Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/173/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného V. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák., o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. zo dňa 25.11.2013, podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. júna 2020 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný V. G. L. F. Š. N. A. , nar. XX.XX.XXXX O. N., T. M., trvale bytom K.É., N. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 22.06.2013 v čase okolo 10.00 hod. v Humennom po ulici Kukorelliho viedol osobné motorové vozidlo zn. J. W. ev. č. K. XXXBB, ktorého vedeniu a situácii v cestnej premávke nevenoval náležitú pozornosť a prednou časťou vozidla vo svojom jazdnom pruhu zrazil chodca N. Z., ktorý prechádzal v tom čase po priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú a ktorý pri nehode utrpel zranenie, a to zlomeninu tela ihlice pravého predkolenia, reznú ranu ľavého predkolenia, pomliaždenie a odreniny hlavy vpravo, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia v trvaní 4 až 6 mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. d/, j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. súd podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa súd poškodeného N. Z., nar. XX.XX.XXXX O. K., bytom K., T. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného V. G. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe ale aj vo výrokovej časti rozsudku.

Súd v tejto veci už konal a aj rozhodol a to dňa 10.03.2016 rozsudkom, ktorým po vykonanom dokazovaní obžalovaného V. G. uznal za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 /jedného/ roka a poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Pri rozhodovaní, ktoré predchádzalo vyššie uvedenému rozsuku, zo dňa 10.03.2016 - súd vychádzal z týchto vykonaných dôkazov:

Obžalovaný V. G. spáchanie skutku, ktoré mu obžaloba kladie za vinu, priznal, keď uviedol, že bol účastníkom predmetnej dopravnej nehody, ale s tvrdením, že nehode nemohol zabrániť. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 03.10.2013 uviedol, že so svojim motorovým vozidlom jazdil v smere od malej železničnej stanice, odbočil vpravo na ul. Kukorelliho, kde dal prednosť dvom osobným motorovým vozidlám, ktoré išli od kruhového objazdu a pokračovali v jazde v ľavom jazdnom pruhu a on pokračoval v pravom jazdnom pruhu. Vozidla jazdiace pred ním v ľavom jazdnom pruhu išli vo vzdialenosti približne 20 metrov a odbočovali vľavo, asi na most na Sninu alebo na ul. Štefánikovu. Uviedol, že chodca zaregistroval 2, 3 až 4 metre za priechodom pre chodcov v smere jazdy motorového vozidla, za stredovou čiarou pohybujúceho sa vpravo, išiel zhrbený, naklonený dopredu, s roztiahnutými rukami, pričom v pravej ruke niečo držal, utekal cez cestu, pričom prechádzal pomedzí tieto dve motorové vozidla, ktoré išli pred ním v ľavom jazdnom pruhu a zaregistroval ho až v čase, keď s motorovým vozidlom vchádzal na priechod pre chodcov.

Obžalovaný V. G. na svojej výpovedí zotrval a zopakoval ju aj na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že chodca zaregistroval až 2,5 - 3 metre za priechodom pre chodcov, kde aj došlo k dopravnej nehode. Zopakoval, že chodec mu vybehol spred vozidla idúceho v ľavom jazdnom pruhu, ktoré išlo ako posledné, zaregistroval ho na stredovej čiare - asi pol metra od stredovej čiary, v pravom teda vo svojom jazdnom pruhu. Uviedol, že videl ako motorové vozidlo, ktoré išlo pred ním v ľavom jazdnom pruhu asi 15-20 metrov pred predmetným priechodom pre chodcov spomaľuje, no bolo slnečno, brzdové svetla nebolo vidieť, ale auto nezastavilo pred prechodom pre chodcov. Zotrval na tom, že chodec nešiel cez priechod pre chodcov.

V rámci prípravného konania, ale aj v konaní pred súdom, obžalovaný vo svojich písomných vyjadreniach, ale aj v ním vyhotovených náčrtoch uviedol, že chodca zachytil ľavou prednou časťou svojho motorového vozidla - nárazníkom pod ľavým svetlom, vynieslo ho to až na kapotu vozidla a následne spadol na cestu a odstal ležať vo vzdialenosti 7 metrov od priechodu pre chodcov a 1,4 metra od okraja cesty resp. chodníka. Obžalovaný vybehol z auta a po zistení, že poškodený dýcha a nezrozumiteľne odpovedá, zavolal sanitku a do nej záchranári poškodeného naložili. Do sanitky vstúpila aj policajtka, ktorá zrazenému chodcovi namerala dychovou skúškou alkohol s výsledkom 1,12. Aj on sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,00. Poukázal na to, že pohyboval sa dovolenou rýchlosťou 40 km/hod., na druhom rýchlostnom stupni vo svojom jazdnom pruhu a jazdil 90 cm až jeden meter od stredovej čiary. Vodičské oprávnenie a vodičskú prax má 54 rokov, pri šoférovaní nemá problém so zrakom, nikdy nebol odsúdený a za posledných 20-30 rokov neplatil ani žiadnu pokutu za dopravný priestupok.

V tejto súvislosti súd poukazal na tú skutočnosť, že obžalovaný vo svojom prvom písomnom vyjadrení, ako aj vo svojom prvom náčrtku v tejto trestnej veci, ktorý vyhotovil krátko po dopravnej nehode a predložil do spisu po začatí trestného stíhania, neuviedol, že v ľavom jazdnom pruhu pred ním jazdili iné motorové vozidla, ani to nezakreslil do náčrtku, ale s touto obranou vyšiel až neskôr, potom čo mu bolo vznesené obvinenie, čo v konečnom dôsledku súd ani v konaní, pred vyhlasením rozsudku z 10.03.2016, nepovažoval za vieryhodné.

