Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-88-2019.pdf
PDF · 85.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti N. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - G. a otec - L. za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloleté deti N. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 100,-€ mesačne a na výživu maloletej V. výživným vo výške 100,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.6.2018.
Zročné výživné za obdobie od 1.6.2018 do 31.5.2020 na maloletého P. vo výške 1.290,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Zročné výživné za obdobie od 1.6.2018 do 31.5.2020 na maloletú V. vo výške 1.290,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 50,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/81/2019-20 zo dňa 5.8.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2019.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 17.4.2019 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 20.6.2019 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, aby obe maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého P. sumou 160,-€ mesačne a na výživu maloletej V. sumou 150,-€ mesačne a to od 1.6.2018. Neskôr upresnila návrh a žiadala určiť výživné na obe deti po 100,-€ mesačne za obdobie od 1.6.2018 a od 1.3.2020 vo výške 160,-€ na P. a 150,-€ na V.. Návrh odôvodnila tým, že s otcom sú manželia, avšak od novembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne.
Od svojho odsťahovania sa o deti stará sama a s otcom sa dohodli, že bude platiť výživné po 100,-€ mesačne na jedno dieťa, pričom v súčasnosti jej dlží na výživnom od 1.6.2018.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s ním nesúhlasí. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že sa manželka odsťahovala, keďže finančnú situáciu ako aj iné rodinné situácie mali riešiť spoločne tak, ako si sľúbili pri uzavretí manželstva. V súčasnosti je dlhodobo nezamestnaný a snaží sa už niekoľko rokov vytvoriť si rôznymi spôsobmi zdroj príjmu. Nespomína si, že by sa s matkou dohodli o výške príspevku na deti, prispieval teda podľa svojho uváženia, pokiaľ mu to situácia umožňovala. Mal obdobia, kedy sotva dokázal pokryť svoje výdavky na bývanie a stravu, preto nesúhlasí s úpravou výšky výživného spätne. Navrhol tiež, aby súd ich manželstvo rozviedol.
3. Súd uznesením č.k. 13P/88/2019-48 zo dňa 1.10.2019 vylúčil návrh otca na rozvod manželstva na samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 25P/143/2019. Konanie bolo uznesením zo dňa 23.1.2020 zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2020.
4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/81/2019-20 zo dňa 5.8.2019 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 80,-€ mesačne a na výživu maloletej V. výživným vo výške 80,-€ mesačne, počnúc dňom 5.8.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2019.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/81/2019, s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rodičia sú manželia a o novembra 2015 nežijú v spoločnej domácnosti.
7. Matka vo výpovediach uviedla, že sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti v novembri 2015, avšak jej odsťahovanie nebolo myslené navždy, keďže jej manžel sľúbil, že sa zamestnaná. Asi v decembri 2015 sa dohodli na výške otcovho príspevku na deti po 100,-€ mesačne, pričom takouto sumou otec aj prispieval do júna 2018. Od júna 2018 otec prestal na výživu detí prispievať, pričom v mesiacoch jún a júl 2018 neposlal žiadne peniaze, v auguste 2018 zaplatil 200,-€ na jedno dieťa, v septembri 2018 zaplatil 100,-€ na jedno dieťa. V období od októbra 2018 do júla 2019 (vrátane) neplatil nič a od augusta 2019, keď prišlo neodkladné opatrenie, zaplatil po 80,-€ na jedno dieťa. V septembri 2019 zaplatil po 80,-€, v októbri 2019 po 100,-€, v novembri 2019 po 70,-€. Od decembra 2019 do marca 2019 nezaplatil nič, v apríli 2020 poslal po 75,-€ na jedno dieťa, v máji 2020 nezaplatil nič a začiatkom júna 2020 doplatil výživné na základe trestného oznámenia a teda doplatil všetko čo bol dlžný na základe neodkladného opatrenia spolu vo výške 405,-€ na jedno dieťa. Ďalej vo výpovediach uviedla, že otec jej sľuboval, že všetko spätné výživné doplatí, preto tomu dávala šancu a aj to bol dôvod, že návrh podala až v apríli 2019. Tiež uviedla, že maloletý P. navštevuje 4.triedu ZŠ a V. 3.triedu ZŠ. P. nosí okuliare a ortopedické vložky a aj V. bude nosiť dioptrické okuliare. Obe deti sa venujú krúžkom. Je riadne zamestnaná, pracuje na 4 hodiny denne, avšak reálne robí 5 až 6 hodím a takýmto spôsobom si nadrába na náhradné voľno, aby vedela deťom pokryť prázdninové obdobie. Žije s deťmi sama v podnájme, pričom zdieľajú spoločný byt s ďalšou podnájomníčkou z dôvodu šetrenia nákladov na bývanie.
