Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/40/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu : D.. I. P., R..: XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX J., proti žalovanému: SIMIS s.r.o., Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44 570 791, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobca je povinný z a p l a t i ť súdny poplatok vo výške 33,00 EUR za návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v návrhu doručenom súdu dňa 10.02.2020 uviedla, že je fyzickou osobou a k predmetnej spoločnosti, a to SIMIS s.r.0., Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44 570 791 (ďalej iba „SIMIS s.r.o), má právny vzťah, ktorý vie preukázať. Navrhovateľka podáva návrh na zabezpečovacie opatrenie, aby tak bola zabezpečená ochrana práv na strane sporu, a to jej majetkové práva k spoločnosti SIMIS s.r.o. Navrhovateľka má oprávnenú obavu, aby nebolo neprimerane zasiahnuté do jej majetkových práv. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia navrhovateľky ako veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná (KS Trenčín, spis. zn. ).

2. Navrhovateľka tak koná v zmysle zásady „ Právo patrí bdelým, pozorným a starostlivým, a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností (NS , zo dňa 14. 3. 2011). Navrhovateľkin právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2009. Navrhovateľka prevzala splácanie úveru, poskytnutého Tatrabankou a.s., pod č. 2008111540, vo výške 239 992,02 EUR, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky z dňa 01.09.2017. Predmetným úverom je poskytované krytie pre spoločnosť SIMIS s.r.o. Postúpením pohľadávky na navrhovateľku prešli aj všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Navrhovateľka rovnako tak postúpením pohľadávky na ňu začala a naďalej spláca úver poskytnutý Tatra bankou, a.s.

3. Navrhovateľka má teda skutočný právny vzťah k spoločnosti SIMIS s.r.o. a táto skutočnosť ju oprávňuje k podaniu zabezpečovacieho opatrenia, aby si tak ochránila svoj majetok. ČI. 20 SR - Vlastnícke právo je jedno zo základných ľudských práv a slobôd, ktorému poskytuje ochranu aj . zakotvuje právo každého občana vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastnícke právo je najvýznamnejšie vecné právo. Je na mieste a dôvodné, aby bolo vydané zabezpečovacie opatrenie na majetok spoločnosti SIMIS s.r.o., aby nedošlo k speňažovaniu majetku, čím by bolo zasiahnuté aj do

majetkových práv navrhovateľky. Navrhovateľka má teda skutočný právny vzťah k spoločnosti SIMIS s.r.o. a táto skutočnosť ju oprávňuje k podaniu zabezpečovacieho opatrenia, aby si tak ochránila svoj majetok, ktorý je riadne splácaný z jej účtu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľka za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súlade s § 343 C.s.p, a preto navrhuje, aby konajúci súd vo veci samej vydal toto Zabezpečovacie opatrenie na majetok odporcu a to spoločnosť SIMIS s.r.o., so sídlom ul. Mlynská 11, 040 01 Košice, IČO: 44570791, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice 1, v oddiele Sro, vložka č. 23024/V , ktorým sa zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať najmä previesť ju na tretiu osobu, zaťažiť záložným právom, alebo zabezpečovacím prevodom práva, dať súhlas s dobrovoľnou dražbou, exekvovať alebo inak fyzicky alebo právne nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané v Katastrálnom území C. D. XXX (804380): Na Q. Č.. XXXX N. V.: D. X., V.: D.-K..Č.. R. K., J..Ú.. C.:

- Byt č. 101 nachádzajúci sa na 1.p., vo vchode Strážna 9/G v bytovom dome so súpisným číslom 12808 postavenom na parcele reg. „C" evidovanej na katastrálnej mape č. 4381/2 0 výmere 2204 m2 - zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k bytu 1/1 a veľkosti podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 9260/560343,

- Priestor č.2-01 nachádzajúci sa v suteréne, vo vchode Strážna 9/G v bytovom dome so súpisným číslom 12808 postavenom na parcele reg . „C' evidovanej na katastrálnej mape č. 4381/2 0 výmere 2204 m2 - zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k priestoru 1/64,

- Priestor č. 8-16 nachádzajúci sa v suteréne, vo vchode Strážna 9/G v bytovom dome so súpisným číslom 12808 postavenom na parcele reg . „C' evidovanej na katastrálnej mape č. 4381/2 0 výmere 2204 m2- zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k priestoru 1/1 a veľkosti podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 282/560343 Na Q. Č.. XXXX N. V.: D. X., V.: D.-K..Č.. R. K., J..Ú.. C.:

- Priestor č. 10-204 nachádzajúci sa na 2.p., vo vchode Strážna 9 v bytovom dome so súpisným číslom 12806 postavenom na parcele reg . „C' evidovanej na katastrálnej mape č. 4381/4 0 výmere 1918 m2 - zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k priestoru 1/91, Na Q. Č.. XXXX pre okres: D. X., V.: D.-K..Č.. R. K., J..Ú.. C.:

