Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-14-2020.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. B., E.. XX.XX.XXXX, dieťa bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - A.. K. X., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XXX, a otec - A. B., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. Š. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 07.04.2020 sa otec (navrhovateľ) domáhal zníženia výživného voči maloletému dieťaťu na sumu 120 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný platiť na výživu dieťaťa sumu 300 eur mesačne, ďalej bol upravený styk otca s dieťaťom. Odvtedy došlo na jeho strane k zmene pomerov, v marci 2019 stratil zamestnanie, následne bol evidovaný na úrade práce, od júla 2019 opäť pracuje. V znení opatrení vlády SR a zamestnávateľa (núdzový stav pre Covid-19) od apríla t. r. pracuje na polovičný úväzok, má príjem 750 eur brutto a nedokáže platiť určené výživné.
(2) K návrhu otca sa vyjadrila matka písomným podaním z 07.05.2020 tým, že návrh žiada zamietnuť. Poukázala na to, že otcovi zamestnávateľ okrem základnej mzdy vypláca aj variabilnú zložku mzdy vo forme provízie. Zmenu životnej situácie pre epidémiou Covid-19 museli riešiť všetci, táto situácia sa však aktuálne zlepšuje. Uviedla, že aj suma výživného určená na 300 eur mesačne bola z jej strany veľkým ústupkom, nakoľko otec bol schopný platiť aj vyššiu čiastku. Otec maloletého často mení zamestnanie, zníženie výživného však nie je v záujme dieťaťa a v súčasnosti určená suma pokrýva iba jeho najzákladnejšie potreby. V súčasnosti jej príjmom je rodičovský príspevok, od februára t. r. určený na 370 eur mesačne a prídavky na dve deti. Z pripojených dokumentov vyplýva, že matka v marci 2018 uzavrela manželstvo, z ktorého sa v júli 2018 narodilo dieťa, s ktorým je matka na rodičovskej dovolenke.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, rozhodnutím súdu k predchádzajúcej úprave výživného, spisom 10P/30/2019 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/40/2016-126 zo dňa 21.02.2019 bol maloletý zverený do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný k plateniu výživného sumou 300 eur mesačne, ďalej bol upravený styk otca s dieťaťom. V tom čase mal maloletý X rokov.
(5) Matka vypovedala, že je naďalej na rodičovskej dovolenke (mal. A.), poberá rodičovský príspevok (do decembra 2019 v sume 220,70 eur mesačne, od januára t. r. 370 eur mesačne). S manželom a oboma
deťmi býva od marca t. r. v rodinnom dome, zaťaženom hypotékou (so splátkami 600 eur mesačne). Obe deti sú zdravé, zvýšené výdavky má na mal. B., ktorý od septembra 2019 hrá futbal, pričom športové oblečenie a obuv (kopačky) a cestovné na zápasy mu zabezpečuje matka.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že asi mesiac po predchádzajúcej úprave výživného ukončil dohodou pracovný pomer, následne 4 mesiace poberal podporu v nezamestnanosti, v priebehu konania o zníženie výživného (návrh podal otec v máji 2019) si našiel novú prácu (podľa obsahu pripojeného spisu ukončil pracovný pomer dohodou k 06.03.2019, za mesiac marec vykázal príjem 1.222,50 eur, vrátane odmeny; podporu v nezamestnanosti poberal vo výške cca 870 eur mesačne do konca júna 2019; podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni mal za obdobie od apríla 2018 do marca 2019 brutto príjem v priemere 3.701,99 eur mesačne - čo predstavuje cca 2.800 eur netto) vzal návrh na zníženie výživného späť. V roku 2019 uzavrel manželstvo. V súčasnosti má príjem 1.500 eur brutto vrátane bonusov, výkaz o príjme (svojom aj svojej manželky napriek výzve súdu nepredložil). Vlastní rodinný dom, zaťažený hypotékou (so splátkami 600 eur mesačne), osobné vozidlo zn. Mini Cooper a motorku.
(7) Procesný opatrovník viedol, že zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa a navrhol návrh zamietnuť.
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(12) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(13) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
(14) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zo strany otca nebola preukázaná ním tvrdená zásadná zmena pomerov na jeho strane od poslednej úpravy výživného (pred 1 rokom), ktorá by aj odôvodňovala zníženie výšky určenej vyživovacej povinnosti. Maloletý má v súčasnosti X rokov, plní si povinnú školskú dochádzku na I. stupni, jeho odôvodnené potreby sa oproti času predchádzajúcej úpravy výživného výrazne síce nezmenili, začal sa však venovať športovej voľnočasovej aktivite, s čím sú spojené ďalšie náklady. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktorého odôvodnené potreby jeho fyzickým a duševným vývojom sa neustále zvyšujú (a budú zvyšovať naďalej), znížením výživného otcovi (s prihliadnutím na prídavok na dieťa a výživné zo strany matky, pričom jej vyživovacia povinnosť je sčasti vyvažovaná osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním bývania) by tak neboli kryté odôvodnené potreby dieťaťa. Na základe uvedeného súd návrh na zníženie výživného zamietol s prihliadnutím aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive (všetkých detí) približne v rozsahu 20%, najviac 30% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), čo obrátene znamená pre otca potrebu zabezpečiť si stály a pravidelný príjem vo výške 1.500 eur mesačne ktorú sumu bol a musí byť schopný aj naďalej zdravý muž jeho veku dokázať zabezpečiť.
(16) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)