Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5C/336/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu EOS Investment Česká republika, s. r. o., so sídlom Novodvorská 994/138, Braník, 142 00 Praha 4 , IČO: 014 11 641, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 845 proti žalovanému Z. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S. XXX, t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 1 869,34 CZK s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.841,25 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.736,02 CZK od 02.06.2013 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 31.07.2015 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 1.869,34 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne od 02.08.2012 do zaplatenia titulom zmluvy o osobitnom účte Českej sporiteľne zo dňa 27.09.2011. Následne na základe výzvy súdu uviedol, že žiada, aby mu žalovaný zaplatil istinu vo výške 1.736,02 CZK, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 133,32 CZK (spolu 1.869,34 CZK) a ďalej úrok z omeškania vo výške 7,50% ročne o zo sumy 1.736,02 € od 02.06.2013 do zaplatenia. V odôvodnení žaloby uviedol, že Česká sporiteľňa, a. s. uzatvorila so žalovaným túto zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na účte došlo k prečerpaniu prostriedkov do nepovoleného zostatku/debetu, čím došlo k porušeniu ustanovení zmluvy. Česká sporiteľňa, listom zo dňa 02.08.2012 odstúpila od zmluvy a vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky nepovoleného zostatku. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.05.2013 uzavretou medzi Českou sporiteľňou, a. s. ako postupcom a spoločnosťou EOS Invetment Česká republika, s. r. o. ako postupníkom, postupca postúpil na postupníka - žalobcu, pohľadávku voči žalovanému. Ku dňu postúpenia bola výška pohľadávky 1.869,34 CZK. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil svoj dlh ani čiastočne.

2. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi Českou sporiteľňou, a. s. a žalobcom, oznámenie Českej sporiteľne, a. s. žalovanému zo dňa 19.06.2013, že došlo k postúpeniu pohľadávky, zmluvu o osobnom účte Českej sporiteľne uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a. s., výpisy z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX zo obdobie od 01.01.2011 do 01.08.2012, výzvu právneho predchodcu žalobcu - Českej

sporiteľne, a. s. žalovanému na úhradu dlžnej čiastky, doručenku o doručení výzvy, výpis z obchodného registra žalobcu ku dňu podania žaloby a aktuálny výpis úrokových sadzieb ECB.

3. Žalovanému bola žaloba doručená do dňa 22.01.2018 na adresu T. XX, Česká republika. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Uznesením zo dňa 28.12.2017, ECLI:SK:OSRA:2017:6815205533.4 súd v súlade čl. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci a predmetné konanie zastavil. Mal za to, že žalovaný mal bydlisko v inom členskom štáte EÚ a to v Českej republike a konania sa nezúčastnil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a namietal, že súd nemal dostatočne preukázané, že žalovaný má bydlisko v ČR a teda, že nemá právomoc vo veci konať. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 10.04.2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6815205533.1 uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení nedostatku právomoci a zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Urobil tak z dôvodu, že záver súdu o tom, že žalovaný má bydlisko v Českej republike bol predčasný, lebo dovtedajšie zistenia nepostačovali pre riadne odôvodnenie záveru, že žalovaný, ktorý je občan SR, má bydlisko v inom členskom štáte ako je Slovenská republika. Na riadne preukázanie uvedeného uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie o bližšie prešetrenie okolností ohľadne bydliska žalovaného.

5. Pôvodne bolo súdom, pred rozhodnutím o zastavení konania ohľadne bydliska žalovaného zistené, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt na adrese S.Š. XXX, Slovenská republika. Bolo tiež zistené, že žalovaný nie je evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. K 15.02.2016 bol verejne zdravotne poistený v zdravotnej poisťovni na území SR. Žalovaný nemal úradne hlásenú žiadnu formu pobytu v Českej republike. Pri doručovaní platobného rozkazu žalovanému prostredníctvom polície bolo od susedov na adrese trvalého pobytu zistené, že žalovaný je odcestovaný v Českej republike. Na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie ohľadne zistenia, či žalovaný má bydlisko v inom členskom štáte ako aj Slovenská republika, najmä či nemá bydlisko v Českej republike. Urobil tak dopytom na samotného žalovaného, dopytom na obec Rákoš, dopytom na Obec Březí, kde sa žalovaný naposledy zdržiaval a preberal si súdne zásielky. Pobyt žalovaného opakovane zisťoval cez dožiadaný súd v ČR, ako aj výzvou adresovanou deťom žalovaného žijúcim v Slovenskej republike, podľa výsledkov lustrácie žalovaného v registri obyvateľov SR, ako aj u družky žalovaného a zistil nasledujúce skutočnosti:

