Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Csp-89-2018.pdf
PDF · 123.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/89/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Ľ. V., W.. XX. XX. XXXX, F. Q. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Katarína Pialová, advokátka so sídlom Hollého 7, Žilina, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpená RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO 47 232 471, o určenie bezpoplatkovosti a bezúrokovosti spotrebiteľského úveru, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11. 07. 2014, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 12. 06. 2018 sa žalobca domáhal proti žalovanej určenia, že úver poskytnutý žalobcovi žalovanou na základe zmluvy o úvere dobrá pôžička číslo XXXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.7.2014 je bezpoplatkový a bezúrokový, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.7.2014 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaná mala poskytnúť úver vo výške 9000,- €. Žalobca uviedol, že žalovanou poskytnutý úver sa zaviazal uhradiť 120 mesačnými splátkami po 157,-€. V zmluve mala byť dohodnutá ročná úroková sadzba 16,90 %, uvedené je RPMN vo výške 18,27 %, priemerná hodnota RPMN 11,89 %, celková čiastka úveru predstavovala 18 718,46 eur. Stanovený bol dátum prvej splátky 20.08.2014 a dátum konečnej splatnosti úveru dňa 20.07.2024. Žalobca v ďalšom uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel so žalovanou, neobsahuje dobu trvania spotrebiteľského úveru. Tento údaj podľa jeho názoru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, počtu splátok, spotrebiteľ musí pri spotrebiteľskom úvere už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť dobu trvania úveru, celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť. V zmluve bola uvedená suma 18 718,46 €, avšak žalobca spláca úver v splátkach po 157,- € mesačne a zmluvou stanovený počet splátok bol 120. Celková výška úveru teda činí 157 x 120 = 18 840,- €, v zmluve podľa názoru žalobcu nie je uvedená skutočná čiastka, ktorú zaplatí. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Podľa žalobcu je nepochybné, že v zmluve tento údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle zákonného ustanovenia nepostačuje. Podľa žalobcu niet pochybností, že zákon jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. V zmysle zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky úveru a poplatky úveru. Podľa názoru žalobcu, nakoľko veriteľ má vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku a vo
svojich zmluvách túto skutočnosť spotrebiteľom neoznamuje, možno hovoriť aj o nekalej obchodnej praktike v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v spojení s § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a ust. § 8 ods. 3 a 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorých za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé opomenutie konania, za ktoré sa tiež považuje "ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal". V zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou má byť nesprávne uvedená RPMN, po výpočte RPMN z údajov obsiahnutých v zmluve je tento údaj vypočítaný na 18,51%, v zmluve je uvedený 18,27%, teda v zmluve má byť RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Žalobca dodáva, že zmluva, ktorou mu žalovaná poskytla spotrebný úver, vzhľadom na jej chýbajúce náležitosti, je zmluvou bezpoplatkovou a bezúrokovou. Žalobca uvádza, že žalovaná žiadala odo neho ako jediný doklad pri uzatváraní úverovej zmluvy občiansky preukaz. Žalovaná podľa názoru žalobcu hrubo porušila svoje povinnosti pri posudzovaní schopnosti žalobcu splácať úver a aj preto je úver, ktorý mu poskytla bezúročný a bezpoplatkový.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15. 08. 2018, v ktorom uvádza, že pojem doba trvania zmluvy pritom nie je v zákone č. 129/2010 Z. z. striktne definovaný. Dodáva, že význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa logicky postupne zvyšuje. A že napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol podľa neho zneužitím práva v rozpore zo základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne - záväzné konanie (spotrebiteľa). Žalovaný trval na tom, že priemerný spotrebiteľ pozná dobu trvania zmluvy a nepotrebuje vykonávať ani žiadne matematické operácie, aby mu bola predmetná skutočnosť zrejmá. Nie je podľa názoru žalovaného pravdivým, že nepostačuje vyjadrenie počtu mesiacov splatnosti. Spôsob, aký prezentuje žalobca podľa žalovaného nie je primeranou ochranou poskytovanou slabšiemu subjektu, ide o formalistický prístup znevýhodňujúci veriteľa, na základe ktorého by spotrebiteľ bol považovaný za subjekt úplne bez schopnosti posúdiť záväzok, ktorý uzatvára. Podľa