Svedok - poškodený N. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že z danej dopravnej nehody si toho veľa nepamätál. Dodal, že vie, že prechádzal od reštaurácie Hviezda smerom do mesta, prechádzal cez parčík, pričom dve cesty prešiel bez problémov a až na ďalšej sa stala dopravná nehoda. Nevedel uviesť aké motorové vozidlo ho zrazilo. Uviedol, že predtým vypil u kolegu v záhrade jedno pivo a tri a pol deci vodky, pričom pil s prázdnym žalúdkom a necítil sa byť opitý. Po priechode sa pohyboval normálnym krokom a nezrýchľoval. Na náraz sa nepamätá, spomína si len na to, keď ho dávali do sanitky. Trval na tom, že prechádzal cez priechod pre chodcov a na ňom došlo aj k zrážke. Nepamätal si na to, aby išlo nejaké vozidlo, pred ktorým by prešiel, aby mu niekto dával prednosť, ale pravdepodobne nie, lebo žiadne vozidlo v bližšom jazdnom pruhu nebolo. Nevedel uviesť ani vzdialenosť, ktorá bola medzi ním a motorovým vozidlom, s ktorým mal zrážku.

Aj poškodený N.. Z. v konaní pred súdom zotrval na svojej výpovedí z prípravného konania. Uviedol, že pred tým, ako vstúpil na cestu, na priechod pre chodcov, sa pohľadom presvedčil, že v blízkosti nie sú žiadne motorové vozidlá. V ľavom jazdnom pruhu nešli žiadne auta, v pravom jazdnom pruhu auto videl, ale usúdil, že je v dostatočnej vzdialenosti, aby bezpečne prešiel na druhú stranu. Nevedel uviesť akou rýchlosťou predmetné auto išlo, ani ako bolo ďaleko, keď vstupoval na vozovku. Cez priechod pre chodcov išiel normálnym krokom, nezrýchľoval, náraz si nepamätá ale až to, ako ho dávali do sanitky.

Na návrh obhajcu obžalovaného samosudca prečítal zápisnicu o výsluchu poškodeného zo dňa 05.07.2013, z ktorej vyplynulo, že poškodený vtedy neuviedol, že pred vstupom na vozovku sa pohľadom presvedčil, či môže bezpečne prejsť na druhú stranu, pričom svedok - poškodený Z. nevedel vysvetliť, prečo pri výsluchu na polícií neuviedol, že pred vstupom na vozovku sa pozrel a presvedčil, či môže bezpečne prejsť, ani nevedel vysvetliť prečo vypovedal odchylne ohľadom množstva vypitého alkoholu.

Súdny znalec MUDr. Jaroslav Bindas vo svojej výpovedi ohľadne poškodenia zdravia N. Z. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 14/2013. Uviedol, že u poškodeného bol premiešaný obraz opitosti s otrasom mozgu ľahkého stupňa, po prijatí do nemocnice bol pri vedomí, orientovaný a komunikoval. Alkohol podľa neho vplýva na motorické schopnosti človeka a pri zistenom stupni alkoholu bola motorika a schopnosť pohybu jeho končatín značne znížená a chôdza je v takom prípade neistá. Vo všeobecnosti opitý človek nie je schopný ísť po čiare bez vybočenia a jeho pohyby, ktoré by mali byť rýchle, sú spomalené a nepresné. K mechanizmu vzniku zranení u poškodeného znalec uviedol, že poškodený bol zrazený autom z pravej strany tela, pričom došlo k zlomenine ihlice pravého predkolenia a tržným ranám na vnútornej stane ľavého predkolenia nárazom blatníka auta, následne poškodeného vyhodilo na kapotu auta a predné sklo, kde došlo k poraneniu pravého ramenného zhybu, otrasu mozgu a strate vedomia na dobu maximálne 1 minúty.

Znalec Ing. Branislav Hajdučko v znaleckom posudku č. 19/2013, na ktorom zotrval aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, analyzoval nehodový dej a dospel k záverom, že keď vodič vozidla začal reagovať na chodca, chodec sa nachádzal v strede vozovky, rýchlosť bola 48 km/hod. a keď vodič vozidla začal brzdiť, nachádzal sa približne 4,5 m pred miestom zrážky. Vozidlo svojou prednou ľavou časťou narazilo do chodca, do jeho pravej časti, chodca vyhodilo na predné čelné sklo a asi osem metrov sa na čelnom skle viezol a po zastavení vozidla sa zošmykol z vozidla, pričom ho odhodilo do konečnej polohy. Technickou príčinou nehody podľa znalca bola oneskorená reakcia vodiča na chodca, ktorý prechádzal po priechode pre chodcov. Vodič mohol reagovať na prítomnosť chodca, keď bol od neho cca 18 metrov a začal brzdiť. Pri rýchlosti 48 km/hod prešiel približne 13 metrov za sekundu štandardného reakčného času a v tom okamihu začal brzdiť, nastáva nábeh brzdného systému 0,2 sekundy, počas ktorého auto prejde cca 4,5 metra, pričom takto havarijne brzdil až do svojho zastavenia a zostávalo mu 0,5 metra, kým narazil do chodca. Pokiaľ by chodec išiel rýchlosťou 7 km/hod. namiesto 5 km/hod., teda len o 2 km/hod. rýchlejšie ako išiel, bezpečne by prešiel na druhú stranu. Chodec však pokračoval v doterajšom tempe, nezmenenou rýchlosťou, a v takej situácii vodič na neho oneskorene reagoval. K zrážke by nedošlo, keby vodič na chodca reagoval vo vzdialenosti cca 31 metrov. To, že sa chodec pohyboval po priechode pre chodcov, vyplynulo podľa znalca z konečnej polohy chodca, vodiča a z charakteru poškodenia vozidla. Pri priebehu, ktorý tvrdí obžalovaný, by nárazová rýchlosť vozidla bola 16 km/hod a pri takej rýchlosti vozidla by chodec nedokázal rozbiť čelné sklo. Nárazová rýchlosť podľa znalca bola 41 km/hod. a vyplýva z technickej analýzy priebehu dopravnej nehody. Chodec v žiadnom prípade nešiel v čase zrážky mimo priechod pre chodcov.