6. Zo správy Obce Rákoš vyplynulo, že žalovaný mal v polovici roka 2014 odísť za prácou do Českej republiky spolu so svojou družkou a na Slovensko sa zvykne vracať 1 až 2 krát do roka. V Obci nevlastní žiadny majetok. Zo správy Obce Březí vyplynulo, že žalovaný sa v obci nezdržiava, osoba žalovaného im nie je známa, nie je vedený v evidencii obyvateľov obce a v obci nevlastní žiadny majetok. Uviedli, že je možné, že bol ubytovaný u inej fyzickej osoby v obci, ale ani toto im nie je známe. Zo správy riaditeľstva cudzineckej polície ČR Praha 3 vyplynulo, že žalovaný bol hlásený na prechodný pobyt ako cudzinec na adrese D. F. XX, T., Praha - Východ od 06.03.2017 do 31.12.2017. Zo správy Českej správy sociálneho zabezpečenia - ústredie zo dňa 04.12.2019 vyplynulo, že ČSSZ eviduje adresu žalovaného

- XXX XX C. XXXX. Na túto adresu sa súdu žalovanému nepodarilo doručiť súdnu zásielku z dôvodu, že sa na nej žalovaného nepodarilo lokalizovať. Z úradného záznamu spísaného súdnym doručovateľom dožiadaného súdu v ČR zo dňa 04.12.2019 vyplynulo, že uvedeného dňa bol osobne žalovanému doručovať súdnu zásielku na posledne známu adresu T.Ř. XX. Jedná sa o rodinný dom, ktorý už mal nového vlastníka. Pôvodný vlastník, u ktorého bol žalovaný ubytovaný už rodinný dom predal a žije na novej adrese. Podľa informácií získaných od pracovníčky obecného úradu, žalovaný na uvedenej adrese už dva roky nebýva, ale po obci sa stále pohybuje. Z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny ČR bolo zistené, že žalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v ČR a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. K dátumu 09.03.2020 ho česká správa sociálneho zabezpečenia neeviduje ako zamestnanca, ani samostatne zárobkovo činnú osobu. Nie je a nebol poberateľom dôchodkových ani nemocenských dávok. Dopyt súdu uskutočnený na už plnoleté deti žalovaného žijúce v SR a na družku žalovaného za účelom zistenia jeho pobytu zostal bez odozvy.

7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu súd zistil, že dňa 31.08.2019 sa žalovaný dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nakoľko pod vplyvom návykovej látky, viedol po ulici E..S. Š. S. osobné motorové vozidlo.

8. Nakoľko v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom (žalobca má sídlo v Českej republike) súd skúmal, či má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach upravuje právomoc súdu v občianskych a obchodných veciach v prípadoch ak existuje väzba medzi konaním, na ktoré sa nariadenie vecne vzťahuje, a územím členských štátov viazaných nariadením. V predmetnom konaní bolo prima facie zrejmé, že táto väzba existuje minimálne v osobe žalobcu, ktorý má sídlo v Českej republike ako členskom štáte EÚ viazaným nariadením.

9. Vecná pôsobnosť nariadenia je daná, nakoľko v predmetnej veci ide o občianskoprávny spor (čl. 1 ods. 1 Nariadenia). V predmetnom konaní sa nejedná o žiadnu z vecí, ktoré sú z vecnej pôsobnosti Nariadenia vylúčené podľa čl. 1 ods. 1 veta druhá a čl. 1 ods. 2 Nariadenia.

10. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

11. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

12. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

13. V danom konaní ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy ako je vymedzený v čl. 17 ods. 1 písm. b/ Nariadenia. Uplatnený nárok vyplýva zo zmluvy o úvere splatnom v splátkach, ktorú žalovaný uzavrel ako spotrebiteľ na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania.

14. V prípade nárokov zo spotrebiteľských zmlúv je právomoc súdov členských štátov Európskej únie upravená v oddiely 4, čl. 17 až 19 Nariadenia. Podľa čl. 18 ods. 2 môže druhý účastník zmluvy žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. S výnimkou výlučnej právomoci podľa čl. 24 Nariadenia môže byť právomoc súdu založená aj v prípadoch, ak síce nie je daná kritériami upravenými nariadením, ale žalovaný právomoc súdu príjme - zúčastní sa konania bez toho, aby právomoc súdu namietal (čl. 26 Nariadenia).

15. Pri skúmaní, či súd má v danej veci právomoc, zisťoval či žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. V zmysle čl. 62 ods. 1 Nariadenia na určenie, či má účastník, v danom prípade žalovaný, bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Slovenský právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu „bydlisko fyzickej osoby“. Obsah tohto pojmu bol riešený judikatúrou tak, že sa jedná o miesto, kde sa osoba skutočne - reálne zdržuje, s úmyslom zdržiavať sa tu trvalo, pričom pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v účinnom znení.

