Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Pc-16-2019.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X.Z. (A.) Č..XXX, proti domnelému otcovi D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X. Č..XX, t.č. bytom L. X. Č..XX a maloletým deťom G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X. (A.) Č..XXX a Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X. (A.) Č..XXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: Maloleté dieťa G. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletá Z. U., nar.X.X.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky T. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, v bežných veciach. Otec D. X., nar.XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. U., nar.XX.XX.XXXX od 12.11.2016 a na výživu maloletej Z. U., nar. XX.XX.XXXX od 08.08.2017, mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to na každé dieťa zvlášť, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať k rukám matky maloletých detí vždy do 5.dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. Zameškané výživné na maloletého G. U., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 12.11.2016 do 30.06.2020 v celkovej výške 1.217,37 € a zameškané výživné na maloletú Z. U., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 08.08.2017 do 30.06.2020 v celkovej výške 976,79 € je otec maloletých detí p o v i n n ý platiť v splátkach, spolu s bežným výživným, po 20,00 € mesačne na každé dieťa zvlášť, t.j. spolu 40,00 € mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celé zameškané výživné.
Styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.06.2020 na Okresnom súde Zvolen, a to za prítomnosti navrhovateľky, otca maloletých detí a kolízneho opatrovníka maloletých detí, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi na úradnom zázname, ktorý bol bezprostredne potom spísaný.
2. Podľa ustanovenia § 221 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
3. Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na určenie otcovstva k maloletým deťom a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V priebehu konania na pojednávaní dňa 08.06.2020 došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením obidvoch rodičov, v dôsledku čoho súd konanie o určenie otcovstva k maloletým deťom G. U., nar. XX.XX.XXXX a Z. U., nar. XX.XX.XXXX zastavil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 08.06.2020. Následne uzavreli rodičia maloletých detí ohľadne výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rodičovskú dohodu, ktorú súd formou rozsudku schválil. O tomto návrhu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to podľa nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine a Civilného mimosporového poriadku.
4. Podľa § 105 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie a) určenie materstva, b) určenie otcovstva, c) zapretie otcovstva a d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom. Podľa § 108 ods. 2 C.m.p., účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. Podľa § 110 C.m.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Podľa § 109 C.m.p., ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 C.m.p., v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Rodičia maloletých detí nie sú oprávnení podať, voči výroku, ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda, odvolanie. Proti ostatným výrokom tohto rozsudku, kolízny opatrovník maloletých detí aj proti výroku rozsudku, ktorým bola súdom schválená rodičovská dohoda, možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 C.m.p.), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..
Nakoľko sa účastníci resp. ich zástupcovia na pojednávaní vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.