Súd pribral do konania aj ďalšieho znalca MUDr. Jána Zreláka na posúdenie opitosti poškodeného a vplyvu alkoholu na stav poškodeného v čase dopravnej nehody. Ten v závere svojho znaleckého posudku č. 14/2014 uviedol, že poškodený N. Z. v čase dopravnej nehody 22.06.2013 mal hladinu 2,37 až 2,39 promile alkoholu v krvi, čo zodpovedá hodnote 1,14 až 1,15 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu. Zo súdnolekárskeho hľadiska to znamená stav opilosti ťažkého stupňa, ale v čase dopravnej nehody bol v tzv. eliminačnej fáze, teda na zostupnej časti alkoholickej krivky a bol v stave opilosti mierneho stupňa. Za takéhoto stavu mozgové bunky koordinujúce jemnejšie a zložitejšie úkony sú postihnuté alkoholom skôr než tie, ktoré koordinujú hrubšie pohyby, napr. chôdzu.

Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Zrelák uviedol, že vzhľadom k údajom o dychovej skúške poškodeného a jeho zistenej hmotnosti poškodený mohol pred nehodou vypiť 9 x pivo 10 stupňové alebo 9 x poldeci 40 % alkoholu, prípade vypiť ich v kombinácii. Poškodený podľa neho nehovoril pravdu, keď tvrdil, že vypil jedno pivo a tri poldeci.

Za účelom podania kontrolného znaleckého posudku pribral súd do konania znalca Ing. Štefana Kováča z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave. Uvedený znalec vypracoval znalecký posudok č. 11/2015, v ktorom vyvrátil verziu miesta zrážky na základe vyjadrenia vodiča s tým, že je neprijateľná s ohľadom na údaje o nárazovej rýchlosti vozidla a o poškodení motorového vozidla Ford Mondeo. K zrážke aj podľa neho došlo na priechode pre chodcov; s týmto miestom korešponduje aj pozdĺžna vzdialenosť odhodenia tela chodca, ako aj priečna a pozdĺžna vzdialenosť odhodenia podrážky z pravej topánky chodca. Vodič jazdil rýchlosťou 41,62 km/hod., teda nižšou rýchlosťou, ako je v danom úseku dovolená. Brzdil spôsobom, ktorý je z technického hľadiska správny, teda prudko a vyhýbaním sa vpravo. Reagoval oneskorene, pričom k zrážke došlo na priechode pre chodcov, kde chodec bol zrazený ľavou prednou stranou vozidla do pravej časti tela, bol nabratý na kapotu a čelné sklo a odhodený pred vozidlo do vzdialenosti 8,80 m od miesta zrážky. Pokiaľ v ľavom jazdnom pruhu jazdili motorové vozidlá brániace vodičovi vo výhľade na chodca vstupujúceho na vozovku, kolíznu situáciu vyvolal chodec, ktorý zvolil nesprávny spôsob používania komunikácie a vodič napriek správnej technike jazdy kolízii nedokázal zabrániť. Ak v ľavom jazdnom pruhu nejazdili motorové vozidlá, príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska je oneskorená reakcia vodiča motorového vozidla Ford Mondeo na vstup chodca do vozovky; vodič by zrážke stihol zabrániť nekolíznym brzdením - správnou technikou jazdy. Chodec mohol nehode zabrániť zastavením pred priechodom pre chodcov, resp. pred vstupom do pravého jazdného pruhu. Na tomto stanovisku zotrval aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 08.12.2015. Na otázku samosudcu, ako mal reagovať vodič - obžalovaný v prípade, ak vodič pred ním jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu brzdí pred prechodom pre chodcov, znalec uviedol, že pokiaľ už zasvietili brzdové svetlá na vozidle v ľavom jazdnom pruhu, bolo to už v poslednej fáze brzdenia, mohol obžalovaný začať reagovať. Miesto zrážky určil znalec jednoznačne na priechode pre chodcov s ohľadom na nárazovú rýchlosť vozidla pri zrážke a na zranenia chodca.

V priebehu vykonávaného dokazovania súd zamietol návrh na predvolanie svedkov, navrhovaných obhajobou obžalovaného, pretože sa jednalo o svedkov, ktorí neboli priamymi svedkami dopravnej nehody a mali by sa vyjadriť len k požívaniu alkoholických nápojov zo strany poškodeného, čo bolo zrejmé už z obsahu spisového materiálu.

Proti rozsudku z 10.03.2016 podali obžalovaný a poškodený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Prešove v uznesení poukázal na to, že nebol odstraňovaný rozpor vo výpovediach obžalovaného, ktoré tento urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom a v prípravnom konaní. Aj pribratí znalci z odboru cestnej dopravy dospeli k dvom odlišným záverom. Znalec Ing. Hajdučko uviedol, že v prípade, ak by sa v ľavom jazdnom pruhu pohybovali dve motorové vozidlá (ako to uviedol obžalovaný), mal obžalovaný ako vodič možnosť chodca včas vidieť a reagovať naňho. Ing. Kováč však za tejto situácie vylúčil možnosť, aby obžalovaný poškodeného videl. Prvostupňový súd konštatoval, že obžalovaný mohol poškodeného ako chodca vidieť aj pred vstupom na vozovku, lebo tento prichádzal z vyvýšeného miesta, k tomu sa však ani jeden zo znalcov nevyjadril.

