Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Odi/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 45 018 201, proti žalovanému E. I., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. T.. R. XX/ XXXX, XXX XX U. - K., Š. D. F., právne zastúpenému JUDr. Pavlom Helmom, advokát so sídlom Nám. SPN č. 75/26, 960 01 Zvolen, o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 04. 2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa , a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) z dôvodu, že žalovaný nenaplnil zákonný predpoklad poctivého zámeru, keď po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností podľa . V žalobe poukázal na to, že na Okresnom súde Banská Bystrica bol v konaní sp. zn. vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Žalobca je veriteľom žalovaného. Pohľadávka zo Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Poštová banka, a. s., Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, ktorá bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Žalobca poukázal na dôvodovú správu , z ktorej vyplýva, že platobná neschopnosť dlžníka je vyvrátiteľnou domnienkou, ktorá sa skúma v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa ex post za účelom predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného žalobca odvodzuje z definície platobnej neschopnosti, ktorú zákon definuje ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na uznesenie Okresného súdu Trnava, sp. zn. v tej časti, že platobná neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky a tiež na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky R (ČR) 52/1998, podľa ktorého ak je dlžník - objektívne vzaté

- schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť, nie sú splnené podmienky úpadcu v zmysle ustanovenia veta prvá zákona. V súvislosti s platobnou neschopnosťou žalobca tiež poukázal na to, že formou plnenia záväzkov je podľa aj čiastočné plnenie záväzku a gramatickým výkladom citovaného ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniu tretia veta je možné dospieť k záveru, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná ani čiastočne plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaný

preto podľa žalobcu nenaplnil podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v ustanovení tretia veta , resp. , , . Skutočnosť, že dlžník napriek dostatočnému príjmu odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia považuje žalobca za úmyselné zneužitie inštitútu oddlženia žalovaným, ktoré je zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, preto takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca poukázal na ust. , v ktorom zákonodarca demonštratívne vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Z citovaného ust. je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je okrem iného aj úprimná snaha žalovaného riešiť po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodovom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie, teda následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie finančných prostriedkov dlžníka, napríklad mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova disponovať. V prípade, ak dlžník po rozhodnutí oddlženia žiadnym spôsobom neriešil svoj dlh napriek tomu, že tak urobiť mohol a mal, je namieste pochybovať o poctivom zámere dlžníka. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru ( ) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Podľa žalobcu žalovaný nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti definovaný v ustanovení , a to nemožnosť peňažnú pohľadávku voči nemu vymôcť exekúciou. Ak v prípade núteného výkonu pohľadávok voči žalovanému by k ich uspokojeniu došlo v relatívnej krátkej dobe, nie je dôvod žalovaného oddlžovať od všetkých záväzkov, a teda nie sú ani naplnené požiadavky platobnej neschopnosti. Právna úprava oddlženia nie je určená pre dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov. Zároveň žalobca poukázal na to, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa, ale pohľadávky veriteľov sa menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu, teda nevymáhateľnosť má za následok, že sa na dlžníka hľadí akoby sa rozhodlo o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia, ktoré je určené pre určitú skupinu ľudí na vymanenie sa z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali, či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Nakoľko veriteľ nemá možnosť zvrátiť proces oddlženia, je úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda, či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. , ktorý v rozsudku zo dňa 18.10.2018 zrušil oddlženie žalovaného. V odôvodnení uviedol, že ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom, je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov. Len v prípade, ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, malo by byť dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Z hľadiska gramatického výkladu je zrejmé, že sloveso „plniť“ je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, ale stále prebieha, teda stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť, nie je možné takéhoto dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd ČR v uznesení zo dňa 06.09.2005 spisová značka . Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Súd poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 10.01.2017 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia ( záujem na strane dlžníka

- fyzickej osoby ) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“. Podľa žalobcu žalovaný nebol v čase podania návrhu platobné neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásení konkurzu splácal pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške 3873,50 Eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy, a teda je zrejmé, že žalovaný je osobou v pracovnom pomere v produktívnom veku, pričom poukazujeme, že výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy bola 178,84 Eur. Pre dôkladné zistenie príjmov žalovaného navrhol vykonať dôkaz dopytom konajúceho súdu na

