Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/44/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: KOVACO, spol. s r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 038 911, právne zast.: Advokátska kancelária MCL, s. r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102343635/2023 zo dňa 14. septembra 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 22. novembra 2023 bola správnemu súdu doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102343635/2023 zo dňa 14. septembra 2023, ktorým žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101367304/2023 zo dňa 25. mája 2023, ktorým správca dane podľa Daňového poriadku určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 68.617,10 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 70.211,82 Eur na sumu 1.594,72 Eur.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je právoplatné a vykonateľné a daňový úrad je oprávnený si vynútiť splnenie uloženej povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo výške 68.617,10 Eur, a to aj formou exekúcie. Uviedol, že daňový úrad určil žalobcovi dodatočný rozdiel na dani za ďalších 8 zdaňovacích období roku 2011, čo kumulatívne predstavuje vyrubený rozdiel dane za tieto zdaňovacie obdobia vo výške 699.593,75 Eur. V prípade, že daňový úrad začne výkon napadnutého rozhodnutia, vznikne žalobcovi závažná ujma na majetku. Vzhľadom na výšku určeného rozdielu dane v sume nadmerných odpočtov za rok 2011 by jej bezprostredné vymáhanie malo negatívny až likvidačný dopad na výkon podnikateľskej činnosti žalobcu, ohrozilo by existenciu zmluvných vzťahov s obchodnými partnermi žalobcu a malo by priamy negatívny dopad na zamestnancov žalobcu. Žalobca nedisponuje sumou zodpovedajúcou vyrubenej dani a v blízkom období ani neočakáva, že by sa mu finančné zdroje v obdobnej výške podarilo získať, a to za súčasného zabezpečenia - 2 -

riadneho chodu svojej podnikateľskej činnosti. K 30.09.2023 mal žalobca kumulatívny disponibilný zostatok na svojich bankových účtoch vo výške cca 530.000,- Eur, pričom ale väčšia časť z týchto prostriedkov je tvorených z prostriedkov prevádzkových úverov, ktoré čerpá žalobca na zabezpečenie

svojich každodenných podnikateľských aktivít – celkové čerpané úvery žalobcu sú vo výške 859.720,- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že ako významný zamestnávateľ v regióne zamestnáva celkovo 18 zamestnancov a poskytuje zákazky, resp. využíva subdodávateľské služby 39 subdodávateľských firiem. Celkové mesačné mzdové náklady na zamestnancov boli v mesiaci október 2023 vo výške 43.000,- Eur. Celkové náklady na externých pracovníkov boli v mesiaci október 2023 minimálne vo výške 75.000,- Eur. Žalobca zdôraznil, že jeho celkové mesačné náklady sú v sume cca 407.320,- Eur. Žalobca zároveň poukázal na momentálne mesačné splátky úverov s úrokmi, ktoré sú v sume 18.284,- Eur, ale od 01.12.2023 dôjde k navýšeniu sumy na 32.173,- Eur. Žalobca sa teda nenachádza vo finančnej kondícii, v ktorej by mal dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu predmetnej dane a akákoľvek snaha o úhradu by viedla k nemožnosti žalobcu vysporiadať si svoje ostatné finančné záväzky voči zamestnancom a zmluvným partnerom. Žalobca ďalej poukázal na dôsledky situácie spôsobenej vojenským konfliktom na Ukrajine spolu s pretrvávajúcimi dôvodmi pandémie ochorenia COVID-19, ktoré majú za následok znateľný pokles tržieb o sumu 299.705,- Eur, pričom vzhľadom na pretrvávajúcu situáciu bude prepad tržieb aj naďalej pokračovať. Pokiaľ by žalobcovi v nasledujúcom období prišli na bankový účet finančné prostriedky, ktoré by boli postihnuté núteným výkonom predmetného rozhodnutia žalovaného, žalobca by nebol schopný uhrádzať svoje existujúce záväzky z uzatvorených zmlúv so svojimi dodávateľmi. Hrozilo by tak, že žalobca sa stane neschopným splácať svoje záväzky viacerým existujúcim veriteľom, a teda hrozilo by riziko platobnej neschopnosti a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného nebude mať prostriedky na úhradu miezd zamestnancom a nebude schopný plniť si svoje daňovo-odvodové povinnosti vyplývajúce mu z pozície zamestnávateľa. V dôsledku toho žalobcovi hrozí riziko ďalších sankcií nielen zo strany daňového úradu, ale aj príslušného inšpektorátu práce v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ daňový úrad na základe napadnutého rozhodnutia začne sankčné konanie v súlade s Daňového poriadku, žalobcovi hrozí ďalšia závažná ujma na jeho majetku. Žalobca tiež pre objektívnosť poukázal na to, že daňový úrad svojimi rozhodnutiami zo dňa 15. novembra 2023 po preskúmaní finančnej situácie žalobcu, povolil odklad platenia dane za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia roka 2011, a to do 11. septembra 2024. I keď odklad platenia dane bol v zmysle Daňového poriadku priznaný, žalobca má za to, že žalovaný môže kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť vydané rozhodnutie o povolení odkladu platenia dane, čím by došlo k automatickej splatnosti pohľadávky. Súčasne s povolením odkladu platenia dane správca dane začal voči žalobcovi aplikovať postup podľa a Dňového poriadku, kedy používa prostriedky z nadmerných odpočtov na úhradu daňovej pohľadávky, čo znamená, že žalobca de facto spláca určenú daň za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom z dôvodu finančnej situácie sa práve tejto situácii chcel zbaviť. Keďže akýmkoľvek výkonom rozhodnutí správcom dane hrozí žalobcovi, jeho veriteľom a jeho zamestnancom subsidiárne riziko závažnej finančnej a sociálnej ujmy, tak žalobca má za to, že z uvedených dôvodov sú dané dôvody na - 3 -