Trestná vec obžalovaného bola opätovne prerokovaná okresným súdom, ktorý je ako súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2018 súd po opätovnom výsluchu obžalovaného, poškodeného a oboch znalcov z odboru

dopravy dospel k záveru o potrebe vykonať previerku výpovedi na mieste samom a za tým účelom pojednávanie odročil. Následne súd pre ospravedlnenie niektorej zo strán konania, v roku 2019 trikrát zmenil termín vykonania previerky na mieste samom, ktorá bola vykonaná až dňa 14.02.2020 a to za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu, poškodeného a jeho splnomocnenca, obidvoch znalcov z odboru dopravy, prokurátora a za asistencie príslušníkov polície z Okresného dopravného inšpektorátu, OR PZ Humenné. Následne po predložení vyhotovanej fotodokumentácie z tejto previerky výpovedi na mieste samom, na hlavnom pojednávaní v dňoch 02.06.2020 a 05.06.2020 súd doplnil dokazovanie výpoveďou obžalovaného, výsluchom pribratých znalcov, oboznámením s previerkou výpovedí obžalovaného a poškodeného na mieste samom, opätovným výsluchom obidvoch znalcov a po konštatovaní, že v rámci predchádzajúceho konania, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, boli oboznámene všetky listinné dôkazy tvoriace obsah trestného spisu, doplnil dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov, a to odpisu registra trestov a lustrácie v registri priestupkov.

Obžalovaný V. G. v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní doplnil, že chodec išiel za koniec chodníka, čo je 1,6 až 2 metre za priechodom pre chodcov smerom jazdy k mestskému úradu. Tým pádom sa nemohol dostať na priechod pre chodcov. Podľa jeho názoru zrazil poškodeného p. Z. 2 až 3 metre za priechodom pre chodcov, pričom jeho auto je dlhé 4,45 metra.

Znalec Ing. Branislav Hajdučko doplnil, že keby išli po ľavej strane, resp. v ľavom jazdnom pruhu dve autá, vodič by mal vidieť chodca prechádzajúceho cez priechod. Znalec vychádzal z toho, že je tam vyvýšené miesto, z tohto dôvodu by ho vodič mal vidieť. Po prečítaní posudku znalca Ing. Kováča dospel k záveru, že sa obidvaja zhodujú v základných veciach, a to je miesto zrážky (8,8, resp. 9,2 metrov od VBM), nárazová rýchlosť (41 km/h, 35 km/h). Rozdiel je jedine v tom, že on nebral do úvahy vozidlá idúce v ľavom jazdnom pruhu. Zhodli sa v podstatných veciach, a preto nemal v podstate k jeho znaleckému posudku žiadne výhrady. Znalec sa vyjadril k jednej alternatíve, kolega sa vyjadril k dvom alternatívam, ktoré považoval z technického hľadiska za prijateľné. Najlepšie by bolo, keby sa vykonala rekonštrukcia dopravnej nehody za prítomnosti oboch znalcov a vtedy by sa mohli vyriešiť rozpory, ktoré dáva obžalovaný a poškodený.

Obžalovaný uviedol, že chodca spozoroval v oblasti stredovej čiary, v čase keď bol 3 - 4 metre pred priechodom, na čo znalec uviedol, že keď spozoroval chodca a začal na neho reagovať, chodec sa nachádzal približne v strede vozovky, bol vzdialený približne 17,9 - 18 metrov od chodca. Z technického hľadiska je konštatovanie obžalovaného nereálne a neprijateľné.

Znalec Ing. Štefan Kováč zotrval na podanom znaleckom posudku v celom rozsahu. Výsledky obidvoch posudkov sú veľmi podobné, čo sa týka miesta zrážky, rýchlosti vozidla a sú v dovolených akceptovateľných toleranciách. Upresnil, že v čase, keď vodič mohol reagovať na chodca, keď ho videl v oblasti stredovej čiary, sa s vozidlom nachádzal vo vzdialenosti 15,3 od miesta zrážky s chodcom. Nárazová rýchlosť v mieste zrážky, ktorú určil vodič motorového vozidla, t. j. okolo 17 km/h, je vzhľadom na poškodenie vozidla a zranenie chodca technicky neprijateľná. Z toho vyplýva, že miesto zrážky bolo na priechode pre chodcov, tak ako to určil chodec a nárazová rýchlosť motorového vozidla v čase zrážky s chodcom bola okolo 35,5 km/h. - /plus - mínus 5 percentná tolerancia/. Pri takejto nárazovej rýchlosti mohlo dôjsť aj k zlomeniu kostí na pravej nohe chodca a poškodeniu čelného skla vozidla.