Sociálnu poisťovňu, ktorej výsledkom bude rozpis a výška príjmov žalovaného z pracovnoprávneho vzťahu a ktorý preukážu, že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči svojim veriteľom, nakoľko žalobca nemá zákonnú možnosť preveriť dosiahnuté príjmy žalovaného a navrhovaný dôkaz nie je schopný sám zabezpečiť. Žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu mal snahu poškodiť svojich veriteľov, alebo zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov. U žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný bol naďalej zamestnaný a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré sám žalovaný predložil k návrhu (netvorí prílohu žaloby). Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti. Zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu. Zákonnou podmienkou na vyhlásenia konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. Táto neschopnosť sa, v konaní podľa štvrtej časti , preukazuje vyhlásením dlžníka, pri ktorom sa predpokladá pravdivosť takéhoto vyhlásenia. Ani konkurzný súd a ani Centrum právnej pomoci nedisponujú prieskumnou právomocou na preverenie, či dlžník skutočne je platobne neschopný. Máme za to, že žalovaný podal nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolal právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnil zákonnú podmienku nepoctivého zámeru. Zo správania dlžníka nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Poctivý zámer je v definovaný tak negatívnym ako aj pozitívnym spôsobom. Ustanovenie definuje, kedy možno predpokladať poctivý zámer dlžníka. Jedným z predpokladov poctivého zámeru je, keď dlžník vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zákona nespôsobuje zánik pohľadávky. Vyhlásenie konkurzu je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcií, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného je zrejmé, že vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu sa finančná situácia výrazne zmení k lepšiemu. Dlžník by mal, v prípade poctivého zámeru, vynaložiť snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu ani nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemal poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalovaný ani pred podaním návrhu nebol súčinný, keď žalovaný bol žalobcom a jeho právnym predchodcom niekoľkokrát kontaktovaný či už písomnou, alebo telefonickou formou a bola mu ponúknutá možnosť uhradiť svoj záväzok formou bezúročného splátkového kalendára, avšak tento tieto možnosti nevyužil. Žalovaný po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaný by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Žalobca opätovne uvádza, že oddlženie je určené (v zmysle a dôvodovej správy k ) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých svojich záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca má za to, že v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. Po vyhlásení konkurzu žalovaný žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu za účelom riešenia svojho dlhu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovaného. Všetky uvedené skutočnosti v žalobe odôvodňujú podmienky na zrušenie oddlženie pre nepoctivý zámer z viacerých samostatných dôvodov. V tejto súvislosti navrhol, aby konajúci súd vykonal dôkaz oboznámením s konkurzným spisom, ktorý žalobca žiadal pripojiť do konania ako dôkaz. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX, Zmluvu o postúpení pohľadávok Č.. C. zo dňa 09. 02. 2017, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn.: zo dňa 18. 10. 2018.

2. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle (ďalej len „“) žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 07. 2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 04. 07. 2019 navrhol žalobu zamietnuť. V odôvodnení vyjadrenia

namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko podľa jeho udaní žalobca nebol v postavení veriteľa ku dňu 30. 04. 2019. Dňa 09. 02 2017 vstúpil žalobca v tomto súdnom spore do postavenia pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Poštová banka, a.s. však ako pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver dňa 10. 06. 2011. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 13. 12. 2017, ktorým súd žalobu žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. proti žalovanému (t.j. žalovaný aj v tomto konaní), o zaplatenie sumy vo výške 14 737, 38 Eur s príslušenstvom zamietol. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. 03. 2018. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za vykonštruované, zároveň uvádza, že podmienky oddlženia spĺňal. Žalovaný bol zamestnaný od 01. 10. 2016 ako skladník s príjmom brutto 560,- Eur a variabilnou zložkou príjmu vo výške 100,- Eur. Je rozvedený, mesačne prispieva na výživu maloletého syna sumou 80,- Eur. Od roku 2016, t.j. aj v čase vyhlásenia konkurzu žalovaný žil u svojej sestry a riadne sa podieľal na nákladoch v domácnosti. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, v byte ktorý má vo výlučnom vlastníctve jeho priateľka, žalovaný platí nájom. Žalovaný sa finančne podieľa na všetkých nákladoch v domácnosti. Ďalej uviedol, že v čase vyhlásenia konkurzu bolo voči nemu vedených viac exekučných konaní u rôznych exekútorov, ktorí sa domáhali zaplatenia dlhov od rôznych veriteľov. K písomnému vyjadreniu pripojil listinné dôkazy: Pracovná zmluva zo dňa 20. 09. 2016, Výplatné lístky za obdobie od 1/2017 - 12/2017, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. , zo dňa 14. 01. 2009, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 03. 03. 2014, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 13. 12. 2017, potvrdenie o vklade v hotovosti od 26. 03. 2018 - 19. 11. 2018, potvrdenie o platení výživného zo dňa 20. 06. 2019, upovedomenie o začatí exekúcie EX 607/2014 zo dňa 21. 08. 2014, upovedomenie o začatí exekúcie EX 20529/2015 zo dňa 12. 08. 2015.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12. 08. 2019 uviedol, že považuje tvrdenia žalobcu za vykonštruované ak tvrdí, že spĺňa všetky predpoklady pre oddlženie. Žalovaný je zamestnanou osobou v produktívnom veku a napriek tomu využil inštitút oddlženia miesto toho, aby svoje záväzky riadne hradil, je samo o sebe nepoctivým zámerom. Inštitút oddlženia formou konkurzu má v zmysle dôvodovej správy pomôcť ľuďom, ktorí nie sú schopní plniť svoje záväzky. Pre osoby, ktoré majú dostatočný príjem, je ako forma oddlženia určený splátkový kalendár. V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Dlžník má poctivý zámer, „ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.“ Žalovaný vôbec neuvádza a nezdôvodňuje z akého dôvodu neplní požiadavky napriek skutočnosti, že po vyhlásení konkurzu zanikli všetky nútené zrážky z jeho príjmu a tak mal celý svoj príjem k dispozícii čo predstavovalo v priemere 664,42 Eur. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaný poslal len jednu úhradu po vyhlásení konkurzu a to 28.2.2018 v sume 178,84,- Eur, potom si prestal plniť povinnosť podľa , teda uhradenie aspoň časti pohľadávky žalobcovi. Napriek právnym následkom oddlženia (zastavenie exekučných a súdnych konaní týkajúcich sa pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené konkurzom alebo splátkovým kalendárom) žalovaný nekontaktoval žalobcu za účelom aspoň čiastočnej úhrady svojho záväzku. Základnou a podľa žalobcu najdôležitejšou otázkou pri posúdení poctivého zámeru žalovaného je, či žalovaný po vyhlásení konkurzu riešil svoj záväzok s veriteľom v medziach svojich možností a schopností, teda či aspoň z časti uhradil svoje záväzky voči veriteľom. Podľa zistení žalobcu žalovaný svoju povinnosť nesplnil ani v časti, aj napriek skutočnosti, že na to mal dostatok prostriedkov a nebol ničím limitovaný pri ich úhrade. Žalovaným opisované skutočnosti, ako je staranie sa o dieťa nie je dôvodom na miernejšie posudzovanie žalovaným ohľadom poctivého zámeru. Opačnou argumentáciou by bolo možné dospieť k záveru, že na každého rodiča, ktorý sa stará o svoje dieťa a platí výživné je pri posudzovaní poctivého zámeru potrebné prihliadať miernejšie. Žalobca nespochybňuje tvrdenia žalovaného o nútenom výkone v rámci exekučného konania, ktoré popisuje vo svojom vyjadrení. Samotné exekučné konanie však nemožno považovať za situáciu, do ktorej sa dlžník dostane len v prípade, keď sa stane platobne neschopným. Dlžník sa môže dostať do stavu, že sa voči nemu vymáha záväzok exekučne a nie dobrovoľne. Preto je exekučné konanie núteným výkonom súdneho alebo obdobného rozhodnutia, kedy dlžník nie je schopný alebo ochotný uhradiť svoj záväzok v celosti. Nemožno paušalizovať každého povinného v exekučnom konaní ako platobne neschopného. Je potrebné dôsledne rozlišovať pojmy „povinný“ a „platobne neschopný“. Žalobca v žalobe preukázal