8. Otec vo výpovedi potvrdil platby výživného, ktoré uviedla matka. Ďalej uviedol, že bol naposledy riadne zamestnaný v septembri a v októbri 2019, pričom zarábal 500,-€ až 600,-€ mesačne netto. V novembri 2019 už nemal prácu, zamestnávateľ s ním prestal komunikovať a odvtedy sa mu nepodarilo nájsť si zamestnanie, hoci sa snaží. Od novembra 2019 teda nemá žiaden príjem a finančne mu pomáhajú priatelia. Už 2 mesiace žije na O. o priateľov, ktorým pomáha za jedlo a priatelia mu aj požičali peniaze na zaplatenie dlžného výživného. Zamestnanie si hľadá cez portál profesia, alebo prostredníctvom priateľov, avšak v súčasnosti je situácia so zamestnaním ešte viac komplikovaná. Nikdy sa práci nevyhýbal, má vysokoškolské vzdelanie ekonomického zamerania a nemá zdravotné problémy. Dodal však, že možno má nejaký psychický problém, o ktorom zatiaľ nevie. Potvrdil, že hovorí viacerými cudzími jazykmi a sám nevie, prečo sa mu nedarí nájsť si zamestnanie, pričom ho veľmi trápi, že si nemôže plniť svoje povinnosti. Je zrelý na osobný bankrot a keď sa bol informovať, či dostane aspoň dávky v hmotnej núdzi, dostal absurdnú odpoveď, že bude posudzovaný spolu s manželkou, preto aj zvažuje žiadať výživné od manželky. Tiež dodal, že predal byt v S. asi v roku 2016, avšak časť tejto
sumy mu zobrala banka, pretože byt bol na úver a zo zvyšnej časti vyplatil nahromadené dlhy. Asi pred 5 rokmi zdedil tretinu domu s tým, že dom následne predali asi za 90.000,-€ a zo svojej časti si rovnako vyplatil dlhy, ktoré pokiaľ si spomína, mal viac ako 20.000,-€.
9. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky pripojil aj v časti výšky výživného, nakoľko mal za to, že otec ako vysokoškolsky vzdelaný človek je schopný nájsť si prácu a prispievať na deti v zmysle matkinho návrhu.
10. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa pripojil k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a uviedol, že má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si aspoň taký príjem, aby mohol požadované výživné platiť.
11. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je zamestnaná a jej príjem v roku 2018 bol 394,97 € priemerne mesačne netto a v roku 2019 bol jej príjem 446,88 € priemerne mesačne netto.
12. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec bol naposledy zamestnaný v období od 2.10.2019 do 1.1.2020 na základe dohody o vykonaní práce, pričom v mesiaci október 2019 mal vymeriavací základ 331,52 €. V novembri a decembri 2019 mal vymeriavací základ 50,-€ mesačne.
13. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
14. V školskom roku 2019/2020 maloletý P. navštevuje 4. triedu ZŠ a maloletá V. 3. triedu ZŠ. Obe deti sa venujú záujmovým krúžkom.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne a teda úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je odôvodnená. Matka zabezpečuje starostlivosť o obe maloleté deti a túto starostlivosť nenamietal ani otec ani kolízny opatrovník. Preto súd obe maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko súd nevzhliadol žiaden dôvod, aby toto právo vykonával iba jeden z rodičov. Otázka výšky vyživovacej povinnosti ako aj počiatku určenia bola medzi rodičmi sporná. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd ustálil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 100,-€ mesačne na jedno dieťa, pričom zohľadnil najmä vek maloletých detí, ako aj ich potreby, ktoré sa výrazným spôsobom nelíšia od potrieb detí v podobnom veku. Určené výživné vo výške 100,-€ mesačne na jedno dieťa zodpovedá kritériám rozhodným na jeho určenie, zodpovedá aj veku maloletých detí, ktoré zatiaľ navštevujú 1.stupeň základnej školy a teda je primerané. Preto súd návrh matky vo zvyšku zamietol. Súd má za to, že otec ako vysokoškolsky vzdelaný človek ovládajúci niekoľko svetových jazykov, má schopnosti a možnosti zamestnať sa, resp. dosahovať aspoň taký príjem, aby mohol prispievať na výživu svojich maloletých detí určeným výživným, keďže nepreukázal žiaden relevantný dôvod, pre ktorý si nevie nájsť zamestnanie. Je teda povinnosťou otca zamestnať sa a plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.
20. Čo sa týka určenia počiatku vzniku vyživovacej povinnosti, súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného spätne ku dňu 1.6.2018, nakoľko zohľadnil tvrdenie matky, že stále očakávala, že otec spätné výživné doplatí ako sľúbil, pričom návrh podala neskôr, keď už bolo zrejmé, že tak neurobí. Súd nemohol akceptovať skutočnosť, že otec na výživu maloletých detí pred podaním návrhu prispieval iba minimálne.
21. Vzhľaodm k tomu, že počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca bol ustálený dňom 1.6.2018 a otec v období od 1.6.2018 do 31.5.2020 neprispieval na výživu maloletých detí dodstatočne, vznikol mu na výživnom dlh vo výške 1.290,-€ na jedno dieťa. V označenom období mal zaplatiť za 24 mesiacov po 100,-€, čiže 2.400,-€ na jedno dieťa, pričom zaplatil 1.110,-€ na jedno dieťa (otec zaplatil na jedno dieťa v auguste 2018 - 200,-€, v septembri 2018 - 100,-€, v auguste 2019 - 80,-€, v septembri 2019 - 80,-€, v októbri 2019 - 100,-€, v novembri 2019 - 70,-€, v apríli 2020 - 75,- € a v júni 2020 - 405,-€), čo mu súd z dlžného výživného odpočítal.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).