Znalec Ing. Hajdučko na otázku, či sa stotožňuje s prvou alternatívou znalca Ing. Kováča, teda, že v ľavom jazdnom pruhu jazdili dve motorové vozidlá, pomedzi ktoré mal chodec prejsť a druhé vozidlo bránilo vo výhľade na chodca, odpovedal, že tá jeho alternatíva je technicky prijateľná, nie sú tam žiadne matematické chyby alebo iné chyby, ktoré by to vyvrátili alebo ktoré by znalec mohol vyvrátiť. Nevedel k akému záveru by došiel, nerobil by posudok bez vyšetrovacieho pokusu, lebo vo svojom znaleckom posudku uviedol, že je tam veľa alternatívnych údajov.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a prednesy pribratých znalcov, tak ako to bolo uvedené už aj vyššie vyvstala potreba nariadenia vyšetrovacieho pokusu resp. previerky výpovedí obžalovaného a poškodeného, za prítomnosti obidvoch znalcov, ktorí vo veci vypracovali a podali znalecké posudky. Preverenie výpovedí obžalovaného a poškodeného sa uskutočnilo na mieste samom, t. j. na mieste dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 22.06.2013 okolo 10.00 hod., dňa 14.02.2020 za prítomnosti obidvoch znalcov z odboru dopravy, ktorí sa na jej priebehu aj aktívne podieľali. Z vykonanej previerky bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou trestného spisu a s ktorou sa následne

mali možnosť oboznámiť aj obidvaja znalci, ktorí svoje závery predniesli na nariadenom hlavnom pojednávaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2020 znalec Ing. Štefan Kováč uviedol, že po vykonaní vyšetrovacieho pokusu a po oboznámení sa s ním sa s kolegom Hajdučkom spolu zišli a prejednali vyšetrovací pokus, ako aj celkový nehodový dej, ku ktorému došlo v čase dopravnej nehody. Tak sa zhodli, že k zrážke motorového vozidla s chodcom došlo na priechode pre chodcov v pravom jazdnom pruhu dvojpruhovej jednosmernej komunikácie, čiže v jazdnom pruhu motorového vozidla Ford Mondeo a že vodič motorového vozidla Ford Mondeo sa v čase tesne pred zrážkou pohyboval rýchlosťou nižšou ako bola rýchlosť dovolená v danom úseku vozovky. Ak jazdili v ľavom jazdnom pruhu motorové vozidla, čo z technického hľadiska oni ako znalci nevedeli potvrdiť, ani vyvrátiť, tak vodič motorového vozidla Ford Mondeo - obžalovaný reagoval na chodca včas, keď tento vyšiel spoza motorového vozidla, ktoré jazdilo v ľavom jazdnom pruhu a nachádzal sa na priechode pre chodcov v oblasti stredovej čiary. Uvedená verzia bola potvrdená vyšetrovacím pokusom, ktorý bol zadokumentovaný fotodokumentáciou. Pokiaľ v ľavom jazdnom pruhu nejazdili motorové vozidlá, tak vodič motorového vozidla Ford Mondeo reagoval na vstup chodca na priechod pre chodcov oneskorene. Ak by reagoval včas, to znamená, keď sa chodec nachádzal približne pol metra na priechode pre chodcov, tak by stihol zastaviť so svojím vozidlom pred miestom zrážky pri plnom brzdnom spomalení a k zrážke by nedošlo. Na doplňujúce otázky odpovedal, že pokiaľ jazdili v ľavom jazdnom pruhu vozidlá, tak vodič nemusel zbadať chodca pri vchádzaní na vozovku, nakoľko mu v tom bránili vozidlá jazdiace v ľavom jazdnom pruhu. Pri vyhodnotení situácie sa zaoberali aj tým, čo uviedol poškodený. Pri vyšetrovacom pokuse poškodený postavil vozidlo Ford Mondeo do pravého jazdného pruhu, kde podľa neho vozidlo stálo, keď on vstupoval na vozovku. Vzdialenosť prednej časti vozidla od východzieho bodu merania zmeral príslušník PZ vo výške 20,4 m. K nehode došlo a uvedený nehodový dej bol vypočítaný, resp. simulovaný na základe stôp, ktoré ostali na mieste dopravnej nehody, a to brzdné stopy, miesto konečnej polohy chodca a z poškodenia vozidla. Ak by mal byť chodec zrazený za priechodom pre chodcov, potom nárazová rýchlosť vozidla bola nízka na to, aby spôsobila takú škodu na motorovom vozidle a také zranenie chodca. Zo simulácie nehodového deja bola rýchlosť vodiča približne 42 km/h, plus mínus 5 %. Je reálna aj verzia, že chodec mohol prejsť pomedzi vozidlá idúce v ľavom pruhu bez toho, aby bol zrazený, resp. bez toho, aby vozidlo v ľavom jazdnom pruhu muselo brzdiť náhle.

Znalec Ing. Branislav Hajdučko uviedol, že na tom závere, čo povedal znalec Ing. Kováč, sa spoločne zhodli po vykonaní rekonštrukcie, tento záver nadiktoval kolega a on sa s ním stotožňuje. Chcel iba podotknúť, že dej je dynamický, lebo autá, teda obvineného aj tie čo mali jazdiť v ľavom jazdnom pruhu, ale aj poškodený - každý sa pohyboval a keď znalec Ing. Kováč povedal najaké hodnoty, treba ich brať s určitou rezervou, lebo nedá sa to určiť presne.

K vytýkanému neodstráneniu rozporov vo výpovediach obžalovaného v konaní pred súdom a v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že chodca, ktorého uvidel v okolí stredovej čiary, nemohol zaregistrovať, pretože mu bránilo vozidlo jazdiace v ľavom jazdnom pruhu, ktoré bolo druhé a zaregistroval ho až v strede čiary, bol zhrbený a išiel rýchlejšie ako normálnou chôdzou. Dodal, že niekedy sa použije iné slovo, no v podstate znamená to isté vo vyjadrovaní sa.

Z ďalších listinných dôkazov, a to odpisu registra trestov a lustrácie v registri priestupkov, súd zistil, že obžalovaný nemá žiadne záznamy v odpise registra trestov a v registri priestupkov.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že po doplnení dokazovania v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, aj keď obžalovaný G. spáchanie skutku nepriznáva a znalci z odboru cestnej dopravy, pokiaľ ide o nehodový dej, sa v podstate zhodli na dvoch alternatívach, a to - 1/ ak v ľavom jazdnom pruhu sa pohybovali vozidlá, tak ako to uviedol vodič G., tak tento nemohol vidieť chodca Z., ktorý podľa neho prešiel pomedzi tieto dve idúce vozidlá v ľavom jazdnom pruhu a 2 alternatíva, že v ľavom jazdnom pruhu nešli vozidlá, a tak vodič mohol chodca vidieť a včas na neho reagovať, tak napriek tomu výpoveď obžalovaného hodnotil za tendenčnú, v snahe vyhnúť sa trestnému postihu, čo odôvodnil tým, že alternatívu o jazde motorových vozidiel v ľavom jazdnom pruhu vo svojom prvotnom vyjadrení vôbec nespomenul, ani nezaznačil, po dopravnej nehode, v ňom vyhotovenom náčrtku a o uvedenom sa zmienil až po vznesení obvinenia v jeho sťažnosti. K nehode preukázateľne došlo na priechode pre chodcov, na čom sa obaja znalci zhodli, poškodený N. Z. vo svojej výpovedi potvrdil, že k nehode došlo na priechode pre chodcov a pred samotným vstupom sa presvedčil pohľadom vpravo o možnosti

prejdenia cez priechod pre chodcov. Vzhľadom na uvedené sa prokurátor priklonil k verzii, že v ľavom jazdnom pruhu nejazdili motorové vozidlá a vodič G. na chodca Z. reagoval oneskorene, v dôsledku čoho ho na priechode pre chodcov zrazil a spôsobil mu zranenie, ktoré je potrebné hodnotiť v zmysle ako ťažkú ujmu na zdraví. Preto navrhol u obžalovaného uznať vinu v zmysle podanej obžaloby a za to mu uložiť trest tak, ako bol uložený pôvodným rozsudkom okresného súdu.

Splnomocnenec poškodeného uviedol, že rozpory vo výpovediach obžalovaný dostatočne neobjasnil, nie je pravdivé jeho vysvetlenie, že jeho precízne narysovaný plánik zo dňa 04.07.2013, ktorý neobsahuje vozidlo v ľavom jazdnom pruhu, zobrazuje iba situáciu po nehode, pretože je na ňom zakreslená aj poloha vozidla pri začatí brzdenia, aj po nehode a aj dráha pohybu poškodeného. Neobstojí ani vyjadrenie obžalovaného na poslednom hlavnom pojednávaní, že vozidlo v ľavom pruhu tam nezakreslil preto, že nie je znalec a nevedel, že to je dôležité, pričom neskôr tvrdil, že práve kvôli týmto vozidlám nevidel poškodeného, ktorý spomedzi nich vybehol. Je teda nepredstaviteľné, aby toto nepovažoval za dôležité, či už hneď po nehode, alebo s odstupom 12 dní, keď vyhotovoval uvedený plánik. Obžalovaný neuviedol nič o vozidlách ani policajtom na mieste dopravnej nehody, keďže ani záznam o nehode neobsahuje žiadnu zmienku o vozidlách v ľavom pruhu. Tvrdenia obžalovaného o priebehu dopravnej nehody sú nevieryhodné, nelogické, účelové a sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, aj s výpoveďou poškodeného a najmä so znaleckými posudkami oboch znalcov z odboru dopravy ohľadom miesta zrážky. Rozpor, ktorý bol medzi znalcami ohľadom verzie s vozidlami v ľavom pruhu, bol odstránený, keďže znalci sa zhodli na tom, že táto verzia je možná, avšak k tomu dospeli iba na základe veľmi nepresných vstupných údajov, keď obaja uviedli, že rýchlosť týchto vozidiel, ani ich vzdialenosť, sa nedá zistiť. Táto verzia nehody je podľa jeho názoru veľmi nepravdepodobná, nie je podporená žiadnym iným dôkazom, okrem výpovede obžalovaného a táto verzia je v rozpore so zadokumentovanými stopami na mieste dopravnej nehody a závermi znalcov o mieste zrážky. To, že poškodený bol zrazený na priechode pre chodcov, je najpodstatnejšia okolnosť, ktorá vyvracia obranu obžalovaného a táto okolnosť bola jednoznačne preukázaná oboma znalcami a na tomto sa zhodli aj vo vyšetrovacom pokuse. K otázke straty pamäte poškodeného po dopravnej nehode sa vyjadril znalec MUDr. Bindas vo svojom znaleckom posudku tak, že amnézia ako typická známka po komócii - otrase mozgu, býva na okolnosti skôr tesne pred úrazom, retrográdna amnézia. Nie je nič zvláštne na tom, že poškodený si na prvom výsluchu v nemocnici dva týždne po dopravnej nehode nepamätal na priebeh nehody a rozpamätal sa až postupne neskôr, pričom už svoje výpovede nijako nemenil a nie je v nich žiadny rozpor. V prípade, ak súd uzná obžalovaného za vinného, splnomocnenec navrhol, aby mu uložil povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 3.350,50 eur na základe riadne uplatneného a preukázaného nároku na náhradu škody, ktorý bol uplatnený do skončenia vyšetrovania a aby poškodeného iba so zvyškom jeho nároku odkázal na civilné konanie.

Obhajca sa v záverečnej reči nestotožnil s návrhom prokurátora, pretože sa priklonil len k jednej alternatíve, totiž k alternatívne, že v ľavom jazdnom pruhu nejazdili vozidlá, a teda klient mal možnosť poškodeného vidieť. Odvoláva sa pritom na znalecké posudky, resp. vyjadrenia znalcov. Znalci však obidve alternatívy považujú za rovnocenné, dokonca pri alternatíve, že v ľavom jazdnom pruhu sa pohybovali vozidlá, konštatovali, že spôsob jazdy klienta, i reakcie na podnety, boli správne a dobré. Pokiaľ ide o to, že klient neznázornil na náčrte, ktorý vyhotovil, vozidlá jazdiace v ľavom pruhu, všetky kritické poznámky na jeho adresu sú nesprávne a nelogické. Už tu bolo konštatované, že tento náčrt je náčrtom po dopravnej nehode. Teda je úplne logické, že žiadne vozidlá v ľavom pruhu znázorniť nemohol, pretože už tam neboli. To, že na ňom nie sú zvýraznené a že ich spomenul až neskôr, je rovnako nesprávne tvrdenie, pretože náčrt je zo 04.07. a hneď následne dňa 05.07. bol vypočúvaný na polícii, a to dokonca v prítomnosti znalca Hajdučka a úplne jednoznačne uviedol, že keďže rešpektuje pravidlá cestnej premávky, samozrejme dal prednosť vozidlám prichádzajúcim z kruhového objazdu, ktoré sa zaradili do ľavého jazdného pruhu a pohybovali sa podobnou rýchlosťou ako on, t. j. 30-40 km. Na tému vyjadrenia MUDr. Bindasa tvrdil, že ide o neakceptovateľné tvrdenie, pretože to nie je znalec z odboru psychiatrie alebo neurológie, ktorý by vedel túto informáciu o retrográdnej amnézii potvrdiť na odbornej úrovni. Pokiaľ ide o tento výpadok pamäti, splnomocnenec sám vyvracia logiku svojho tvrdenia, pretože, ak je to retrográdna amnézia a mali by sme akceptovať jeho tvrdenie, tak by sa nemal pamätať na dej pred nehodou. Poškodený sa však pamätá na nehodový dej. Poukázal aj na výpoveď znalca Ing. Kováča na pojednávaní 08.12.2015, kde jednoznačne uviedol, že poškodený ako chodec hrubo porušil pravidlá cestnej premávky. Je nepochybné, že klient dodržal všetky pravidlá cestnej premávky a poškodený zapríčinil nehodu tým, že mu vytvoril prekážku neočakávanú a taktiež aj nepredvídanú. Vzhľadom na to, že znalci sa definitívne nepriklonili k žiadnej alternatíve, situácia sa

vyvinula do stavu pochybností, ktorá alternatíva je správna. Túto situáciu však zákon predvída, rieši a hovorí in dubio pro reo, teda pokiaľ sú pochybností, je potrebné rozhodnúť v prospech toho, kto je obžalovaný. Zo všetkých týchto dôvodov neakceptoval návrh okresného prokurátora a keďže dopravnú nehodu spôsobil poškodený, žiadal, aby súd klienta spod obžaloby oslobodil a rovnako, aby zamietol všetky návrhy týkajúce sa nároku na náhradu škody.

Obžalovaný úplne súhlasil s tým, čo povedal obhajca a viac k tomu nemal čo dodať.

Na základe výsledkov takto vykonaného a aj doplneného dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove, súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný V. G. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , a to tak po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným zo skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú, že obžalovaný dňa 22.06.2013 viedol osobné motorové vozidlo, jeho vedeniu a situácii v cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť a prednou časťou motorového vozidla vo svojom jazdnom pruhu zrazil chodca - poškodeného, ktorý prechádzal v tom čase po prechode pre chodcov z ľavej strany na pravú a ktorý pri nehode utrpel popísané zranenia, tým inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Zo spáchania uvedeného skutku usvedčujú obžalovaného výpovede poškodeného a tiež obidvoch znalcov, ktorí sa po vypracovaní znaleckých posudkov a po vykonaní previerky výpovedí obžalovaného a poškodeného na mieste samom zhodli na nehodovom deji a potvrdili tvrdenie poškodeného o tom, že k stretu s vozidlom došlo na prechode pre chodcov. Samotný obžalovaný konštatovanie o zrážke svojho vozidla s chodcom nerozporoval, tvrdil však, že poškodeného pre ďalšie vozidlo v ľavom jazdnom pruhu nemohol vidieť a že k zrážke došlo až za prechodom pre chodcov. Vyššie uvedenú obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú a tendenčnú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Pokiaľ obžalovaný nevidel poškodeného na prechode pre chodcov, už toto jeho tvrdenie svedčí o skutočnosti, že sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a neprispôsobil svoju jazdu situácii v cestnej premávke. Súd navyše zastáva názor, že je nepravdepodobné, aby obžalovaný neuviedol už policajtom bezprostredne po nehode na mieste samom a nevyznačil v náčrtku nehody takú podstatnú okolnosť akou je prítomnosť iného vozidla v ľavom jazdnom pruhu, ktoré by mu bránilo v riadnom výhľade na cestu a na prechod pre chodcov. Pokiaľa teda obžalovaný klamal, že k zrazeniu chodca - poškodeného Buriana došlo za priechodom pre chodcov a súd neuveril tomuto jeho tvrdeniu, tak neuveril ani tomu, že pred nim v ľavom jazdnom pruhu išli dve motorové vozidla, ktoré mu bránili vo výhľade na poškodeného. Súd v tejto súvislosti zohľadnil výpovede znalcov z odboru cestnej dopravy, ktorí po vykonanej previerke ustálili nehodový dej s tým, že k stretu motorového vozidla obžalovaného s poškodeným došlo ešte na prechode pre chodcov, nakoľko tomu zodpovedajú poškodenie vozidla i zranenia poškodeného. Tým vyvrátili jeho tvrdenie o tom, že k zrážke došlo za prechodom pre chodcov. Na podklade výsledkov vykonaného a doplneného dokazovania bolo možné urobiť spoľahlivý záver o tom, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku. Súd sa v tomto konaní, po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia krajského súdu, na rozdiel od prokurátora nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku podľa obžaloby, ktorá ho posudzovala aj podľa odseku 2, a teda, že sa ho obžalovaný dopustil závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom ( Tr. zák.). Na to, aby mohol súd bez pochybností skonštatovať, že sa obžalovaný dopustil trestného činu závažnejším spôsobom konania podľa predmetného ustanovenia je totiž potrebné, aby išlo o závažnejšie nesplnenie si viacerých povinností uložených zákonom alebo také porušenie, ktoré je nad rámec ich bežného plnenia, čo však v prejednávanej veci vzhľadom na ustálený nehodový dej, ako aj okolnosti na strane obžalovaného ale aj na strane poškodeného, preukázané nebolo.