nepoctivý zámer žalovaného, keď je evidentné, že po oddlžení konkurzom žalovaný uhradil žalobcovi len jednu úhradu a to dňa 28. 02. 2018 v sume 178,84 Eur aj napriek skutočnosti, že jeho príjem je dostatočný nielen na uspokojenie základných životných potrieb, ale aj aspoň na čiastkové hradenie záväzku. Príjem žalovaného už nie ja zaťažený žiadnymi zrážkami. Žalovaný vo vyjadrení uvádza a prikladá výplatné pásky, podľa ktorých čistá mzda žalovaného predstavovala v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu priemerne mesačnú čistú mzdu cca 664,42 Eur. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávku žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami, úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy, výška poslednej vykonanej zrážky zo mzdy pred vyhlásením konkurzu bola 305,23 EUR. Podmienka platobnej neschopnosti musí byť splnená, aby súd mohol návrhu žalovaného vyhovieť. Takéto vyhlásenie je súd povinný považovať za pravdivé, ibaže by tu boli dôvodné pochybnosti. Konkurzný súd je v procese vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka v úlohe štatistu. Zo zákona považuje tvrdenia dlžníka za pravdivé a zároveň nemá možnosť ako nadobudnúť dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení dlžníka. Veritelia sa totiž o vyhlásení konkurzu dozvedia spravidla po rozhodnutí súdu. Ak teda dlžník vyhlási, že je platobne neschopný, hoci tomu tak nie je, navodí účinky spojené s týmto vyhlásením, splní jednu z podmienok vyhlásenia konkurzu a v prípade vyhlásenie konkurzu v konečnom dôsledku poškodí svojich veriteľov. Platobná neschopnosť je zásadnou podmienkou oddlženia dlžníka, dôsledkom čoho nastáva zánik vymáhateľnosti pohľadávok, účelom oddlženia je však zánik vymáhateľnosti pohľadávok voči osobám, ktoré sú skutočne platobne neschopné vzhľadom na ich majetkové pomery. Žalovaný v čase vyhlásenia konkurzu mal dlhodobo pravidelný mesačný príjem, z ktorého mohol svoje záväzky voči veriteľom postupne uspokojovať. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava ), sp. zn. zo dňa 18. 10. 2018, právoplatné dňa 13. 12. 2018, ktorý v obdobnej veci rozhodol tak, že zrušil oddlženie žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia, okrem iného uviedol súd nasledovné: ,,Ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom je jeho prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov a len v prípade ak je jeho uspokojovanie záväzkov nemožné, malo by byť dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov“. V čase podania návrhu žalovaný nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, mal priznaný starobný dôchodok o ktorý požiadal v mesiaci december 2016, priznaný v lehote 60 dní, teda v čase podania návrhu mal vedomosť o výške starobného dôchodku - 714 Eur, čo je objektívna suma, z ktorej by vedel uhrádzať svoje záväzky. Jednou z podmienok pre vyhlásenie konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Z hľadiska gramatického výkladu je zrejmé sloveso „plniť“ je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, stále prebieha, stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť svoj záväzok. Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj NS SR v uznesení zo dňa 06. 09. 2005 sp. zn. . Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v je len demonštratívny je ponechané na úvahe súdu individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Súd má za to, že konanie žalovaného jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého zámeru podľa , primerane k tomu poukazuje na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 10. 01. 2017, sp. zn. : „Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov.“ Žalobca pochybnosť o platobnej neschopnosti odvodzuje od toho, že žalovaný mal v čase vyhlásenia konkurzu pravidelný mesačný príjem, nakoľko boli žalovanému strhávané zrážky zo mzdy. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácií bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, čiže neschopnosť plniť záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne. Žalovaný nijak nepreukázal svoju platobnú neschopnosť, nakoľko boli žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy v čase vyhlásenia konkurzu a napriek tomu bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov prestal uhrádzať pravidelné mesačné splátky voči žalobcovi. Žalovaný vo vyjadrení namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, dôvodí tým, že rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14 737,38 Eur s príslušenstvom, čím podľa žalovaného žalobca stratil postavenie veriteľa voči žalovanému. S takýmto názorom sa však žalobca nestotožňuje, nakoľko aj v prípade zamietnutia žaloby žalobca zostáva veriteľom žalovaného, a toto hmotnoprávne postavenie mu zostane až do okamihu zrušenia záväzkovoprávneho vzťahu, z ktorého mu toto postavenie vyplynulo. V danom prípade postavenie veriteľa žalobcovi vyplynulo z postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa a to Poštovej banky, a.s..

Navyše žalovaný sám priložil ako dôkaz Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 09.02.2017 a poukázal, že Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 20. 04. 2017 pripustil zmenu na strane žalobcu a konal s novým žalobcom spoločnosťou BENCONT COLLECT)ON, a. s., z ktorých skutočností jednoznačne vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu v právnom postavení veriteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoukázal na relevantné zákonné ustanovenia a nepredložil žiadne dôkazy o svojom poctivom zámere, žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