priznanie odkladného účinku správnej žalobe v súlade s . K návrhu žalobca ako dôkazy pripojil Prehľad pohybov bankových účtov k 30. septembru 2023, Hlavnú knihu žalobcu vyhotovenú k 11.10.2023, Účtovnú závierku žalobcu k 30.09.2023, Prehľad obratov z účtu (úhrada sumy dane v súhrnnej výške 518.378,19 Eur), Prehľad mesačných nákladov žalobcu k 10/2023, Aktuálny zoznam zamestnancov k mesiacu október 2023 a Oznámenie o použití nadmerného odpočtu použitý na čiastočnú úhradu daňovej pohľadávky, ktorým Daňový úrad Bratislava povolil daňovému subjektu odklad platenia dane v termíne do 11.09.2024.

3. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 15. januára 2024 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol vo svojom podaní zo dňa 09. februára 2024, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov a rozhodnutie v tejto veci ponechal na správny súd.

5. Správny súd dňa 28. februára 2024 vyzval žalobcu, aby súdu obratom predložil dokument, z ktorého bude vyplývať, že bol daňovým úradom povolený odklad platenia dane za zdaňovacie obdobie apríl

2011. Žalobca do dňa rozhodnutia o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na výzvu súdu nereagoval.

6. Podľa ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. - 4 -

10. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) .

11. pre priznanie odkladného účinku podľa stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakáva, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a konkretizoval závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok), ktorú vidí a rozsah prípadnej ujmy (iného nenapraviteľného následku), kedy súčasne k týmto tvrdeniam musí predložiť dôkazy. V tomto prípade existencia hrozby vzniku závažnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

12. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s listinami pripojenými k návrhu, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca osvedčil svoju ekonomickú situáciu predloženými listinnými dôkazmi, avšak neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd z predloženého Oznámenia Daňového úradu Bratislava č. 102900060/2023 zo dňa 15. novembra 2023, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou zistil, že Daňový úrad Bratislava povolil žalobcovi odklad platenia daňového nedoplatku na DPH vo výške 22.833,18 Eur vyplývajúceho z rozhodnutia č.

101367547/2023 zo dňa 25. mája 2023 v termíne do 11. septembra 2024, pričom ide o zdaňovacie obdobie december 2011. Žalobou napadnuté rozhodnutie je v tomto konaní rozhodnutie za zdaňovacie obdobie apríl 2011. V prípade ak aj žalobca omylom nepredložil súdu oznámenie o použití nadmerného odpočtu, ktorým bol povolený odklad platenia dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011, čo ale tvrdil a zároveň ani na výzvu súdu nereagoval, tak to nemení nič na rozhodnutí o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže predmetné oznámenie by len preukázalo, že neexistuje okamžitá hrozba odôvodňujúca priznanie odkladného účinku. Súd zároveň dáva do pozornosti, že - 5 -

žalobca môže v prípade pominutia lehoty, v ktorej bol povolený odklad platenia dane za konkrétne zdaňovacie obdobie, podať na správny súd opätovne žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp zn. zo dňa 30. mája 2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. -16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

14. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie , čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou skutočnosťou je teda len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie takýmto dôvodom nie je. Navyše v predmetnej veci je nateraz okamžitá hrozba eliminovaná v dôsledku povoleného odkladu platenia daňového nedoplatku, čo uviedol samotný žalobca v podanej správnej žalobe.

15. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v alebo b) hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že svoju správnu žalobu považuje za dôvodnú. Musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia bude mať pre neho následky uvedené v a tieto aj skutočne hrozia. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že ním tvrdené následky výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného mu aj reálne hrozia, a teda žalobca nepreukázal, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho aktuálne predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).