Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/52/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: B. S., nar. X.X.XXXX, bytom M., A., v konaní zast. JUDr. Petrom Varsányim, advokátom, so sídlom Konrádova 221, Kvetoslavov, o zaplatenie 544,19 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 124,75 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 124,75 eur od 26.2.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na 54% náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým Okresnému súdu Bratislava I dňa 1.3.2019, postúpeným na tunajší súd ako miestne príslušný dňa 18.10.2019, žalobca navrhoval uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 544,19 eur, úrok vo výške 19% p.a. zo sumy 544,19 eur od 26.2.2019 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 544,19 eur od 26.2.2019 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.

2. Žalobca tvrdil, že žalovaná dňa 21.2.2005 uzatvorila s predchodcom žalobcu, v tom čase s obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s., neskôr Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, ktorý bol od 1.8.2017 zlúčený so žalobcom, zmluvu o bežnom účte. V zmysle bodu XII ods. 3 zmluvy žalovaná potvrdila, že Všeobecné obchodné podmienky (VOP), Sadzobník poplatkov a Vývesky úrokových sadzieb sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, berie ich na vedomie a súhlasí s nimi. Na základe zmluvy žalobca zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet IBAN č. B. a poskytoval jej služby súvisiace s vedením účtu, najmä zúčtovanie hotovostných a bezhotovostných úhrad a inkás, elektronické bankovníctvo vydanie a vedenie debetnej platobnej karty s možnosťou poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu formou povoleného prečerpania, ktorú žalovaná nevyužila. Žalovaná bola povinná na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod. Žalovaná istina 544,19 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými obratmi vo výške 8.321,11 eur a všetkými kreditnými obratmi vo výške 7.776,92 eur vykonanými na účte.

3. Žalobca ďalej uviedol, že debetný zostatok na účte má povahu prekročenia v zmysle o spotrebiteľských úveroch. V zmysle bodu 1.4.1. VOP v prípade prečerpania prostriedkov na bežnom účte do nepovoleného debetného zostatku, je tento úročený sankčným úrokom z nepovoleného debetu v aktuálne platnej výške, a to odo dňa, kedy došlo k nepovolenému debetu. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj zákon

o spotrebiteľských úveroch. V zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s úročením prekročenia postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalovaná ako spotrebiteľ bola o svojom prekročení a úrokovej sadzbe úročenia informovaná vo VOP na web stránke a okrem toho sú všetky relevantné dokumenty dostupné na každej pobočke banky. Žalovaná bola o prekročení informovaná aj výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia. Sadzba úroku pre prekročenie vo výške 19% p.a. vyplýva z vývesky úrokových sadzieb účinných ku dňu podpisu zmluvy. V zmysle bodu 1.4.3 VOP nepovolený debet, vrátane sankčného úroku, je klient povinný vyrovnať bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od jeho vzniku. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby s odkazom na a nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré jeho ustanovenia.

4. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy - zmluvu o bežnom účte, VOP Ľudovej banky, Sadzobník poplatkov, úrokové sadzby platné od 1.7.2006 a výpisy z účtu za mesiace február 2010 až január 2018.

5. Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania.

6. Žalovaná potvrdila, že s predchodcom žalobcu uzavrela dňa 21.2.2005 zmluvu o bežnom účte. Poukázala na skutočnosť, že z predložených výpisov vyplýva, že účet dlhodobo, niekoľko rokov nepoužívala, pričom už od decembra 2011 bola v mínusovom stave a odvtedy žalobca na účte účtoval len úroky v režime nepovoleného prečerpania a mesačné poplatky za vedenie účtu.

7. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ, ide preto o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. . Obsahom zmluvy ani žiadnej inej listiny nebola zmluva o povolenom prečerpaní, žalobca nepreukázal, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. Nebol dohodnutý ani uplatňovaný úrok 19% ročne, tento ako vyplýva zo VOP, bol jednostranne určený a nastavený bankou. Banka si tak jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Žalovaná nemala nijako možnosť ovplyvniť jeho obsah, nejde o individuálne dojednanie, preto uvedené ustanovenie žalovaná považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto jednostranné podmienky v neprospech spotrebiteľa a praktiky banky nemôžu požívať právnu ochranu. Žalobca ani nijakým preukázateľným spôsobom žalovanú ako klientku neinformoval, že jej v podstate poskytuje úver, tak ako to predpokladá , a zámerne tento stav nechal plynúť v neprospech žalovanej, ktorá na účet založený ešte v roku 2005 jednoducho zabudla. Pritom len malá iniciatíva žalobcu, spočívajúca v telefonáte alebo zaslaní textovej správy stačila, aby nedošlo k súdnemu konaniu. Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania. Poukázala pritom na , podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

8. V ďalších vyjadreniach zo dňa 12.12.2019 a zo dňa 11.2.2020 strany už len doplnili svoju argumentáciu, nové skutočnosti neuviedli.

9. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, v súlade s a a . Žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Strany podali všetky vyjadrenia predpokladané v , ktoré sú spravidla potrebné na dostatočné objasnenie veci a argumentáciu strán.

10. Skutkový stav tvrdený žalobcom (bod 2) nebol sporný, vyplynul aj z predložených listinných dôkazov. Z dôkazov tiež vyplynulo, že žalobca (Volksbank Slovensko) a žalovaná uzavreli dňa 21.2.2005 zmluvu o bežnom účte, spojenú s vydaním platobnej karty, avšak bez poskytnutia kontokorentného úveru.

11. Uplatnený nárok súd posudzoval ako nárok z prekročenia na bežnom účte podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a úrok z omeškania podľa a nariadenia vlády SR č.

12. Podľa § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa

pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

13. Podľa § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

14. Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch povoleným prečerpaním je forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Podľa písm. f) prekročením je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

15. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný len čiastočne.

18. Súd mal za správny názor žalobcu, že povaha uplatneného nároku je prekročenie v zmysle § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch. V bode XI. Zmluvy o bežnom účte nebolo dohodnuté povolené prečerpanie, ktoré je formou spotrebiteľského úveru (napr. kontokorentný úver). Žalobca bol podľa zmluvy a VOP oprávnený účtovať poplatky a úroky aj do mínusového stavu. V zmysle čl. 1.4. VOP išlo o nepovolený debetný zostatok, ktorý bola žalovaná povinná vyrovnať bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od jeho vzniku. Žalobca teda správne tvrdil, že prekročenie je osobitný zákonný inštitút upravujúci situácie, ku ktorým dochádza pri vedení účtu na základe zmluvy o bežnom účte a ktorého účelom je úprava nárokov banky voči klientovi pri absencii osobitnej dohody upravujúcej (povoľujúcej) majiteľovi účtu čerpanie prostriedkov nad rámec disponibilného zostatku na účte.

19. Keďže ide o nepovolený debet, tzn. prekročenie, ktoré nie je dohodnuté, nevyžaduje sa dohoda strán o úvere a jeho podmienkach. Namiesto toho je však pre vznik nároku nevyhnutné splniť zo strany banky všetky povinnosti, ktoré sú uvedené v § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho pri svojej argumentácii vychádzal sám žalobca a takýto záver podľa súdu vyplýva tiež z toho, že zákon neobsahuje žiadnu sankciu za nesplnenie tejto povinnosti. Kvalifikované a úplné informovanie spotrebiteľa o všetkých dôsledkoch prekročenia je preto predpokladom vzniku nároku na sankčný úrok.

20. Žalobca tvrdil, že si splnil všetky povinnosti vyžadovane v § 18 ods. 1. K tomu uviedol, že žalovaná ako spotrebiteľ bola o svojom prekročení a úrokovej sadzbe informovaná na webovej stránke, že všetky relevantné dokumenty sú dostupné aj na každej pobočke, ako aj vo výpisoch z účtu, z ktorých vyplývajú všetky obraty, teda aj výška a obsah prekročenia.

21. Prekročenie žalovanej však trvalo viac ako jeden mesiac, preto musel žalobca, resp. jeho predchodca, splniť povinnosti nielen podľa § 18 ods. 1, ale aj podľa ods. 2. V zmysle § 18 ods. 1 banka informuje spotrebiteľa pravidelne, informácie majú všeobecnejší charakter, nakoľko k prekročeniu ešte nedošlo. Podľa § 18 ods. 2 však banka informuje klienta bezodkladne po tom, čo prekročenie už nastalo a trvá viac ako mesiac. Z toho dôvodu sú tieto informácie aj konkrétnejšie, a teda iné než podľa ods. 1.