4. Dňa 24. 10. 2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 03. 07. 2019 (bod 2. tohto rozsudku). Na doplnenie uviedol, že platobná neschopnosť žalovaného bola preskúmavaná už Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý vyhlásil na majetok žalovaného konkurz. Tiež uviedol, že v súvislosti s rozhodnutím, na ktoré poukázal žalobca vo svojom vyjadrení sp. zn. (bod 3. Tohto rozsudku), toto nie je použiteľné, pretože podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 17. 06. 2019, nie je poberateľom dôchodkových dávok a k dnešnému dňu si tento nárok neuplatnil. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný nemal pri návrhu na vyhlásenie konkurzu nepoctivý, resp. poctivý zámer uviedol, že konkurzný správca viedol konanie v súlade s platnou právnou úpravou, a že toto tvrdenie žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal. Správca vyhotovil súpis všeobecnej podstaty majetku, ktorý zverejnil v Obchodnom vestníku (ďalej len ,,OV“) pod č. 78/2018 dňa 23. 04. 2018. Do súpisu zahrnul spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam (pozemky) na G. Č.. XXXX, XXXX, XXXX v obci Trnavá Hora, katastrálne územie Trnavá Hora. Jedná sa o spoluvlastnícke podiely v celkovej výmere 26,64 m2 a v celkovej hodnote 664,95 Eur. Správca tiež zverejnil v OV pod č. 168/2018 zo dňa 03. 09. 2018 celkové náklady konkurzu vo výške 75,31 Eur. Speňažením celého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty bol získaný výťažok vo výške 86,- Eur. V OV č. 169/2018 zo dňa 03. 09. 2018 bol zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Z predložených výpisov z Obchodného vestníka je zrejmé, že správca konkurznej podstaty speňažil celý nehnuteľný majetok. K písomnému vyjadreniu pripojil listinné dôkazy: Potvrdenie Sociálnej poisťovne - pobočka Zvolen zo dňa 17. 06. 2019, Výpis z OV č. 78/2018 zo dňa 23. 04. 2019, Výpis z OV č. 169/2018 zo dňa 03. 09. 2018. Dňa 12. 05. 2020 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom právny zástupca deklaroval a zotrval na vyjadreniach žalovaného (bod 2. a bod 4. rozsudku), ktoré boli doručené súdu dňa 04. 07. 2019 a 24. 10. 2019 a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Vyjadrenie žalovaného a jeho právneho zástupcu súd zaslal žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie na prejednanie veci samej. Súd určil termín pojednávania na deň 08. 06. 2020, na ktorý sa dostavil žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, žalovaný a jeho právny zástupca osobne. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a svojich doterajších vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení s tým, pri podávaní návrhu na oddlženie žalovaný nemal nepoctivý zámer, ale jeho finančná situácia bola vzhľadom na výšku príjmu, vykonávané zrážky zo mzdy a nevyhnutné výdavky neúnosná. Tiež zdôraznil že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 13. 12. 2017, ktorý rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Na základe uvedeného žalobca nemá postavenie veriteľa proti žalovanému, a teda nemá ani práva v zmysle . Uvedeným rozsudkom, ktorý je právoplatný stratil žalobca právo uplatňovať si žalovaný nárok. Tiež poukázal na skutočnosť, že v konaní o oddlžení nemá správca a ani dlžník právo odporovať právnemu úkonu, a preto došlo k tomuto sporu, v ktorom si žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá neexistuje. Žalovaný v rozhodnej dobe síce pracoval, ale zo svojho príjmu si plnil povinnosti aj voči maloletému dieťaťu. Tiež zdôraznil skutočnosť, že žalovaný nie je poberateľom dôchodku ako to tvrdí žalobca. Právny zástupca žalobcu v súvislosti s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou odkázal na a platnú zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou v zmysle Z.z. Zákona o bankách a , prešla pohľadávka na žalobcu. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že v októbri 2019 prišiel o prácu a bol vedený na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Po celý čas si hľadal prácu, aby mohol prispievať aspoň na výživné maloletému synovi. V súčasnosti pracuje na kratší pracovný čas s výškou príjmu cca 117,- až 150,- Eur mesačne. Súd na pojednávaní upozornil právneho zástupcu žalobcu, že jeho návrh na doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu nie je dostatočne určitý, nakoľko neuviedol aké skutočnosti sa majú vykonaným dôkazom preukázať a nie je ani dostatočne určitý v otázke akých údajov a za aké obdobie sa má navrhovaný dôkaz týkať. S ohľadom na neurčitosť tohto návrhu aj s poukazom na žalovaným predložené potvrdenia o príjme, obsahom ktorých sú aj vykonávané zrážky zo mzdy, súd