žalovaného, žalobca presne vedel, po aký dlhý čas bude úver splácať, kedy nastane deň konečnej splatnosti úveru, a to po 120 mesiacoch, t.j. v Dátume konečnej splatnosti dňa 20.07.2024 uvedenom v článku 2 Zmluvy o úvere. V zmysle bodu 6.11 Obchodných podmienok Zmluva o úvere môže zaniknúť aj inými spôsobmi predpokladanými všeobecne záväznými právnymi predpismi, OP alebo VOP [ako napr. splnením záväzku, započítaním zo strany Banky, dohodou]. Žalovaný má za to, že údaj o dobe trvania Zmluvy o úvere je vyjadrený dostatočne jasne a zrozumiteľne. Žalovaný uvádza, že podľa internetovej kalkulačky RPMN Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa SR, ktorá ako jediná umožňuje zadanie dátumu uzatvorenia Zmluvy o úvere ako kritérium pre výpočet RPMN, je výška RPMN úveru 18,19%. Pritom Zmluva o úvere obsahuje údaj 18,27%. Takýto rozdiel podľa žalovaného evokuje priaznivosť pre spotrebiteľa, z čoho vyplýva nemožnosť sankcionovania bezúročnosťou. Nakoľko RPMN v Zmluve o úvere je preukázateľne uvedená v prospech spotrebiteľa, nie je podľa žalovaného dôvodné sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Ďalej uviedol, že internetové kalkulačky neposkytujú úplné a presné výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, no nemožno na ne hľadieť ako na záväzný dôkaz. Preto rozdiel 0,08% považoval žalovaný za vcelku odôvodnený. Pritom podľa RPMN v Zmluve o úvere by dedukovalo, že poskytovaný úver je drahší, než úver s nižším RPMN podľa výpočtovej kalkulačky fininfo.sk. Taký údaj je tak úplne v záujme spotrebiteľa. Kalkulačky prístupné na internete, ktoré umožňujú výpočet RPMN, robia výpočet podľa vzorca platného v súčasnosti. V čase uzavretia zmluvy mohol veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len takú výšku RPMN, ktorá bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý ustanovoval zákon v čase uzavretia zmluvy a nie podľa vzorca, ktorý je uvedený v zákone v neskoršom znení. Žalobca namieta i absenciu predpokladov pre výpočet RPMN, avšak neuvádza, ktorý konkrétny predpoklad v Zmluve o úvere absentuje. Žalovaný má za to, že táto obsahuje všetky predpoklady výpočtu RPMN, od výšky úveru až po počet splátok. Pokiaľ teda žalobca napáda nedostatok predpokladov výpočtu RPMN, mal by svoje námietky špecifikovať tak, aby bolo zrejmé, ktorý predpoklad podľa neho chýba. V reakcii na nesprávne uvedenej celkovej čiastky úveru namietanej žalobcom žalovaný uvádza, že spotrebiteľ nebol spochybnený v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, nakoľko poznal údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedel, koľko bude nakoniec musieť zaplatiť a prijatím úveru s takýmito podmienkami
súhlasil. To, že žalobca tvrdí, že bude musieť zaplatiť inú sumu, však nevychádza zo žiadneho konkrétneho prepočtu, ktorý by reagoval na zákonnú dikciu pojmu celková čiastka úveru. Žalovaný trval na správnosti údajov uvedených v Zmluve o úvere, nakoľko tieto zodpovedajú výške nákladov spočívajúcich z úrokov za poskytnutý úver. Podľa jeho názoru, dikcia zákona nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok s ich výškou, ale podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Preto žalobcom predložený výpočet sa má javiť ako nesprávny, keďže sa vôbec nemá zaoberať tým, čo obsahuje pojem celkových nákladov spojených s úverom a teda, čo skutočne tvorí. Celkové náklady sú tvorené zmluvným úrokom a poplatkami, ktoré žalobca ako dlžník musel vzhľadom na jemu poskytnutý úver splácať. Vzhľadom na znenie Zmluvy o úvere a Sadzobníka poplatkov pritom celkové náklady spojené s úverom majú byť tvorené len zmluvným úrokom a tento mal byť pre danú zmluvu vypočítaný správne. Vzniknutý rozdiel, ktorý žalobca napádal, má byť spôsobený interným systémom žalovaného, ktorý zaokrúhľoval splátky na celé eurá smerom nahor, z toho dôvodu výška poslednej splátky bola nižšia, ako ostatné splátky. Predmetná skutočnosť má byť dlžníkovi s dostatočným predstihom žalovaným oznamovaná. Zároveň uviedol, že pokiaľ by totiž žalovaný prijal plnenie od žalobcu v sume vyššej, ako je uvedené v celkovej čiastke úveru, šlo by o jeho bezdôvodné obohacovanie, čoho si je žalovaný plne vedomý. V časti námietok absencie rozdelenia splátky úveru na istinu, úroky a poplatky apeloval žalovaný na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorý zo zákona č. 129/2010 Z. z. odstránil také znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého Zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Otázku možnosti sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky už skúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 22.02.2018, sp.zn. 3Cdo 146/2017 uviedol nasledovné: „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v 9 súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.