22. Žalobca sa vyjadroval len k tomu, ako si splnil povinnosti podľa § 18 ods. 1, vôbec sa nevyjadril k splneniu povinností podľa ods. 2. Uvádzal, že žalovaná ako spotrebiteľ bola o svojom prekročení a úrokovej sadzbe informovaná na webovej stránke, že všetky relevantné dokumenty sú dostupné aj na každej pobočke, ako aj vo výpisoch z účtu, z ktorých vyplývajú všetky obraty, teda aj výška a obsah prekročenia.

23. Podľa § 18 ods. 2 žalovaná musela byť už na začiatku roku 2012 informovaná nielen o prekročení a jeho úročení, ale aj o ďalších dôsledkoch vyplývajúcich z prekročenia podľa písm. d), ako aj o možnostiach riešenia prekročenia ponukou iných úverových produktov. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ako konkrétne žalovanú informoval jeho právny predchodca v zmysle § 18 ods. 2. Mesačné výpisy z účtu zasielané žalovanej od roku 2011 mali vždy rovnaký obsah - boli v nich uvedené len položky na ťarchu účtu (úroky a poplatok za vedenie účtu) a nový stav účtu. Neobsahovali žiadne informácie o úrokovej sadzbe sankčného úroku, ani informácie o uplatniteľných sankciách a ani informácie o možnostiach riešenia prekročenia iným zmluvným úverovým produktom, ktorý by bol pre žalovanú nepochybne výhodnejší ako sankčný úrok.

24. Informácie určené zákonom majú pre spotrebiteľa ten význam, aby bol včas a najmä prehľadným a jasným spôsobom informovaný o dôsledkoch vzniknutej situácie a možnostiach jej riešenia. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná mala možnosť poskytnutia úverového rámca k predmetnému účtu formou povoleného prečerpania, ale žalovaná túto možnosť nevyužila. Povinnosťou žalobcu však bolo žalovanú o tom riadne informovať, avšak nielen pri podpise zmluvy v roku 2005, ale najmä začiatkom roka 2012.

25. Uvedené závery platia o to viac, že prekročenie trvalo niekoľko rokov.

26. Z uvedených dôvodov žalobcovi nevznikol nárok na úrok z prekročenia, a to ani do budúcnosti, preto bola žaloba v tejto časti úplne zamietnutá.

27. K námietke premlčania sa žalobca konkrétne nevyjadril, uviedol len, že nárok nie je premlčaný. Podľa súdu námietka bola dôvodná, nešlo však o premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa . Povinnosť zaplatiť poplatok za vedenie účtu a následne vyrovnať nepovolený debetný zostatok je zmluvnou povinnosťou žalovanej, preto sa právo žalobcu premlčí uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

28. Žaloba došla súdu dňa 1.3.2019. Žalovaná bola povinná vyrovnať debet najneskôr do 30 dní od jeho vzniku. Za mesiac december 2015 bola žalovaná povinná debet vyrovnať do 30.1.2016, právo mohol žalobca vykonať dňa 31.1.2016, teda bolo už premlčané, podobne ako aj za všetky predchádzajúce mesiace. Debet za mesiac január 2016 bola žalovaná povinná vyrovnať do 1.3.2016, žalobca mohol svoje právo po prvý raz vykonať dňa 2.3.2016. Za tento mesiac a za všetky nasledujúce sa preto právo nepremlčalo. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 124,75 eur (25 x 4,99 eur), ktorá predstavuje poplatok za vedenie účtu za mesiace január 2016 až január 2018. Za predchádzajúce mesiace bola žaloba zamietnutá z dôvodu premlčania práva.

29. So splnením povinnosti platiť je žalovaná postupne odo dňa 2.3.2016 v omeškaní. Keďže žalobca si úrok z omeškania uplatnil odo dňa 26.2.2019, a jeho návrhom bol súd viazaný, bola žalovanej uložená povinnosť platiť úrok z omeškania od tohto dňa.

30. Výška úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 9.12.2015 bola 0,00%. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol aj v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonnú sadzbu. Záväzok platiť poplatok za vedenie účtu vo výške 4,99 eur mesačne vznikol žalovanej až od mesiaca máj 2015, tzn. po 1.2.2013.

31. Žalovaná mala vo veci prevažujúci 77% úspech. Po odpočítaní 23% neúspechu jej preto bol podľa a priznaný nárok na 54% náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanej, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.