tento dôkaz nevykonal. Ďalej k návrhu na dokazovania zo strany žalobcu súd uviedol, že len samotné označenie konkurzného spisu bez uvedenia konkrétnych listín a dôvodov, čo ním chce žalobca v konaní preukázať je bez ďalšieho nekvalifikovaným dôkazom, a to aj z dôvodu, že žalobca ako strana sporu má prístup ku konkurznému aj správcovského spisu. Tieto tvrdenia považoval súd za nesporné, preto nevykonal dokazovanie oboznamovaním sa s konkurzným spisom. V súvislosti s navrhnutým dôkazom zo strany žalovaného, ktorým je výsluch pani F. a pani F., súd považuje za preukázané že pani F. je sestra žalovaného, u ktorej býval a pani F. je súčasná partnerka žalovaného. Uvedené je súdu zrejmé z priložených vyjadrení a aj z nájomnej zmluvy. Tieto tvrdenia považoval súd za nesporné, a preto navrhnuté dôkazy nevykonal a to aj s ohľadom na neprítomnosť svedkýň. V súvislosti s námietkou žalobcu v zmysle , že strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, súd poukazuje na ods. 11 , podľa ktorého ak ide o konanie podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20200101>, nevyžaduje sa zastúpenie advokátom.

6. Súd postupom podľa (vzhľadom k tomu, že tento dôkaz nebol zo strany žalobcu doložený, ale zároveň tento dôkaz vyplýva z verejne dostupného Obchodného vestníka) mal za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30. 01. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2018 zo dňa 06. 02. 2018, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle . V Obchodnom vestníku č. 78/2018, zo dňa 23. 04. 2018 bol zverejnený súpis všeobecnej podstaty majetku, dňa 03. 09. 2018 bol v Obchodnom vestníku pod č. 169/2018 zverejnený oznam správcu o zverejnených príjmoch a nákladoch konkurzu podľa zákona číslo a rozsah ich uspokojenia. V Obchodnom vestníku č. 169/2018 dňa 03. 09. 2018 správca tiež oznámil podľa v ods. 1 , že konkurzné konanie sa končí, pretože konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

7. Z predloženej Zmluvy o úvere - konsolidácia zo dňa 10. 06. 2011, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15 000,- Eur s mesačnou splátkou vo výške 229,24 Eur.

8. Predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 09. 02. 2017 uzavretou medzi postupcom Poštová banka, a.s. a postupníkom BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692 žalobca preukazoval súdu, že je aktuálnym veriteľom žalovaného.

9. Z pracovnej zmluvy zo dňa 20. 09. 2016 predloženej žalovaným (č.l. 65) súd zistil, že žalovaný bol zamestnaný ako skladník v spoločnosti C.S CARGO Slovakia, a.s, so sídlom Mliekarenská 10, 824 92 Bratislava. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú od 01. 10. 2016 do 30. 09. 2017. Mzda žalovaného bola vo výške 560,- Eur, zároveň mu bola priznaná variabilná zložka mzdy do výšky 100,- Eur. Z výplatných lístkov 1/2017, 3/2017, 4/2017, 5/2017, 6/2017, 7/2017, 8/2017, 9/2017, 10/2017, 11/2017, 12/2017 mal súd preukázané, že priemerná mesačná mzda žalovaného bola v roku 2017 (t.j. v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu) priemerne 800,- Eur (hrubá mzda) po vykonaní zákonných zrážok mu zostávala suma 350,- Eur. Voči žalovanému boli vedené dve exekúcie na vymoženie sumy vo výške 1 336,04 Eur s príslušenstvom, sp. zn. EX 20529/15, kde ako veriteľ vystupovala nebanková spoločnosť POHOTOVOST , s.r.o a exekúcia na vymoženie sumy vo výške 2385,88 Eur s príslušenstvom, sp. zn. EX 607/2014, kde ako veriteľ vystupovala nebanková spoločnosť PROFI CREDIT, s.r.o.. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 03. 03. 2014 súd rozhodol tak, že žalovaný bol povinný prispievať na výživné pre maloletého syna sumou 80,- Eur. Uvedenú povinnosť si riadne plnil, čo preukazujú aj priložené potvrdenia o vklade v hotovosti vo výške 80,- Eur ( č.l. 88- č.l. 95) ako aj písomné vyhlásenie matky maloletého dieťaťa, že v čase podania návrhu na konkurz nemal dlh na výživnom (č.l. 96). Nájomnou zmluvou zo dňa 31. 01. 2019, mu vznikla povinnosť platiť nájom vo výške 66,- Eur. Okresný súd Zvolen rozsudkom sp. zn. v konaní o zaplatenie sumy vo výške 14 737,38 Eur rozhodol tak, že konanie v časti sumy 596,39 Eur zastavuje. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamieta.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za nesporné, že žalobca je veriteľom žalovaného dotknutým oddlžením, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica . Medzi stranami vznikol spor o poctivom zámere žalovaného ako dlžníka v predmetnom konkurznom konaní, ktorú pochybnosť žalobca zakladá na tom, že žalovaný uviedol v

návrhu na oddlženie konkurzom nepravdivú dôležitú informáciu ohľadom majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, a teda mal snahu poškodiť svojho veriteľa, čím naplnil dikciu ust. a .

