Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Csp-200-2017.pdf
PDF · 82.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/200/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanému: Y. E., V.. XX.XX.XXXX, P. V. X. Č.. XXX, XXX XX V.V. X., o zaplatenie 792,24 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 702,24,- eur, a to všetko v mesačných splátkach po 30,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %, ktoré trovy je p o v i n n ý zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 792,24 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 792,24 eur od 01.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Tunajší súd dňa 23.05.2018 rozhodol rozsudkom, č. k. 3Csp/200/2017, a to tak, že „I. Súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia 20,- eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 702,24,- eur a to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia. III. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku zamieta. IV. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%, ktoré trovy je povinný zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
3. Dňa 28.06.2018 žalobca doručil súdu odvolanie proti zamietavej časti predmetného rozsudku a zároveň proti priznaniu možnosti splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach.
4. Krajský súd v Prešove rozsudkom, č. k. 12C/36/2018 - 216 zo dňa 12.02.2019, potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku III. o zamietnutí žaloby čo do zvyšku. Vo zvyšnej napadnutej časti, t. j. vo výroku II. iba čo do splatnosti priznanej sumy a čo do súvisiaceho výroku IV. o trovách konania rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2019.
5. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Prešove v bode 26 je uvedené nasledovné: „Pokiaľ ide o povolenie splácania dlhu v splátkach, tu prvoinštančný súd rozhodol iba na základe bianko tvrdení žalovaného, teda bez toho, aby svoje rozhodnutie podložil všetkými potrebnými skutočnosťami, ktoré by presvedčivo zdôvodnili jeho záver, že vzhľadom na povahu prejednávaného sporu, na povinný nárok a
osobné pomery strán je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. K významným hľadiskám v tomto smere patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v tomto spore pre žalobcu príliš ťaživé. Je potrebné prihliadať nie len na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu (pozri napr. R 87/1966 a R 117/1967).
6. V zmysle vyššie uvedených skutočností je úlohou súdu prvej inštancie sa opätovne zaoberať otázkou možného povolenia splácania dlhu žalovanému v splátkach v intenciách naznačených odvolacím súdom, o nej nanovo rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.11.2017 uviedol, že je vo finančnej tiesni a má tri maloleté deti, ktoré treba vyživovať a nemôže svoj dlh vo výške 792,24 eur jednorázovo vyplatiť. Z tohto dôvodu navrhol svoj dlh splatiť vo forme mesačných splátok vo výške 20 eur mesačne vždy k 15.dňu toho ktorého mesiaca. Na pojednávaní dňa 21.02.2018 predložil súdu potvrdenie od zamestnávateľa, že jeho čistý hodinový zárobok je X,XX eur. Spolu s manželkou majú tri maloleté deti - ročné, dvojročné a štvorročné, o ktoré sa musí postarať. Manželka poberá rodičovský príspevok asi XXX,- eur mesačne. Bývajú v rodičovskom dome, kde takisto musia určitou sumou prispieť na výdavky súvisiace s bývaním. Preto môže zaplatiť dlh na splátky maximálne po 20,- eur mesačne. Následne, na pojednávaní dňa 23.09.2019 žalovaný uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, už okolo 10 mesiacov s tým, že je evidovaný na ÚPSVaR, kde sa chodí hlásiť, avšak žiaden príspevok ani podporu nepoberá. Svojim spôsobom jemu aj jeho rodine vypomáhajú aj rodičia, pretože sami by to nezvládli. Opätovne požiadal o splátky, maximálne po 20,- eur. Keby sa dalo, bolo by dobre aj po 10,- eur mesačne.
8. Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že žalovaný je vedený v Evidencii uchádzačov o zamestnanie /ďalej len „EUoZ“/ od 01.09.2018 až doposiaľ a z tunajšieho úradu nepoberá žiadne dávky a príspevky. Jeho manželka poberá prídavky na deti vo výške XX,XX eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške XXX,XX eur mesačne.
9. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 09.10.2019 vyplýva, že žalovaný nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky ani dôchodkovej dávky.
10. Zo správy obce V. X. je súdu známa tá skutočnosť, že žalovaný spolu s manželkou žijú v domácnosti so svojimi tromi maloletými deťmi, rodičmi a súrodencami, spolu 11 ľudí. O tom, či je žalovaný zamestnaný, obec nemá vedomosť. Jeho družka je zamestnaná. V obci nemá podané daňové priznanie na dani z nehnuteľnosti. O jeho majetkových pomeroch obec nemá vedomosť.
11. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
12. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, súd mu povolil uspokojiť nárok žalobcu v splátkach. Súd konštatuje, že vzhľadom na jeho situáciu by povinnosť jednorazového splatenia dlhu mohla ohroziť schopnosť uspokojovať základné životné potreby, ako aj životné potreby jeho rodiny. Súd má za to, že žalovaný dostatočne vysvetlil svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Zo správ, ktoré má súd k dispozícii je možné vyvodiť to, že jeho finančná situácia mu neumožňuje plniť dlžnú sumu jednorazovo.
13. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36- tich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa táto výhoda poskytla. V tomto prípade sa súd prikláňa k názoru, ktorý uviedol vo svojom rozhodnutí KS v Prešove, sp. zn. 23Co/73/2017 zo dňa 25.04.2018, „súd rozhodujúci o čase plnenia nie je viazaný pôvodne dojednanými splátkami, ale môže zohľadniť pri stanovení splátok situáciu existujúcu v čase jeho rozhodovania.“
14. Súd má za to, že v prípade, že žalovaný svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude dostatočnou motiváciou pre žalovaného, aby svoju povinnosť uloženú rozhodnutím súdu plnil riadne a včas. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej istiny až do času jej úplného splnenia. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu.
15. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
16. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Z pôvodne uplatnenej sumy 1.009,20 eur (792,24 eur + 28% úrok od 01.06.2017 v sume 216,96 eur (vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku), žalobcovi bolo priznaných 702,24 eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 70 % a neúspech 30 %. Žalobcovi tak po odrátaní jeho neúspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 % (70% - 30% = 40%), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.