- Pozemok parcela reg . „C“ evidovaná na katastrálnej mape č . 4381/ 1 o výmere 5205 m2 - zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1/91, - Pozemok parcela reg. „C" evidovaná na katastrálnej mape č.4381/34 o výmere 1179 m2 - zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1/91,

- Pozemok parcela reg. „C" evidovaná na katastrálnej mape č. 4381/35 o výmere 177 m2 - zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1/91,

- Pozemok parcela reg. „C" evidovaná na katastrálnej mape č. 4987/4 o výmere 113 m2 -zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1/91 Na Q. Č.. XXXX pre okres D. X., V.: D. - K..Č.. R. K., J..Ú.. C.:

- Pozemok parcela reg. „C" evidovaná na katastrálnej mape č. 4381/33 o výmere 26 m2 -zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1/91, Na Q. Č.. XXXX pre okres: D. XXX, V.: D. - K..Č.. R. K., k.ú. C.:

- Pozemok parcela reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape č. 4381/25 0 výmere 97 m2

- zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu k pozemku 1/1.

4. Súd skúmal miestnu príslušnosť v súlade s ust. a to vzhľadom na to, že výlučnú miestnu príslušnosť súd skúma aj bez námietky na začiatku konania a predmetný návrh postúpil Okresnému súdu Bratislava III. Okresný súd Bratislava III predložil spis svojmu nadriadenému súdu, Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu nesúhlasu s postúpením sporu. Uznesením zo dňa 30.03.2020, sp. zn.: - 17 rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že miestne príslušným je Okresný súd Košice I. Dňa 21.05.2020 bol spis doručený Okresnému súdu Košice I.

5. Súd uvedené podanie posudzoval podľa ustanovení (ďalej len „“).

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ust. , ods. 1 , Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ust. , ods. 1 - 3 , (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa ust. , Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Podľa ust. , ods. 1 a ods. 2 , (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ust. , ods. 1 , Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa ust. , ods. 1 - 3 , Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

14. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

15. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určitá pohľadávka veriteľa a že jej exekúcia bude ohrozená.

16. Súd sa ďalej zaoberal predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Prvoradým predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Vzhľadom na charakter konania o zabezpečovacom opatrení (povinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní v spojení s obmedzeným rozsahom dokazovania) je úlohou žalobcu, aby poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého je možné posúdiť kritérium hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku. Ide o osobitnú náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorá na rozdiel od nedostatkov, akým je chýbajúci podpis alebo návrh na rozhodnutie, nespôsobuje takú vadu návrhu, ktorá by bránila v pokračovaní konaní. Preto ak návrh týmto požiadavkám nevyhovuje, neprichádza do úvahy odmietnutie návrhu podľa . Naopak, nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností je dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (pozri v tomto zmysle Š., K.. E. O..: . Komentár.

Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110). Rovnako to platí aj vo vzťahu k , ktorý logicky nadväzuje na požiadavku dostatočného opisu rozhodujúcich skutočností. Ak navrhovateľ nepripojí listiny, ktoré majú byť súčasťou návrhu v zmysle cit. ustanovenia, znemožňuje tým súdu vykonať riadne posúdenie návrhu a ním uvádzaných skutočností. Aj takýto nedostatok musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

17. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie navrhovateľa ako veriteľa. Z toho, že k výkonu sudcovského záložného práva možno pristúpiť až vtedy, keď bude pohľadávka judikovaná, vyplýva, že sa má posilňovať práve postavenie navrhovateľa ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. To je napokon zrejmé aj zo samotného úvodného ustanovenia , ktoré hovorí o obave, že exekúcia bude ohrozená. Úlohou navrhovateľa potom je, aby v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol a doložil skutočnosti, ktoré osvedčujú túto obavu.

18. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje majetkové pomery. Súd na tomto mieste osobitne poukazuje na to, že tu konštatovaný právny záver vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré bolo prijaté ako judikát na zverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998.

19. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal preto navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

20. Návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa jeho majetku na úkor žalobcu ako svojho veriteľa (navrhovateľom tvrdeného nároku). Žalobkyňa k splneniu predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - ohrozenie exekúcie - nepreukázala, že by sa žalovaný úmyselne zbavoval majetku, resp. že by akýmkoľvek spôsobom bol zmenšený jeho majetok. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani ostatných listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Žalobkyňa nielenže neosvedčila, že žalovaný nakladá so svojím majetkom, resp. že vyvíja akékoľvek aktivity s cieľom zbavovať sa tohto majetku, ale toto v návrhu ani len netvrdila. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobkyni a strohé tvrdenie žalobkyne, že právny vzťah ku žalovanému ju oprávňuje k podaniu zabezpečovacieho opatrenia , aby si tak ochránil svoj majetok, ktorý je riadne splácaný z jej účtu, bez ďalšieho neobstojí.

21. Žalobkyňa sa vo svojom návrhu odvoláva na to, že má skutočný právny vzťah k spoločnosti žalovaného a to na základe predloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2009 a následne Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.09.2017, ktorou žalobkyňa prevzala splácanie úveru poskytnutého Tatrabankou a.s., pod č. 20081111540. Samotný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným však nepostačuje na to aby súd návrhu žalobkyne vyhovel. K preukázanému právnemu vzťahu musia ďalej pristúpiť aj skutočnosti predpokladané ust. . Z predloženého návrhu však súd nemá preukázané, že by žalobkyňa mala vôbec subjektívnu objavu z ohrozenia exekúcie. Tvrdená obava žalobkyne, že dôjde ku speňažovaniu majetku nepovažuje súd za preukázanú.

22. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedla a opísala z uvedených dôvodov nenasvedčujú tomu, že by vo veci existovala obava, že exekúcia, ktorá zatiaľ ešte ani nie je vedená a skutočnosti opísané v návrhu ani nenasvedčujú tomu, že by exekúcia vedená v blízkej dobe mala byť ohrozená.

23. Súd sa taktiež zaoberal aj bezprostrednosťou ohrozenia majetku žalobkyne, pričom bezprostrednosť v tomto prípade absentuje. Z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že jej právny vzťah ku žalovanému vznikol už v roku 2009 a to na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.01.2009, ku čomu súd len dodáva, že žalobkyňa túto zmluvu ani nepredložila preto súd nevie určiť o akú zmluvu ide resp. medzi akými subjektmi bola uzavretá a aká bola jej výška, resp. v roku 2017 a to zmluvou o postúpení pohľadávky. Súd má za to, že ak takýto stav trvá od roku 2017, nejde o bezprostredné ohrozenie zmenšovania majetku žalovaného v dôsledku ktorého by následne bola poškodená žalobkyňa.

24. Súd sa ďalej zaoberal aj existenciou peňažnej pohľadávky, ktorej exekúcia má byť ohrozená. Z predloženého návrhu súd existenciu takejto peňažnej pohľadávky nezistil. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa vo svojom návrhu existenciu takejto pohľadávky nepreukázala.

25. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je potrebné zohľadniť aj primeranosť zásahu do práv dotknutej strany, teda do práv žalovaného. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Vzhľadom na to, že žalobkyňa existenciu pohľadávky nepreukázala, súd nevie určiť či by zriadenie zabezpečovacieho opatrenie bolo, resp. nebolo neprimerané.

26. Zároveň súd preskúmal aj prílohu návrhu a to potvrdenie Tatrabanky. Obsahom uvedeného potvrdenia je skutočnosť, že v období od 01.09.2017 do 05.02.2020 boli zrealizované platby v celkovej výške 47.329,08 Eur, pričom žalobkyňa uvádza účet z ktorého tieto platby išli a účet na ktorý smerovali. Súd z tohto potvrdenia však nevie určiť z akého účtu platby išli, v prospech akého účtu išli, resp. aký bol ich účel. Bez bližšieho popísania skutočností uvedených v predloženom potvrdení (a to najmä majiteľ účtu, výška, dátum a účel konkrétnych transakcií), predložené potvrdenie neobstojí.

27. S prihliadnutím na uvedené dôvody - nepreukázanie ohrozenia exekúcie, nepreukázanie potreby bezodkladne upraviť pomery, nepreukázanie existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému a ako aj neexistencia proporcionality, je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Žalobkyňa svoje tvrdenia a domnienky podľa názoru súdu relevantným spôsobom neosvedčila, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd preto návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak ako to uviedol v I. výroku tohto uznesenia.

28. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

30. Žalobkyňa v podanom návrhu nežiadala aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Keďže súd návrh zabezpečovacieho opatrenia zamietol, je zrejmé, že v konaní bol úspešný v plnom rozsahu žalovaný, ktorému v tomto konaní však žiadne trovy konania nevznikli. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol a contrario podľa a žalovanému, hoci úspešnej strane, nárok na náhradu trov konania nepriznal.

31. V zmysle ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z obchodného registra v platnom znení (ďalej len „“), poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu.

32. V zmysle ust. v spojení s ods. 4 , poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

33. V zmysle ust. , pre nezaplatenie poplatku súd konanie nezastaví, ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

34. Súd zistil, že žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok za návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý je v zmysle prílohy , vo výške 33,00 EUR, preto zaviazal žalobkyňu na jeho zaplatenie tak ako to uviedol v III. výroku výrokovej časti tohto uznesenia. Súdny poplatok je žalobkyňa povinná zaplatiť na účet súdu podľa údajov na Platobnom predpise.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach ( ).

Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.