16. Na základe vykonaných šetrení súd nemal preukázané, že žalovaný má bydlisko v inom členskom štáte ako je Slovenská republika, teda, že sa v inom štáte (ČR) zdržiava s úmyslom trvalo sa tu zdržiavať. Súdu sa vykonanými šetreniami nepodarilo zistil reálnu adresu žalovaného v ČR, na ktorej by sa žalovaný zdržiaval. V súlade s judikatúrou SDEÚ - Vo veci C-327/10, Hypoteční banka a. s. proti K. E. A. v situácii, o akú ide v tomto konaní, keď spotrebiteľ mal povinnosť informovať zmluvného partnera o akejkoľvek zmene adresy a opustil svoje bydlisko predtým, než sa voči nemu podala žaloba pre porušenie zmluvných povinností, tunajší súd ustálil, že ako súd členského štátu, na ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa (na adrese jeho trvalého pobytu) má na základe článku 18 ods. 2 Nariadenia, právomoc rozhodnúť o tejto žalobe, keďže nie je podľa článku 62 ods. 1 Nariadenia schopný určiť aktuálne bydlisko žalovaného.

17. Dokazovanie vo veci samej súd vykonal listinnými dôkazmi predložený i žalobcom spolu so žalobou (viď. ods. 2 odôvodnenia) a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

18. Právny predchodca žalobcu, Česká sporiteľňa, a. s. uzatvoril dňa 27.09.2011 so žalovaným zmluvu o osobnom účte, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal okrem iného zriadiť žalovanému a viesť preňho bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene CZK. V zmysle čl. 3 zmluvy sa strany dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú zmluvou výslovne upravené, sa riadia platnými všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a. s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (ďalej len VOP). Z čl. 4 zmluvy vyplynulo, že žalovaný ako majiteľ účtu svojim podpisom na zmluve potvrdil, že prevzal od banky okrem iného Všeobecné obchodné podmienky, že mu je známy ich obsah a bez výhrad s nimi súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. V čl. 39 VOP sa strany dohodli, že právne vzťahy medzi klientom a bankou upravené týmito VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. V čl. 10.2.písm. a/ VOP sa zmluvné strany dohodli, že banka je oprávnená bez súhlasu klienta odpísať peňažné prostriedky z platobného účtu na úhradu cien a skutočných nákladov banky v súvislosti s poskytovanými službami. V čl. 10.6. VOP sa žalovaný zaviazal, že bude udržiavať na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali na krytie platobných transakcií podľa jeho príkazov a na krytie jeho platobných záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o platobnom účte. V čl. 10.10. VOP sa zmluvné strany dohodli, že čiastku predstavujúcu úhradu cien a uhrádzaných výdavkov a nákladov banky odpíše banka priamo z príslušného platobného účtu klienta. Zúčtovanie cien banka vykoná aj v prípade, že tým na platobnom účte vznikne debetný zostatok, t.j. čiastka nekrytá vkladom na platobnom účte. Klient je povinný vyrovnať všetky dlžné čiastky, vrátane debetného zostatku okamžite na prvé požiadanie banky. V čl. 11.2 VOP sa zmluvné strany dohodli, že banka je oprávnená zmluvu o platobnom účte vypovedať písomne, bez uvedenie dôvodu. Výpovedná doba začína plynúť odo dňa doručenia výpovede klientovi. Výpoveď sa zasiela na adresu trvalého pobytu klienta.

19. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že ku dňu 01.08.2012 mal žalovaný na platobnom účte nepovolený debetný zostatok 1.736,02 CZK. Ten vznikol odpisovaním cien za služby poskytované bankou (bankové poplatky) z dôvodu, že žalovaný nemal na účte dostatok peňažných prostriedkov. Z výzvy a odstúpenia od zmluvy zo dňa 02.08.2012 mal súd preukázané, že ňou právny predchodca žalobcu, Česká sporiteľňa, a. s. vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu voči banke vo výške 1.736,02 CZK - nepovoleného debetného zostatku s príslušenstvom. Zároveň vypovedala zmluvu o platobnom účte. Z doručenky mal súd preukázané, že výzva a výpoveď boli žalovanému doručené na adresu trvalého pobytu v SR do vlastných rúk dňa 10.08.2012, čo žalovaný potvrdil podpisom na doručenke.

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

21. Podľa čl. 6 ods. 1. Nariadenia Rím I. bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

22. Podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

23. Podľa čl. 6 ods. 4 písm. a/ Nariadenia Rím I. odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu.

24. Pri určovaní rozhodného práva, podľa ktorého sa má vzťah vzniknutý medzi právny predchodcom žalobcu a žalovaným posúdiť súd vychádzal z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Rozhodné právo posúdil podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rím I., nakoľko si strany v čl. 39 VOP zvolili rozhodné právo, ktorým sa má ich zmluvný vzťah riadiť a to právo Českej republiky. Voľba bola urobená výslovne v samotnej zmluve, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj VOP. Ustanovenia čl. 6 Nariadenia Rím I. o rozhodnom práve v prípade spotrebiteľských zmlúv súd v danom prípade v súlade s čl. 6 ods. 4 písm. a/ Nariadenia Rím I. neaplikoval, nakoľko mal za to, že služby poskytované žalovanému, ktorý je spotrebiteľom, boli zo strany dodávateľa poskytnuté výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu a to v Českej republike.

