Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-82-2018.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 379277950 proti žalovanej: V. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. XX, XXX XX Y. o zaplatenie 2.007,75 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 2.007,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.007,75 EUR od 21.4.2017 do zaplatenia a to všetko v splátkach po 50 EUR mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20- teho dňa v kalendárnom mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.4.2018 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.007,75 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.4.2017 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobca uviedol, že dňa 16.5.2010 došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 003637311160512, evid.č. 5110804221 medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., a žalovanou. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 3.300 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 59 pravidelných mesačných splátkach v sume 80,31 EUR splatnými k 20. dňu v mesiaci. Dátum splatnosti prvej splátky úveru bol dňa 20.6.2012 a dátum poslednej splátky dňa 20.4.2017. Žalovaná si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, svoj dlh vo výške 2.007,75 EUR pozostávajúci z 25 neuhradených splátok úveru neuhradila, a teda odo dňa 21.4.2017 je v omeškaní.
3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručená na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) dňa 19.5.2018. Žalovaná sa však k žalobe nevyjadrila ani nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
4. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 41Csp/82/20178-41 zo dňa 6.9.2018, ktorým žalobu zamietol. Súd zároveň v druhom výroku žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Co/408/2018-72 zo dňa 28.11.2019, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 4.6.2020, predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 5.5.2020, žalovanej dňa 12.5.2020. Na pojednávaní dňa 4.6.2020 nebol prítomný žalobca, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil z účasti na pojednávaní dňa 25.5.2020, a zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, ani nepožiadala súd, aby pojednávanie odročil. Súd rozhodol tak, že pojednával v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov priložených k žalobnému návrhu a založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav: 8. Dňa 16.5.2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ ( ďalej len „Zmluva“) medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Na základe uvedenej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 3.300 EUR. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v 59 pravidelných mesačných splátkach v sume 80,31 EUR. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná na 13,90 %, RPMN 16,89 %, priemerná RPMN 21,68 %. Celkové náklady žalovanej predstavovali sumu 1.456,81 EUR a celková čiastka, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť sumu 4.756,81 EUR. Žalovaná si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, uhradila len 34 splátok. Žalovaná suma predstavuje istinu vo výške 2.007,75 EUR čo predstavuje 25 neuhradených splátok.
9. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom a táto prešla do jeho vlastníctva.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona : 10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, písm. a) a k), ods. 5 a ods. 10 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
22. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
24. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 26. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
27. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. 28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.300 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 59 mesačných splátkach po 80,31 EUR, ktorý žalovaná neuhradila. Dlžná suma podľa vyčíslenia a špecifikácie žalobcu pozostáva zo 25 neuhradeným splátok v celovej výške 2.007,75 EUR ( 25 x 80,31 EUR). 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.007,75 EUR. 30. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
31. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 32. Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania a to vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.007,75 EUR ako istiny od 21.4.2017, t.j. od nasledujúceho dňa dátumu splatnosti úveru . Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná k rozhodnému dňu bola 0,00 % ročne; jej výška teda predstavuje 8,05 % ročne. 33. Súd rozhodol o splácaní dlhu žalovanej v splátkach, nakoľko má za to, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery žalovanej je takéto riešenie vhodnejšie. Hľadiskami pre úvahu súdu bola výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v danom prípade vzhľadom na osobné pomery žalovanej príliš ťaživé, a zároveň či by žalobca mohol dosiahnuť uspokojenie svojho nároku uložením povinnosti žalovanej plniť naraz v celom rozsahu. Súd tak rozhodol aplikovaním analógie v procesnom práve s prihliadnutím na čl. 6 CSP, podľa ktorého súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. Civilný sporový poriadok je programovo budovaný na koncepte silného sudcu, ktorému má procesné právo byť v najlepšom slova zmysle nástrojom na dosiahnutie rýchleho a spravodlivého rozhodnutia. Uvedená korekcia má byť vykladaná so zreteľom na základný cieľ civilného procesu, a tým je rýchle a spravodlivé rozhodnutie, čím má súd na mysli koncept formálnej spravodlivosti dodržaním atribútov spravodlivého procesu obsiahnuté predovšetkým v judikatúre najvyšších súdnych autorít, a z tejto množiny najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalovaná uviedla svoju ochotu uhradiť žalobcovi svoj dlh v sume 2.000 EUR na pojednávaní konanom dňa 6.9.2018, keď požiadala o splátky maximálne vo výške 50 EUR mesačne vzhľadom na svoju finančnú situáciu.
O trovách konania súd rozhodol takto : 34. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 35. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).