Na druhej strane je však potrebné ale skonštatovať, že aj samotný poškodený, ako účastník cestnej premávky, si nepočínal zodpovedne, lebo ak by aj on venovala patričnú pozornosť pri chôdzi po ceste a skutočne sa presvedčil o tom, či môže bezpečne prejsť cez cestu po priechode pre chodcov na druhú stranu, tak určite by si musel všimnúť, že po ceste sa z pravej strany približuje motorové vozidlo. Ak teda poškodený uviedol, že sa pred vstupom na cestu pozrel napravo a vozidlo obžalovaného videl, no toto podľa neho bolo v dostatočnej vzdialenosti, aby mohol prejsť nadruhú stranu, čo sa mu ale nepodarilo, tak toto jeho tvrdenie je nepresvedčivé a pre súd ťažko prijateľné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na preukázanú a potvrdenú skutočnosť, že aj samotný poškodený N.. Z. má na tejto dopravnej nehode značný podiel viny a to tým, že mal požité značné množstvo alkoholických nápojov a v takom stave nemohol bezpečne posúdiť všetky okolnosti pri prechádzaní ciest v danom úseku /dvakrát prešiel

cez cestu, kde nie je priechod pre chodcov/, ale aj cez samotný priechod pre chodcov, kde sa vo zvýšenej miere pohybujú motorové vozidla jazdiace tak z nadjazdu, ako aj od kruhového objazdu pod ním, predovšetkým mohol nesprávne odhadnúť vzdialenosť priblížujúceho sa motorového vozidla, ktoré riadil obžalovaný. Tak ako u obžalovaného G., tak aj u poškodeného Z. súd poukazuje na to, že aj on sa na okolnosti dopravnej nehody podrobne rozpamätal až dodatočne, keď spočiatku uvádzal, že sa na jej priebeh nepamätá a prvé čo sa mu vynorilo bolo to, ako ho nakládali do sanitky. Teda aj výpoveď poškodeného sa súdu javíla ako nie veľmi presná - jednoznačná /zrejme tiež v snahe nepriznať svoj podiel viny pre požitie značného množstva alkoholu/, preto za základ pre svoje rozhodnutie súd vzal predovšetkým znalecké posudky a výpovede znalcov z odboru dopravy, podľa ktorých k zrazeniu poškodeného došlo jednoznačne na priechode pre chodcov, čím boli presvedčivo vyvrátené tvrdenia obžalovaného, že poškodeného zrazil až za priechodom pre chodcov. Tomuto záveru zodpovedá aj zápisnica z miesta dopravnej nehody a zhotovená fotodokumentácia.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, a to, že spáchal trestný čin ako osoba vo vyššom veku a táto skutočnosť mohla mať vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť (§ 36 písm. d/ Tr. zák.) a viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a doposiaľ nebol súdne ani inak trestaný (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola. Pre prevahu poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Zo správy Mestskej polície K. o povesti obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný je dôchodca, žije sám v garsónke na druhom poschodí na adrese K., Y. XXXX/X. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pred komisiou verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, z čoho je teda evidentné, že spáchanie skutku predstavuje u neho výnimočné vybočenie z medzí riadneho a bezúhonného života.

Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd dospel k zaveru a presvedčeniu, že obžalovanému postačuje uloženie trestu odňatia slobody aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu a primeranou skúšobnou dobou. Súd tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Takto uložený trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného potrebný, dostatočný, primeraný, zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto konaní už neposudzoval jeho skutok aj v zmysle § 157 odsek 2, lebo sa nestotožnil s tým, že obžalovaný sa ho dopustil závažnejším spôsobom konania, práve aj s prihliadnutím na správanie sa poškodeného, ktorý mal požité značné množstvo alkoholických nápojov, ako aj vzhľadom na značný odstup času od doby spáchania skutku, vek obžalovaného, ktorý sa doposiaľ nedopustil ani žiadneho priestupku na úseku cestnej premávky, súd nepovažoval za potrebné uložiť mu aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla.

Poškodeného N. Z., ktorý si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, súd s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, lebo v danom prípade ide o spôsobenie škody nedbanlivostným konaním v súvislosti s vedením motorového vozidla a táto škoda môže byť uhradená aj z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktoré obžalovaný mal v čase dopravnej nehody uzavreté s Komunálnou poisťovňou, o čom svedčí aj záznam na č. l. 129 a 142 trestného spisu.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.