25. Podľa ust. Zák. č. 513/ 1991 Sb. účinného do 31. 12. 2013 (ďalej len ) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodního zákoníku touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

27. Podľa ust. , Obchodního zákoníku v znení účinnom do 31.12.2011 Ďalej len zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

28. Podľa zmluva o bežnom účte môže stanoviť, že banka vykoná do určitej čiastky príkazy k platbám, aj keď na to nie je na účte dostatok peňažných prostriedkov. Ak nie sú práva a povinnosti strán pri poskytnutí týchto prostriedkov dohodnuté v zmluve o bežnom účte, riadia sa ustanoveniami zmluvy o úvere ( a nasl.).

29. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

30. Podľa ust. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

31. Podľa ust. veta prvá a tretia od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

32. Podľa ust. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

33. Podľa ust. Zák. č. 40/1964 Sb. účinný do 31.12.2013 (ďalej len ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, príp. iné zmluvy pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

34. Podľa dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa ust. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, alebo v rámci samostatného výkonu povolania.

36. Podľa ust. zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

37. Podľa ust. dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa sú neplatné.

38. Podľa ust. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.

39. Podľa ust. ustanovenie odseku 1 sa nevťahuje na zmluvné dojednania, ktoré vymedzujú predmet plnenia zmluvy alebo cenu plnenia.

40. Podľa Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právny predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie dlžník požiadal.

41. Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Podľa ust. , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

43. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že uplatnený nárok žalobcu je v prevažnej časti dôvodný. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte, na ktorom žalovanému nebolo povolené prečerpanie peňažných prostriedkov. Napriek tomu žalovanému vznikol na účte debet vykonávaním príkazov banky na úhradu cien banky (bankových poplatkov) v súlade s čl. 10.6. VOP, pretože žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu z čl. 10.6., mať na účte dostatok peňažných prostriedkov v takej výške, aby postačovali na krytie platobných transakcií a na krytie záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o platobnom účte. Ku dňu 01.08.2012 nepovolený debetný zostatok predstavoval sumu 1.736,02 CZK. Túto sumu prečerpaných prostriedkov je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť.

44. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto pohľadávka jej postúpením zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu Českou sporiteľňou, a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom prešla v súlade s a nasl. prešla na žalobcu, ktorý tak bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Súd skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, v súlade s právnymi predpismi. Súd nezistil, že by postúpenie bolo v rozpore s ustanovením , Občanského zákoníka.

45. Žalovaný bol povinný zaplatiť dlžnú sumu nepovoleného debetného zostatku v súlade s čl. 10 ods. 10 VOP posledná veta bezodkladne na prvé požiadanie banky. Banka žalovaného požiadala o vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku preukázateľne výzvou zo dňa 02.08.2012, ktorá bola žalovanému doručená 10.08.2012. Žalovaný tak bol v súlade s povinný plniť prvý deň po tom, čo bol bankou na plnenie vyzvaný, teda 11.08.2012. Keďže tak v neurobil, uložil mu súd túto povinnosť v predmetnom rozsudku. Nezaplatením splatného nároku žalobcu v lehote jeho splatnosti sa nasledujúci deň, teda 12.08.2012, žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi a je povinný v súlade s ust. Obchodního zákonníku v spojení s Občanského zákonníku za obdobie omeškania platiť úrok z omeškania, vo výške podľa vykonávacieho predpisu - Nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. v znení účinnom do 30.06.2013, teda vo výške REPO sadzby zvýšenej o 7 percentuálnych bodov ročne. Ku dňu 11.08.2012 bola výška REPO sadzby 0,75 % ročne, preto by bol žalovaný povinný platiť úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške a to 7,50 % ročne, súd neprekročil jeho žalobný návrh a úrok mu priznal v uplatnenej výške. Žalobca úrok z omeškania správne vyčíslil za obdobie od začiatku omeškania do 01.06.2013 na sumu 133,32 CZK, správne však má prestavovať 105,23 CZK (úrok vo výške 7,5 %

ročne zo sumy 1.736,02 CZK zo obdobie od 12.08.2012 do 01.06.2013). Preto súd žalobu vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania (28,09 CZK) zamietol.

46. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle , a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci. Nakoľko bol neúspech žalobcu len v nepatrnej časti úroku z omeškania, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení).