Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_31Cb-71-2019.pdf
PDF · 109.59 KB
No categories available
31Cb/71/2019
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: Autoservis RMK, s. r. o., Prievidzská 786/74, 972 51 Handlová, IČO: 44 283 172, práv. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 258,98 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 258,98 EUR, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 258,98 EUR od 24.10.2018 do zaplatenia, to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 258,98 EUR, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 258,98 EUR od 24.10.2018 do zaplatenia a zároveň nahradiť aj trovy konania. Svoj nárok odôvodnil v žalobe takto. Dňa 16.07.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle DACIA Dokker, EČV: T., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo spol. UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 1555/B. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, EČV: F., ktorého vlastník, spol. FLORSAD spol. s r.o., mala v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA Poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 8005871071. Držiteľom predmetného poškodeného motorového vozidla v čase vzniku poistnej udalosti bola spoločnosť MOTORGAS SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Novackého 699, 971 01 Prievidza, IČO: 36 317 497 (ďalej aj len „poškodený“ alebo aj „poistený“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. MOTORGAS SLOVAKIA, s.r.o. dal opraviť poškodené motorové vozidlo do servisu Autoservis RMK, s.r.o., so sídlom Prievidzská 786/74, Handlová 972 51, IČO: 44 283 172, t.j. k žalobcovi. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 3.419,13 EUR bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 201800254. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.10.20118 oznámené, že dňa 08.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8005871071, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Prílohou oznámenia o poistnom plnení zo dňa 09.10.2018 bol aj: VÝPOČET VÝŠKY PLNENIA (ZÁLOHY, DOPLATKU) zo dňa 09.10.2018 z poistnej udalosti číslo: 8005871071, popis zložiek, faktúra za opravu vozidla číslo: 201800254 v sume 3.419,19 EUR, neprimerane účtovaná práca - 310,78 EUR, spolu priznané 3.108,35 EUR, odpočet DPH
- 518,06 EUR, výška škody bez DPH 2.590,29 EUR, poistné plnenie: 2.590,29 EUR, poistné plnenie/
doplatok celkom 2.590,29 EUR. Spoločnosť MOTORGAS SLOVAKIA s.r.o., bola držiteľom poškodeného motorového vozidla na základe Leasingovej zmluvy č. 5010690 uzavretej medzi spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s., a MOTORGAS SLOVAKIA s.r.o., resp. s poškodeným. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8005871071, predstavovala sumu vo výške 3.419,13 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 2.590,29 EUR. Celková nepriznaná suma je tak vo výške 258,98 EUR. Spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., postúpila túto neuhradenú časť faktúry, resp. krátené poistné plnenie na poisteného Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2019 a to v súlade s Obchodnými podmienkami prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, aby práve poistený, ako lízingový nájomca bol oprávnený na vymáhanie krátenej časti poistného plnenia. Podľa čl. 9 písm. i) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel: „Akékoľvek plnenie poisťovne v prípade poškodenia alebo odcudzenia predmetu lízingu patrí lízingovému prenajímateľovi.... V prípade, ak si lízingový nájomca plní včas a riadne všetky záväzky voči lízingovému prenajímateľovi, lízingový prenajímateľ, s výnimkou odcudzenia a totálnej škody na predmete lízingu, bude súhlasiť s preplatením poistného plnenia na účet lízingového nájomcu, pokiaľ tomu nebudú brániť vážne dôvody alebo by sa tým podstatne nezhoršila vymožiteľnosť budúcich záväzkov.“ Poistený, teda spol. MOTORGAS SLOVAKIA s.r.o., následne postúpil túto sumu vo výške 258,98 EUR na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.06.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie danej sumy samotný žalobca, v súlade s vyššie uvedeným a zmluvou o postúpení pohľadávky. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis, t.j. žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej, resp. poistnej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výške poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lak. konštanty 100%). Krátenie poistného plnenia z dôvodu, že oprava bola vykonaná v „neautorizovanom“ servise, nemá oporu v zákone. Žalovaným prezentované rozlišovanie servisov na autorizované/neautorizované, prípadne zmluvné/nezmluvné, nemá oporu v zákone, nakoľko všetky servisy podnikajú na trhu riadne, legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná „neautorizovaným“ servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Žalovaný určil v rámci nákladov na opravu, podľa jeho názoru, primeranú cenu vo výške 20,- Eur za normohodinu práce. Takáto cena však nie je postačujúca, je príliš nízka, nakoľko za takúto cenu práce nie je možné ani predmetné poškodené motorové vozidlo opraviť. Takáto cena práce sa nedá považovať ani za obvyklú v danom regióne pre príslušný typ motorového vozidla. Servis si pri poistnej udalosti účtoval za normohodinu 25,00 EUR, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi výhodnejšia a nižšia cena, preto nepovažujeme za dôvodne, že neboli uznané náklady na cenu práce v plnej výške. Taktiež časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či dané zákonom. Zároveň kalkulácia žalovaného je stále predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Na základe uvedeného, žalobca si uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8005871071, ktoré mu bolo neoprávnene krátené, a to vo výške 258,98 EUR s príslušenstvom. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalovaný listom zo dňa 09.10.2018 oznámil, že dňa 08.10.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8005871071. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žaloba si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to: 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 258,98 € od 24.10.2018 do zaplatenia“.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 23 augusta 2019 platobný rozkaz sp. zn. 26Up/1005/2019.
3. Žalovaný v podanom odpore okrem iného uviedol, že nárok žalobcu uvedený v platobnom rozkaze neuznáva v celom rozsahu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 192/2004 namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok , ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Zo žalobcom predloženej faktúry vyplýva, že subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení časti pohľadávky. Uvedeným postúpením - na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky - došlo medzi každým poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s daným ust. § 524 ods. 1 OZ. Preto aj samotná Zmluva o postúpení časti pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný zároveň zotrváva na dôvodoch nepriznania žalovanej sumy uvedených v jednotlivých oznámeniach o poistnom plnení, ktoré žalobca predložil ako prílohu návrhu na začatie súdneho konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vykonané krátenie zo strany Žalovaného predstavuje riadne odôvodnené a preukázané krátenie. Z tohto dôvodu, pridržiavajúc sa predloženej kalkulácie, má za to, že náklady, ktoré poškodený vynaložil na opravu svojho vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, preto postup Žalovaného ohľadne krátenia poistného plnenia považujeme za oprávnený a riadne odôvodnený. Žalovaný tiež namietol uplatňované úroky z omeškania s poukazom na ust. § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o PZP“). Žalovaný si povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, nakoľko poskytol poškodeným plnenie, a zároveň uviedol, z akých dôvodov bola uplatnená výška plnenia krátená. To, že Žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo/145/2017.
4. Žalobca vo svojich ďalších písomných vyjadreniach okrem iného uviedol, že má za to, že žalovaný vo svojich vyjadreniach nijako neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedol, že nie je dôvodná. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na poistné plnenie od žalovaného, nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia. Poukázal pritom na ust. § 797 odsek 2 OZ. Nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, kedy žalovaný časť poistného plnenia už poškodenému resp. žalobcovi poukázal, kedy skutočnosť, že poškodený pohľadávku - faktúru „nikdy neuhradil“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodení sú dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, a ktorý zároveň popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Žalovaný krátil tieto poistné plnenia, resp. nároky na náhradu škody, na základe toho, že určil cenu práce normohodiny nižšiu, než ako si účtoval servis vykonávajúci opravu. Toto určenie ceny normohodiny zo strany žalovaného nie je ničím preukázané, podložené, resp. nie je zrejmé, na základe akého právneho dôvodu dospel k takejto sume. Na druhej strane žalobca so žalobným návrhom predložil cenníky iných autoopravovní, na základe ktorých je zrejmé, že cena práce účtovaná žalobcom je obvyklá a primeraná. Nie je ničím navýšená a teda tu nie je žiaden legálny dôvod na neposkytnutie plnej náhrady škody. Zároveň žalovaný sa odvoláva na svoje kalkulácie systému Audatex, ale je potrebné upozorniť, že medzi žalobcom, resp. poškodeným a žalovaným nie je žiaden zmluvný vzťah, ktorý by bol spôsobilý obmedziť tú skutočnosť, že poistné plnenie bude priznané len podľa internej kalkulácie žalovaného. Právny vzťah sa riadi výlučne Občianskym zákonníkom a Zákonom o povinnom zmluvnom poistení. Vzhľadom na to, že žalobca preukázal dôvodnosť nároku predloženými
dôkazmi, navrhujeme, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom petite a pre prípad úspechu si žalobca uplatňuje náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 8.6.2020 bolo právnemu zástupcovi žalobcu a právnemu zástupcovi žalovaného riadne a včas doručené. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie na pojednávanie doručené už 11.5.2020 s riadnym poučením o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP.
6. Podaním zo dňa 8.6.2020 právny zástupca žalovaného žiadal - vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v termíne pojednávania, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) , ako aj s poukazom na pretrvávanie mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhlásených Vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobených koronavírusom SARS - CoV-2 - o ospravedlnenie neúčasti žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu, na pojednávaní konanom dňa 8.6.2020. Uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s prípadným vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní navrhol, aby súd v spore rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko mal zato, že na jeho vydanie sú splnené všetky zákonné podmienky. Zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 14Co/6/2019 a 7Co/180/2018 a uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 13Cob/99/2019.
8. V zmysle ust. § 274 v spojení s ust. § 137 písm. a) CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe, ktorou sa požadovalo, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
9. Podľa ust. § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
10. Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
11. Podľa ust. § 35 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
12. Podľa ust. § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
13. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ZoPZP) (1)Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou veci.
15. Podľa § 11 ods. 6, 7, 8 ZoPZP (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
16. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.
17. Podľa ust. § 788 ods. 1, 3 OZ (1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. (3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
18. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa ust. § 443 OZ Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
20. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 OZ (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa ust. § 526 OZ (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
22. Podľa ust. § 797 ods.3 OZ (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
23. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok - predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Na to, aby súd rozhodol v spore na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného musia byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky: 1. Súd riadne a včas predvolal žalovaného na pojednávanie, pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. 2. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas. 3 Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 4. Žalobca navrhne súdu rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
25. V danom konkrétnom prípade má súd nepochybne za preukázané, že tu boli splnené všetky vyššie uvedené podmienky. Žalovaný sa síce ospravedlnil podaním zo dňa 8.6.2020 doručeným súdu 8.6.2020, avšak súd toto ospravedlnenie považuje za ospravedlnenie oneskorené, nakoľko bolo doručené súdu až v deň pojednávania a žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi nič nebránilo doručiť ospravedlnenie už skôr. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo totiž predvolanie na pojednávanie doručené už 11.5.2020 a všetky dôvody uvedené v ospravedlnení už existovali v čase doručenia tohto predvolania.
26. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že boli splnené podmienky ustanovené v § 172 v spojení s ust. § 274 a nasl. CSP, a preto rozhodol na návrh žalobcu vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
27. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. V zmysle ust. § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu tak ako je to uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
Poučenie:
Proti výroku I odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. ( § 356 CSP) Ak neboli splnené podmienky na jeho vydanie odvolanie je prípustné v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 1, 2 CSP)
(1)Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. (2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. (3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. (§ 277 ods. 1, 2, 3 CSP)
Proti výroku II možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362 ods. 1, 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok žalovaného ako povinného.