11. Podľa , veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

12. Podľa , právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

13. Podľa , zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

14. Podľa , právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa .

15. Podľa , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

16. Podľa , dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

17. Podľa , súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

18. Podľa , súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

19. Podľa , poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

20. Podľa , návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam veriteľov, e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

21. Podľa , Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci25a) alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

22. Súd poukazuje na to, že dňa 01.03.2017 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva jednoznačný zámer zákonodarcu riešiť sociálno- ekonomický problém dlžníkov, ktorí majú málo majetku a aj nízke príjmy a hodnota ich záväzkov spravidla významne presahuje hodnotu ich majetku. Veritelia takýchto dlžníkov spravidla vymáhajú svoje pohľadávky v exekučných konaniach, ktoré sú vedené neefektívne a dlhodobo s minimálnou alebo žiadnou možnosťou vymoženia pohľadávok. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne neschopné. Platobnú neschopnosť konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. V rámci tohto konania súd na návrh veriteľa dotknutého oddlžením skúma poctivý zámer dlžníka, ako jednu zo základných podmienok oddlženia v záujme predchádzania zneužívania inštitútu oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca. Poctivý zámer zákonodarca vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp. kedy ho nemá. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia resp. osobného bankrotu, posudzoval konkrétne podmienky v danej právnej veci. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok - žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia , tak že ide o spor medzi stranami konania, vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa . Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod. sp. zn. . Ďalej súd skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom posúdením okolností, z ktorých vznikla platobná neschopnosť

dlžníka. Súd vychádza zo zámeru , ktorým bola zásadne zmenená právna úprava oddlženia fyzických osôb. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť, že žalovaný má pravidelný príjem, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného o tom, že nepoctivý zámer žalovaného plynie z jeho pravidelného príjmu a skutočnosti, že je v produktívnom veku, teda mohol po vyhlásení konkurzu ďalej splácať svoje dlhy. Súd poukazuje na to, že žalovaný preukázal súdu výšku svojho príjmu a výšku zrážok vykonávaných mu zo mzdy. Čistý mesačný príjem žalovaného v roku 2017 predstavoval sumu 664,- Eur, z uvedeného príjmu boli vykonávané zrážky vo výške cca 350,- Eur, zo zvyšku si musel zaplatiť ubytovanie stravu a tiež výživné pre maloleté dieťa a iné základné potreby. Súd zdôrazňuje, že ide o sumu blízko hranice životného minima. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného na tom základe, že nebol v čase podania návrhu platobne neschopným, skutočnosť, že na majetok dlžníka bolo vedených v čase podania návrhu niekoľko exekúcií, čo žalobca nerozporoval, dokazuje jeho platobnú neschopnosť a naplnenie podmienok vymedzených v ust. definujúcom platobnú neschopnosť fyzickej osoby. K tvrdeniu žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného neplnením jeho záväzkov voči veriteľom aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok bez zmeny majetkových pomerov žalovaného ako dlžníka súd uvádza, že zákon v ust. taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na ktoré sa oddlženie podľa nevzťahuje, tzv. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Sú to záväzky dlžníka, ktoré sú špecifické svojim subjektom na strane veriteľa (FO bez upovedomenia správcu o vyhlásení konkurzu na dlžníka, Centrum právnej pomoci) alebo sú to záväzky špecifické svojim obsahom (výživné, zodpovednosť za škodu spôsobená na zdraví, pracovnoprávne nároky, peňažný trest podľa , nepeňažná pohľadávka a zabezpečená pohľadávka). Aj napriek oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na tieto záväzky sa nevzťahujú účinky a . Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa , t.j. tou ktorá sa uspokojuje konkurzom. Podľa názoru súdu nemožno od dlžníka, ktorý má viacerých veriteľov a nedokáže splácať všetky svoje záväzky, aby po procese oddlženia nahrádzal funkciu správcu konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistil ako môže aj naďalej svojich veriteľov, resp. veriteľa ďalej uspokojovať. Zo súdnej praxe je viac ako jasné, že o oddlženie žiada skupina dlžníkov neraz aj len so základným vzdelaním, od ktorých nemožno spravodlivo požadovať, aby konali s odbornou starostlivosť, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a po svojom oddlžení aj naďalej pomerne plnili svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu preniesť zodpovednosť za vyhotovenie akejsi alternatívy splátkového kalendára na dlžníka oddlženého konkurzom. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadom povinnosti žalovaného zvoliť si alternatívu splátkového kalendára, nakoľko je žalovaný osobou v produktívnom veku a zamestnanou, súd poukazuje na ustanovenia upravujúce podmienky pre oddlženie konkurzom, splnenie ktorých v prípade žalovaného, žalobca nijakým spôsobom nedôvodil, a to aj s ohľadom na už vyššie uvedené majetkové pomery žalovaného. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ak dlžník po oddlžení konkurzom automaticky dobrovoľne neuhrádza aspoň čiastočne splátky svojich záväzkov, treba konanie dlžníka posudzovať ako nepoctivý zámer. Takýto výklad zákona by bol nielen v rozpore so zámerom zákonodarca, ale aj v rozpore so samotným inštitútom oddlženia, ktorým je zbavenie dlžníka všetkých dlhov a umožnenie mu začať odznova. Dôraz na možnosť nového začiatku pre dlžníka kladie zákonodarca aj tým, že v ust. určil, že konkurzu podlieha iba majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Majetok dlžníka, ktorý nadobudne po vyhlásení konkurzu má potom dlžníkovi slúžiť na to, aby sa opätovne zaradil do spoločnosti bez záväzkov. Súd nevylučuje, že splácanie nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu, sa citované ustanovenie týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov uspokojovať. Uhrádzanie záväzkov osobou, ktorá prešla oddlžením konkurzom je veľmi nepravdepodobné práve vzhľadom na majetkové, ale aj sociálne pomery osôb oddlžovaných konkurzom, s okruhom ktorých počíta aj zákonodarca, inak by ochrana týchto osôb nevymáhateľnosťou pohľadávok nemala žiadny význam.

23. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že pohľadávka žalobcu vznikla zo zmluvy o úvere, preto súd kladie dôraz na určitú mieru proporcionality. V tejto súvislosti súd znovu poukazuje na dôvodovú správcu k , ktorým bol zavedený inštitút tzv. osobného bankrotu, ale možnosť domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, z ktorej vyplýva, že ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a

to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti. Ide o koncepciu približujúcu sa v skutočnosti skúmaniu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takáto koncepcia má za cieľ dopadať prísnejšie na osoby, ktoré sú v prostredí pôsobenia právnych noriem „zbehlejšie“ a miernejšie na osoby, ktoré takéto skúsenosti nemajú (napr. osoby, ktoré neniesli fiduciárne zodpovednosti pri pôsobení v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, pri správe cudzieho majetku). S ohľadom na uvedené sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne bolo preukázané uvedomelé konanie žalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti predpokladané zákonom, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Žalobca vychádza z prísne formálneho výkladu ust. , ktoré je nielen v rozpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). V nadväznosti na už zmienenú zásadu proporcionality súd považuje žalobcu za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní so žalovaným na to, aby sa svojho práva domáhal efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa neúspešne domáhal žalobou o zaplatenie v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému vzniknutej z vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere, čo samé o sebe spochybňuje mieru dotknutosti žalobcu oddlžením žalovaného pre nevymáhateľnosť jeho pohľadávky. Súd tiež poukazuje na to, že pohľadávka voči žalovanému, vznikla žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi na základe zmluvy o úvere. V zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch bol poskytovateľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Pri preskúmavaní majetkových pomerov žalovaného v záujme zistenia schopnosti splácať poskytnutý úver by postupom s odbornou starostlivosťou určite zistil majetkové pomery žalovaného a jeho schopnosti a možnosti splácať svoje dlhy. S ohľadom na uvedené nevníma súd toto konanie ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale skôr šikanózne, či vykazujúce prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu žaloby na zrušenie oddlženia.

24. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. K tomuto názoru vedie súd nielen už spomínaná proporcionalita a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj právne následky zrušenia oddlženia, ktoré má účinky erga omnes. Po podrobnom preskúmaní konania žalovaného pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a po oddlžení, súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného poškodiť veriteľov. Žalovaný nekonal nepoctivo s úmyslom ukrátiť veriteľov, nakoľko žiaden z jeho záväzkov nevznikol bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov s nepoctivým zámerom. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Len pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že sa oboznámil s žalobcom predloženým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. zo dňa 18. 10. 2018, ale s poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery sa s ním nemožno stotožniť, a to aj s ohľadom na diametrálne odlišnú skutkovú situáciu. Bez ohľadu na uvedené súd zdôrazňuje, že ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktoré podľa , nie je pre súd záväzné.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Súd nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa , možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podľa , proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.