Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19Csp-153-2019.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/153/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísaného v Obchodnom registri spoločností Paríž, číslo zápisu: 542097902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/X, Š., o 2.045,28 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba o zaplatenie 2.045,28 € so 14,09 %-ným ročným úrokom zo sumy 1.861,58 € od 04.01.2017 do zaplatenia a 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.004,24 € od 04.01.2017 do zaplatenia.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 18.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku I a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX jeho právny predchodca, CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 3.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 48 mesačnými splátkami po 86,21 €. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal sa do omeškania, pôvodný veriteľ úver 03.01.2017 „zosplatnil“. Žalovaný zo svojho dlhu zaplatil 2.381,67 €.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 09.03.2020 nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti strán vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s vykonanými listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva (č. l. 12 až 16) s prílohami (č. l. 17 až 21), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 25) s doručenkou (č. l. 26), výpis z obchodného registra s prekladom (č. l. 29 až 44), ustálil súd tento skutkový stav.
5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou - zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 12 až 16).
6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (č. l. 12 až 16, ďalej len „zmluva“), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí úveru s týmito parametrami definovanými v Časti 1 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:
Výška úveru: 3 000,00 EUR Výška úrokovej sadzby: 14,09 % p. a. - fixná Počet mesačných splátok: 48 Poplatok za poistenie: 4,99 % … Výška mesačnej splátky: 86,21 EUR RPMN: 15,03 % Celková čiastka k zaplateniu: 3 941,28 EUR Priemerná RPMN: 21,09 % Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci … Termín konečnej splatnosti Úveru: 15.03.2018 … Spôsob čerpania Úveru: jednorazovo bezhotovostne“
7. V Časti 1 článku 2 s názvom „Trvanie [zmluvy]“ sa strany dohodli o. i. na tomto:
„2.2 [Zmluva]… účinnosť nadobúda dňom poskytnutia Úveru Dlžníkovi. …
8. V Časti 3 s názvom „Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ“ sa nachádzal aj článok 3 s názvom „Následky porušenia povinnosti klienta“, v ktorom sa strany dohodli o. i. aj na tomto:
„4.1 V prípade ak Klient nespláca poskytnutý Úver… riadne a včas, …je [pôvodný veriteľ] oprávnený: … a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru… … 4.4 Ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru… je splatný celý dlh Klienta… Nesplatená istina Úveru… je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v [zmluve] …“
9. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému sumu 3.000 € dňa 12.02.2014 (nesporná skutočnosť). Žalovaný úver včas nesplácal, do omeškania sa dostal aj s platením splátky splatnej 15.04.2016 a ďalšie splátky už nesplatil (prehľad platieb a ich započítanie, č. l. 23).
10. Listom zo 16.01.2017 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 03.01.2017 (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru; č. l. 25). Zásielku s listom žalovaný prevzal 20.01.2017 (doručenka, č. l. 26).
11. Pôvodný veriteľ sa cezhranične zlúčil so žalobcom a z obchodného registra bol vymazaný 22.08.2016 (výpis z francúzskeho obchodného registra s prekladom, č. l. 29 až 44; skutočnosti známe zo slovenského obchodného registra pre pôvodného veriteľa, č. l. 45).
B. Právne posúdenie
12. Podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť spotrebiteľský úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Keďže zmluva nadobudla účinnosť v zmysle časti 1 článku 2 ods. 2.2 zmluvy až poskytnutím spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorá je reálnym kontraktom. Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný
veriteľ zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.
13. Súd najprv vyhodnocoval zmluvu z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre formu takúto úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý závery vyššie citovanej judikatúry len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci C-42/15, teda aj na zmluvu, ktorá je predmetom konania v tejto veci.
14. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 3.000 € v súlade s § 657 OZ. V zmysle časti 1 článku 1 ods. 1.1 zmluvy bol potom povinný pôžičku vrátiť 48 mesačnými splátkami po 86,21 € splatnými 15. deň príslušného mesiaca, teda mal vrátiť peniaze v zmysle § 657 OZ. Keďže splátky riadne a včas neplatil, dostal sa do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ). Pôvodný veriteľ si napokon uplatnil právo dohodnuté na základe § 565 OZ v časti 3 článku 4 ods. 4.1 a 4.4 zmluvy a pôžičku „zosplatnil“. Tým vzniklo pôvodnému veriteľovi právo žiadať od žalovaného vrátenie dlhu naraz.
15. Žalobca, ktorý sa podľa § 69 ods. 3 v spojení s § 69aa ods. 10 OBZ stal k 22.08.2016 právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia, vstúpil k tomuto okamihu do práv pôvodného veriteľa súvisiacich s danou pohľadávkou voči žalovanému.
16. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca si uplatňuje pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda právo, na ktoré sa môže v prípade jeho premlčania vzťahovať § 54a OZ brániaci jeho vymáhateľnosti. Ustanovenie § 54a bolo do Občianskeho zákonníka doplnené zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda 05.12.2018. Zákonom č. 343/2018 Z. z. sa do Občianskeho zákonníka zároveň doplnilo aj prechodné ustanovenie § 879v, podľa ktorého sa konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, dokončia podľa doterajších predpisov. Je tak zrejmé, že konania, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté po 05.12.2018, sa dokončia už podľa nových predpisov. Medzi tieto nové predpisy patrí už aj spomínaný § 54a, a preto je súd povinný na ním uložený zákaz vymáhania niektorých premlčaných pohľadávok prihliadať aj ex offo. Je to tak aj preto, lebo svojou povahou ide o rovnaké pravidlo, aké obsahuje aj § 845 ods. 1 OZ, ktoré je súd taktiež povinný z úradnej povinnosti použiť, pokiaľ posudzuje týmto ustanoveným upravené výhry zo stávok a hier.
17. V prejednávanej veci sa konanie začalo na základe žaloby podanej po účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., a preto musí súd vyhodnotiť, či žalobcom uplatňované právo nepodlieha zákazu vymáhania podľa § 54a OZ.
18. Žalovaný sa dostal do omeškania tým, že porušil svoju povinnosť splácať úver, keď už od 15.04.2016 splátky riadne neplatil a v omeškaní bol aj so všetkými nasledujúcimi splátkami. Pôvodný veriteľ si následne uplatnil právo na okamžité splatenie celého úveru podľa § 565 OZ.
19. Pretože predmetom sporu je žalobcov nárok, ktorý mal žalovaný splácať v splátkach, uplatní sa § 100 a nasl. OZ. Podľa § 101 OZ plynie v danej veci trojročná premlčacia doba. Ustanovenie § 103 OZ všeobecne určuje, že premlčacia doba začínať plynúť odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Ak
však veriteľ využil svoje právo na základe § 565 OZ a „zosplatnil“ celý dlh, začne premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 in fine OZ). Právo „zosplatniť“ dlh môže veriteľ využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine OZ). Právo veriteľa podľa § 565 OZ v spotrebiteľských vzťahoch koriguje špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 OZ, ktoré veriteľovi umožňuje „zosplatniť“ dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Ak sú dohodnuté splátky, ktoré sa stávajú zročnými v kratšom intervale ako tri mesiace, mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že veriteľ nemôže využiť právo podľa § 565 OZ, pretože kým uplynú tri mesiace, stanú sa splatnými aj ďalšie (napr. mesačné) splátky. Z § 53 ods. 9 OZ však nemožno vyvodzovať, že by jeho účelom bolo favorizovať alebo naopak obmedzovať veriteľov len na základe toho, v akých intervaloch boli splátky dohodnuté. Účelom toto ustanovenia je nepochybne ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa § 565 OZ mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Toto ustanovenie treba preto vykladať v záujme zachovania rovnakého prístupu tak, aby sa na každého veriteľa uplatnil s rovnakými účinkami a aby sa zároveň zachoval jeho ochranný charakter vo vzťahu k spotrebiteľovi. Taký výklad je podľa názoru súdu možný, a preto ho treba uprednostniť. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ by sa mali vykladať v tom zmysle, že „najbližšou nasledujúcou splátkou“ je splátka, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania dlžníka, na základe ktorého mohol veriteľ využiť svoje právo na „zosplatnenie“ dlhu. Ak sa teda veriteľ rozhodne využiť právo podľa § 565 OZ a medzičasom sa stali splatnými viaceré splátky, je možné určiť, ktoré omeškanie (s ktorou splátkou) viedlo veriteľa k tomu, aby si toto právo uplatnil. V tomto kontexte treba potom nazerať aj na § 103 OZ a premlčanie posúdiť vzhľadom na túto splátku. Nesplnenou splátkou v zmysle § 103 in fine OZ bude teda splátka, kvôli ktorej došlo k „zosplatneniu“ celého dlhu. Zároveň platí, že právo veriteľa „zosplatniť“ dlh, ktorého splácanie bolo dohodnuté v mesačných intervaloch, nezaniklo len preto, že medzičasom sa stali splatnými aj ďalšie mesačné splátky. Tieto ďalšie mesačné splátky nemajú ani vplyv na určenie začiatku plynutia premlčacej doby, pretože takýto následok z právnej úpravy nevyplýva.
20. V danej veci pôvodný veriteľ listom zo 16.01.2017 vyhlásil „mimoriadnu splatnosť dlhu“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k „zosplatneniu“ došlo práve kvôli splátke splatnej viac ako tri mesiace pred týmto dátumom, teda kvôli splátke splatnej 15.10.2016. Trojročná premlčacia doba preto uplynula 15.10.2019. Žaloba však bola na súd podaná až 18.12.2019, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobcu premlčaná. Premlčané je aj jej príslušenstvo, ktoré podľa § 121 ods. 3 OZ tvorí úrok a úrok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, pretože to sa premlčiava spolu s istinou. Na tieto skutočnosti musel súd prihliadnuť ex offo, keďže sú potrebné na posúdenie otázky, či si žalobca v prejednávanej veci neuplatňuje pohľadávku v rozpore s § 54a OZ.
21. Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca si žalobou uplatňuje premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ale podľa § 54a OZ nemožno vymáhať. Zo žalovanej pohľadávky sa tak v dôsledku premlčania stala len naturálna obligácia, ktorú síce môže dlžník dobrovoľne splniť, no nemožno ju v súdnom konaní vymáhať, a teda ani priznať. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I).
22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).