, H. H.Z. XXX, Y.-B., podnikajúci pod obchodným menom S. D., I. C.: W.Y. S. XXX, XXX XX Y. - Š., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, sídlo: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 571,54 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 571,54 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.1.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“) doručenom príslušnému súdu dňa 13.03.2019 (č.l. 17) žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 571,54 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne od 20.1.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že dňa 27.11.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: Z. Z., J.: Y., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej: K. C., I. XX, XXX XX Y.. Škodová udalosť (dopravná nehoda) bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktorého vlastník (ďalej len „vinník“) mal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného (poisťovňa). Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená a zaevidovaná pod č. 9566593299. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované v autoservise, u žalobcu, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou č. 2018062 cenu, náklady za opravu motorového vozidla, vo výške 3.286,62 EUR. Poškodenej prostredníctvom žalobcu bolo Listom - Oznámením o poistnom plnení oznámené, že dňa 04.01.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566593299 a bol jej predložený výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný neuznal faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla v plnej výške. Suma priznaná žalovaným bola krátená; priznaná suma vo výške 2.695,60 EUR (suma je s DPH) a vyplatená vo výške 2.654,89 EUR po odrátaní dlžného poistného vo výške 40,71 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „ Vzhľadom k vykonaniu opravy v neautorizovanom
servise, Nh priznaná max. do výšky 20,83 € bez DPH. Lakovacia konštanta 110%, ni e130%. Mriežka vzd. ved. nepriznaná - nie je v obhliadke. Na poistnej zmluve č. 65957092018 evidujeme dlžné poistné vo výške 40,71 €, ktoré bude preúčtované na účet Poisťovne Kooperativa, a.s. VIG.“ 2.1. Žalobca svoj nárok v časti žalovanej istiny vo výške 571,54 EUR odôvodnil skutočnosťou, že pohľadávku získal na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 21.01.2019 od postupcu, p. K. C., poškodenej. 2.2. Žalobca uviedol, že jeho nárok vyplýva z dopravnej nehody, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej a preto si u žalovaného uplatnila poškodená svoj nárok vyplývajúci titulom náhrady škody v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúce sa vzniku práva na plnenie, uhradenia skutočnej škody (§442 ods. 1; §797 ods. 2 Občiansky zákonník) a na zákonné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
3. Ako prílohy k žalobe, žalobca doložil listinné podklady preukazujúce jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa škodovej udalosti, opravy poškodeného motorového vozidla, vyplatenia časti nároku uplatneného poškodenou, kategorizáciu motorových vozidiel, cenníky rôznych autoservisov pre mechanické, klampiarske a lakovnícke práce.
4. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 3. apríla 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 22Up/307/2019, ECLI:SK:OSBB:2019:6119248351.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote, žalovaný podal odpor.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená, preto nárok žalobcu žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. 5.1. Žalovaný poukázal na to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanoveniami procesných predpisov. 5.2. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecne legitimácie žalobcu, pretože žalobca podľa jeho názoru nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide. K uvedenému uviedol, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazuje Zmluvou o postúpení časti pohľadávky, ktorou mu postupca (poškodená p. C.) mala postúpiť sumu, ktorú žalovaný neuhradil v zmysle faktúry, vystavenej žalobcom, ktorou si poškodená u žalovaného uplatňovala svoj nárok. Poukázal na to, že poškodená bola dlžníkom žalobcu, a teda nemohla so žalobcom platne uzavrieť Zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže vo vzťahu k žalobcovi nebola jeho veriteľ, ktorý v zmysle právnej úpravy má oprávnenie postúpiť svoju pohľadávku. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za absolútne neplatný právny úkony z dôvodu, že obchádzajú zákon a tiež z dôvodu, že v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodenej ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky; prejav vôle podľa jeho názoru nemôže byť nahradený iba uvedením určitých skutočností. 5.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu k vecným dôvodom uviedol, že v zmysle Oznámenia o poistnom plnení zaslaného poškodenej, žalobcovi bolo v dôsledku škodovej udalosti vyplatené poistné plnenie. Namietal žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania a poukázal na zákonné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zároveň uviedol, že v zmysle Oznámenia o poistnom plnení bolo postupcovi vyplatené poistné plnenie maximálne možné a objektívne a ďalšie nároky žalobcu teda považuje za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
6. K skutkovým okolnostiam uvádzaných v odpore žalovaný nedoložil žiadny listinný dôkaz.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (replika) reagoval na tvrdenia žalovaného uvádzané v odpore. 7.1. Poukázal na to, že v žaloba obsahuje podstatné náležitosti a taktiež že označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. 7.2. K žalovaným vznesenej námietke aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa vzniku práva postupcu na plnenie od žalovaného titulom nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že postupca si svoj nárok uplatnil u žalovaného; žalovaný uznal existenciu pohľadávky spočívajúcu v nároku na náhradu škody za opravu motorového vozidla postupcu, keďže z ním uplatňovaného nároku (fakturovanej sumy) časť uhradil.
7.2.1. Poukázal na to, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom a žalobcom má všetky podstatné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka: označenie účastníkov zmluvy; identifikáciou pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou (postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky a čo do dôvodu jej vzniku) a tiež na to, že pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júla 2008, sp. zn. I.ÚS 242/07); neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Na základe uvedeného má za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky je zmluva platná s riadnymi účinkami postúpenia len tých práv, ktoré v čase prechodu z nej vyplývali (žalovaným čiastočne neuhradený uplatnený nárok poškodeného za poistenca žalovaného) a žalovaným vznesenú námietku aktívnej legitimácie žalobcu považuje za irelevantné. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia zákona o PZP (znenie § 15 ods. 1), ktoré garantuje poškodenému bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi, ktorý je v záujme ochrany poškodeného z dopravnej nehody, ktorú nezavinil a ktorý je poškodenému garantovaný aj v tom prípade, ak by poisťovateľ napr. odmietol poistné plnenie z rôznych dôvodov svojmu poistencovi (vinníkovi z dopravnej nehody). Takto vzniknutý priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, žalovanému, má vplyv na následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu. Zároveň poukázal aj na ust. § 4 zákona o PZP, v zmysle ktorého poistenec (vinník z dopravnej nehody) má právo, aby poisťovateľ (žalovaný) za neho nahradil poškodenému (postupca) uplatnené a preukázateľné nároky na náhradu škody. 7.3. K vyjadreniam žalovaného ohľadom jeho nároku uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil správnosť svojho postupu krátenia nároku uplatneného žalobcom z poistnej zmluvy; nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce oprávnenosť krátenia uplatneného nároku žalobcu. K uplatnenému nároku na úrok z omeškania žalobca uviedol, že úrok z omeškania si nárokuje v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka poukazujúc na viaceré rozhodnutia súdov zaoberajúce sa danou problematikou, napr. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Co/335/2017).
8. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalobca, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, Okresnom súde Košice I.
9. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa 21.05.2019.
10. Žalovaný bol súdom vyzvaný na podanie písomného vyjadrenia v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dupliky v zmysle ust. § 167 ods. 4 CSP, a zároveň bol poučený o následkoch nevyjadrenia sa (zákonná a sudcovská koncentrácia konania, možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie). Žalovaný uznesenie súdu na podanie dupliky prevzal dňa 03.06.2019, ale v súdom určenej lehote sa nevyjadril a to ani do dňa pojednávania sporu nariadeného na 05.06.2020.
11. Súd v spore nariadil v zmysle procesných ustanovení termín pojednávania, pričom žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 04.05.2020; podaním doručeným súdu dňa 05.06.2020 o 06:26 hod. právny zástupca žalovaného žiadal vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť, z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) o ospravedlnenie neúčasti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní. Uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním sporu, ako aj s prípadným vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
13. Súd sa oboznámil so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými listinnými dôkazmi za účelom vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu, pričom poukazuje na to, že nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne nenamietali (žalovaný sa ku skutkovým okolnostiam vôbec nevyjadril - pozri odseky 5. a 10. odôvodnenia) a ktoré považuje súd za nesporné, pričom poukazuje na to, že v danom spore sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 571,74 EUR titulom nevyplatenia časti uplatneného nároku na náhradu škody (poškodené motorové vozidlo AUDI A6, EČV: Y.) 13.1. Na základe uvedeného súd považuje za nesporné tieto skutočnosti:
- existencia zmluvného vzťahu medzi poisteným (vinníkom z dopravnej nehody) a žalovaným (poisťovateľom) titulom uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase vzniku poistnej udalosti, dopravnej nehody;
- vznik škody na motorovom vozidle AUDI A6, EČV: Y. poškodeného (právny predchodca žalobcu) v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 27.11.2018;
- zavinenie dopravnej nehody poistencom žalovaného;
- riadne nahlásenie poistnej udalosti poistencom žalovaného (vinníkom z dopravnej nehody) a poškodeným + zaevidovanie poistnej udalosti pod č. 9566593299;
- oprava poškodeného motorového vozidiel osobou oprávnenou, čiže autoservisom;
- uplatnenie nároku poškodeným u žalovaného na náhradu škody, poistné plnenie za jeho poistenca;
- priznanie sumy v zmysle Oznámenia o poistnom plnení, ktorá bola v nižšej sume, ako bola poškodeným uplatnená faktúrou 2018062;
- vyplatenie sumy 2.654,89 EUR na účet žalobcu (autoservisu) po odpočítaní dlžného poistného poškodeného. Súd poukazuje na to, že žalobca si v žalobe uplatnil sumu vo výške 571,74 EUR a teda časť nevyplateného nároku na náhradu škody za nepriznanú „mriežka vzd. ved.“ si nenárokuje v zmysle vyjadrenia žalovaného v Oznámení o poistnom plnení.
14. Súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom na neplatnosť v spore doložených Zmluvy o postúpení pohľadávok. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal touto žalovaným vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom pre zodpovedanie danej otázky vykonal dokazovanie.
15. Súd sa oboznámil so Zmluvou o postúpení časti pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom, K. C., H. I. XX, XXX XX Y. a postupníkom, S. D., V.: XX XXX XXX, zo dňa 21.01.2019. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 591,02 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva z postupcu na postupníka. Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi, spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, pohľadávku v celkovej výške 3.286,62 EUR, ktorá vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9566593299 zo dňa 27.11.2018, v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové vozidlo AUDI A6, EČV: Y.. Pohľadávka bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2018062 a z časti vo výške 2.654,89 EUR priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 591,02 EUR do dňa postúpenia dlžníkom uhradený nebol.
16. Podľa ust. § 488 v spojení s ust. § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. V zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
19. V zmysle ust. § 788 v spojení s ust. § 795 ods. 1 a ust. § 797 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
20. V zmysle ust. § 559 v spojení s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ práva požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania žalovaného, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. V zmysle ust. § 4 ods. 2, ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením veci; účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 pís. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie; ušlého zisku. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, priamy nárok poškodeného, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Predmetné zákonné ustanovenie odkazuje na ust. § 823 Občianskeho zákonníka a ust. § 799 Občianskeho zákonníka.
24. Podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka, Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
25. Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka, Náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
26. Súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu, sporná bola otázka, či postupcovi vznikla pohľadávka voči žalovanému, a teda, či poškodená je, resp. v čase postúpenia pohľadávky bola veriteľom žalovaného. 26.1. Z opísania skutkových okolností, nepopretých druhou stranou sporu a teda z nesporných skutočností súd mal preukázané, že nárok poškodenej (poškodené motorové vozidlo AUDI A6, EČV: Y.J.), vznikol okamihom škody (škodová udalosť, dopravná nehoda) a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, či zaplatenie ceny za vykonanú opravu. Právna skutočnosť podmieňujúca vznik nároku je vznik škodovej udalosti, pričom v zmysle judikatúry nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd uvádza, že poškodený má nárok na náhradu škody od osoby, ktorá škodu spôsobila (vinník z dopravnej nehody, škodovej udalosti), ale v prípade, ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, platí popri lex generalis (Občiansky zákonník) aj
lex specialis (zákon o PZP), ktorý umožňuje poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa poistenca (škodcu, vinníka dopravnej nehody), ak v čase dopravnej nehody medzi nimi (vinník z dopravnej nehody a poisťovateľ) existoval poistný vzťah. Z uvedeného teda vyplýva, že je na poškodenom, u ktorej osoby si svoj nárok na náhradu škody uplatní, či priamo u vinníka z dopravnej nehody - poistenca poisťovateľa, žalovaného, alebo priamo u poisťovateľa poistenca, žalovaného. V prípade, ak svoj nárok na náhradu škody uplatní v zmysle citovaných zákonných ustanovení priamo u poisťovateľa, žalovaného, vznikne mu priamo zo zákona pohľadávka voči uvedenému subjektu - poisťovateľovi, žalovanému. Z uvedeného teda vyplýva, že priamo zo zákona vznikol záväzkový vzťah medzi poškodenou a poisťovateľom, pričom poškodená ako veriteľ s právom na plnenie (pohľadávkou) od dlžníka, poisťovateľa, má právo s takouto pohľadávkou voľne disponovať a teda ju v zmysle zákona aj postúpiť na iný subjekt, postupníka a teda v tomto prípade na žalobcu.
27. Vzhľadom na uvedené, že medzi poškodenou, postupcom a žalovaným ako poisťovateľom existuje právny vzťah, ktorý vznikol na základe skutočností uvedených v zákone, súd námietku žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka považuje za nedôvodnú, pričom poukazuje aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupníkom a postupcom (odsek 15. odôvodnenia) je zrejmé ako pohľadávka vznikla, v akej výške sa postupuje a voči akému dlžníkovi a preto súd ju považuje za platnú a účinnú.
28. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach sa nezaoberal oprávnenosťou krátenia uplatnených nárokov poškodenej, postupcu v časti ním vykonaného krátenia (otázka ceny uplatnenej a priznanej normohodiny práce, neprimeranosť percentuálneho účtovania lakovacej konštanty) a taktiež nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali správnosť jeho krátenia uplatneného nároku tak ako to vyplýva z jeho Oznámenia o poistnom plnení (č.l. 15 súdneho spisu), či ktorými by namietal skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, resp. v jeho Ďalších písomných vyjadreniach. Ba práve naopak, žalobca listinnými dôkazmi (cenníky autoservisov a zoznam - kategorizácia vozidiel) doložil, resp. preukázal oprávnenosť fakturácie ceny za opravu v časti účtovania výšky normohodiny za prevedené klampiarenske, lakovacie a iné práce autoservisov.
29. V zmysle ust. § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (sudcovská koncentrácia konania).
30. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
31. Podľa ust. § 187 ods. 1 v spojení s ust. §188 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
32. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že strany sporu majú procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania podľa citovaného ustanovenia je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak strana sporu nepredloží dôkazy včas, hoci tak mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo, dôsledkom sudcovskej koncentrácie konania je, že súd na takto predložené dôkazy nemusí prihliadať. Je však v právomoci súdu samostatne posúdiť a rozhodnúť, či tieto navrhnuté, predložené dôkazy vykoná a to najmä z pohľadu ich účelnosti, t.j. či ide o dôkazy, ktoré sa týkajú podstatných
sporných okolností a ktoré ich pomôžu objasniť, odstrániť spor medzi stranami. Súd každý dôkaz po jeho vykonaní zhodnotí najprv jednotlivo a následne v ich súvislosti tak, aby boli odstránené sporné skutočnosti medzi stranami.
34. Súd z opatrnosti vykonal dokazovania aj na oprávnenosť krátenia uplatneného nároku na náhradu škody posúdiac dôvody krátenia uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení (č.l. 15 súdneho spisu) v spojení s listinnými dôkazmi doloženými žalobcom preukazujúce účtovanie primeranej ceny za normohodinu práce pri mechanických, klampiarenskych a lakovacích prácach.
35. Súd vychádzal z nespornej skutočnosti (nenamietala ani jedna sporová strana) - rozsah poškodenia motorových vozidiel ako aj to, že došlo k oprave motorových vozidiel spôsobom ich prinavrátenia do stavu spôsobilého užívania osobou oprávnenou vykonať opravu poškodených motorových vozidiel, autoservisom.
36. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný vo svojom Oznámení o poistnom plnení, ba dokonca ani počas sporu hodnoverným spôsobom, nepreukázal, prečo krátil uplatnené nároky poškodenej, faktúrou č. 2018062, a teda má za to, že pre uvedené krátenie neuniesol dôkazné bremeno.
37. Na základe uvedeného súd krátenie uplatneného nároku na náhradu škody vo výške žiadanej žalobcom 571,74 EUR (bez mriežky vzd. ved. - nepriznané, nie je v obhliadke) v zmysle vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.01.2019 považuje za nedôvodné a to aj z toho titulu, že ide o hradenie uplatneného nároku na náhradu škody, kde poškodený na určenie výšky škody, ktorá mu bola spôsobená, využil spôsob predloženia faktúry, ktorou preukázal, že opravou poškodeného motorového vozidla do stavu pred poškodením mu vznikla škoda v takej výške. Súd poznamenáva, že je právom poškodeného (poisteného) vybrať si autoservis, opravovňu, v ktorej bude vykonaná oprava poškodeného motorového vozidla po poistnej udalosti a žalovaný nemá právo „diskriminovať“ opravovne, ktoré nie sú jeho zmluvnými partnermi a to aj z dôvodu, že to neznamená neodbornosť nimi vykonanej opravy a len z tohto dôvodu krátiť poistné plnenie najmä v časti účtovanej ceny za normohodinu práce.
38. Na základe uvedeného súd žalobu v rozsahu istiny vo výške 571,74 EUR považoval za dôvodnú, žalovaný sa s plnením poistného plnenia titulom náhrady škody dostal do omeškania a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami občianskeho práva a judikatúrou súdov , tak ako to uviedol v I. výroku tohto rozsudku.
39. V zmysle ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozho dnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 363 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 363 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.