Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-133-2023.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/133/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci oprávneného z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D. XX, E., zastúpeného F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D. XX, E., proti osobe povinnej z výživného (navrhovateľ): G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, t. č. J. X. XXXX XX, C. F., o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice z 1. marca 2023 č. k. 6P/150/2022-82, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ako aj § 217 ods. 1 veta prvá CSP, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že k závažnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, nedošlo. Naopak, v čase podania návrhu ešte maloletý A. bol naďalej žiakom osemročného gymnázia, avšak v čase ostatného rozhodnutia o výživnom bol v prime a aktuálne je v oktáve, maturitnom ročníku, takže došlo nepochybne ku zmene pomerov práve na jeho strane. Rodičom dieťaťa sa nezmenil počet vyživovacích povinností. Matka dieťaťa je zamestnaná, došlo k zvýšeniu jej príjmu na sumu 538 eur a dedením nadobudla nehnuteľnosť, za ktorú kúpila byt pre syna. Navrhovateľ (otec dieťaťa) odôvodňoval podaný návrh tvrdením, že jeho jediným príjmom je len starobný dôchodok v sume 319 eur. K ukončeniu jeho pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa došlo na základe dohody na podnet zamestnávateľa ku dňu 15.07.2022. Súd uviedol, že po dosiahnutí dôchodkového veku a nároku na starobný dôchodok nemožno nikoho nútiť, aby ďalej pracoval. Mzdový list otca súd nezískal, pretože zamestnávateľ otca si zásielky nepreberal. Otec príjem z tohto pracovného pomeru nepreukázal tvrdiac, že výplatné pásky nemá, lebo boli doručované elektronicky na služobný počítač, a nevytlačil ich, čomu by sa ešte dalo prisvedčiť. Avšak tvrdenie otca, že banka v Nemecku mu nedá výpis z jeho vlastného účtu, súd považoval za účelové s cieľom zakryť skutočnú výšku finančných prostriedkov, ktorými disponuje, a tým sa aj vyhnúť plateniu určeného výživného. Taktiež súd považoval za nanajvýš zvláštne, že by po bezmála siedmych rokoch pracovného pomeru v Nemecku, otcovi nebolo vyplatené odstupné alebo odchodné. Od septembra 2022 bol príjem otca starobný dôchodok 319,70 eur a starobný dôchodok z ČR v prepočte 173,84 eur (síce rozhodnuté až v januári 2023, ale priznaný spätne) a od januára 2023 jeho príjem činí zo SR 357,50 eur a z ČR 184,86 eur (celkovo 542,36 eur). Čiže v porovnaní
z časom predchádzajúceho rozhodnutia, kedy dosahoval príjem 302,05 eur (ubytovanie a služobné vozidlo mal zdarma), je jeho súčasný príjem napriek dôchodku vyšší aj po odrátaní nákladov na bývanie. Rodičia majú príjmy na rovnakej úrovni, pričom matka hradí všetky potreby dieťaťa, otec nad rámec bežného výživného neprispieva, so synom sa nestretáva, za neplatenie výživného bol aj v minulosti stíhaný a aktuálne si výživné od septembra svojvoľne znížil napriek tomu, že žiadnym rozhodnutím o znížení nedisponuje. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol, pretože otec nepreukázal tak závažnú zmenu pomerov dlhodobého charakteru na jeho strane, ktorá by zníženie odôvodňovala a už vôbec nie na sumu, ktorá sa blíži k minimálnemu výživnému (t.j. 32,11 eur), hlavne pre dieťa, ktoré končí strednú školu. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ (otec ako osoba povinná z výživného), ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a výživné počnúc dňom 01.09.2022 znížiť zo sumy 130 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne. Bolo pre neho zarážajúce, že súd nepovažoval za závažnú zmenu pomerov, keď v čase podania návrhu (návrh podaný 12.09.2022) do decembra 2022 bol jediným zdrojom jeho príjmu starobný dôchodok vo výške 319,70 eur. Jeho nutné výdavky predstavovali 59,49 eur titulom úhrady bytovému družstvu, 24 eur plyn plus elektrika, 41,68 eur platba za mobil, TV a internet, spolu 125,17 eur, pričom zostatok z dôchodku predstavoval sumu 194,53 eur, a životné minimum bolo od 01.07.2022 stanovené výškou 234,42 eur. Bol toho názoru, že súd tieto skutočnosti dostatočne, resp. vôbec nezhodnotil a nezvážil a dospel k absolútne nesprávnemu záveru. Až od 01.01.2023 mu bol valorizovaný starobný dôchodok na 357,50 eur, a taktiež od 01.01. mu bol stanovený dôchodok z ČR vo výške 4.458 Kč (184,86 eur), spolu 542,36 eur. Bol toho názoru, že u neho nastala podstatná zmena príjmových pomerov, kde aktuálne jeho príjmom je starobný dôchodok 542,36 eur, čo podľa neho súd vyhodnotil len okrajovo a opakovane zdôraznil, že pred ukončením pracovného pomeru slušne zarábal. Poukázal na to, že matka dieťaťa je majetná, vlastní dvojizbový byt v E. a kúpila ďalší jednoizbový byt v hodnote 60.000 eur, pričom za druhý, v súčasnosti údajne prázdny byt, platí ešte spolu 120,40 eur. Jej priemerný mesačný príjem bol podľa doloženého mzdového listu 569,67 eur, a nie 538 eur, pričom je zarážajúce, že uvedená suma nedosahuje ani minimálnu mzdu stanovenú pre rok 2022 vo výške 646 eur, a pritom matka u rovnakého zamestnávateľa pracuje už vyše dvadsať rokov. On je na rozdiel od nej nemajetný.
4. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril oprávnený z vyživovacej povinnosti, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Navrhovateľ v odvolaní opätovne argumentuje tým, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, ktoré mu neumožňujú platiť výživné. V odvolaní pritom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok takú zmenu pomerov u neho, ktorá by preukazovala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, alebo že by súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ tvrdí, že výška jeho mesačného príjmu, t. j. dôchodku, ktorý poberá tak zo Slovenska, ako aj z Čiech, je 542,36 eur, pričom túto výšku považuje za tak nízku, že si myslí, že viac ako sumou 40 eur sa nemôže podieľať na výživnom. Príjem matky je takmer rovnaký, ako deklarovaný príjem navrhovateľa, a preto nie je jasné, z akého dôvodu je navrhovateľ toho názoru, že on nemá z čoho platiť výživné na svoje dieťa, pričom matka s rovnakým príjmom na to určite má. Opätovne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ osem rokov pracoval v Nemecku, kde zarobil cca 2.500 eur mesačne, z uvedeného dôvodu mu musel vzniknúť nárok na poberanie dôchodku aj tam, avšak navrhovateľ zámerne túto skutočnosť zatajuje a zámerne nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, na ktoré ho súd vyzval. Uvedené konanie navrhovateľa je podľa jeho názoru účelové. Z tohto dôvodu bolo na navrhovateľa podané i trestné oznámenie. Matka dieťaťa zakúpila pre neho jednoizbový byt z finančných prostriedkov, ktoré zdedila po svojej matke, pričom toto bolo jej želanie. Byt je v pôvodnom stave a nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu, na ktorú však v súčasnosti nemá finančné prostriedky a byt je zatiaľ prázdny. Rovnako navrhovateľ dedil po svojej matke približne pred ôsmymi rokmi, avšak na koho nadobudnutý majetok prepísal, alebo čo s ním urobil, o tom nemá vedomosť. Navrhovateľ mal dlhé roky vysoký príjem, a nie je známe, kde zarobené finančné prostriedky minul, či ich zámerne investoval tak, aby oficiálne nič nevlastnil a vyhýbal sa tým plneniu zákonných povinností, alebo či má tieto finančné prostriedky niekde uložené.
5. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zníženie výživného navrhovateľa na plnoleté dieťa.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
10. V zmysle súdom prvej inštancie použitého ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
11. Súd prvej inštancie sa správne zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného dieťaťa a výživou povinných rodičov od ostatnej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Levice z 12. februára 2016 č. k. 15P/320/2013-258 a podrobne skúmal pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnal ich s aktuálnymi pomermi.
12. Je neprípustné, aby v konaní o zmene výživného dochádzalo k prehodnocovaniu správnosti predchádzajúceho rozhodnutia, pretože posudzovať správnosť rozhodnutia súdu možno len v odvolacom konaní. Súd rozhodujúci o zmene výživného musí vychádzať z predchádzajúceho rozhodnutia súdu a z prezumpcie správnosti určeného výživného, ktoré je potrebné považovať za zodpovedajúce zákonným kritériám v čase jeho vyhlásenia.
13. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedeného a dospel k správnemu záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Od ostatnej úpravy došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré je v maturitnom ročníku a pripravuje sa na vysokoškolské štúdium. Došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorej sa zvýšil príjem, a tiež dedením nadobudla majetok, za predaj ktorého kúpila pre dieťa byt. Súd prvej inštancie sa tiež podrobne zaoberal porovnaním pomerov otca v čase ostatného rozhodovania s jeho aktuálnymi pomermi. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keď jeho súčasný príjem je porovnateľný s príjmom v čase predchádzajúceho rozhodovania. V súhrne nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
14. K námietke odvolateľa, že od podania návrhu (12.09.2022) do decembra 2022 bol jeho príjem starobný dôchodok vo výške 319,70 eur, pričom životné minimum bolo od 01.07.2022 stanovené na sumu 234,42, a jemu po odrátaní nevyhnutných výdavkov zostane suma 194,53 eur, odvolací súd udáva, starobný dôchodok mu bol valorizovaný od 01.01.2023 na sumu 357,50 eur, a tiež mu bol od 07.08.2019 priznaný dôchodok z Českej republiky, ktorý bol od septembra 2022 valorizovaný na sumu v prepočte 173,84 eur a od 01.02.2023 na sumu v prepočte 184,86 eur. Obaja rodičia majú
porovnateľné príjmy, matka sa však o dieťa stará a musí pokryť všetky náklady na jeho výživu, ktoré nie sú kryté navrhovateľom plateným výživným (ktoré navrhovateľ ani v súdom určenej výške neplatí), teda je nepochybne v horšom postavení ako navrhovateľ.
15. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 396 ods. 1 CMP.
18. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).