Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-145-2014.pdf
PDF · 70.59 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/145/2014
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., X. XXX/XX, a otca I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. E. X. 8, N.XX, G. (CH), Z., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Pokračuje v konaní.
II. Konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Matka maloletého dieťaťa sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 02.09.2014 a tunajšiemu súdu dňa 20.10.2014 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. N. Z., nar. XX.XX.XXXX.
(2) Uznesením zo dňa 23.06.2016, č. k. 1P/145/2014-182 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uložil otcovi povinnosť, aby maloletú odovzdal matke. Zároveň zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 30 € mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky.
(3) Uznesením zo dňa 23.10.2018, č. k. 1P/145/2014-411 súd konanie prerušil na čas do zistenia, či sú splnené podmienky na ďalšie pokračovanie v konaní na tunajšom súde z dôvodu, že súdu bola doručená odpoveď Okresnej prokuratúry Partizánske, z ktorej vyplýva, že taliansky súd Lanciano mal uznesením zo dňa 06.10.2017 rozhodnúť o rodičovských právach a povinnostiach k maloletej.
(4) Z rozhodnutia súdu Lanciano č. 293/2016 zo dňa 06.10.2017 vyplýva, že súd vyhovel návrhu otca a maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti, určil styk matky s maloletou za prítomnosti pracovníkov Sociálnych služieb a určil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 150 € mesačne.
(5) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(6) Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
(7) Keďže odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie uznesením zo dňa 23.10.2018, č. k. 1P/145/2014-411 prerušené a súd zistil, či sú splnené podmienky na ďalšie pokračovanie v konaní na tunajšom súde, výrokom I. tohto uznesenia rozhodol, že pokračuje v konaní.
(8) Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
(9) Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
(10) Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, na ktoré súd prihliada ex offo a existencia ktorých má za následok zastavenie konania.
(11) Matka maloletej sa podaným návrhom domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Z rozhodnutia súdu Lanciano zo dňa 06.10.2017 vyplýva, že otec maloletej podal návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti voči maloletej, ktorému súd vyhovel. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (v danom prípade maloletá, otec a matka maloletej) a totožnosťou predmetu konania (úprava rodičovských práv a povinností k maloletej). O totožnosť strán ide aj vtedy, ak v novom konaní vystupujú tie isté strany sporu alebo ich právni nástupcovia, pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní navrhovateľom je navrhovateľom aj v novom konaní). Ak súd rozhodol vec, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať. Ak takúto prekážku súd zistí, konanie zastaví.
(12) Keďže medzi tými istými účastníkmi sa v inom konaní už právoplatne rozhodlo o skutkovo a právne totožnej veci, nemožno v tomto konaní ďalej pokračovať, a preto súd konanie zastavil.
(13) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(14) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
(15) Podľa § 155 ods. 1, ods. 2 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
(16) O trovách účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd dospel k záveru, že nebol dôvod odchýliť sa od tohto základného pravidla o trovách v mimosporovom konaní, keďže súd nezistil žiadne osobitné okolnosti, ustanovené ako výnimky v § 53, § 54 a § 55 CMP (osobitné typy konaní, zavinenie trov účastníkom, ktorý mal v konaní nejakú povinnosť, resp. výnimočné zohľadnenie princípu spravodlivosti s ohľadom na okolnosti prípadu).
(17) V súlade s § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že účastník koná v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Preto súd rozhodol tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania v súvislosti so vznikom nákladov na preklad písomností (a to ani ak by vznikli v budúcnosti, po právoplatnosti tohto uznesenia).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné. Proti výrokom II., III. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.