4. V doplnení vyjadrenia k žalobe zo dňa 22. 08. 2018 žalovaný uviedol, že skúmal bonitu žalobcu, a zo strany žalovaného tak nedošlo k porušeniu jeho povinností v zmysle zákona, ako mal uvádzať žalobca. Žalovaný mal skúmať bonitu žalobcu nasledovne: • Výdavky žalobcu boli overené dopytom do úverového registra, žalobca mal 1 existujúci úver • Príjem žalobcu bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom banka sa dopytovala na 90% deklarovaného príjmu (ako odchýlku nepriameho overenia príjmu v Sociálnej poisťovni) - tento príjem bol potvrdený a banka akceptovala žalobcom deklarovaný príjem 550€ • Podľa dát z EOS KSI nemal žalobca evidované žiadne spisy. Z uvedených skutočností malo vyplynúť, že finančná analýza platná v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bola vyhovujúca pre poskytnutie nového úveru vo výške 9000€ na 120 mesiacov s mesačnou splátkou 157€.
5. Žalobca podal na súd dňa 05. 09. 2018 k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadrenie (repliku). Zotrval v ňom na dôvodoch bezúrokovosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru obsiahnutých v žalobe. Tvril, že žalovaný použil pre výpočet RPMN uvedenej v zmluve iné predpoklady, ako tie, ktoré tvrdí, že sú v zmluve uvedené a teda tieto v zmluve majú absentovať. Ďalej uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu SR o potrebe eurokonformného výkladu ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o členení splátok spotrebiteľského úveru sa nevysporiadava s judikatúrou Súdneho dvora EÚ pojednávajúcou o zákaze eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, ak by takým výkladom došlo k porušeniu vnútroštátnych výkladových metód, k porušeniu zásady právnej istoty alebo zákazu retroaktivity. Najvyšší súd SR založil svoj výklad len na teleologickom výklade Zákona č. 129/2010 Z. z. (úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k nemu) bez toho, aby posúdil, či nedošlo prípadne aj k neúmyselnému chybnému transponovaniu Smernice do vnútroštátneho práva a bez
toho, aby skúmal, aký význam zákonodarca prisúdil predmetnému slovnému spojeniu v čase, kedy ho zákonodarca použil vo vnútroštátnom právnom poriadku po prvýkrát.
6. V duplike žalovaného zo dňa 20. 09. 2018 sa žalovaný pridržiaval svojho vyjadrenia k žalobe a mal zato, že žalobca nepredložil spôsob, akým dospel k výpočtu RPMN a preto tento nie je možné žiadnym spôsobom overiť. Nakoľko RPMN v Zmluve o úvere je podľa žalovaného preukázateľne uvedená v prospech spotrebiteľa, nie je dôvodné sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Internetové kalkulačky neposkytujú úplné a presné výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, no nemožno na nich hľadieť ako na záväzný dôkaz. Preto rozdiel 0,08% považuje žalovaný za vcelku odôvodnený. Ďalej uviedol, že citovanie a kopírovanie obsahu rozhodnutí do samotného obsahu vyjadrenia, pričom neprinášajú žiadne nové skutočnosti ohľadom právnej argumentácie žalobcu považuje za účelové, pričom samotný obsah vyjadrenia nemožno považovať za účelné bránenie práva a konajúci súd by túto skutočnosť mal podľa žalovaného zohľadniť aj pri určovaní výšky trov konania, o ktorých bude rozhodovať po vydaní meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval žalovaný za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť.
7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 05. 06. 2020 za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu a žalobcu. Možno konštatovať, že strany sporu na pojednávaní zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu nachádzajúcimi sa v súdnom spise, pričom vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona:
9. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej označený ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. V zmysle ustanovenia § 2 ZoSÚ, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 ZoSÚ účinného od 01. 06. 2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného od 01. 06. 2014, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 ZoSÚ účinného od 01. 06. 2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného od 01. 06. 2014, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
16. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 ZoSÚ účinného od 01. 01. 2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
17. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 11. 07. 2014 so žalovaným zmluvu o úvere dobrá pôžička (dôkaz produkovaný na č. l. 4 spisu), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 9000, - EUR, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 157, - EUR/mesačne, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20. 08. 2014 a poslednou splátkou splatnou dňa 20. 07. 2024 (ďalej označená aj ako „zmluva o úvere“).
