Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-198-2019.pdf
PDF · 88.24 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/198/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú H. M., U.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky G.. C. M., D.., U.. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. R., G.. A. XX K. O. G. T., U.. XX. XX. XXXX, F. R. R. R., D.. E. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s ch v a ľ u j e rodičov v tomto znení:
Maloletá H. M., U.. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. M., U.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26. 08. 2019.
Zročné výživné od 26. 08. 2019 do 08. 06. 2020 na maloletú H. M., U.. XX. XX. XXXX vo výške 1 350,- € sa je otec p o v i n n ý splácať v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou stravy výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26. 08. 2019 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletá sa zverí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným v sume 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, odo dňa podania návrhu. Styk otca s maloletou nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo maloletej bolo určené na príslušnom matričnom úrade. Doposiaľ neboli maloletej upravené rodičovské práva. S otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti už od septembra 2009. Od narodenia žije s maloletou sama, zabezpečuje jej celkovú starostlivosť, túto zvláda. Na základe vzájomnej dohody otec prispieval na výživu maloletej 150,- €, mesačne od januára 2019, výživné platil nepravidelne a od mája 2019 prestal platiť výživné úplne. Poukázala na to, že s maloletou býva v 2-izbovom byte ktorý je v jej osobnom vlastníctve, bývam tam s maloletou a svojím partnerom. Partner je zamestnaný, má príjem zhruba 800,- € mesačne, prispieva na domácnosť sumou 80,- € mesačne. Matka uviedla, že maloletá má 10 rokov, navštevuje 4.
ročník základnej školy, kde sa platili poplatky, školské pomôcky, maloletá sa v škole stravuje, do školy chodí pešo. V rámci školy má literárno-dramatický krúžok, ktorý je bezplatný. Mimo školy navštevuje tanečnú, kde sa platí 202,- € na rok. V základnej umeleckej škole navštevuje výtvarnú, kde sa platí 100,- € na rok. Maloletá je zdravá, nebýva často chorá, má však atopický ekzém, užíva lieky a doplnkové vitamíny. Je vedená aj v ambulancii ORL, zubnej a ortopedickej ambulancii. Matka poukázala na to, že otec v súčasnosti neprispieva na výživu maloletej žiadnym spôsobom, nič jej nezakupuje. V súčasnosti sa maloletá s otcom nestretáva, nie sú spolu v kontakte, naposledy sa videli na jar v roku 2019, a to z dôvodu, že otec maloletú nekontaktuje. Maloletá otca nespomína, nepýta sa na neho. Ich komunikácia ako rodičov je len ohľadom dcéry, nevedeli sa dohodnúť na výživnom. Inak ich komunikácia je bezproblémová. Otcovi nikdy nebránila v kontakte s maloletou. Uviedla, že má príjem zo zamestnania vo výške 900,- € mesačne v čistom, ako SZČO má príjem nepravidelný od 80 - 100,- €, teraz nemá žiadny. Okrem toho poberá rodinné prídavky, daňový bonus. Okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá.
2. Otec maloletej potvrdil vyjadrrenia matky ohľadom spolužitia, ako i neplatenia výživného. Neplatenie výživného zdôvodnil tým, že mu to nevychádzalo finančne. Poukázal na to, že s maloletou sa stretáva individuálne, ale nie je to pravidelné. Takáto situácia nastala vtedy, keď mu matka dala návrh, aby si maloletú osvojil jej terajší partner, následne mu maloletá prestala hovoriť aj otec. V minulosti pred 3-4 rokmi si maloletú začal brávať aj na víkendy, stali sa situácie, že maloletá s ním nechcela ísť. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho otca, neprispieva na bývanie. Vlastní aj rodinný dom, ktorý má v rámci BSM s bývalou manželkou. Tento je prázdny, nevyužíva ho ani neprenajíma. Zároveň poukázal na to, že býva aj v byte u priateľky, priateľke prispieva na nájom, bývanie i stravu, v akej výške neuviedol. Nevedel uviesť aký má priateľka príjem. Uviedol, že v súčasnosti nemá žiadny príjem, od apríla 2020 je PN, predtým mal príjem zhruba 700 - 800,- € mesačne zo zamestnania, z obchodnej spoločnosti si vyplácal na konci roka dividendy zhruba 200,- € mesačne, táto spoločnosť už nefunguje. Z hnuteľných vecí vlastní osobné motorové vozidlo. Zdravotný stav má výborný, nemá priznanú invaliditu, neužíva pravidelne žiadne lieky. Vyštudoval automobilový priemysel, strojárstvo, v tomto má aj prax a skúsenosti. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru, ktorá má 9 rokov, kde má súdom určené výživné 150,- € mesačne, ktoré momentálne po dohode s jej matkou neprispieva.
3. Rodičia v priebehu konania navrhli súdu schváliť dohodu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Vande Laukovej, nar. 15. 12. 2009 tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach budú mať obaja rodičia a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26. 08. 2019. Zároveň sa otec zaviazal uhradiť zročné výživné od 26. 08. 2019 do 08. 06. 2020 na maloletú spolu vo výške 1.350,- € v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, až do zaplatenia. Styk otca s maloletou nežiadali rodičia upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.
4. Opatrovník maloletej odporučil rodičmi predloženú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu. Poukázal na to, že návrh matky bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od narodenia dieťaťa a starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, pričom otec sa nepodieľa na výchove a výžive dieťaťa. Poukázal na to, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu dieťaťa, v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky.
5. Z lustrácie v katastri nehnuteľností vyplýva, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. 7979 pre katastrálne územie Banská Bystrica. Matka je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. 5301 v katastrálnom území Banská Bystrica.
6. Okresný dopravný inšpektorát Banská Bystrica oznámil, že otec je držiteľom a vlastníkom motorového vozidla Škoda Super B v evidencii od roku 2007, kde je evidovaná 1 exekútorská blokácia. Matka nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla.
7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica oznámil, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 24,95 € mesačne. Otec nie je poberateľom žiadne štátnej sociálnej dávky, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
8. Z oznámenia daňového úradu vyplýva, že matka ako SZČO podala za rok 2019 daňové priznanie, kde základ dane je 12.890,45 €. Spoločnosť Astoria, s. r. o., v ktorej je otec spoločníkom a konateľom za rok 2019 ešte nepodala daňové priznanie. Z daňového priznania za rok 2018 spoločnosti Astori, s. r. o. vyplýva základ dane 6.566,78 €.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Čo sa týka rodičmi predloženej rodičovskej dohody súd túto s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie a odporučenie opatrovníka maloletej schválil, nakoľko má za to, že rodičmi predložená rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.
14. V danom prípade súd dáva do pozornosti, že napriek tomu že rodičia nežiadali upraviť stretávanie sa otca s maloletou, keď na takejto úprave netrval ani otec, pričom stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom je jeho právom, nie povinnosťou, je potrebné udržiavať pravidelný rovnocenný kontakt obidvoch rodičov s maloletým dieťaťom. Je potrebné, aby sa maloletá so svojim otcom stretávala, bola s ním v dostatočnom primeranom kontakte, aby mali možnosť tráviť spolu čas, vytvárať a upevňovať si vzájomnú vzťahovú väzbu tak, aby bolo rešpektované predovšetkým právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
16. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
18. Účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia a jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, po ktorom sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 221 písm. a) CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.