18. Súd sa zaoberal tým, či je na podaní predmetnej žaloby daný naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok). V predmetnej veci súd posúdil zmluvu o úvere ako typickú spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ZoSÚ (§ 11 ods. 4) účinného od 01. 01. 2018 v spojení s § 137 písm. c) a písm. d) CSP je na predmetnej žalobe daný naliehavý právny záujem, nakoľko predmetné ustanovenie je možné aplikovať aj na žaloby podané pred účinnosťou tohto ustanovenia, z dôvodu, že sa týka procesného postupu súdu a v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe je predmetné procesné ustanovenie účinné. 19. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný hrubo porušil povinnosti vyplývajúce mu zo ZoSÚ, nakoľko nemal skúmať schopnosť žalobcu splácať úver. Žalovaný preukázal, že schopnosť žalobcu splácať úver skúmal, pričom predložil súdu potvrdenia z úverového registra, z EOS KSI a zo Sociálnej poisťovne, ktoré potvrdili jeho tvrdenie, že bonita žalobcu bola v čase poskytovania úveru žalovaným skúmaná (dôkazy produkované na č. l. 35 - 40 spisu).
20. Súd sa zaoberal tým, či zmluva o úvere obsahuje náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Námietku žalobcu, že zmluva neobsahuje údaj: doba trvania zmluvy (podľa § 9 ods. 2 písm. f) predmetného zákona), súd posúdil a dospel k záveru, že z predmetnej zmluvy o úvere sa dá vyvodiť doba trvania zmluvy, a to na základe toho, že je určený počet mesačných splátok (a tým aj počet mesiacov), počas ktorých má trvať, ako aj dátum prvej splátky a dátum konečnej splatnosti. Z uvedených parametrov zmuvy o úvere sa dá jednoznačne vyvodiť doba, po ktorú má zmluva o úvere trvať. Zároveň Obchodné podmienky žalovaného pre spotrebiteľské úvery, ktorými sa podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3.6 zmluvy o úvere riadia právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere (dôkaz produkovaný na č. l. 24 spisu) obsahujú dojednania v čl. VI. ods. 6.9, 6.10, 6.11, ktoré upravujú situácie, kedy sa doba trvania zmluvy určí odlišným spôsobom, ako dátumom konečnej splatnosti úveru.
21. Čo sa týka námietky, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd sa v tomto pridržiava eurokonformného výkladu s tým, že podľa názoru súdu nie je potrebné, aby každá splátka obsahovala vymedzenie istiny, úroku, ako aj poplatku prislúchajúceho k predmetnej splátke, ale má za to, že toto predmetné ustanovenie len ozrejmuje to, čo jednotlivá splátka daného úveru má obsahovať. Podľa ustálenej judikatúry NS SR (napr. uznesenie 3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018), nemožno od dodávateľov žiadať, aby v úverových zmluvách uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
22. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov (zároveň sa majú uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tu súd konštatuje, že táto náležitosť v zmluve o úvere chýba, nakoľko zmluva o úvere síce obsahuje RPMN, ale nie sú v nej uvedené predpoklady, na základe ktorých bolo RPMN vypočítané, čo malo následne dopad aj na nemožnosť preskúmateľnosti tohto údaja (podľa kalkulačiek dostupných na internete vyšla pri zadaní parametrov zmluvy o úvere žalobcovi iná suma RPMN ako je suma uvedená v zmluve o úvere, dokonca žalovaný pripustil, že v zmluve o úvere sa nachádza údaj o výške RPMN s určitou odchylkou, teda, že údaj RPMN uvedený v zmluve o úvere nezodpovedá skutočnosti), pričom tento nedostatok zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru (v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ). Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ (žalobca) zaplatiť zo zmluvy o úvere vyšla pri súčine počtu splátok 120 a výšky mesačnej splátky 157,- EUR suma 18 840,- EUR, pričom v zmluve o úvere je uvedená suma celkovej čiastky „úveru“ vo výške 18 718,46 EUR (č. l. 4 spisu). Táto suma však nezodpovedá skutočnej celkovej čiastke, ktorú je žalobca povinný zaplatiť, preto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí žalobca zaplatiť. Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcovi zmluvou o úvere a určil, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Súd s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že 5. neboli splnené procesné podmienky,
6. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, 8. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 9. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 10. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 11. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo 12. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).